Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/41/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, a otec - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zastúpený splnomocnencom: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, o návrh otca na úpravu styku s dieťaťom a o návrhu matky na zvýšenie výživného otcovi, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 7. decembra 2021 č.k. -151, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživného otca na maloletého A. zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 27.08.2021, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok I.) a súčasne rozhodol, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 27.08.2021 do 30.11.2021 (výrok II.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým nasledovne: každý nepárny týždeň v roku v utorok od 14:00 hod. do stredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 14:00 hod. do 19:00 hod., každý párny týždeň v roku od piatka od 14:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 15:00 hod. od piatku predchádzajúceho začiatku jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR pre samosprávny kraj, v ktorom maloletý navštevuje školské zariadenie, do posledného dňa jarných prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 15:00 hod., počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 01.07. od 10:00 hod. do 16.07. do 10:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 16.08. do 10:00 hod., a v nepárnom kalendárnom roku od 16.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 10:00 hod., od 16.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 10:00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza zimným prázdninám od 14:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod., a každý nepárny kalendárny rok od 02.01. od 16:00 hod. do 04.01. do 16.00 hod. a od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 16:00hod., s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť. V prípade, ak bude maloletý navštevovať školské zariadenie, otec je oprávnený odovzdať a vyzdvihnúť si maloletého v tomto zariadení počas úpravy styku (výrok III.). Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -105 zo dňa 02.11.2016 v časti výšky

výživného a rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -42 zo dňa 12.08.2019 v časti rozsahu styku otca s dieťaťom (výrok IV.). Súčasne súd rozhodol, že rozsudok nadobúda vykonateľnosť vo výroku III. jeho doručením v zmysle (výrok V.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Zvýšenie výživného súd právne odôvodnil použitím ust. , a , , , a a Zákona o rodine, čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a , keď z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky bol pôvodne v sume 386,21 eur a v súčasnosti má netto mesačný celkový príjem 400,66 eur. Matka je podnikateľka, majiteľka jednoosobovej s.r.o.-čky, v ktorej je zamestnaná ona a ešte jeden zamestnanec, má príjem 225,16 mesačne a podľa jej slov ona je so svojou prácou spokojná, údajne jej finančne pomáhajú rodičia. V čase posledného rozhodovania a aj v súčasnosti býva v byte vo svojom výlučnom vlastníctve, blízko školy dieťaťa. Matka deklarovala svoje mesačné celkové výdavky na bývanie, svoju potrebu a potreby dieťaťa v sume 1.317 eur (382 eur + jej strava 150 eur + na syna 785 eur). Otec podniká od 19.01.2009, hlavným predmetom podnikania je navrhovanie a predaj nábytku. Podľa jeho vyjadrení má mesačný netto príjem 1.550 eur. Svoje mesačné výdavky vymedzil sumou 1.327 eur. Tak ako u matky, tak ani u otca súd neuveril otcovmu deklarovanému výdavku na stravu celkovo 200 eur mesačne vrátane stravy na syna, a to z dôvodu dnešných cien potravín, ako aj na potrebu dodržiavať diétu maloletého. Pokiaľ by však takýto výdavok mal, súd si dáva otázku, ako dokáže z 200 eur pre dve osoby vykryť ešte aj kúpu niektorých špecifických (t.j. neobsahujúcich prvky, na ktoré dieťa negatívne reaguje) potravín pre A.. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. dieťaťa, skúmal objektívnosť jeho mesačných výdavkov a či mu otec aj niečím naviac prispieva. Súd mal preukázané, že otec na začiatku školského roku prispel na školské potreby dieťaťa sumu 200 eur a 3 x zaplatil po 50 eur na jeho športový krúžok. Mal. A. bol v roku 2016 pri poslednom rozhodovaní o výživnom vo veku 1,5 roka, bol v celodennej starostlivosti matky, nemal žiadne zdravotné problémy vyžadujúce zvýšené výdavky. V súčasnosti navštevuje 1. ročník základnej školy, chodí do družiny, obedy mu matka pripravuje doma, navštevuje týždenne vo štvrtok športový krúžok a jeden krát do týždňa chodí do jeho domácnosti učiteľka angličtiny. Mal. A. primerane veku vzhľadom na uplynutie viac ako 5 rokov vyrástol. Súd sa osobitne zaoberal všetkými výdavkami na A., ktoré matka odprezentovala, posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť, nasledovne: Súd akceptoval mesačné výdavky na dieťa v plnej sume na: oblečenie a obuv 50 eur, poplatok za družinu 20 eur, poplatok za školskú jedáleň 5 eur, doučovanie z angličtiny 40 eur. Matka ničím nepreukázala ňou uvádzaný mesačný výdavok 40 eur na zdravotnú starostlivosť o dieťa, ale otec predmetnú sumu ani nespochybnil. Výdavok na špeciálnu stravu uznal súdu po výšku 300 eur mesačne, lebo na bežné zdravé dieťa sú mesačné výdavky tohto druhu v sume 150-200 eur, čo pri alergiách, aké má A. súd ustálil výdavok 300 za dôvodný. Výdavok na hygienu 20 eur súd neakceptoval 20 eur, ale len 15 eur, lebo ide o dieťa len vo veku 6,5 roka, pritom pri sume rátal už aj s čistiacimi a pracími prostriedkami. Súd neakceptoval výdavok na dopravu autom pre syna 50 eur do školy vôbec a to jednak z dôvodu, že dieťa to má pešo do školy len 7 minúť, teda matke nič nebráni, aby syna do školy vodila pešo a druhým dôvodom je fakt, že náklady na PHM si matka dáva do účtovníctva. Mobilný telefón syna s mesačným poplatkom 30 eur si matka taktiež dáva do účtovníctva, preto nie je dôvod predmetnú sumu akceptovať ako výdavok nutný. Avšak v dnešnej modernej dobe a potrebe byť v kontakte s dieťaťom súd akceptoval výdavok na mobil v sume 5 eur, čo je postačujúca suma na to, aby sa matka synovi dovolala v prípade potreby. Výdavky na školské potreby súd akceptoval mesačne len po sumu 15 eur (nie 30 eur) z dôvodu, že na začiatku roku otec matke na školské potreby prispel sumou 200 eur. Ďalej súdu je všeobecne známe, že rodičovi starajúcemu sa o dieťa štát pri nástupe do školy vypláca jednorazový príspevok cca 100 eur. Čiže ak si súd zoberie ceny školských písacích potrieb, platbu ZRPŠ (ktorú matka ani neuviedla), prípadne bežné výlety detí zo školy (nie škola v prírode), tak suma 15 eur mesačne vyšla za dostatočnú. V konečnom dôsledku sám otec uvádzal, že je ochotný aj sám naviac prispievať synovi na osobitne vzniknuté výdavky so školou. Matka až na poslednom pojednávaní uvádzala ďalší mesačný výdavok na syna a to sumu 100 eur za pekárenské výrobky, ktorý súdu ničím nepreukázala, preto súd na túto položku ani neprihliadal. Vzhľadom na vyššie uvedené si súd ustálil ako objektívny mesačný výdavok na maloletého sumu 490 eur. Súd mal objektívne preukázané, že u oboch rodičov došlo k zvýšeniu príjmu. Matka deklarovala svoje mesačné celkové príjmy v sume 400,66 eur a v sume 1.317 eur, preto súd matka nepresvedčila, že by mala ako jediná majiteľka vo firme s dvomi zamestnancami mať len príjem 400,66 eur, resp. zvyšnou sumou by ju mali finančne dotovať jej rodičia. Sama uviedla, že mobilné telefóny, internet si zaúčtováva do účtovníctva firmy. Čiže pri deklarovaných výdavkoch 1.317 eur si súd ustálil matkin mesačný príjem netto v sume 1.317 eur. Súd k takémuto záveru a siahnutí po inštitúte potencionálneho príjmu bol donútený siahnuť z dôvodu, že matka na

