Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-78-2006.pdf
PDF · 102.77 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/78/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: MISTA, s.r.o., Hálkova 3, Žilina, IČO: 36 403 776, zast. Mgr. Richard Karkó, advokát, D. Dlabača 35, Žilina proti žalovanému v rade 1: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 a žalovanému v rade 2: DZP zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 479 na zaplatenie 3.557,26 EUR (107.166,-Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Žalovaný v rade 1 nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v rade 2 trovy konania vo výške 144,90 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.10.2009 žiadal žalobca, aby mu Vzájomná zdravotná poisťovňa Dôvera, IČO: 35 719 257 uhradila istinu vo výške 3.557,26 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr za nájom nebytových priestorov a zálohových faktúr na úhradu služieb spojených s užívaním predmetu nájmu.
Návrhom zo dňa 10.4.2008 požiadal žalobca aby súd konal s právnym nástupcom pôvodného žalovaného - žalovaným v rade 2.
Návrhom zo dňa 15.7.2008 požiadal žalobca súd o pripustenie zmeny návrhu tak, že nahradí pôvodne žalovaný poplatok z omeškania vo výške 0,25% úrokom z omeškania vo výške 13% ročne.
Uznesením zo dňa 13.11.2008 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobcu zo dňa 15.7.2008.
Návrhom zo dňa 15.3.2010 požiadal žalobca súd o zmenu účastníka na strane žalovaného tak, že na miesto DZP zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii vstúpila na strane žalovaného žalovaná v rade 1.
Návrhom zo dňa 25.3.2010 požiadal žalobca súd aby po pripustení zmeny v zmysle návrhu zo dňa 15.3.2010 pripustil do konania vstup žalovaného v rade 2.
Uznesením zo dňa 23.7.2010 súd pripustil aby z konania vystúpil na strane žalovaného žalovaný v rade 2 a na jeho miesto do konania vstúpil žalovaný v rade 1. Ďalej súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil žalovaný v rade 2 ako žalovaný v rade 2.
Súd rozhodol na pojednávaní dňa 22.2.2011 v neprítomnosti žalobcu. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nedostavil sa na pojednávanie a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný pričom podaním zo dňa 21.2.2011 ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal o rozhodnutie v neprítomnosti v zmysle vykonaného dokazovania. V danej veci mal súd za to, že neprítomnosť účastníka nie je prekážkou tomu, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 2.1.2003, výpis zV. X.X.XXXX,, oznámenie zmeny vlastníckeho práva zo dňa 23.2.2005, fa č. 05080 zo dňa 30.6.2005, zálohová fa č. 2005053 zo dňa 30.6.2005, fa č. 05081 zo dňa 4.7.2005, zálohová fa č. 2005054 zo dňa 4.7.2005, návrh zo dňa 13.7.2005, uznesenie OS Martin č. 21U/2/2005 zo dňa 17.1.2006, rozsudok OS Martin sp. zn. 5C 115/04 zo dňa 7.9.2005, rozsudok KS Žilina sp. zn. 10Sp/10/2006 zo dňa 24.7.2006. uznesenie KS Žilina sp. zn. 10S/176/2006 zo dňa 8.11.2006, výpis z LV č. XXXX pre okres, obec a k.ú. V. zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 33/2006 zo dňa 28.2.2006, uznesenie OS Martin sp. zn. 21U/2/2005 zo dňa 9.3.2009 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 2.1.2003 súd zistil, že spoločnosť M-REAL, a.s., IČO: 31 635 856 ako prenajímateľ prenajala pôvodnému žalovanému časť nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúcich sa v Martine na ul. Osloboditeľov č. 16, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie V. ako pozemok parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX,XX mX a ostatná plocha vo výmere XXX,XX m2. Celková výmera prenajatých priestorov bola XX,XX m2. Nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté na sumu 143.170,-Sk ročne a splatné štvrťročne vopred vždy najneskôr do piateho dňa mesiaca príslušného štvrťroka. Nájomca sa zároveň zaviazal uhrádzať zálohovými štvrťročnými platbami splatnými najneskôr do piateho pracovného dňa príslušného štvrťroka platby za služby spojené s užívaním nebytového priestoru v celkovej výške 14.950,-Sk štvrťročne.
