Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-25-2000.pdf
PDF · 123.71 KB
No categories available
8C/25/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľov 1./ H. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom F., X. Z.. Č.. XXXX a 2./ J. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom F., X. Z.. Č.. XXXX, obaja navrhovatelia zastúpení JUDr. Karolom Hričovským, advokátom so sídlom Zvolen, Moyzesova 10, proti odporcom I./ J. O., nar. XX. X. XXXX, bytom F., X. Z.. Č.. XXX, II./ T. Z., nar. X. XX. XXXX, bytom S. J., U. Č.. XXXX/XX, III./ P. U., nar. X. XX. XXXX, bytom F., X. Z.. Č.. XXX, IV./ R. F., nar. X. XX. XXXX, bytom M., Q. XXXX/XX, V./ G. R., nar. XX. X. XXXX, bytom U., Y. XX, všetci odporcovia zastúpení JUDr. Vlastimilom Ondrejkom, advokátom, Advokátska kancelária Marčok, Moravčík & Ondrejka, so sídlom Lučenec, M. Gorkého 21, o vypratanie pozemku a o vzájomnom návrhu odporcov na určenie polohy hranice susediacich pozemkov, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1./ a v 2./ rade, že odporcovia v I./ až v V./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať zabratú časť pozemkov z parcely KN č. XXXX/X, k.ú. F., ktorá je označená na geometrickom pláne č. 7/99 Ing. Pavla Krišpinského, vyhotoveného dňa 8. 9. 1999 ako parcela č. XXXX/ X, vedená ako zastavané plochy, o výmere 52 m2 z a m i e t a .
Súd u r č u j e polohu časti hranice susediacich pozemkov pozemku KN-C parcela č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2 nachádzajúceho sa v k.ú. F., zapísaného na LV č. XXXX na strane jednej a pozemku KN-C parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 760 m2 nachádzajúceho sa v k.ú. F., zapísaného na LV č. XXXX na strane druhej bodmi 50-25, 228-3, 228-4 v zmysle znaleckého grafického plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2008 zo dňa 21. 4. 2008 znalca Ing. Martina Krnáča, vyhotoveného v rámci konania vedeného na Okresnom súde vo Zvolene sp.zn. 8C 25/2000, čo v prírode zodpovedá drevenému latkovému plotu so železnými stĺpmi.
O trovách konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen svojim rozsudkom č.k. 8C 25/2000-340 zo dňa 15. 4. 2009 (ďalej už len ako pôvodný rozsudok) rozhodol, že odporcovia v I./ až v V./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať zabratú časť pozemkov parcely KN č. XXXX/X, kat.úz. F., ktorá bola označená na geometrickom pláne č. 7/99 Ing. Pavla Krišpinského ako parcela č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 52 m2. V prevyšujúcej časti, ktorou sa navrhovatelia domáhali vypratania aj iných pozemkov a to parcely č. XXXX/XX o výmere 14 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 17 m2 súd zamietol.
Zároveň súd vzájomný návrh odporcov, ktorým sa domáhali určenia polohy hranice susediacich pozemkov medzi parcelami KN č. XXXX/X a č. XXXX/X, kat. úz. F., zapísané na LV č. XXXX na strane
1 a pozemkov KN č. XXXX, XXXX a XXXX, kat. úz. F., zapísané na LV č. XXXX na strane 2, označenej bodmi 164 - 7, 50 - 25, 228 - 3, 228 - 4, 164 - 2, 228 - 1, 50 - 26, 228 - 8, 50 - 14 a 50 - 16, v zmysle znaleckého grafického plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2008 zo dňa 21. 4. 2008 znalca Ing. Martina Krnáča, vyhotoveného v rámci konania, vedeného na Okresnom súde vo Zvolene č. 8C 25/2000, čo zodpovedá plotu s podmurovkou, ktorý pokračuje dreveným latkovým plotom so železnými stĺpmi, zamietol.