otázku, či pri jej deklarovanom príjme netto mesačnom príjme 225,16 eur nerozmýšľala nájsť si inú lepšie platenú prácu, uviedla, že jej táto práca vyhovuje. Matka súd nepresvedčila, že pri jej vzdelaní, životných skúseností s 10 ročným pobytom v Austrálii by sa na Slovensku reálne uspokojila len s príjmom 225,16 eur mesačne, hlavne ak má doma maloleté dieťa so zdravotnými problémami. To je ďalší dôvod, pri ktorom súd vychádzal pri svojom myšlienkovom pochode, preto u matky aplikoval potencionálny príjem. U otca mal súd preukázané zvýšenie prímu oproti roku 2016. Otec síce súdu nedoložil daňové priznanie za rok 2020 odôvodňujúc ho tým, že ho doposiaľ nepodal, majú v ňom chyby, ale dobrovoľne uviedol svoj mesačný výdavok v sume 1.550 eur. Matka predmetnú sumu ani nerozporovala, že žiadala určovať výživné s odkazom na túto sumu a použitie zaužívanej pomôcky pri výpočte výživného. Súd prihliadal na ochotu otca prispievať na syn a zvýšeným výživným po 220 eur a platiť mesačne synovi športový krúžok 50 eur. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti a ustálený skutkový stav dospel súd k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje pri deťoch navštevujúcich základnú školu (pozn. súdu rozpätie platí pre deti od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky) v rozmedzí najviac do 20 % z príjmu otca deleno počet detí, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že 20 % z čistej ustálenej mesačnej mzdy otca 1.550 eur je 310 eur. Nakoľko nie je na otca výživou odkázané žiadne iné dieťa, okrem A., suma výživného maximálne do 310 eur je vo všeobecnosti ponechaná len pre určovanie výživného A.. Čiže súd si ustálil ako objektívne mesačný výdavok na dieťa sumu 490 eur, a keďže obaja rodičia sa majú v tomto konkrétnom prípade rovnodielne podieľať na výžive a výchove dieťaťa (keďže príjem otca a potencionálny príjem matky sú obdobné), a majúc určený strop po 310 eur (ktorý platí až do 9. ročníka základnej školy dieťaťa), súd určil potrebu zvýšenia výživného otcovi z 150 eur na sumu 250 eur (490: 2 rodičia = 245, zaokrúhlene 250). Sekundárne súd prihliadal aj na fakt, že otec navyše mesačne platí synovi športový krúžok 50 eur. Otec sa osobne so synom stretáva, má o maloletého reálny záujem, snaží sa zlepšovať komunikáciu s matkou aj cez navrhnuté výchovné opatrenie, bráva si syna do svojho bydliska, trávia spolu voľný čas, kupuje mu oblečenie, chodí za synom aj cez týždeň. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti mal súd takto určené výživné za spravodlivé. Súd zvýšil výživné od 27.08.2021 v zmysle návrhu matky. Takto určené výživné považoval nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že deti majú znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 27.08.2021, otec platí preukázateľne bežné výživné na syna po 150 eur, súd skúmal, či otcovi nevznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.08.2021 do 30.11.2021, lebo súd rozhodoval do 15. dňa nasledujúceho mesiaca (07.12.2021). Preukázateľne v priebehu konania zaplatil naviac o 350 eur (200 eur na školské pomôcky, 3 x 50 eur na krúžok), ktorú sumu požiadal započítať do prípadného nedoplatku na výživnom. Za vyššie uvedené obdobie otcovi vznikol doplatok na výživnom za obdobie od 27.08.2021 do 31.11.2021 v sume 316,12 eur (za mesiace 9,10,11/2021: 3 x 100 eur + za = 5 dní: 5/31 x 100 = 16,12 eur). Súd akceptoval žiadosť otca o započítanie ním uhradenej navyše sumy 350 eur, čo je viac ako nedoplatok 316,12 eur, a preto aj osobitným výrokom rozhodol, že otec nemá nedoplatok na výživnom.

3. Rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletým súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 4, § 26, § 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, keď súd vykonal dokazovanie vyjadreniami oboch rodičov, hlavne ich zhodnými tvrdeniami ohľadom reálne realizujúceho sa stretávania otca s A., či zisťovaním, v ktoré dni má dieťa krúžok, kto sa s A. učí, robí si úlohy, kto z rodičov úlohy nerobí a či má na to časový priestor, objektívny dôvod. Súd mal preukázané i to, že medzi rodičmi sú pri odovzdávaní dieťaťa slovné konflikty za osobnej účasti samotného 6,5 ročného chlapca. Z výsluchu maloletého súd zistil, že na otcovi mu vadí, že si v čase, keď je u neho a mal by sa mu venovať, vodí do domácnosti susedky a nevenuje sa mu. Tým A. odôvodnil aj to, prečo počas pobytu u otca voláva matke. Osobitne súd riešil styk ako bežný styk a osobitne stretávanie počas prázdnin a sviatkov. Súd sa podrobne oboznámil s návrhmi oboch rodičov na bežný styk, s ich dôvodmi a argumentáciou. Súd mal v konaní jasne preukázané, že bez ohľadu na nedostatok komunikácie medzi rodičmi títo obaja majú záujem podieľať sa na výchove svojho syna. Matka dieťa od malička vypiplala, venovala sa mu, starala sa o neho, začala s ním riešiť ako prvá aj jeho intolerancie. Otec sa snaží tiež väčšou mierou podieľať na výchovu syna, chce byť jeho súčasťou aj v čase jeho školský rokov, byť mu nápomocný aj pri príprave do školy. Po spárovaní časových úsekov navrhnutých rodičmi ohľadom rozsahu styku vyšla zhoda v časti stretávania sa cez víkend, od piatku do nedele a súd tento čas akceptoval v matkou uvádzanom čase od 14:00 hod. v piatok do 19:00 hod. v nedeľu. Čiže jeden týždeň súd upravil styk takto. Následne v druhý týždeň obaja rodičia navrhli, aby určité poobedia

