Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/516/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľky: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Z., adresa na doručovanie S. X, Z., právne zastúpená advokátom Mgr. Petrom Peružekom, Cintorínska 1, 920 01 Hlohovec proti odporcovi: H. W., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Z., právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Beňačkom, Scherera 8, Piešťany o úpravu styku odporcu s maloletými deťmi U. W., nar. X.X.XXXX a H. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u navrhovateľky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec na čas po rozvode manželstva takto

rozhodol:

Odporca j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým U. a maloletou H. každú párnu sobotu v roku v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., pričom navrhovateľka je povinná deti na styk pripraviť a odovzdať ich odporcovi v mieste bydliska maloletých detí a odporca je povinný maloleté deti navrhovateľke riadne a včas odovzdať v mieste bydliska maloletých detí.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť trovy štátu na znalečnom v sume 227,22 eur a odporca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu na znalečnom v sume 227,22 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.7.2008 domáhala rozvodu manželstva účastníkov, zverenia maloletého U. a maloletej H. do svojej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti odporcovi voči maloletému U. v sume 3.500,- Sk mesačne a voči maloletej H. v sume 3.000,- Sk mesačne.

Okresný súd Piešťany vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -51 zo dňa 29.1.2009, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol, schválil rodičovskú dohodu ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, určil výživné odporcovi a upravil styk odporcu s maloletými deťmi. Rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. -51 zo dňa 29.1.2009 časti rozvodu manželstva účastníkov a zverenia maloletých detí navrhovateľke nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2009.

Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Trnave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -107 zo dňa 2.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2009 a ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti výšky výživného odporcu na maloleté deti a súčasne odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v časti úpravy styku odporcu s maloletými deťmi a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave v citovanom rozsudku ohľadom zrušujúcej časti uviedol, že vo veci

úpravy styku odporcu s maloletými deťmi je potrebné vykonať riadne dokazovanie, nakoľko deti sa s odporcom dlhodobo nestretávajú a navrhovateľka poukazuje na agresívne správanie sa odporcu, ktoré u detí vyvoláva fyziologické obtiaže.

Súd ohľadom úpravy styku odporcu s maloletými deťmi vo veci doplnil dokazovanie výpoveďou navrhovateľky, písomnými vyjadreniami odporcu, lekárskymi správami k maloletým deťom, správami zo školy, správou zamestnávateľa odporcu, znaleckým posudkom P.. V.. Q. Z., D.. a zistil tento skutkový stav veci:

Výpoveďou navrhovateľky, lekárskymi správami k maloletým deťom a právami zo školy mal súd preukázané, že ešte pred rozvodom manželstva navrhovateľka s deťmi navštívila psychologičku Q. E., ktorá pri psychologickom vyšetrení detí v mesiaci jún a júl roku 2008 zistila zmeny správania u detí ako reakciu na akútny stres v rodinnom prostredí. S maloletým U. navrhovateľka začala navštevovať psychiatričku Q.. V. v Trnave, ktoré liečenie prerušila a nahradila ho psychoterapiou. Od augusta 2009 obe maloleté deti navštevovali psychologičku V.. Q. Q., a to pravidelne každé 2-3 týždne. Z psychologického vyšetrenia V.. Q. Q. zo dňa 28.8.2009 maloletého U. vyplýva, že maloletý U. má úzkostne depresívnu poruchu a maloletej H. vyplýva, že má ľahkú úzkostnú depresívnu poruchu. Psychologička V.. Q. Q. vo vyjadrení zo dňa 26.1.2010 uviedla, že psychoterapia maloletého U. a maloletej H. sa uskutočnila celkovo šesť krát a na poslednom stretnutí dňa 10.12.2009 matka uviedla, že deti sú bez prvotných klinických ťažkostí. Zo správy Základnej školy v Hlohovci vyplýva, že maloletý U. navštevuje túto školu od septembra 2009, do kolektívu sa začlenil bez problémov ale občas upútava pozornosť grimasami a neadekvátnymi poznámkami. Maloletá H. v škole dosahuje veľmi dobré výsledky a je slušná.

