Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10C-20-2011.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/20/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : A.., R. X. v L., občan SR, proti odporkyni : B., R. v L., občan SR. zastúpená advokátkou JUDr. Oľgou F. AK P. 1 v Bratislave, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia 985,80 € k rukám advokátky JUDr. OV., AK P. X v Bratislave do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na súd dňa 1.2.2011 domáhal, aby súd voči odporkyni nariadil predbežné opatrenie, ktorým by jej uložil zákaz nakladať s peňažnými prostriedkami v plnej výške na termínovanom účte č. XXXXXXXXXX, ktorý je vedený v V.., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zároveň aby mu uložil do 15 dní od doručenia predbežného opatrenia podať na súd návrh vo veci samej, inak predbežné opatrenie zanikne.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa ako jeho manželka má zriadený termínovaný účet v V.., na svoje meno, pričom počas trvania manželstva sa na tomto sporiacom účte rodiny zhromaždili peňažné prostriedky ku dňu 1.6.2010 približne vo výške 23.846,48 €. Tento účet však nebol zriadený preto, aby slúžil jej osobnej potrebe. Odporkyňa dňa 30.7.2010 podala návrh na rozvod manželstva, konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/144/2010. Po podaní návrhu mu odporkyňa znemožnila prístup k výpisom z tohto sporiaceho účtu a to tak, že výpisy už nechodia na ich spoločnú adresu, ale do jej práce a tieto skrýva. Navrhovateľ niekoľkokrát odporkyňu vyzýval, aby zriadila k tomuto účtu spoločné dispozičné právo, čo však odmietla. Odporkyňa mu tak bráni v užívaní nasporených finančných prostriedkov, neumožňuje mu s nimi nakladať a on dnes nepozná ani výšku tohto ich spoločného majetku. Z týchto prostriedkov si odporkyňa zakúpila osobný automobil a tento slúži výlučne jej osobnej potrebe. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa pri nedostatku peňazí automaticky siaha na úspory na tomto sporiacom účte, keďže iný zdroj príjmov nemá. V tomto prípade nejde o osobný účet odporkyne, pretože má zriadené ďalšie účty, na ktoré jej prichádza mzda.
Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil odporkyni, aby zriadila k tomuto účtu také dispozičné právo, na základe ktorého bude možno s peňažnými prostriedkami na tomto účte nakladať iba so súhlasom oboch manželov.
Naliehavosť bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil tým, že nevydaním navrhovaného predbežného opatrenia môže nastať stav, keď odporkyňa môže účet zrušiť, peniaze vybrať a ukryť, či ich minúť, alebo ich použiť na kúpu vecí, o ktoré on nemá záujem, či nechať na účte len minimálny zostatok
a rozhodnutie vo veci samej tak bude nevykonateľné, alebo stratí svoj význam. Navrhované predbežné opatrenie mu má poskytnúť ochranu a to tak, že do skončenia súdneho sporu sa zastaví akékoľvek nakladanie s peniazmi na sporiacom účte, aby nedošlo k zníženiu hodnoty tohto majetku a zároveň aby mu nebolo odňaté právo spoluvlastníka podľa § 123 v spojení s § 144 Občianskeho zákonníka rozhodovať o nakladaní s týmto majetkom, pretože toto právo nie je možné žiadnym spôsobom navrátiť do pôvodného stavu. Konaním odporkyne mu vzniká ujma, pretože ide o bezpodielové spoluvlastníctvo a spotrebovanie nasporených peňažných prostriedkov počas manželstva druhým manželom nezakladá žiadny nárok na ich vrátenie.