po škole trávil syn s otcom. Súd mal za to, že je v prospech maloletého, aby sa aj v druhý týždeň s otcom stretával a to dva krát do týždňa, pričom v štvrtok, kedy má krúžok, bude povinný syna matke priviesť. Druhý deň stretnutí v tomto týždni súd určil na utorok a to aj s prespaním do stredy. Súd vychádzal z toho, že každé dieťa má právo tráviť čas s obomi rodičmi nie len cez víkend, ale aj počas školského týždňa aspoň na niekoľko hodín v záujme, aby sa aj s druhým rodičom mohlo dieťa porozprávať aj o svojich školských aktivitách či činnosti na krúžkoch. Súd bral do úvahy argumenty matky a dôraz na riadnu prípravu syna do školy, preto vyhovel matke a neurčil otcovi stretnutia s prespaním v oba dva dni v týždni, ale len jeden deň a to v utorok, kedy A. žiadny krúžok nemá. Súd pritom vychádzal z myšlienky dať otcovi priestor, aby sa plnohodnotne synovi venoval, riadne si pozrel na internetovej stránke základnej školy úlohy syna (nie len v jeho zošitoch) a všetky úlohy si s ním riadne urobil; taktiež aby dieťa riadne naučil na ďalší deň do školy a to aj na prípadné písomky a samozrejme do školy ho doviedol včas ešte pred 8:00 hod., a to s desiatou a zabezpečením obeda, ktorý bude pre syna s intoleranciami ľahko stráviteľný. Súd dodal, že je len na otcovi ako sa tejto „role“ zhostí, využije šancu byť pre syna nie len rodičom na pohratie, ale aj rodičom, ktorý zvládne to, čo matka - dieťa zo školy doviezť, navariť mu čerstvé jedlo, naučiť a preskúšať syna, prípadne s ním urobiť projekt do školy, ráno ho včas do školy doviezť. Súd vybral deň utorok z dôvodu, že otec v rámci obrany uvádza, že vo štvrtok sa so synom nestíha naučiť, lebo syn má krúžok a potom ho vezie matke. Takto bude mať otec priestor presvedčiť matku, že sa môže na neho už spoľahnúť a nič ohľadom školy a syna nezanedbá. Zároveň však upozornil súd otca, že pokiaľ syn príde v utorok k nemu s úlohou, prípadne projektom (ktorý by mal mať hoc aj až o dva dni priniesť do školy), tak bude na ňom tento projekt synovi pomôcť do školy urobiť a neprenášať povinnosť na matku. Súd dodal, že samozrejmosťou je povinnosť otca pripraviť syna do školy aj v čase, keď ho bude mať aj cez víkend, lebo matke ho bude odovzdávať až o 19:00 hod. Súd nevyhovel otcovi, aby mohol dieťa vodiť až v pondelok ráno do školy z dôvodu, lebo je potrebné, aby sa učil svojej zodpovednej prípravy dieťaťa do školy postupne začínajúc vo vyššie uvádzaný utorok. Súd je presvedčený, že pokiaľ ukáže matke, že to zvláda, budú sa vedieť aj mimosúdne dohodnúť, že dieťa pôjde od neho až v pondelok priamo do školy. Súd ďalej nevyhovel otcovi v každom týždni so začiatkom stretnutí v štvrtok aj napriek aktuálnemu krúžku dieťaťa v tento deň z dôvodu, že aj matka má právo dieťa si na tento krúžok vodiť. Pokiaľ sa v záujme vzájomnej komunikácie však dohodnú inak (navyše), to už súd necháva na nich. Práve z dôvodu krúžku vo štvrtok súd nevyhovel otcovi v časti návrhu na prespanie syna u neho zo štvrtka na piatok, ale zmenil to z utorka na stredu. Nakoľko niektoré dni si bude otec syna preberať v škole a aj v škole ráno odovzdávať, súd v rámci úpravy miesta odovzdávania dieťaťa určil alternatívne bydlisko matky a aj školské zariadenie dieťaťa. Vzhľadom na rozdielnosť návrhov rodičov aj v otázke úpravy stretávania sa cez prázdniny a sviatky súd obligatórne rozhodoval i o tejto časti návrhu. Súd posudzoval oba návrhy, vyhodnocoval najlepší záujem dieťaťa. Rodičia sa zhodli na tom, aby mal otec osobite upravené stretávanie cez jarné, jesenné, zimné a letné prázdniny, ale navrhovali rozdielne časy odovzdávania a preberania si A.. Súd si čas odovzdávania ustálil na 14:00 hod a 15:00 hod. hlavne cez školský rok, kedy A. chodí do družiny, vyučovanie vrátane družiny má minimálne do 14:00 hod. V otázke stretávania sa cez letné prázdniny súd vyhovel návrhu otca majúc za to, že ide o letné prázdniny so začiatkom v roku 2022. A. bude ešte starší, pôjde o rovnodielne rozloženú možnosť podieľať sa na výchove a spoločných zážitkoch každého rodiča s dieťaťom. A. súdu vo vyjadrení sám uviedol, že chodí na dovolenky s oboma rodičmi a chce, aby sa mu otec viac venoval. Otázku vianočných prázdnin súd upravil tak, že rozdelil celé vianočné obdobie a zimné prázdniny dieťaťa. V prospech matky svedčilo, že mala záujem, aby každý rok bol syn s octom na niekoľko hodín cez deň. Otec však s takýmto návrhom neprišiel, skôr žiadal byť so synom v konkrétne časové ucelené úseky. Súd mu vyhovel v jeho návrhu s tým rozdielom, že na miesto nepárneho roka (išlo by teraz o rok 2021) v období od posledného školského dňa pred zimnými prázdninami do 25.12. upravil na párny rok. Bolo to z dôvodu, že doposiaľ A. u otca na štedrý deň neprespal, má zaužívané zvyky s matkou, a takto bude mať matka dostatok času syna pripraviť na styk otca na dlhší čas od 25.12. do 02.01. nasledujúceho roka, prípadne si so synom urobiť polovicu úloh a zadaní zo školy. Druhým dôvodom úpravy so začiatkom od párneho roku je ten, že aktuálne je A. prváčik, v škole sa učí čítať, písať, učitelia dávajú deťom veľa úloh aj na tieto prázdniny a sviatky a teda aby matka mala tento rok možnosť skontrolovať, či si otec niektoré úlohy s synom robil, ktoré a v akom rozsahu. Taktiež stretnutie so začiatkom od 02.01. upravil súd len do 04 01., a nie v zmysle jeho návrhu do prvého školského dňa z dôvodov vyššie uvedených, teda otec sa musí naučiť byť zodpovedný aj za plnenie si školských povinností dieťaťa v prvých školských rokoch, maloletý je aktuálne prváčik, resp. aj v druhom a treťom roku bude potrebovať dohľad a tak je potrebné, aby otec najprv matku presvedčil o jeho schopnosti, že vie dieťa aj po zimných prázdninách nachystať do školy, vrátane úloh či robenia aj nepovinných školských cvičení. Súd nezamietol návrh otca na rozšírenie úpravy styku v zmysle návrhu matky, lebo na to matka neuviedla a nepreukázala žiadny objektívny