Z výpisu z LV č. XXXX pre okres, obec a kat. územie V. zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kúpnou zmluvou.
Z oznámenia zmeny vlastníckeho práva zo dňa 23.2.2005 súd zistil, že žalobca oznámil pôvodnému žalovanému, že titulom kúpnej zmluvy s pôvodným prenajímateľom
nadobudol dňa 25.1.2005 vlastnícke práva k predmetu nájmu a z toho dôvodu ho vyzval, aby nájomné vzniknuté od 25.1.2005 poukazoval na účet žalobcu.
Z fa č. 05080 zo dňa 30.6.2005 súd zistil, že žalobca vyfakturoval pôvodnému žalovanému sumu 35.792,50 Sk ako nájomné za 2 štvrťrok 2005 so splatnosťou 7.7.2005.
Zo zálohovej fa č. 2005053 zo dňa 30.6.2005 súd zistil, že žalobca vyfakturoval pôvodnému žalovanému sumu 17.790,50 Sk ako zálohu na služby za 2 štvrťrok 2005 so splatnosťou 11.7.2005.
Z fa č. 05081 zo dňa 4.7.2005 súd zistil, že žalobca vyfakturoval pôvodnému žalovanému sumu 35.792,50 Sk ako nájomné za 3 štvrťrok 2005 so splatnosťou 11.7.2005.
Zo zálohovej fa č. 2005054 zo dňa 4.7.2005 súd zistil, že že žalobca vyfakturoval pôvodnému žalovanému sumu 17.790,50 Sk ako zálohu na služby za 3 štvrťrok 2005 so splatnosťou 11.7.2005.
Z návrhu zo dňa 13.7.2005 súd zistil, že pôvodný žalovaný podal návrh na Okresný súd Martin na zloženie do úschovy peňažnej hotovosti 107.166,-Sk nakoľko tento dňa 3.7.2005 obdržal od žalobcu oznámenie o vlastníctve budovy a súčasne má vedomosť o tom, že pred OS Martin pod č.k. 10C 87/05 je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k budove, v ktorej má prenajaté priestory. Vzhľadom na to pôvodný žalovaný vyhlásil, že záväzok, ktorého predmetom je peňažná hodnota v žalovanej výške nemožno splniť, pretože zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom.
Z uznesenia OS Martin č. 21U/2/2005 zo dňa 17.1.2006 súd zistil, že súd prijal od pôvodného žalovaného ako zložiteľa do úschovy sumu 107.166,-Sk.
Z rozsudku OS Martin sp. zn. 5C 115/04 zo dňa 7.9.2005 súd zistil, že súd určil, že navrhovateľ SAT spol. s r.o., IČO: 30 228 077 je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Neúspešným účastníkom konania bol pôvodný prenajímateľ M-REAL, a.s..
Z rozsudku KS Žilina sp. zn. 10Sp/10/2006 zo dňa 24.7.2006 že súd zrušil rozhodnutie Správy katastra Martin, ktorým zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva zo žalobcu na spoločnosť SUAR, s.r.o. zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.5.2005.
Z uznesenia KS Žilina sp. zn. 10S/176/2006 zo dňa 8.11.2006 súd zistil, že súd uložil Správe katastra Martin povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia konať a rozhodnúť vo vkladovom konaní v prospech spoločnosti SUAR, s.r.o. s tým, že v odôvodnení súd konštatoval pochybenie Správy katastra Martin, ktorá počas platnosti plomby zmenila zápis vlastníckeho práva zo žalobcu na spoločnosť SAT spol. s r.o. Martin.