Proti uvedenému rozsudku podali odporcovia odvolanie, na základe ktorého Krajský súd Banská Bystrica svojim uznesením č.k. 17Co/164/2009-380 zo dňa 29. 9. 2009 uvedený rozsudok zrušil vo výroku o povinnosti odporcov v I./ až v V./ rade, že sú spoločne a nerozdielne povinní vypratať zabratú časť parcely KN XXXX/X kat. úz. F. v rozsahu novovytvorenej parcely č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 52 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 7/99 Ing. Pavla Krišpinského. Taktiež krajský súd týmto uznesením zrušil aj rozhodnutie okresného súdu o vzájomnom návrhu na určenie polohy hranice susediacich pozemkov parciel KN XXXX/X, XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. F. na jednej strane a parciel KN XXXX, XXXX, XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. F.. Na základe týchto skutočností sa okresný súd v novom rozhodnutí mal zaoberať už len výrokom vo veci vypratania plochy o výmere 52 m2, vytvorenej na základe novovytvorenej parcely č. XXXX/X a tiež mal nanovo rozhodovať o vzájomnom návrhu odporcov o určenie hranice sporných pozemkov.
Krajský súd v tej časti rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol vzájomný návrh odporcov na určenie polohy hranice, z dôvodu, že podľa okresného súdu na takomto určení nebol právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. domáhať sa takéhoto určenia, poukázal na to, že podľa krajského súdu právne závery o nedostatku reálneho záujmu na určení priebehu hraníc by boli správne, pokiaľ by takýto návrh na určenie priebehu hraníc sporných pozemkov nebol vznesený ako vzájomný návrh v konaní o vypratanie časti evidovanej parcely. S ohľadom na predbiehajúce konania, v ktorých sa od roku 1999 rieši právny priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami účastníkov tohto konania, dospel odvolací súd k názoru, že naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe je daný, aj keď by sa takáto zmena nezapísala v katastri nehnuteľností a to z dôvodu, že týmto bude vyriešený základ spornej otázky, či užívacia hranica v prírode je totožná s hranicou vlastníckou. Preto sa prvostupňový súd mal v ďalšom konaní najmä vysporiadať s otázkami, akým spôsobom nadobudli navrhovatelia parcelu č. XXXX/X do svojho vlastníctva, ďalej sa mal zaoberať tým, či právny predchodca odporcov K. U. mohol nadobudnúť a ako nadobudol parcely č. XXXX, XXXX G. XXXX a tiež v akých hraniciach sa geometrickým plánom z roku 1988 vytvorila parcela č. EN XXXX/X.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností jednak poukazuje na dôkazy, ktoré opísal v pôvodnom rozsudku prvostupňového súdu, pričom sa jedná o nasledovné dôkazy: výpis z LV č. XXXX, kat.úz. F., rozhodnutie Okresného súdu v Detve, odbor katastrálny, č. H 1/99 zo dňa 2. 12. 1999, znalecký posudok č. 7/2004 vypracovaný Ing. Ferdinandom Kelemenom, súdnym znalcom z odboru geodézie, kontrolný znalecký posudok znalca Ing. Martina Krnáča, ako aj vyjadrenia jednotlivých účastníkov uvedených v tomto rozsudku, a zároveň poukazuje aj na dôkazy nižšie uvedené.
Jedná sa o nasledovné vykonané dôkazy:
Na základe geometrického plánu č. 243-265-19/a-88 (č.l. 49 spisu), vyhotoveného Hockom v roku 1988, došlo odčlenením častí pozemku z parcely č. XXXX/X k vytvoreniu parcely č. XXXX/X o výmere 595 m2. Podľa tohto geometrického plánu je vyznačená dĺžka spornej hranice pozemkov medzi parcelou odporcov č. XXXX skoro úplne totožná tak, ako sú zaznačené na nákrese znalca Ing. Martina Krnáča v bodoch 164-7 až 228-3 (na nákrese je dĺžka 13,52 m) v celkovej dĺžke 13,60 metrov.
Na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi P. I., rod. I. a T. U., rod. I. ako predávajúcimi, zo dňa 27. 4. 1988 bolo zistené, že touto zmluvou vyššie uvedené predávajúce odpredali Československému štátu v zastúpení Národným výborom v Hriňovej nehnuteľnosť a to pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 595 m2. Na uvedenej kúpnej zmluve sa nachádza aj číslo geometrického plánu č. 243-265-19/a-88, ktorým bola parc.č. XXXX/X odčlenená z parc.č. XXXX/X.