Súd vyzval odporkyňu, aby sa v krátkej lehote k podanému návrhu vyjadrila. Odporkyňa zaslala súdu písomné vyjadrenie dňa 23.2.2011, v ktorom žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľ si subjektívne vykladá príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že majú chrániť len jedného z manželov a to navrhovateľa. Inštitút BSM je však špecifický v tom, že je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov aj v oblasti majetkových vzťahov. Navrhovateľ chce k termínovanému účtu zriadiť spoločné dispozičné právo tak, že s peňažnými prostriedkami bude možné nakladať len so súhlasom oboch manželov. To by však v jeho prípade znamenalo, že takýto súhlas by nikdy nedal, čím by blokoval materiálne potreby manželky a ich spoločných detí, pričom on sám je dobre finančne zabezpečený, nakoľko si ponechal finančné prostriedky zo zamestnania vedené na účte v Čechách v sume 1,495.333 CZK a tiež odstupné vo výške 700.000,- CZK od svojho zamestnávateľa, čo sú taktiež prostriedky patriace do BSM a s týmito voľne nakladá. Odporkyňa bola nútená zakúpiť pre potrebu svoju a svojich maloletých detí osobný automobil, nakoľko v septembri 2010 jej navrhovateľ odobral kľúče od vozidla O., ktorým vozila maloletého syna do škôlky s tým, že mu toto auto patrí, lebo platí poistku. Pritom toto vozidlo bolo zakúpené počas trvania ich manželstva a preto tiež patrí do BSM. Navrhovateľa vôbec nezaujímalo, ako budú zabezpečené základné potreby syna, preto odporkyňa zakúpila z prostriedkov na termínovanom účte nový automobil. Navrhovateľ sleduje len svoje záujmy, psychickým a materiálnym nátlakom chce manipulovať s odporkyňou a tak získať nadriadenú pozíciu. Vydaním navrhovaného predbežného opatrenia by bolo materiálne postihnuté postavenie odporkyne a ich spoločných maloletých detí.
Podľa 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byt maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu, to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Medzi základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia patrí tvrdenie a osvedčenie navrhovateľa, že tu je právny vzťah medzi účastníkmi konania ktorý vyžaduje dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania sa nevytvorí nenávratný stav a že účastník nebude obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Ďalším predpokladom je existencia právneho záujmu na jeho vydaní (nie naliehavého právneho záujmu) a reálna hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy.
Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dôkazov k nemu priložených (niektoré výpisy z účtov), s prihliadnutím na vyjadrenie odporkyne súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.
Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi manželmi. Je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Toto majetkové spoločenstvo je bezpodielové, čo znamená, že právo jedného z manželov k spoločnému majetku nie je kvantitatívne obmedzené pomerom podielov. Za trvania BSM až do jeho zániku má každý z manželov právo k celej veci, ktoré je obmedzené rovnakým právom druhého manžela. Správa, alebo hospodárenie s týmto majetkom v sebe zahŕňa tiež nakladanie s ním. Nepochybne sú takýmto majetkom i peniaze nasporené manželmi, alebo jedným z nich na účtoch v peňažných ústavoch.
Pokiaľ medzi manželmi príde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, možno sa žalobou domáhať, aby rozhodol súd.
Navrhovateľ sa domnieva, že vo veci samej môže na súd podať návrh, ktorým súd zaviaže odporkyňu, aby zriadila k termínovanému účtu také dispozičné právo, na základe ktorého bude možné s peňažnými prostriedkami na termínovanom účte nakladať iba so súhlasom oboch manželov, čo by znamenalo, že súhlas by bol potrebný i pri obstarávaní bežných vecí a bežných potrieb rodiny z týchto prostriedkov. Zákon ale vyžaduje súhlas manžela iba v prípade, že nejde o bežnú vec. Takýto návrh by v konečnom dôsledku ani neriešil nezhody medzi rozvádzajúcimi sa manželmi v oblasti nakladania s finančnými