Z výpisu z LV č. XXXX pre okres, obec a k.ú.XX.XX.XXXX súd zistil, že ako vlastník predmetných nehnuteľností bola zapísaná spoločnosť SAT, spol. s r.o. zápisom Z 2142/05.
Z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo 33/2006 zo dňa 28.2.2006 súd zistil, že súd zrušil uznesenie KS v Žiline, ktorým nepripustil žalobcu ako vedľajšieho účastníka do sporu účastníkov SAT spol. s r.o. a M-REAL, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Z uznesenia OS Martin sp. zn. 21U/2/2005 zo dňa 9.3.2009 súd zistil, že súd vydal príjemcovi spoločnosti SAT spol. s r.o. čiastku 3.557,26 EUR ( 107.166,-Sk ).
Podľa ust. § 185a, ods. 1 OSP na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.
Podľa ust. § 185a, ods. 2 OSP návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len "zložiteľ"), že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná.
Podľa ust. § 185b OSP účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze, cenné papiere alebo iné veci určené (ďalej len "príjemca"). Po právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.
Podľa ust. § 185d, ods. 1 OSP predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.
Podľa ust. § 185d, ods. 2 OSP zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,
a) ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas, alebo
b) ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo
c) ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený
Podľa ust. § 568 OZ ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
Žalobca v žalobnom návrhu definoval žalovaný nárok ako dlžné nájomné, ktoré pôvodný žalovaný neuhradil v zmysle platnej nájomnej zmluvy napriek tomu, že mu žalobca riadnym spôsobom preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatým nebytovým priestorom od pôvodného prenajímateľa.
Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.7.2008 uviedol, že je nespornou existencia nájomného vzťahu medzi spoločnosťou M-REAL, a.s. a právnym predchodcom žalovaného. Dňa 3.7.2005 žalobca oznámil žalovanému, že nadobudol vlastnícke právo k predmetu nájmu a z toho dôvodu, že má žalovaný platiť nájomné priamo žalobcovi. Na základe faktu, že sa pre žalovaného jednalo o novú skutočnosť, tento si žalobcom preukazovaný fakt overil u pôvodného prenajímateľa. Vtedy sa žalovaný dozvedel o prebiehajúcom konaní 10C 87/05 na OS Martin a získal dôvodnú pochybnosť o vlastníctve žalobcu. Túto pochybnosť umocnil aj fakt, že sa dozvedel o nariadení predbežného opatrenia, ktoré podľa jeho názoru bránilo žalobcovi aj brať úžitky z nájmu nehnuteľností. Z toho dôvodu žalovaný využil aj zákonnú možnosť súdnej úschovy. Dôvodnosť postupu žalovaného podľa jeho názoru potvrdila aj skutočnosť, že spoločnosť SAT, s.r.o. doručila žalovanému právoplatné rozhodnutie 5C 115/04 určujúce, že spoločnosť SAT, s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca využil svoje právo podať mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu 5C 115/04.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal žalobca za to, že žalovaným riadnym spôsobom preukázal, že v rozhodnom čase vzniku nájomného v roku 2005 bol jediným vlastníkom predmetu nájmu, čo žalovaným riadne preukázal a z toho dôvodu mal právny predchodca žalovaných plniť len a výhradne žalobcovi.