logický dôvod. Ňou uvádzané dôvody, ako je to, že otec vo veku 42 rokov nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, že je dlžník, a že si so synom neurobil úlohu alebo že predložila dva krát neskorý príchod syna do školy, nemôžu byť dôvodom, aby mal otec zamedzený širší styk s vlastným synom. Súd tu prihliadal na to, že matka nedoložila celú dochádzku syna do školy od septembra 2021, preto súd ani nemohol objektívne posúdiť, či v ostatné dni bol A. privedený rodičmi do školy včas. Taktiež súd nemohol vychádzať len zo subjektívneho pocitu matky, že u otca si A. neurobí isto viac úloh, aj keď zatiaľ bola len jedna. Tu súd apeloval na rodičov a potrebu spolupracovať a komunikovať ako rodičia. Musia si uvedomiť, že rodičmi A. tu budú navždy a teda čím skôr sa „obaja“ naučia spoločne konštrukčne, vecne, bez emócií komunikovať, tým skôr to bude aj v prospech samotného A.. Súd nepripustil návrh matky na opätovné vypočutie maloletého z dôvodu, že v inom konaní (ohľadom výchovného opatrenia) sa A. vyjadril ku všetkému podstatnému a už vtedy sa ho súd pýtal aj na otázku širšieho stretávania sa s otcom.

4. Rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti výroku III. rozsudku súd odôvodnil aplikáciou ust. cez analógiu legis, keď mal preukázané splnenie podmienok, a to jednak žiadosťou otca, a jednak tým, že z celého dokazovania vyplynulo, že pokiaľ by súd nerozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia, maloletému, ako aj otcovi dieťaťa by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy v podobe zväčšujúceho sa vzájomného citového odlúčenia a citovej stagnácie.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa .

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v časti výživného tak, že výživné bude zvýšené zo sumy 150 eur na sumu 220 eur, v časti úpravy styku počas bežného školského týždňa tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým A. v nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od 14:00 hod. do piatka do 08:00 hod. a v párnom kalendárnom týždni od štvrtka od 14:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod. a v časti úpravy styku počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku tak, že bude s maloletým oprávnený stýkať sa v čase od 02.01 od 16:00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 16:00 hod. a od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 16:00 hod. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a jeho odôvodnenie za nedostatočné, a tým za arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa názoru otca z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že toto nekorešponduje s obsahom súdneho spisu a v jeho odôvodnení sa nachádza množstvo nepresností, ktoré majú vplyv na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné považovať za presvedčivé v zmysle ust. . Namietol, že by bol A. alergik, resp. že má mať špeciálnu stravu s apelom na čerstvé a kvalitné potraviny neobsahujúce látky, na ktoré je dieťa alergické. Uvedená konštatácia súdu nekorešponduje ani s obsahom v spise založených lekárskych správ. A. bola odporúčaná iba bezmliečna a nízkohistamínová diéta. Nerozumel tomu, ako dospel súd prvej inštancie k záveru o odôvodnenosti výdavku na stravovanie pre A. vo výške 300 eur mesačne, keď matka súdu nepredložila jediný dôkaz o zvýšených výdavkoch na stravovanie v dôsledku jeho histamínovej intolerancie. Matka dokonca súdu uviedla, že si necháva piecť chlieb a palacinky v sume 100 eur mesačne bez akéhokoľvek dôkazu a súd uvedené konštatovanie matky považoval za hodnoverné. Matka zároveň pred súdom uviedla, že ide o výdavok na pečivo pre maloletého, lebo jej výdavky na stravu predstavujú iba 100-150 eur mesačne. Otec jednoznačne sporoval výdavok na stravu pre maloletého A. vo výške 300 eur a tvrdil, že ide o nereálny a vysoko nadhodnotený výdavok, ktorý nezodpovedá potrebe maloletého syna. Matka rovnako súdu nepreukázala odôvodnenosť výdavku na doučovanie syna z angličtiny, pričom on sa o tomto výdavku dozvedel až na poslednom pojednávaní. Poukázal na to, že matka pôsobila desať rokov v Austrálii a so synom trávi všetok čas, teda určite by tento spôsob doučovania zvládla i sama. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prihliadol pri zvyšovaní výživného aj na tú skutočnosť, že otec dobrovoľne uhrádza každomesačne výdavok maloletého A. na jeho športový krúžok MMA vo výške 50 eur. Z odôvodnenia rozsudku súdu však jednoznačne nevyplýva, či súd tento výdavok poňal do celkovej výšky odôvodnených výdavkov a či tento výdavok je pokrytý v sume určeného zvýšeného výživného 250 eur mesačne. Čo sa týka rozhodnutia súdu v časti úpravy jeho styku s maloletým, tvrdil, že v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia súdu zmätočné, vzájomne si protirečivé a predovšetkým výrok rozsudku nekorešponduje so zisteným skutočným stavom veci. Nie je mu zrejmé, ktoré skutočnosti pri úprave styku súd prvej inštancie do úvahy vzal, a ktoré považoval za nepreukázané, keďže medzi jednotlivými konštatáciami súdu je z jeho pohľadu nesúlad. Uviedol, že A. chodieval v piatky v nepárnych kalendárnych týždňoch vždy riadne do školy pripravený, on sa vždy postaral nielen o prípravu syna do školy, ale aj o jeho spánkový a stravovací režim, čo matka nijakým spôsobom na súde nenamietala

a rovnako tak žiadne zo svojich tvrdení nepreukázala. Túto skutočnosť však pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy. On pri svojom návrhu na rozšírenie styku so synom práve zohľadňoval jednak tú skutočnosť, že syn máva v utorky a štvrtky tréning a v zmysle jeho návrhu by v utorky zabezpečovala tréningovú činnosť matka a on by zabezpečoval tréningovú činnosť vždy vo štvrtok, čo by predstavovalo rovnocenné privádzanie syna na tréningy. Svoj návrh na zmenu úpravy styku a jeho rozšírenie odôvodnil tým, že je v záujme maloletého tráviť s oboma rodičmi ucelené časové úseky aj s prespaním, aby okrem plnenia si povinností mal syn dostatočný priestor aj na prehlbovanie si vzťahov s ním, čo sa deje predovšetkým pri takých činnostiach, ako ukladanie na spánok, večerné čítanie si, rozprávanie sa o predošlom dni atď. Preto navrhol, aby súd upravil styk v jednom týždni v rozsahu predĺženého víkendu (od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod.) a v druhom týždni v rozsahu jedného prespania (od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 08:00 hod.). Za najviac zmätočné považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti úpravy styku počas bežného školského týždňa v párnom kalendárnom týždni, v ktorom súd de facto jeho styk so synom oproti pôvodnému rozsudku obmedzil, resp. zúžil. Namietol tiež, súd prvej inštancie upravil jeho styk so synom tak, že takmer pri každom jednom odovzdávaní sa bude s matkou stretávať, a keďže matka odmieta s ním komunikovať na inej úrovni, A. bude vystavený neustálym konfliktom pri jeho odovzdávaní. Rovnako nelogický sa javí záver súdu prvej inštancie, ktorým dospel k úprave styku v čase vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od 02.01 od 16:00 hod. do 04.01. do 16:00 hod. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, že syna si bude preberať v deň posledného školského vyučovania pred zimnými školskými prázdninami a zároveň v uvedenom párnom kalendárnom roku v čase od 25.12. do 02.01 nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku, bude mať syna v starostlivosti matka, je nemožné, aby matka nemala priestor si skontrolovať, aké úlohy si so synom počas obdobia od posledného dňa vyučovania do 25.12. párneho kalendárneho roku urobil a následne môže aj ona so synom dopracovať ďalšie úlohy.

7. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že v otázke výživného na maloletého súd prvej inštancie porovnal pomery oboch rodičov v čase, kedy súd naposledy upravil otázku výšky výživného, s pomermi rodičov v aktuálnom čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Súd zistil, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, nakoľko maloletý začal v septembri 2021 navštevovať základnú školu, boli mu zistené zdravotné problémy, s ktorými je spojená špeciálna strava, najmä nevyhnutnosť podávať čerstvé potraviny. Maloletý má preukázateľne zistenú histamínovú intoleranciu, ale aj potravinové alergie v rozsahu, v akom boli konštatované a ňou preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie. Mala za to, že súd pri rozhodovaní o výške výživného správne prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného. Súd prvej inštancie nežiadal, aby ona výšku výdavkov v spojitosti so zabezpečovaním odôvodnených potrieb na maloletého súdu preukazovala dokladmi, nakoľko uvedené nie je nevyhnutné na to, aby súd túto výšku ustálil. Otec v priebehu konania ani nežiadal, aby matka tieto doklady preukazovala, zostal vo vzťahu k súdu pasívny, a nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa jej názoru je neakceptovateľné tvrdenie otca, aby dieťa postupne pridávalo do svojho jedálnička aj stravu, ktorá mu výrazne poškodzuje črevný systém. S prihliadnutím na to, že ona si v konaní uplatnila skutočne len odôvodnené a nevyhnutné výdavky na maloletého, súd prvej inštancie správne posúdil výšku vyživovacej povinnosti a túto správne ustálil na sumu 250 eur napriek tomu, že matka navrhovala zvýšiť výživné na sumu 280 eur mesačne. Poukázala na to, že sám otec navrhol, aby ho súd zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti na sumu 220 eur s tým, že okrem toho 50 eur bude otec platiť krúžok maloletého. Súd prvej inštancie pri stanovení tejto výšky na sumu 250 eur preto správne vychádzal z reálnych schopností a možností otca, dokonca ho určil v sume nižšej, ako v súhrne (220+50) otec na poslednom pojednávaní navrhol. Vo vzťahu k úprave styku matka poukázala na to, že súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie nielen vyjadreniami oboch rodičov, hlavne ich zhodnými tvrdeniami ohľadom reálne realizujúceho sa stretávania otca s maloletým, ako aj zisťovaním, v ktoré dni má maloletý krúžok, ktorý z rodičov sa s maloletým učí, či pomáha s úlohami. Súd tiež neopomenul ani prihliadnuť na názor maloletého a pri rozhodovaní o úprave styku vychádzal z jeho výsluchu, v rámci ktorého súd zistil, že hoci má oboch rodičov skutočne rád, na otcovi mu vadí, že si v čase, keď je u neho a mal by sa mu venovať, vodí do domácnosti susedky a nevenuje sa dieťaťu. Podľa jej názoru súdom určená úprava styku korešponduje s ustálenou praxou súdov, v zmysle ktorej každé dieťa má právo tráviť s oboma rodičmi nielen cez víkend, ale aj počas každého týždňa aspoň niekoľko hodín v záujme, aby sa aj s druhým rodičom mohlo dieťa porozprávať aj o svojich školských aktivitách, či činnosti na krúžkoch. Súd prvej inštancie vzhliadol na pádne argumenty matky a dôraz na riadnu prípravu syna

do školy, pretože ako matka súdu preukázala, že otec neraz priniesol maloletého po začatí školského vyučovania. Matka tiež preukázala, že otec sa maloletému nielenže nevenoval, no nepripravil maloletého riadne do školy, nesplnil si svoju edukačnú povinnosť a maloletému ani nepomohol s domácimi úlohami. Súd bral do úvahy tieto pádne argumenty matky, a preto neurčil otcovi stretnutia s prespaním v obidva dni v týždni, ale len jeden deň, a to utorok, kedy maloletý nemá žiadny krúžok. Súd prvej inštancie tak poskytol otcovi priestor, aby sa plnohodnotne synovi venoval, riadne si pozrel na webovej stránke školy úlohy syna a všetky s ním aj riadne urobil, tiež aby maloletého priviezol na čas na vyučovanie. Ak by súd upravil styk tak, ako otec navrhuje, konal by v priamom rozpore s vôľou a názorom maloletého zisteného v prvoinštančnom konaní. Okrem toho by tak súd konal aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v rovnakých konaniach, kedy súdy musia prihliadať pri rozhodovaní o frekvencii stretávania sa aj na zdravotný stav maloletých detí, ako aj na skutočnosť, že len začali s plnením si školských povinností.

8. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý zotrval na dôvodoch obsiahnutých vo svojom odvolaní. Skutočnosť, že je potrebné zabezpečovať čerstvú stravu, nie je dôvod na jeho diskvalifikáciu. On sa rovnako ako matka zaujíma o stravovací režim maloletého. Poukázal na to, že matka súdu nepredložila jediný dôkaz o tom, že by ho nejakým spôsobom upovedomila o tráviacich ťažkostiach syna po ukončení styku s ním. Uviedol, že súd jeho styk so synom rozšíril, avšak oproti poslednému rozhodnutiu sa to nedá považovať za rozšírenie, keďže v priemere sa jedná iba o 36 hodín mesačne, a aj to ide o čas, ktorý predovšetkým zahŕňa spánok dieťaťa. Uviedol, že v jeho záujme nie je boj s matkou, ale spoločný čas so synom, ktorý prispeje k rozvoju k ich neustále matkou narúšanému vzťahu.

9. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá uviedla, že styk maloletého s otcom sa zhoršil najmä v tom smere, že maloletý nielenže absolútne odmieta u svojho otca prespávať, ale dokonca si neželá, aby ho otec prevzal čo i len zo školy. Uviedla, že absolútne nie je jej cieľom obmedzovať otca maloletého v styku s jeho synom a pre zlepšenie ich vzťahu urobila maximum. Radila sa tiež so psychológmi, ktorí jej jednoznačne poradili, aby sa styk maloletého s otcom nekonal násilnou formou, ale aby sa stretávali častejšie a v kratších intervaloch, prípadne aj v jej prítomnosti. Podľa jej názoru je v súčasnosti situácia tak vážna, že styk otca s maloletým by nemal byť realizovaný počas školského týždňa, nakoľko tento vzhľadom na jeho negatívny vplyv na psychiku maloletého absolútne nie je v jeho najlepšom záujme.

10. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by maloletý mal dodržiavať nízkohistamínovú a bezmliečnu diétu, pričom poukázal na lekársku správu od E. E. F. zo dňa 13.05.2022. Pokiaľ by odvolací súd vyhovel požiadavkám matky, vystavil by syna pre neho neznesiteľnej situácii, kedy by mu bolo doslova upreté právo na starostlivosť zo strany otca, ktorú podľa jeho názoru práve v tomto veku veľmi potrebuje. Na druhej strane matka bez problémov navrhuje, aby syn v jeho domácnosti trávil celé víkendy od piatku do nedele a rovnako tak polovicu prázdnin.

11. Podaním zo dňa 05.10.2022 otec navrhol upraviť bežný styk každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od utorka od 14:00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od štvrtka od 14:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania, ktorý predchádza začiatku zimných školských prázdnin od 14:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 02.01. od 16:00 do prvého dňa školského vyučovania nasledujúceho po skončení zimných školských prázdnin do 08:00 hod. a od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod. Uviedol, že počas letných prázdnin, najmä vďaka uceleným dlhším časovým celkom, sa mu podarilo so synom obnoviť vzťah, ktorý je v súčasnej dobe veľmi pekný, syn sa do jeho domácnosti teší, rád sa s ním učí a otec pozoruje, že je pre neho oveľa stabilnejšie, ak v jeho domácnosti ostáva viac dní po sebe, nakoľko je nielen ich čas plnohodnotnejší, ale aj syn sa cíti komfortnejšie. Taktiež uviedol, že komunikácia s matkou sa zlepšila.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (,

a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného a úprava (zmena) styku otca s mal. A..

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 15. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Odvolateľ okrem iného odvolanie odôvodnil tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Namietol, že súd svoj rozsudok riadne neodôvodnil, keď sa právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne významné.

18. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu/účastníka konania, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

20. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov konania uvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné

a relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

21. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedenému zodpovedá, pričom je samozrejmé, že odvolateľ s niektorými skutkovými závermi súdu nesúhlasí.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia odôvodnil, ako dospel k záveru o preukázaní objektívnych mesačných výdavkov na maloletého vo výške 490 eur, pričom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 43.). Súd uviedol, prečo ustálil výdavok na špeciálnu stravu vo výške 300 eur, pričom svoj skutkový záver odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na to, že i s otcom v odvolacom konaní podanej lekarskej správy vyplýva, že maloletý vykazuje miernu pozitivitu na kravské mlieko, jablko a zeler, pričom bolo potrebné zohľadniť, že v čase vyšetrenia dodržiaval nízkohistamínovú diétu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku otca týkajúcu sa výdavku za doučovanie anglického jazyka, keď len znalosť tohto jazyka zo strany matky ešte neznamená, že tento výdavok nie je nevyhnutný, pretože nie každý, kto ovláda cudzí jazyk, má schopnosť i učiť/doučovať. Nie je dôvodnou námietka otca voči výdavku na pekárenské výrobky v sume 100 eur mesačne, pretože súd na túto položku neprihliadal.

23. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol výživné zvýšiť na sumu 220 eur mesačne s tým, že bude dieťaťu ďalej platiť mesačné poplatky v súvislosti s tréningami MMA vo výške 50 eur. Teda bol ochotný platiť výživné vo výške 270 eur mesačne. Súd prvej inštancie napriek tomu výživné zvýšil na sumu 250 eur, s čím matka dieťaťa súhlasila.

24. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky otca voči rozhodnutiu v časti úpravy jeho styku s maloletým, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, vyporiadal sa so všetkými námietkami otca dieťaťa, a pretože tento v odvolaní reagoval obdobne, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (body 49.-51.). Rozsah úpravy styku otca zodpovedá rozhodovacej činnosti súdov a plne zodpovedá záujmom maloletého so zohľadnením jeho veku, povinnej školskej dochádzke i záujmovej činnosti.

25. K ostatnému návrhu otca na úpravu styku odvolací súd udáva, že táto úprava by už skôr zodpovedala striedavej osobnej starostlivosti, pričom z obsahu spisu nevyplýva dôvodnosť a vhodnosť takejto úpravy.

26. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov konania uvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď súd správne postupoval podľa , z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , s použitím tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle .

29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).