Navrhovateľka vo výpovedi doplnila, že obe deti odmietajú stretnutia s otcom, otca sa boja. V novembri 2009 spolu s maloletým deťmi stretla odporcu, tento sa im však ani neprihovoril. Odporca obe maloleté deti ešte v čase keď bývali v spoločnej domácnosti bil, deti z tohto mali podliatiny, pričom navrhovateľka toto konanie odporcu neoznámila. Modriny u maloletého U. si všimla i jeho triedna učiteľka 1. ročníka, ktorá navrhovateľke uviedla, že ak sa situácia bude opakovať, ohlási to. Maloletá H. sa po zbití pocikávala a navrhovateľka nechce, aby sa deti stresovali.

Po vykonaní znaleckého dokazovania navrhovateľka uviedla, že súhlasí so stretávaním sa odporcu s maloletými deťmi v rozsahu doporučenom znalkyňou bez jej prítomnosti, avšak bez rozšírenia styku po určitom období na dlhší časový úsek, nakoľko deti sa s odporcom takmer tri roky nestretávali, tento sa na deti neinformoval ani v škole ani u lekára a nevie posúdiť, aký to bude mať vplyv ne deti. V prípade citového obnovenia vzťahu detí k odporcovi, by bolo možné v budúcnosti po zmene pomerov styk upraviť dlhšie.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že obe deti sa môžu slobodne rozhodnúť kedykoľvek budú chcieť navštíviť odporcu bez prítomnosti matky, nakoľko majú dostatok rozumu na to, aby neboli nikým obmedzované. Odporca uviedol, že sa ako otec bude s deťmi stretávať kedy bude chcieť a koľko bude chcieť s ohľadom na ich osobné potreby a povinnosti.

Zo správy predchádzajúceho zamestnávateľa odporcu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov vyplýva, že činnosť odporcu pred uvoľnením zo služobného pomeru nekorešpondovala s požiadavkami správnosti. Odporcovi boli uložené disciplinárne opatrenia za to, že sa nenachádzal na určenom pracovisku a že si neplnil uložené úlohy.

Súd so súhlasom oboch rodičov do konania pribral znalkyňu P.. V.. Q. Z., D.. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorá vo veci dňa 10.12.2010 vyhotovila znalecký posudok č. 29/2010.

Z psychologického vyšetrenia navrhovateľky vyplýva, že sa javí ako mierne nevyvážená osobnosť čo do emocionality a racionality. V regulácii správania u navrhovateľky prevláda viac emocionálna zložka s tendenciou k impulzívnym reakciám. Z osobnostného dotazníka navrhovateľky je zrejmé vysoké skóre

lži, čo sa interpretuje ako výrazná snaha upraviť fakty podľa jej tvrdení a zámerov, ju postaviť do lepšieho svetla a chybu hľadať na iných. V materskej roli je navrhovateľka starostlivá, za deti je zodpovedná, ale zdá sa, že vychovávateľsky nie je dosť dôsledná. Hyperaktivitu maloletého U. a účelové správanie maloletej H. ťažšie zvláda. V prezentácii vzťahu detí k odporcovi bola u navrhovateľky zrejmá tendencia presvedčiť ich, že sa odporcu boja.

Z psychologického vyšetrenia odporcu vyplýva, že jeho osobnosť sa javí ako integrovaná s dominantnou črtou racionálneho prístupu v sociálnych väzbách. U odporcu sa prejavuje mierne zvýšené sebavedomie, sebaistota až egocentrizmus. Sebapresadzovacie tendencie sú u odporcu dosť výrazné a ťažko uznáva kompromis. Patologické črty zjavnej agresivity u odporcu nie sú evidentné. V otcovskej roli zastáva postoj zodpovednosti za výchovu detí. Vylučuje tvrdenie navrhovateľky, že sa o ne nezaujíma. Pokiaľ sa pokúsil o stretnutie, navrhovateľka volala políciu. Nechcel deti traumatizovať, nepripúšťa, že deti majú z neho strach, preto, že by ich bil. Občas maloletý U. dostal na zadok, keď bol mimoriadne nezvládnuteľný

- hyperaktívny, krikľavý, negativistický - ale neboli to silné údery ako opisuje navrhovateľka, ktorá to nikdy nevidela. Maloletá H. od neho asi dva krát symbolicky dostala, pričom odporca ju má rád a neublížil by jej.