Na základe výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 16. 12. 1988 bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. 4716/4, vedené ako zastavaná plocha o výmere 595 m2 je MNV Hriňová.
Na základe Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 28. 12. 1988, č. 2921/183/88/302/88 Lk. bolo zistené, že Okresný národný výbor vo Zvolene - odbor finančný, pridelil v zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľom v 1./ a v 2./ rade pozemok parc.č. EN XXXX/ X, kat.úz. F., o výmere 595 m2, ktorý je vo vlastníctve Československého štátu a správe MNV v Hriňovej.
Na základe Dohody o zriadení osobného užívania pozemku R II 53/89, ktorá bola zaregistrovaná rozhodnutím zo dňa 23. 1. 1989 č.k. R II 53/89 súd zistil, že MNV v Hriňovej zriadil navrhovateľom v 1./ a v 2./ rade právo osobného užívania pozemku parc.č. XXXX/X v kat.úz. F. o výmere 595 m2. Týmto bol pozemok, ktorý vlastnícky patrí Československému štátu pridelený do osobného užívania navrhovateľom v 1./ a v 2./ rade.
Súd z výpisu z evidencie nehnuteľností č.l. 789, kat.úz. F. zistil, že vlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/X, druh pozemku lúka, o výmere 2 420 m2, sú v 1-ici P. I. a T. U., rod. I..
Taktiež súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že znalec Ing. Kelemen vo svojom znaleckom posudku na strane č. 2 poukazuje na tú skutočnosť, že je evidentný rozdiel v polohe hraničiacej čiary medzi terajším stavom a stavom podľa pôvodného právneho stavu a to medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX a to v bodoch A, B a C, kde je vidieť, že časť pôvodne právnej parcely č. XXXX/ X prešla do parcely č. XXXX. Táto zmena bola zohľadnená v geometrickom pláne z roku 1988 a preto sa dá ťažko vysvetliť skutočnosť, že táto zmena sa na terajších mapách nenachádza, hoci geometrický plán bol premietnutý do katastra nehnuteľností už v roku 1989. Súd zároveň ozrejmuje, že samotné vyjadrenie vo veci rozdielov v bodoch A, B a C, predstavuje v časti dĺžku hranice medzi bodmi A a B, ktorá je podľa znalca dlhá 13,60 metrov, čo korešponduje približne aj s nákresom znalca Ing. Martina Krnáča v bodoch 164-7 a 228-3, ako aj s hranicou v rámci vytyčovania geometrického plánu z roku 1988, ktorým sa odčleňovala parcela č. XXXX/X z parcely č. XXXX/X, a táto hranica bola tiež v dĺžke 13,60 metrov.
Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva vo Zvolene č. D 1424/83-11 bolo zistené, že po nebohom H. I., zomr. dňa 19. 10. 1983 dedili každá v 1-ici P. I. a T. U., rod. I.Í.. Predmetom tohto dedičstva bola okrem iného aj parcela č. KN XXXX/X, kat.úz. F.. Dedičky boli dcérou poručiteľa. Uvedené dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 1. 1984.
Súd z kúpno-predajnej zmluvy č. 3330 (č.l. 302 spisu) zistil, že predávajúcim bol R. A., roľník a kupujúcim bol K. U. M., roľník. Predmetom tejto zmluvy bol predaj pozemkov zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici obce F. č. 391, parcely č. XXXX G. XXXX, dom č. XXX, ktoré boli zapísané na meno odpredateľa (predávajúceho) v čistom stave a bez tiarch. Poukazuje sa aj na to, že drevený dom je v zlom stave, ktorý je na zváľanie a nemá hodnotu. Uvedená zmluva bola podpísaná vo Zvolene dňa 19. 6. 1934.
Na základe pozemnoknižnej vložky č. XXX bolo zistené, že vlastníkom hnuteľností uvedených v tejto vložke je K. U., na ktorého boli dňa 19. júna 1934 zapísané nehnuteľnosti podľa čísla dodatku 3330 a to nehnuteľnosti pod bežným číslom 29, parcela č. XXXX a pod bežným číslom 30, parcela č. XXXX.