Súd pri rozhodovaní vo veci samej skonštatoval, že nespochybniteľným úmyslom zákonodarcu pri implementácii inštitútu súdnej úschovy do slovenského právneho poriadku bola snaha poskytnúť dlžníkovi právnu ochranu v prípadoch ak hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná. Práve inštitút súdnej úschovy má dlžníkov chrániť v prípade neprítomnosti veriteľa alebo jeho omeškania pred sankciou vo forme úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a iných
sankčných nástrojov vyplývajúcich z oneskoreného plnenia z dôvodov na strane veriteľa. V prípadoch ak zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná inštitút súdnej úschovy chráni dlžníka pred nutnosťou urobiť ultimatívne rozhodnutie o tom, kto je veriteľom pohľadávky v prípadoch ak sa ako veritelia o dlh uchádza viac subjektov. Práve druhý prípad súdnych úschov podľa názoru súdu chráni dobromyseľného dlžníka pripraveného plniť dlh pred nutnosťou určiť z dôvodu vyhnutia sa sankcií za omeškanie, ktorý z potencionálnych záujemcov je skutočným a relevantným veriteľom. Nesprávnym rozhodnutím by sa dlžník nezbavil povinnosti platiť druhému veriteľovi, voči ktorému by bol v omeškaní a ešte by musel voči nesprávnemu veriteľovi uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo nemožno od dlžníka spravodlivo požadovať. Súd súčasne vyšiel aj z predpokladateľného faktu, že ak by dlžník z dôvodu, že nie je schopný určiť ktorý zo subjektov je relevatným veriteľom by sa vystavil žalobám od všetkých ( v tomto prípade od oboch ) potencionálnych veriteľov.
V zmysle ust. § 185a, ods. 2 OSP je jediným preskúmateľným predpokladom dôvodnosti úschovy v prejednávanej veci existencia odôvodnenej pochybnosti, kto je veriteľom na strane žalovaných. Súd v tomto smere konštatoval, že žalovaní uniesli dôkazné bremeno a preukázali odôvodnenosť svojej obavy nakoľko preukázali existenciu minimálne dvoch súdnych konaní vo veci určenia vlastníctva k predmetu nájmu, pričom jedno z nich právoplatne určilo vlastníctvo inému subjektu ako žalobcovi. Súd však súčasne konštatoval, že sám žalobca v konaní prostredníctvom predloženia rôznych súdnych rozhodnutí preukázal, že vlastníctvo k predmetu nájmu bolo a je predmetom viacerých súdnych konaní a preto súd vyhodnotil obavu žalovaných ako dôvodnú.
Súd z uznesenia OS Martin sp. zn. 21U/2/2005 zo dňa 9.3.2009 zistil, že súd vydal príjemcovi spoločnosti SAT spol. s r.o. čiastku 3.557,26 EUR ( 107.166,-Sk ) predstavujúcu predmet tohto konania. Súd má za to, že žalobca po oboznámení sa s faktom, že právny predchodca žalovaných zložil nájomné vo výške žalovaného nároku do súdnej úschovy mal a musel uplatňovať svoje vlastnícke práva k žalovanému nájomnému výhradne v konaní o úschove nakoľko záväzok právneho predchodcu žalovaných uhradiť nájomné zanikol v zmysle ust. § 568 OZ splnením.
Na základe horeuvedeného súd konštatoval, že žalovaní uniesli dôkazné bremeno a preukázali odôvodnenosť obavy svojho právneho predchodcu o tom, kto je vlastníkom predmetu nájmu a preto dôvodne zložil splatné nájomné vo výške žalovaného nároku do súdnej úschovy, čím sa zbavil povinnosti hradiť nájomné žalobcovi a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142, ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142, ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Žalovanému v rade 1 trovy konania nevznikli.
Žalovaný v rade 2 si v konaní uplatnil trovy cestovného vo výške 144,90 EUR.
Trovy vyčíslil takto:
Cestovné Banská Bystrica - Bratislava a späť na pojednávanie dňa 22.2.2011
420km pri priemernej spotrebe 11,6l/100km, základnej sadzbe 0,18, náhrade za km 0,345 EUR
spolu 144,90 EUR
Žalovaný v rade 2 preukázal dôvodnosť vyčíslených trov v celom rozsahu a z toho dôvodu ich posúdil ako trovy konania potrebné na úspech v prejednávanej veci a priznal ich žalovanému v rade 2 v uplatnenom rozsahu.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým,, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.