Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-202-2010.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Er/202/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Partizánske, J. XXX/X, pre vymoženie 286,13 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 8.3.2010 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 286,13 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 17590/09 zo dňa 13.11.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah vznikajúci na základe zmluvy o úvere (právny dôvod vzniku záväzku) nie je vzťahom spotrebiteľským. Záväzok vznikajúci zo zmluvy o úvere nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského (ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov - účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného). Oprávnený ďalej poukázal na to, že právny vzťah nie je možné v zmysle už uvedeného pokladať za spotrebiteľský úver (neexistencia spotrebiteľského vzťahu resp. splnenie podmienok stanovených v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov). Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu samotnej zmluvy o úvere, jej záhlavia a práv a povinností ňou založených. Oprávnený sa domáha vymoženia sumy 286,13 €, zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej sumy 286,13 € od 11.6.2009 do zaplatenia, zákonného úroku 6% ročne z dlžnej sumy 286,13 € od 25.8.2009 do zaplatenia, trov konania 122,18 € a trov exekúcie. Súd uznesením zo dňa 3.6.2010, č.k. 6Er/202/2010-14 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie istiny 83,08 €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 286,13 € od 11.6.2009 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy presahujúcej 203,05 € od 25.8.2009 do zaplatenia zamietol. Vo zvyšnej časti vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal oprávnený odvolanie. Krajský súd na odvolanie oprávneného napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2010, č.k. 5CoE/312/2010-27 vyplýva, že súčasná koncepcia spotrebiteľského práva je založená na princípe zákazu splniť dlh zmenkou alebo šekom. Exekučný titul ukladá povinnej povinnosť zaplatenia sumy 286,13 eur s príslušenstvom na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal existenciou zmenky a dohody o vyplnení zmenky a neposudzoval ich dojednania
v zmysle § 52, 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Povinnosťou súdu bude zaoberať sa platnosťou predmetnej zmenky a dohody o vyplnení zmenky. Súd prvého stupňa, súc viazaný názorom krajského súdu, opätovne posúdil predmetnú exekučnú vec, pričom vzal do úvahy právny názor nadriadeného súdu, posúdil platnosť dohody o vyplnení zmenky a zmenky, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, ale aj súlad exekučného titulu so zákonom a s dobrými mravmi a zistil, že je dôvodné exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 3601553 zo dňa 8.12.2008 bolo zistené, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 8.12.2008 o 08:50 hod. zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 165,97 €, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 160,66 € v 12 mesačných splátkach po 27,22 € počnúc 6.1.2009. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Zmluva o úvere má povahu formulára. Jej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Z ich bodu 06. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 podmienok (v prípade ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky), dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Bod 17. obsahuje dohodu o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stal splatný celý dlh. V bode 18. všeobecných podmienok sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorá znie: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky; toto ustanovenie sa nepoužije, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Z bodu 20. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný (povinná) je povinný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 286,13 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 286,13 € od 11.6.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 286,13 € od 25.8.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 122,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca doručil súdu dňa 9.9.2009 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 8.12.2008, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 11.6.2009. Žalobca vyplnil dňa 20.8.2009 zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 286,13 €
s dátumom začiatku úročenia dňa 11.6.2009 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 25.8.2009. Rozhodcovský súd uzavrel, že žalovaný vystavil dňa 8.12.2008 Zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Žalobca v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za to, že po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku žalovaného, "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", vyplnenú žalobcom dňa 20.8.2009. Žalovaný ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako remitentovi za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu vo výške 286,13 € spolu s dohodnutým zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne. Rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný si v určenej lehote nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z vystavenej zmenky. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej zmenkovej sumy vo výške 286,13 €, ktorá pozostáva z istiny vo výške 272,20 €, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 13,93 €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 286,13 € od 11.6.2009 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 286,13 € od 25.8.2009 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol arbitrážny súd s poukazom na čl. IV Pravidiel o trovách rozhodcovského konania a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie 31,61 € s DPH a trovy právneho zastúpenia v sume 90,57 €. Z predloženého výpisu z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Podľa § 44 ods. 1,2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov. Podľa § 12 ods. 6 ZRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak. Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd má povinnosť aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda v prípade, v ktorom je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má právo a povinnosť skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať aj obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi. Podľa článku 153 Zmluvy založení Európskeho spoločenstva Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Spoločenstva. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom: a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu, b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b). Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená. Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy(rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platným v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania a ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenie, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) r), 5, 6 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol pôvodne na základe zmluvy o úvere č. 3601553 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 8.12.2008. Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože je v nej výslovne vyjadrený dôvod poskytnutia finančných prostriedkov na výkon zamestnania, a výška poskytnutého úveru je nižšia ako 200,- €, čo sú dôvody vylúčenia použitia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Nič to však nemení na skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože zmluva má znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená je medzi veriteľom - dodávateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania. Irelevantná je pritom tá skutočnosť, že zmluva je uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vylúčenie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách by prichádzalo do úvahy jedine v prípade, ak by na strane dlžníka vystupoval podnikateľ, čo však v posudzovanej exekučnej veci nie je preukázané. Spotrebiteľskou zmluvou môže byť akákoľvek zmluva, a to bez ohľadu na jej právnu formu (bez ohľadu na to, či ide o zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, resp. iného právneho predpisu). Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, musí byť exekučný súd obzvlášť obozretný a musí venovať pozornosť zvýšenej miere ochrany spotrebiteľa (ochrana spotrebiteľa je jedným zo základných cieľov Európskej únie, ktorý sa premietol aj do Charty základných práv a slobôd). Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Osobitnou povinnosťou, ktorú exekučnému súdu ukladá zákon o rozhodcovskom konaní, je prieskumná povinnosť upravená v § 45 citovaného zákona. Exekučný súd má povinnosť skúmať, či ide o vec, ktorá je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade kladného zistenia je potom exekučný súd povinný exekúciu zastaviť. V štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd exekúciu nezastaví, ale rovnaké účinky dosiahne tým, že nevydá pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie (jeho žiadosť zamietne). Predložený exekučný titul - rozhodnutie arbitrážneho orgánu súd skúma tak, ako keby nebolo právoplatné (na exekučný súd sa nevzťahujú účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku). Nie je ním viazaný tak, ako je to v prípade rozsudku vydaného súdom (§ 159 OSP). Napokon arbitrážny orgán nie je na rozdiel od súdu orgánom verejnej moci, preto je logické, že rozhodnutia, ktoré vydá, nemôžu byť na rozdiel od rozhodnutí všeobecných súdov záväzné pre iné osoby (orgány) ako pre účastníkov arbitrážneho konania. V posudzovanej exekučnej veci súd opätovne skúmal exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom. Aby mohol posúdiť, či predložený exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie objektívne možné, právom dovolené alebo v súlade s dobrými mravmi, oboznámil sa so spotrebiteľskou zmluvou, na podklade ktorej bol vydaný. Posúdil charakter rozhodcovskej doložky aj charakter priznaného plnenia. Po ich preskúmaní súdu neostala iná možnosť ako exekúciu v celom rozsahu zastaviť, a to z nasledujúcich dôvodov: A) Súd v prvom rade skúmal povahu účastníkov právneho vzťahu a zistil, že ide o veriteľa - dodávateľa a dlžníka - spotrebiteľa. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdí, že právny vzťah na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené v § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd s takýmto výkladom právneho postavenia účastníkov právneho vzťahu oprávneným nesúhlasí. Spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by povinný zmluvu uzavrel v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dlžník v zmluve zaškrtnutím príslušného políčka a svojím podpisom potvrdil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon zamestnania. Výkon zamestnania nemožno v nijakom prípade považovať za predmet obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto nie je dôvod vylúčiť použitie ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na právny vzťah medzi oprávneným a povinným. Exekučný súd pripúšťa, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (zák. č. 258/2001 Z.z.), to však nič nemení na skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú treba posudzovať podľa ustanovení prvej časti, piatej hlavy Občianskeho zákonníka. To, či ide v konkrétnom právnom vzťahu o spotrebiteľa alebo nie, treba posudzovať nie formálne, ale materiálne, je teda potrebné posudzovať postavenie účastníkov zmluvy s ohľadom na všetky okolnosti uzavretia zmluvy, čo podľa názoru exekučného súdu arbitrážny súd