Na základe uznesenia D 511/59-9 Okresného súdu vo Zvolene, v ktorom sa prejednávalo dedičstvo po K. U., zomr. dňa 7. 7. 1959 bolo zistené, že do dedičstva okrem iných nehnuteľností patrili aj pozemky zapísané vo vložke č. 252, MČ 4718, 4719 a 4720. Jedným z dedičov po K. U. bola aj J. U., rod. X..
Na základe osvedčenia o dedičstve D 4567/92, Dnot 194/94, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 9. 1997 bolo zistené, že týmto dedičstvom sa prejednávalo dedičstvo po J. U., rod. X., zomr. dňa 1. 9. 1989, pričom išlo o dodatočné dedičské konanie, nakoľko v pôvodnom konaní D 1296/89 nebol zahrnutý všetok majetok. V zmysle prejednania tohto dedičstva sa prejednávali aj parcely katastrálneho územia
Hriňová, KN č. XXXX, XXXX G. XXXX, zapísané vo vložke č. XXX. Na základe tohto dedičstva účastníci uzatvorili dohodu, kde vyššie uvedené parcely každý v 1/5-ine nadobudli odporcovia v I./ až v V./ rade.
Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcov, doručeného súdu dňa 18. 1. 2010 zistil, že odporcovia predmetnú parcelu č. XXXX nadobudli v rámci kúpno-predajnej zmluvy, ktorou odkúpil právny predchodca odporcov K. U. od R. A. parcely č. XXXX a XXXX, zapísané v pozemnoknižnej zápisnici obce F. č. 391 a to spolu aj s domom. Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 19. 6. 1934. Parcely č. XXXX G. XXXX sú totožne a zodpovedajú neskôr vyhotoveným parcelám č. XXXX, XXXX G. XXXX. Presné umiestnenie pozemkov parciel č. XXXX G. XXXX vyplýva z pôvodnej pozemnoknižnej mapy katastrálneho územia Hriňová, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť znaleckého posudku Ing. Krnáča. Pôvodne predávané parcely č. XXXX G. XXXX už boli zapísané do pozemnoknižnej vložky č. XXX pod číslami XXXX, XXXX G. XXXX tak, ako to vyplýva aj z mapy na č.l. 209 súdneho spisu. Pozemnoknižná vložka č. XXX bola uzavretá dňa 10. 10. 2000 pod číslom XX/XX podľa dedičského rozhodnutia č. 4567/92 po K. U., pričom parcely č. XXXX G. XXXX boli zapísané na LV č. XXXX. Na základe týchto skutočností K. U. ako právny predchodca odporcov začal v plnom rozsahu užívať pozemky, ktoré kúpil na základe vyššie uvedenej zmluvy. Tieto pozemky sú užívané odporcami dodnes a to v nezmenenom rozsahu. Hranice týchto pozemkov boli v prírode stanovené už pri podpise tejto zmluvy a to hraničnými kameňmi, pričom na prelome 50-tich rokov minulého storočia tu bol postavený drevený plot, ktorý staval otec odporcov H. U., teda syn nášho starého otca K. U., pričom mu pomáhala aj rodina, ako aj starý otec navrhovateľky, ktorý bol stolár a tento plot aj vyrábal. Tento plot sa v roku 1976 z časti prestavoval a spodná časť bola podmurovaná, pričom opätovne pri tejto pomáhal aj starý otec navrhovateľky. Poloha plota nebola zmenená a tento bol postavený v polohe, v akej sa plot nachádzal aj predtým. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo znaleckého posudku Ing. Kelemena, ktorý konštatuje, že časť pôvodnej parcely č. XXXX/X, neskôr XXXX/X, prešla do parcely č. XXXX už pred rokom 1988 a táto zmena bola zohľadnená v geometrickom pláne z roku 1988 a preto sa dá ťažko vysvetliť skutočnosť, že táto zmena sa na terajších mapách nenachádza. Geometrický plán z roku 1988 č. 243-265-19/a-88 vychádzal zo stavu, ktorý je v prírode odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1934. Preto poukazujeme na tú skutočnosť, že parcelu, ktorá je v geometrickom pláne Ing. Krišpinského označená ako XXXX/X, bola nadobudnutá odporcami na základe kúpnej zmluvy z roku 1934 č.d. 3330.