Z psychologického vyšetrenia maloletého U. vyplýva, že oboch rodičov má rád rovnako. Za otcom mu býva niekedy smutno, mama nechce, aby sa s ním stretával, on by chcel aj každý týždeň. Niekoľkokrát dostal od otca na zadok, mama povedala, že mal modriny, ale on nevie, či ich mal. Dostal vtedy, keď bol zlý, ale také veľké bitky to neboli, už si na ne ani nepamätá. Intelektové schopnosti maloletého U. sú v hornej hranici priemeru, s prihliadnutím na zníženú koncentráciu. V porovnaní s psychologickým vyšetrením z roku 2008, už v emocionalite maloletého U. nie sú evidentné prejavy akútnej tenzie ani agresívno úzkostné symptomy. Maloletý U. v citových a sociálnych väzbách preferuje matku, ale otca nezaznáva, neprechováva voči nemu averzívny postoj, nemá z neho strach. Je zrejmé, že z rozchodu rodičov, rozpadu rodiny a z vtedajšieho afektívneho napätia v jeho okolí, maloletý prežil psychickú traumu, ktorú prejavoval až psychickou dekompenzáciou. V súčasnosti tieto symptomy doznievajú.

Z psychologického vyšetrenia maloletej H. vyplýva, že si pamätá, že sa s otcom hrala, raz dostala na zadok, keď s U. robili krik, ale už si nepamätá, či sa vtedy pocikala. Mama jej povedala, že otec bol na nich zlý a mali z neho strach. Maloletá H. nevie, či sa otca bojí, ale mama povedala, že sa ho bojí.

Po vyšetrení oboch detí znalkyňa do miestnosti prizvala otca, na čo maloletý U. reagoval bezprostredne prejavom potešenia a maloletá H. sa presunula k znalkyni, ale po tom, čo sa jej otec prihovoril napätie sa v nej uvoľnilo a s otcom komunikovala.

Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že nad rozvodovým stavom a správaním navrhovateľky a odporcu vládne antipatia a odpor, dojem ublíženia a krivdy z doznievajúcich príčin a následkov rozvrátenej rodiny. Neplnením vyživovacej povinnosti odporcom sa stupňuje nenávisť navrhovateľky k odporcovi a deti sú pripájané do tohto sporu a presvedčované, že odporca bol a je zlý, môže im ublížiť a treba sa ho báť. Z psychologického vyšetrenia detí vyplýva, že ich citová väzba k otcovi nie je negatívna. Citový vzťah maloletého U. k otcovi možno charakterizovať ako kladný a maloletej H. ako ambivalentný, pričom naučená je, že nebol dobrý, avšak otca neodmieta a nemá voči nemu negatívny postoj. Navrhovateľka prechováva k odporcovi averziu, pocit krivdy, psychického trápenia až odpor. Negatívne ovplyvňovanie maloletých detí navrhovateľkou vo vzťahu k odporcovi je výrazné. Z interakcie detí s otcom je zrejmé, že z jeho nemajú strach ani obavy. Navrhovateľka je presvedčená, že odporca deti bil, hoci videla len pár krát, že dostali na zadok. Hovorí, že počula v obývačke deti plakať, keď boli s otcom, keď tam prišla už ich nebil. Iné tresty, ktoré navrhovateľka udáva v spise sú ňou pravdepodobne účelovo interpretované, nepresvedčivé. Ak by deti boli zo strany odporcu naozaj tak kruto trestané, ako opisuje navrhovateľka, dozvuky bolestivej skúsenosti by pretrvávali aj po dvoch rokoch a deti by sa bránili kontaktu s otcom. Znalkyňa vzhľadom na vykonané psychologické vyšetrenia považovala za prijateľné stretnutia detí s odporcom spočiatku po dve sobotné popoludnia v mesiaci od 14.00 hod do 18.00 hod. Po vzájomnom zblížení a keď sa ukáže, že stretnutia sú obojstranne prospešné, môže to byť sobota celý deň. Odporca by mal pre deti pripraviť zaujímavý program a plne sa im venovať. Znalkyňa prítomnosť navrhovateľky pri stretnutiach nepovažovala za vhodnú, nakoľko by to mohol byť zdroj pokračujúceho napätia a verbálnych agresií rodičov, čo by pokoj, duševnú rovnováhu a istotu detí ohrozilo.

Kolízny opatrovník odporučil upraviť styk v zmysle záverov znaleckého posudku v rozsahu len štyroch hodín každý druhý týždeň, aby bola najskôr vytvorená citová väzba medzi odporcom a deťmi vzhľadom na dlhý časový odstup, kedy sa deti s odporcom nestretávali.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd z doplneného dokazovania ohľadom úpravy styku odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva vyvodil právny záver, že je potrebné upraviť styk odporcu s maloletými deťmi, nakoľko rodičia sa v tejto otázke nevedia dohodnúť a vzhľadom na ich nevraživé vzťahy, nie je ani predpoklad, že by sa v tejto otázke dohodli v záujme maloletých detí. Súd upravil styk odporcu s maloletými deťmi v rozsahu štyroch popoludňajších hodín každú párnu sobotu v roku bez prítomnosti navrhovateľky.