nevykonal. B) Rozhodcovský rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi už v tom, že nepriznal žalovanému postavenie a ochranu, ktorá mu prináležala pre jeho postavenie ako spotrebiteľa v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu s žalobcom. Arbitrážny súd neskúmal primeranosť zmluvných podmienok zmluvy o úvere, neskúmal ich nekalú povahu alebo súlad s dobrými mravmi. Dobré mravy nie sú všeobecne definované. Negatívnu definíciu dobrých mravov, ktorú možno aplikovať aj na posudzovaný právny vzťah, možno nájsť v § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa: konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Skutočnosť, že nekalé zmluvné podmienky nemajú zaväzovať spotrebiteľov ako slabšiu stranu v právnom vzťahu vyplýva nielen zo zákona, ale túto skutočnosť súd považuje za uznanú väčšinou spoločnosti, tvoriacu základ hodnotového poriadku spoločnosti (spoločnosť poskytuje ochranu slabším), a teda ak má byť spotrebiteľ viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bolo by to nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve už samotnú dohodu o vyplnení blankozmenky. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka síce výslovne nebráni zabezpečeniu plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy vystavením blankozmenky, avšak zoznam neprijateľných podmienok v citovanom ustanovení zákona je len demonštratívny. Neprijateľnými sú aj iné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právnom vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vyplnení blankozmenky nebola osobitne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo exekučný súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Keďže exekučný titul bol vydaný výlučne na podklade takto veriteľom vyplnenej zmenky, podľa názoru súdu zaväzuje dlžníka na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Súd na tomto mieste poukazuje aj na ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorom zákonodarca upravil možnosť zabezpečenia povinnosti dlžníka vrátiť úver vystavením zmenky tak, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Aplikácia ustanovení citovaného zákona by bola síce pre označenie účelu
zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu vylúčená, avšak z ustanovenia je zrejmý záujem zákonodarcu zabrániť, aby bol spotrebiteľ nútený plniť na podklade zmenky okrem nesplatenej istiny aj príslušenstvo vo výške vyššej ako 30% z istiny, čo v posudzovanej veci nie je splnené. Ďalej pre porovnanie exekučný súd uvádza, že poskytnutie ochrany dlžníkovi - spotrebiteľovi v zmenkovoprávnom vzťahu s veriteľom - dodávateľom, nie je v Európskej únii ojedinelé. Napríklad nemecký občiansky zákonník v § 496 ods. 3 alinea 1 ustanovuje, že dlžník nemôže byť zaviazaný zo zmenky na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru. Hoci exekučný súd nemá v úmysle aplikovať uvedené ustanovenie v posudzovanej veci, uvádza ho na podporu svojich záverov o neprimeranosti dojednanej dohody o vyplnení blankozmenky. Keďže súd posúdil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, zmenka vyplnená na podklade takejto dohody je neplatná. C) V predloženej zmluve o úvere bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 160,66,- €, čo je 96,8 % z istiny. Takáto vysoká odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery (http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad- nad-bankovnictvom-a-ocp/odplaty-klientov-bankam) a je preto v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to aj po odpočítaní úroku, ktorý tvorí 1/3 dohodnutej odmeny. D) Podľa exekučného titulu povinná má zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 286,13 € s dohodnutým zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 286,13 €. Úrok z omeškania vo výške 0,25% denne predstavuje 91,25 % ročne. Súd jeho výšku považoval za neprimerane vysokú (v porovnaní so základnou úrokovou sadzbou centrálnej banky platnou ku dňu 11.6.2009 (1%) ide o úrok vyšší o 90,25 percentuálnych bodov!), ipso facto za rozpornú s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. E) Dlžník bol podľa bodu 17. všeobecných podmienok povinný pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu pred Mediačným centrom zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. V prípadne neposkytnutia súčinnosti je povinný zaplatiť poplatok za mediačné konanie. Aj túto zmluvnú podmienku exekučný súd považuje za neprijateľnú. Povinný - spotrebiteľ sa musí pod následkom platenia trov mediačného konania zúčastniť mediácie v mieste sídla veriteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach v prospech veriteľa. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozsudky súdneho dvora vo veciach C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, body 21 - 24). F) Za neprijateľnú (a neplatnú - § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) podmienku exekučný súd v neposlednom rade považuje aj samotnú rozhodcovskú doložku. Návrh na začatie rozhodcovského konania podáva v zásade bezvýnimočne veriteľ. Veriteľ si vo všeobecných podmienkach v typovej zmluve určil arbitrážny súd, ktorý prípadný spor bude rozhodovať. Tento má sídlo v mieste sídla veriteľa (Bratislava). Podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd veriteľ znemožní dlžníkovi brániť sa proti jeho nárokom na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska (§ 85 ods. 1, § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku). Exekučný súd opätovne poukazuje na rozsudky citované v predchádzajúcom odseku. Rozhodovanie sporu medzi účastníkmi rozhodcovským súdom vybratým výlučne veriteľom, sídliacim v mieste sídla veriteľa, podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech dlžníka - povinného. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc právny názor krajského súdu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.