Súd z vyjadrení odporcov na pojednávaniach zistil, že títo tvrdili skutočnosti, ktoré preukazujú to, že parcelu č. XXXX užívali vždy oni, resp. ich právni predchodcovia s tým, že uvedenú parcelu pôvodne odkúpil ich starý otec K. U. M.Ý. a túto odkúpil v takom stave, v akom sa v súčasnosti nachádza vymedzená predmetným plotom a tiež tak, ako to oni do dnešného dňa užívajú.
Súd z vyjadrenia navrhovateľov zistil, že podľa nich uvedený pozemok vlastnili ich právni predchodcovia a právni predchodcovia odporcov posúvali hranice tohto pozemku tak, ako sú v dnešnej polohe, pričom tieto nezodpovedajú právnemu stavu taký aký má byť. Podľa navrhovateľov právny stav a ich vlastníctvo je dané tak, ako to vyznačil vo svojom geometrickom pláne Ing. Pavel Krišpinský, kde bola vytvorená parcela č. XXXX/X, pričom ide o plochu 52 m2 a preto žiadajú, aby súd ich zaviazal uvedenú plochu vypratať.
Súd na pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2010 pripustil zmenu návrhu, ktorú podali odporcovia a to tak, že súd určuje polohu časti hranice susediacich pozemkov pozemku KN-C parcela č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2 nachádzajúceho sa v k.ú. F., zapísaného na LV č. XXXX na strane jednej a pozemku KN-C parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 760 m2 nachádzajúceho sa v k.ú. F., zapísaného na LV č. XXXX na strane druhej bodmi 50-25, 228-3, 228-4 v zmysle znaleckého grafického plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2008 zo dňa 21. 4. 2008 znalca Ing. Martina Krnáča, vyhotoveného v rámci konania vedeného na Okresnom súde vo Zvolene sp.zn. 8C 25/2000, čo v prírode zodpovedá drevenému latkovému plotu so železnými stĺpmi.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platný k 31. 12. 1991, rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platný k 31. 12. 1991, na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.
Podľa § 206 Občianskeho zákonníka, platný k 31. 12. 1991, dohoda musí obsahovať najmä označenie pozemku prideleného do osobného užívania, účel a rozsah užívania a výšku úhrady.
Podľa: Piata hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992
Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platný k 1. 1. 1992, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.
Podľa § 872 ods. 4 Občianskeho zákonníka, platný k 1. 1. 1992, ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.
Súd na základe vyššie zhodnotených dôkazov mal za preukázané, že návrh navrhovateľov na vypratanie pozemku, ktorý bol súdom zamietnutý, je nedôvodný. Predovšetkým súd musí poukázať na tú skutočnosť, že vlastnícke právo tak k hnuteľným ako aj k nehnuteľným veciam má danú súdnu ochranu v tom, že možno sa domáhať na súde proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva iného, vydania veci, vypratania veci, resp. uloženia iných povinností. V uvedenom prípade však musí byť preukázané, že ten, kto sa domáha vypratania pozemku, musí preukázať, že je vlastníkom uvedeného pozemku. Preto sa súd v tomto konaní nanovo zaoberal, či navrhovatelia, ktorí sa domáhali vypratania nehnuteľnosti, sú vlastníkmi aj tej spornej časti nehnuteľnosti, o ktorej vypratanie v tomto konaní išlo. Za týmto účelom súd musel posúdiť a zaoberať sa tými skutočnosťami, ktoré mu boli v zrušujúcom uznesení krajského súdu uložené. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že navrhovatelia v 1./ a v 2./ rade nadobudli uvedenú parcelu č. XXXX do vlastníctva a to na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku č. R II 53/89, na základe ktorej navrhovatelia dostali do osobného užívania pozemok - parc.č. EN XXXX/X o výmere 595 m2, pričom uvedená dohoda bola registrovaná rozhodnutím zo dňa 23. 1. 1989. Uvedená dohoda bola uzatvorená v zmysle § 205 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného do 31. 12. 1991.