Súd pri rozhodovaní o frekvencii a dĺžke jednotlivých stretnutí maloletých detí s odporcom zobral do úvahy vyjadrenia oboch rodičov, lekárske správy, správy zo školy, výsledky psychologického vyšetrenia rodičov a maloletých detí a závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou. V prvom rade treba zhodnotiť lekárske správy z psychologických vyšetrení detí z roku 2008 a 2009, pri ktorých bola u detí diagnostikovaná úzkostná depresívna porucha s určitými fyziologickými obtiažami, ako neaktuálne. Ako vyplýva i zo záverov znaleckého posudku č. 29/2010 uvedené obtiaže detí boli bezprostrednou reakciou na príčiny a následky rozvodového konania, kde u oboch rodičov navzájom pretrvávala antipatia až odpor, čo negatívne vplývalo i na obe maloleté deti. V súčasnosti však tieto reakcie maloletých detí doznievajú. Určitou mierou k nepriaznivému psychickému stavu detí prispela sama navrhovateľka, ktorá nevedela odosobniť postoj k odporcovi od vzťahu k maloletým deťom a v deťoch utvrdzovala predstavu, že odporca je zlý a treba sa ho báť, v ktorej predstave je utvrdzovaná najmä mladšia maloletá H.. Postoj navrhovateľky, ktorá má výrazne negatívne postoje k odporcovi, negatívne vyplýva na obe deti, preto by si mala sama navrhovateľka uvedomiť, že utvrdzovaním detí v negatívnou postoji k odporcovi ako otcovi, sama na ne nepriaznivo vplýva. Z aktuálneho psychologického vyšetrenia oboch detí podľa znaleckého posudku, ani jedno nemá výslovne negatívny postoj k otcovi. Maloletý U. má k otcovi kladný postoj, z jeho prítomnosti sa úprimne tešil a má aktívny záujem sa s otcom stretávať pomerne často. Maloletá H. nemá k otcovi vyhranené citové väzby, avšak jej postoj nie je negatívny, i keď je naučená od matky, že otec nebol dobrý a môže jej ublížiť. Navrhovateľka v konaní argumentovala agresívnym správaním sa odporcu voči deťom, z ktorého mali mať deti modriny, avšak zo znaleckého posudku nevyplynulo, že by zo strany odporcu voči deťom boli aplikované neprimerané a kruté fyzické tresty. Obe maloleté deti si pamätajú, že od otca dostali na zadok, keď neposlúchali, avšak znalkyňa u detí nezistila žiadne bolestivé dozvuky krutého fyzického zaobchádzania zo strany otca, čo by sa u detí prejavilo s odstupom aj niekoľko rokov a deti by sa bránili kontaktu s otcom. Skôr z postoja navrhovateľky je zrejmé, že sa snaží brániť kontaktu odporcu s maloletými deťmi a rôzne situácie a fakty si prispôsobuje svojim tendenciám a zámerom, pričom ako sama navrhovateľka pri psychologickom vyšetrení uviedla, priamo sama nikdy nevidela kruté zaobchádzanie odporcu s deťmi.

Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti súd upravil styk odporcu v maloletými deťmi, nakoľko nebolo preukázané tak agresívne správanie zo strany odporcu, ktoré by odôvodňovalo zamedzenie styku. Frekvenciu a dĺžku stretnutí súd upravil s ohľadom na skutočnosť, že odporca sa takmer tri roky s maloletými deťmi nestýkal v rozsahu dva krát mesačne v sobotu popoludní na štyri hodiny. Súd sa v úprave rozsahu stretávania priklonil k odporúčaniu v znaleckom posudku. Sobota je vhodným mimoškolským dňom na stretnutie, ktorý bezprostredne nepredchádza školskému dňu, kedy sa deti zvýšenou mierou musia venovať príprave na vyučovanie. Súd zatiaľ považuje za dostatočný rozsah stretnutia odporcu s maloletými deťmi v trvaní štyroch hodín, nakoľko deti i vzhľadom na ich vek otca takmer tri roky nevideli a netrávili s ním dlhší čas osamote. Stretnutie odporcu s deťmi u znalkyne za prítomnosti cudzej osoby ešte nezaručuje, že otec bude vedieť deťom vyplniť dostatočne kreatívne dlhší čas. V prvom rade je potrebné, aby sa najskôr obnovila prerušená a čiastočne vplyvom navrhovateľky