prostriedkami ako to má na mysli zákonná právna úprava zakotvená v § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo skutočností uvedených tak navrhovateľom, ako i odporkyňou totiž vyplýva, že návrh smeruje skôr k ich zablokovaniu a teda nemožnosti ich užívania aj nakladania s nimi (aj v prípade uspokojovania bežných potrieb rodiny) až do ich vyporiadania po rozvode manželstva, keďže je nesporné, že obaja manželia sa rozvádzajú, čo by viedlo k ďalším zbytočným súdnym sporom. Z charakteru a podstaty vlastníckeho (či spoluvlastníckeho) práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť nakladať s vecou a nie opak. Navrhovateľ nepresvedčil súd ani o nebezpečenstve bezprostredne mu hroziacej ujmy, okrem tej, ktorá mu hrozí až po prípadnom zániku BSM, teda že sa môže znížiť rozsah majetku, ktorý bude predmetom ich vzájomného vyporiadania, avšak iba o hodnotu reálne spotrebovanú na zabezpečenie potrieb rodiny, do ktorej patria i maloleté deti navrhovateľa. Odporkyňa uviedla, že z prostriedkov na termínovanom účte zakúpila osobný automobil, ktorý používa nielen pre svoju osobnú potrebu, ale aj pre potrebu spoločných detí, čo sú potreby rodiny. Je nesporné, že tento automobil zakúpený počas trvania manželstva patrí do BSM a bude predmetom vysporiadania. Ak teda odporkyňa z peňažných prostriedkov na termínovanom účte zabezpečuje materiálne potreby rodiny, nie je takéto nakladanie s nimi v rozpore s inštitútom manželstva a BSM, nakoľko i veci, získané za tieto prostriedky sú ekvivalentom ich hodnoty, pričom ide o obstarávanie bežných vecí, ktoré môže vybavovať každý z manželov. Zákon nevyžaduje k takýmto úkonom súhlas druhého z manželov okrem ak nejde o bežnú vec. K vylúčeniu odporcu s nakladaním s peňažnými prostriedkami na tomto účte tým, že mu odporkyňa k účtu nezriadila dispozičné právo a tým ho vylúčila z jeho rovnakého práva súd uvádza, že obaja manželia majú zriadené vlastné účty a že takýto stav im vyhovoval počas celého trvania ich manželstva až do doby podania návrhu na rozvod. Navrhovateľ svoju terajšiu nedôveru k nakladaniu s prostriedkami na termínovanom účte dostatočne nezdôvodnil rovnako ako nezdôvodnil ani existenciu nezhôd pri hospodárení so spoločnou vecou, alebo pri zabezpečovaní potrieb rodiny. Ak navrhovateľ nemá prístup k termínovanému účtu zriadenému odporkyňou na uspokojovanie potrieb jej i spoločných detí ale má prístup k iným spoločným účtom, z ktorých môže uspokojovať svoje potreby, potom je takýto stav plne v súlade so zákonom.
Navrhovaným predbežným opatrením by súd neprípustne vylúčil odporkyňu nielen z užívania a nakladania s finančnými prostriedkami na termínovanom účte, ktorého je bezpodielovou spoluvlastníčkou, čo je v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a § 123 Občianskeho zákonníka, ale vylúčil by ju aj z obstarávania bežných potrieb rodiny, čím by sa dostala do nerovnoprávneho postavenia s navrhovateľom Uvedené opatrenie by mohlo mať negatívny dopad na ostatných príslušníkov rodiny, teda nie je namieste ani jeho primeranosť. Pred zánikom majetkového spoločenstva treba tiež osvedčiť
nezhody pri spoločnom hospodárení s vecou a režimom jej užívania, čo navrhovateľ spoľahlivo neosvedčil, teda najmä neosvedčil, že odporkyňa nakladá s prostriedkami na účte nehospodárne, nie pre potreby rodiny, ale ich míňa na iné účely, než také, ktoré má na mysli Zákon o rodine, resp. inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím by znižovala hodnotu tohto majetku. Návrh vo veci samej, ako ho má na mysli navrhovateľ je iba ďalším návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (niečo vykonať podľa § 74 ods. 1 písm. f / O.s.p.),jeho petit nerieši problém nezhôd v oblasti spoločného nakladania s peňažnými prostriedkami, ale aj ich
spoločného nenakladania a vzájomnej blokácie, čo by malo mať tiež iba dočasný charakter a teda nekorešponduje s príslušnými ustanoveniami hmotného práva, ktoré majú definitívne riešiť spory či nezhody v oblasti spoluvlastníckych vzťahov medzi manželmi pred zánikom ich majetkového spoločenstva.
Na základe vyššie uvedeného súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa mala vo veci úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia advokátkou E. podľa vyčíslenia zo dňa 28.2.2011 za 2 úkony právnej pomoci v sume 403,34 € za 1 úkon (1. prevzatie veci a príprava, 2. vyjadrenie k návrhu), 2x rež. paušál po 7,41 € , spolu 985,80 € vrátane DPH, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Úkony právnej pomoci sú vyrátane z hodnoty predmetu sporu 23.846,48 €, čo je suma finančných prostriedkov, ktorá mala byť podľa návrhu a posledného výpisu z účtu zablokovaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.