Na základe Zákona č. 509/1991 Zb., ktorým došlo k zmene niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa § 872 ods. 1, sa právo osobného užívania pozemku, vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť od 1. 1. 1992), mení dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. V zmysle ods. 4 tohto paragrafu, ak právo osobného užívania k zastavanému alebo k nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Na základe týchto skutočností súd poukazuje na to, že navrhovatelia sa vlastníkmi uvedeného pozemku stali na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku v zmysle novely Občianskeho zákonníka, urobenej Zákonom č. 509/1991 Zb., dňom 1. 1.
1992. Čo sa týka veľkosti parcely, ako aj samotných hraníc tejto parcely, súd poukazuje na to, že navrhovatelia túto parcelu nadobudli v hraniciach, ktoré boli určené na základe geometrického plánu č. 243-265-19/a-88, vypracovaného v roku 1988 pánom Hockom s tým, že uvedený geometrický plán bol overený Z.. U. a Z.. D.Š., ktorý bol vedúci strediska geodézie vo Zvolene. V zmysle uvedeného geometrického plánu, tak ako už súd vyššie poukázal, sa z parcely č. XXXX/X odčlenila parcela č. XXXX/X, o ktorej v súčasnosti sa v časti hranice účastníci sporia. Uvedený geometrický plán je skoro úplne totožný v sporných bodoch grafickým plánom, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2008 vyhotoveného znaleckom Ing. Martinom Krnáčom a to predovšetkým v tých bodoch, ktoré sú pre toto konanie podstatné. Jedná sa o tú skutočnosť, že samotným geometrickým plánom z roku 1988 je na parcele č. XXXX/X tá časť hranice pozemku, o ktorej určovanie ide, určená v dĺžke 13,60 metrov, pričom znalec Ing. Krnáč vytýčil uvedené hranice v rozmedzí bodov 164 - 7, bodov 20 - 25 a 228 - 3, v rozmedzí spolu 13,52 metrov. Na základe tejto skutočnosti súd má preukázané, že tá časť pozemku, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 7/1999 Ing. Pavla Krišpinského ako parcela č. XXXX/X o výmere 52 m2, nebola súčasťou parcely vytvorenej podľa geometrického plánu z roku 1988 č. XXXX/X, ale táto parcela je súčasťou parcely č. XXXX, t.j. parcely odporcov v I./ až v V./ rade. Na základe vyššie uvedených skutočností súd teda návrh navrhovateľov na vypratanie tejto časti pozemku odporcami zamietol, pretože navrhovatelia v 1./ a v 2./ rade získali od Československej republiky len pozemok, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom pána Hocka.
Taktiež súd na základe uvedených dôkazov poukazuje na to, že sa zaoberal aj tým, akým spôsobom nadobudol Československý štát parcelu EN 4716/4 do vlastníctva a mal preukázané, že túto nadobudol na základe kúpno-predanej zmluvy uzatvorenej medzi P. I., rod. I. a T. U., rod. I. zo dňa 27. 4. 1988 s tým, že uvedená skutočnosť bola zapísaná aj do katastra nehnuteľností, pričom v rámci odpredania tejto parcely štátu, sa odčlenenie tejto parcely č. XXXX/X z parcely č. XXXX/X urobilo podľa geometrického plánu č. 243-265-19/a-88 pána Hocka.
Čo sa týka nadobudnutia pozemkov parc.č. XXXX, XXXX G. XXXX, kat.úz. F., odporcami v I./ až v V./ rade, súd poukazuje na to, že tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe zmluvy č.d. 3330, uzatvorenej dňa 19. 6. 1934 K. U. M. - roľník od predávajúceho R. A.. Tieto parcely boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej zápisnici obci F. č. 391 a vtedy išlo o parcely č. XXXX G. XXXX, ktoré nadobudol aj s domom č. XXX. Uvedené nadobudnutie týchto nehnuteľností bolo zapísané aj do pozemnoknižnej vložky č. XXX (t.j. bola vykonaná aj intabulácia) s tým, že vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXXX G. XXXX sa stal K. U., kde je konkrétne poznačené, že boli zapísané dňa 19. júna 1934 podľa čísla dodatku č. 3330 s tým, že jednalo sa o číslo kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi K. U. M. a R. A.. Uvedené teda potvrdzuje tú skutočnosť, že odporcovia v I./ až v V./ rade nadobudli po svojich právnych predchodcoch podľa osvedčenia o dedičstve č.k. D 511/59-9 po K. U. a D 4567/92, Dnot 194/94 po J. U., tieto nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností sa teda súd nezaoberal vydržaním týchto pozemkov, keďže tieto boli nadobudnuté v súlade s vtedajším právom, o čom svedčí aj zápis v pozemnoknižných vložkách.
