Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-250-2009.pdf
PDF · 79.08 KB
No categories available
7P/250/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Milan Mitterpák , v opatrovníckej veci maloletej Y. zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov matky W. a otca V. o zvýšenie výživného , takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8C 159/1999 zo dňa 9.10.2000 v časti výživného tak, že zvyšuje výživné na maloletú Y. zo sumy 600,-Sk mesačne na sumu 50 EUR mesačne počnúc od 1.9.2009 do budúcna, ktoré je povinný otec platiť do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2009 do 28.2.2011 v celkovej sume 541,62 EUR súd z a v ä z u j e otca uhradiť matke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15 EUR spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom došlým na tunajší súd dňa 26.8.2009 žiadala, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným a to sumou 50 EUR počnúc od 1.9.2009. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá Y. navštevuje Strednú školu EVO vo Veľkých Kapušanoch, pričom od pôvodného určenia výživného t.j. od roku 1997 podstatne vzrástli náklady v súvislosti so zabezpečovaním jej potrieb. Vo svojej výpovedi pred súdom dodala, že od poslednej úpravy výživného uplynulo skoro trinásť rokov. T.č. je na rodičovskej dovolenke s maloletým L. ktorý sa narodil X.X.XXXX. Jej príjem predstavuje rodičovský príspevok mesačne vo výške 266 EUR. Má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti vo vzťahu k deťom, ktoré má so svojim druhom B., ktorý nie je zamestnaný a poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 60 EUR. Školopovinné deti nechodia na obedy, nie sú sociálnym prípadom avšak v konečnom dôsledku nemá finančné prostriedky, aby svojim deťom mohla zaplatiť obedy. Mesačne im ostáva 100 EUR, niekedy 120 EUR na sedemčlennú domácnosť. Keby jej nevypomáhala jej matka tak sotva by vyžili. Dcéra mesačne dostáva sociálne štipendium vo výške 20 EUR v závislosti od jej študijných výsledkov.
Otec vo svojom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného na maloletú. Poukázal na to, že je živiteľ rodiny a predložil odpis mzdového listu za posledných 12 mesiacov. Vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že na výživné svojej dcére pravidelne prispieva 600,-Sk. Za posledný rok poslal matke naviac trikrát po 500,-Kč. V posledných dvoch rokoch pracoval vo firme Q., kde zarábal 15.000,-Kč v čistom. Pracovný pomer ukončil dohodou v mesiaci apríli
2010 potom pod dobu jedného mesiaca poberal podporu v nezamestnanosti a od 1.7.2010 pracuje vo firme G. kde mu sľúbili 11.000,-Kč. Spolu s manželkou a synom bývajú v podnájme v trojizbovom byte. Poukázal na jednotlivé splátky ktoré má vo vzťahu Slovenskej ako aj Českej sporiteľni.
V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča , ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinným dôkazmi, jednotlivými vyjadreniami súd mal za to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov a to jednak na strane maloletej, ktorá je o 11 rokov staršia jednak na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 6.810,-Sk pričom t.č. jeho príjem z práce predstavuje 11.000,-Kč v hrubom (cca 483 EUR). Matka v čase poslednej úpravy výživného mala mesačný príjem 1.730,-Sk a to sociálnu podporu, t.č. je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Je zrejmé, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na ďalšie maloleté dieťa avšak vychádzajúc z príjmu otca súd mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50 EUR v zmysle návrhu matky. Je pravdou, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť od poslednej úpravy s tým, že má jednotlivé výdaje v súvislosti s úhradou bývania, jednotlivých splátok, ako aj potrieb rodiny, ale je evidentné, že od poslednej úpravy výživného uplynulo jedenásť rokov a v súvislosti s tým došlo k zmene pomerov aj na strane maloletej, ktorá od 1.9.2009 začala študovať na strednej škole v súvislosti s čím matke vznikli zvýšené výdaje na zabezpečenie potrieb maloletej. Okrem toho na strane matky vznikli ďalšie vyživovacie povinnosti a t.č. je na rodičovskej dovolenke s najmladším maloletým dieťaťom. S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca v prospech maloletej Y. od 1.9.2009 do budúcna zo sumy 600,-Sk na sumu 50 EUR nakoľko výživné na maloleté dieťa má v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdajmi rodičov.
Zároveň súd rozhodol o dlžnom výživnom, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 1.9.2009 do 28.2.2011 v celkovej sume 541,62 EUR, ktoré súd otca zaviazal uhradiť matke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15 EUR spolu s bežným výživným vychádzajúc zo schopností otca ( jeho príjmu) uhradiť toto dlžné výživné v rámci jeho možností avšak pod následkom straty výhody splátok v prípade ak neuhradí čo i len jednu splátku v zmysle § 160 O.s.p..
S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.