narušená citová väzba odporcu k deťom, čo vyžaduje postupné zbližovanie a nadväzovanie kontaktu. Až potom, čo sa deti s otcom zblížia, vytvorí sa medzi nimi pevný vzťah a ukážu sa tieto stretnutia obojstranne prospešné, teda keď nastane zmena pomerov vo vzťahu odporcu a maloletých detí, bude môcť byť styk odporcu s deťmi rozšírený na dlhší čas. Samozrejme najprirodzenejšou cestou by bolo, kedy k tomu prišlo na základe dohody rodičov. Ak k ich dohode nepríde, môže sa odporca obrátiť na súd, aby jeho styk s deťmi rozšíril, čo však predpokladá zo strany odporcu, že sa bude určených stretnutí pravidelne zúčastňovať, bude deťom pripravovať zaujímavý program a bude sa im aktívne venovať.

Stretnutia odporcu s maloletými deťmi súd upravil bez prítomnosti navrhovateľky, nakoľko i zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že prítomnosť navrhovateľky pri stretnutiach nie je vhodná, nakoľko by mohla byť zdrojom pokračujúceho napätia a verbálnych agresií, čo by mohlo ohroziť duševnú rovnováhu a pokoj detí. Navrhovateľka by svoj negatívny postoj k odporcovi nemala prenášať na deti, nakoľko sama v nich podporuje prípadné negatívne tendencie. Z psychologického vyšetrenia detí vyplynulo, že samé nemajú negatívny vzťah k odporcovi ako otcovi, preto by navrhovateľka nemala v deťoch negatívny pocit utvrdzovať. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že ich vzájomná nevraživosť sa nemôže prejavovať v prítomnosti detí, ktoré už aj tak ťažko znášali ich rozchod. Najmä pri odovzdávaní detí na stretnutia by rodičia mali zvoliť neutrálnu formu komunikácie, aby zbytočne deti nestresovali.

Na záver si súd dovoľuje podotknúť, že odporca okrem uplatňovania svojho práva na stretnutia s maloletými deťmi, má voči nim i zákonnú povinnosť vyživovať ich. Nie je prípustné, aby počas viac ako dvoch rokov na deti neplatil výživné. Deti majú svoje odôvodnené potreby, ktoré treba uspokojovať aj vo forme výživného.

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. -163 zo dňa 2.6.2010 vo veci ustanovil znalkyňu a navrhovateľke i odporcovi uložil povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie každému v sume po 100,- eur. Toto uznesenie v časti povinnosti zložiť preddavok nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2010. Navrhovateľka ani odporca preddavok na znalecké dokazovanie nezložili.

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. -195 zo dňa 29.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2011, priznal znalkyni P.. V.. Q. Z., D.. na znalečnom sumu 454,44 eur, ktorú jej súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov.

Súd zaviazal v zmysle navrhovateľku i odporcu na zaplatenie každého v jednej polovici náhrady trov štátu, ktoré súd platil na znalečnom v celkovej sume 454,44 eur, pričom súd prihliadol na výsledok konania a súčasne posúdil predpoklady na oslobodenie navrhovateľky a odporcu od súdnych poplatkov. Čo sa týka výsledku konania, v tejto časti konania išlo o úpravu styku odporcu s maloletými deťmi, o čom sa rodičia nevedeli dohodnúť, pričom vykonané znalecké dokazovanie bolo vykonané so súhlasom oboch rodičov a v ich záujme. Súd posúdil aj predpoklady na oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov a zistil, že naďalej je zamestnaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody s pravidelným mesačným príjmom 470,- eur mesačne, pričom má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, teda jej osobné a majetkové pomery neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca má pravidelný príjem z výsluhového dôchodku vo výške 163,33 eur mesačne, pri ukončení služobného pomeru dostal odchodné vo výške 3.850,- eur a medzičasom sa viac krát zamestnal, teda ani jeho osobné a majetkové pomery neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania v tejto časti, teda ohľadom úpravy styku odporcu s maloletými deťmi, súd rozhodol podľa , žiaden z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko táto časť konania sa mohla začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.