Samotné určenie hranice pozemkov súd určil tak, ako už vyššie uviedol, v zmysle grafického znaleckého plánu, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku č. 1/2008 znalca Ing. Martina Krnáča, pričom ako bolo uvedené, uvedený plán je skoro úplne totožný s geometrickým plánom, na základe ktorého bola odčlenená parcela č. XXXX/X z parcely č. XXXX/X, t.j. geometrického plánu č. 243-265-19/a-88, zhotoveného v auguste 1988 pánom Hockom. Uvedené určenie hraníc v súlade s vyššie uvedeným súd považuje za správne z toho dôvodu, že samotní navrhovatelia mohli nadobudnúť parcelu č. XXXX/X len v týchto hraniciach a nie v žiadnych iných. Navrhovatelia si musia sami uvedomiť, že oni predmetné nehnuteľnosti nenadobúdali na základe nejakých dedičských rozhodnutí, teda na základe dedenia po svojich právnych predchodcoch, ale nadobudli ich na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku.
Ak by teda chceli navrhovatelia sa naďalej domáhať, že časť parcely, o ktorej vypratanie im išlo, je ich vlastníctvom, nemohli by sa toho domáhať na základe týchto právnych skutočností, ale museli by preukázať, že uvedené hnuteľnosti, o ktorých vypratanie ide, mali ich právni predchodcovia s tým, že je tu na mieste potom podať žalobu o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch.
Súd zároveň chce poukázať aj na to, že rozhodnutie Okresného úradu v Detve, katastrálny odbor č. H 1/99 zo dňa 2. 12. 1999, ktorým boli pôvodne určené hranice pozemkov, je pre súd nejasné, z akého dôvodu týmto spôsobom katastrálny odbor určil tieto hranice pozemkov. Predovšetkým chce súd poukázať na to, že naposledy zapísaný geometrický plán pred týmto rozhodnutím bol geometrický plán č. 243-265-19/a-88, ktorým sa odčleňovala z parcely č. XXXX/X parcela č. XXXX/X. Následný geometrický plán znalca Ing. Pavla Schreibera s týmto geometrickým plánom nekorešponduje a preto nie je súdu známe, aké právne skutočnosti viedli katastrálny odbor určiť takto hranice pozemkov. Na uvedený rozdiel, resp. nezrovnalosť taktiež poukazoval aj Ing. Ferdinand Kelemen vo svojom znaleckom posudku č. 7/2004, vyhotovenom v rámci tohto súdneho konania na strane 2, kde poukazuje na to, že rozdiel v polohe hraničnej čiary medzi terajším stavom a stavom podľa pôvodného právneho stavu, sa javí medzi parcelami č. XXXX/X a č. XXXX v bodoch A, B, C, kde je vidieť, že časť pôvodnej parcely č. XXXX/X prešla do parcely č. XXXX. Taktiež poukazuje na to, že táto zmena už bola zohľadnená v geometrickom pláne z roku 1988 a preto sa dá ťažko vysvetliť skutočnosť, že táto zmena sa na terajších mapách nenachádza, hoci predmetný geometrický plán bol premietnutý do katastra nehnuteľností už v roku 1989. Z uvedeného súd chce poukázať na to, že nie je jasné, prečo znalec Ing. Pavol Schreiber vyhotovil taký geometrický plán, ktorý bol v rozpore so stavom, zapísaným dovtedy v katastri nehnuteľností bez toho, že by od tohto zápisu došlo k nejakým právnym skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali vyhotovenie nových hraníc predmetných parciel.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 7 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).