Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/157/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO: 36 005 622 proti odporcovi KARDIOPLUS, spol. s r.o., so sídlom v Nitrianskom Pravne, Prievidzská č. 48/90, IČO: 36 349 585, zastúpená JUDr. Jánom Lackom, advokátom so sídlom v Kanianke, Bojnická cesta č. 28/5 o zaplatenie 280 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 190,04 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.8.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 280 eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 12.11.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe zmluvy so zdravotnými poisťovňami navrhovateľ prostredníctvom svojho odštepného závodu Hlavná banská záchranná stanica, o.z., so sídlom v Prievidzi, poskytuje zdravotnú dopravnú službu, v rámci ktorej poskytuje aj služby - prevozy pacientov do a zo zdravotníckych zariadení. Indikované prevody pacientov sú hradené z verejného zdravotníctva jednotlivými zdravotnými poisťovňami. Ako jeden z podkladov k fakturácií dopravných výkonov zdravotnej poisťovni slúži aj žiadanka na prepravu, vypísaná ošetrujúcim lekárom. Bez priloženia vypísanej žiadanky odmietne zdravotná poisťovňa uhradiť poskytnuté dopravné výkony. Pre odporcu, konkrétne pre V.. Z., praktického lekára pre dospelých, v priebehu mesiacov január až september 2009 vykonali spolu 70 prevozov jej pacientky V. M., bytom W., Gavloviča X/X do a zo zdravotníckeho zariadenia spoločnosti Logman, a.s., ktorá poskytuje dialýzy pacientom v NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach, kde sa dialýze podrobovala aj V. M.. Na prevoz pacientky do a zo zdravotníckeho zariadenia im odporca odmietol vystavovať žiadanky na prepravu, hoci tieto výkony navrhovateľ zrealizoval, čo zdôvodňoval, že on je ošetrujúci lekár pacientky a tvrdil, že žiadanku mal vypísať niekto iný ako on. Povinnosť vystaviť žiadanku na prepravu vyplýva pre odporcu aj z „Odborného usmernenia o indikačných kritériách na dopravu osôb vozidlami záchrannej zdravotnej služby a vozidlami dopravnej zdravotnej služby“ uverejnenom vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR, čiastka 1 až 4 z 30.1.2011. Vzhľadom na to, že na uvedené prevozy pre zdravotnú poisťovňu nepriložili žiadanky na prepravu, táto im odmietla uvedené dopravné výkony uhradiť. Z toho dôvodu neuhradenú sumu 280 eur vyúčtovali faktúrou č. 5091001063 odporcovi, ktorý však dlžnú sumu neuhradil, pričom faktúra bola splatná 11.11.2009. Z dôvodu, že nevystavovaním žiadaniek na prepravu do a zo zdravotníckeho zariadenia ošetrujúcim lekárom im zdravotná poisťovňa odmietla vyššie uvedené dopravné úkony uhradiť a odporca neuhradil ani faktúru, ktorou mu žalovanú sumu vyúčtovali, svojho práva sa domáhajú na súde.

Odporca vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci /odporu proti súdom vydanému platobnému rozkazu zo dňa 19.8.2010/ nespochybnil, že navrhovateľ prostredníctvom svojho odštepného závodu - Hlavná banská záchranná stanica, o.z., so sídlom Priemyselná č. 3, Prievidza poskytuje zdravotnú dopravnú službu a že vykonal v mesiacoch január až september 2009 prevozy pacientky V. M., bytom W., X. č. X/X do a z NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach za účelom vykonania dialýzy pacientky. K tvrdeniam navrhovateľa, že výlučne odporca je ako ošetrujúci lekár povinný vystaviť žiadanku na prepravu pacienta do a zo zdravotného zariadenia a že táto skutočnosť vyplýva aj z „Odborného usmernenia o indikačných kritériách na dopravu osôb vozidlami záchrannej zdravotnej služby a vozidlami dopravnej zdravotnej služby“, ktoré bolo uverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR z 30.1.2001 uviedol, že citované odborné usmernenie bolo vydané podľa ustanovení o zdravotnej starostlivosti, ktorý však bol zrušený a nahradený dnes platným a účinným o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Navyše citované odborné usmernenie nie je všeobecne záväzných právnym predpisom a nemôže preto upravovať práva a povinnosti akejkoľvek osoby. Tieto skutočnosti uvádza vo svojom stanovisku zo dňa 9.9.2010 aj Ministerstvo zdravotníctva, ktoré ho vypracovalo na základe žiadosti odporcu zo dňa 25.8.2010 /čl. 18/. Odporcovi, resp. V.. Z. ako ošetrujúcemu a všeobecnému lekárovi pacientky nevyplýva žiadna povinnosť vystaviť žiadanku na prepravu pacienta na dialýzu. Naopak, závisí na posúdení ošetrujúceho lekára, či u konkrétneho pacienta, vzhľadom na jeho zdravotný stav je nutné vystaviť žiadanku na prepravu do zdravotníckeho zariadenia. Pani V. M. je plne mobilná a jej zdravotný stav je povoľuje absolvovať návštevu dialyzačného zariadenia aj bez nutnosti jej prevozu, a preto V.. Z. príkaz na jej prepravu nevystavila. Naviac, v praxi je sporné, kto konkrétne a to či len všeobecný alebo aj iný lekár, by mal vystaviť príkazy na prepravu dialyzovaného pacienta do zdravotného zariadenia, pretože po vykonaní dialýzy môže iba lekár dialýzy posúdiť, či je nutný v danom prípade prevoz dialyzovaného pacienta sanitným vozidlom. V tomto prípade je nutné vyjsť z definície pojmu ošetrujúci lekár, ktorá je upravená v a ktorá hovorí, že je to lekár alebo zubný lekár určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti osobe. To znamená, že sa nejedná výlučne o všeobecného lekára, ale aj iného lekára, ktorý poskytuje osobe zdravotnú starostlivosť, teda aj lekára dialýzy. Ďalej podotkol, že medzi účastníkmi neexistuje ani nikdy neexistoval žiaden zmluvný vzťah alebo dohoda, na základe ktorej by mal navrhovateľ pre odporcu realizovať prepravné služby pacientov. Odporca si prepravu pacientky V. M. do a zo zdravotného strediska neobjednal, ani nedal príkaz k ich vykonaniu a navrhovateľ ich aj napriek tomu, že nemal vystavené žiadanky na prepravy svojvoľne zrealizoval. Navrhovateľ je v právnom vzťahu výlučne so zdravotnou poisťovňou a nie s odporcom, a preto je faktúra, ktorú navrhovateľ vystavil odporcovi jednoznačne neoprávnená a neodôvodnená.

Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím účastníkov, oboznámením sa s listom adresovaným odporcom dopravnej službe navrhovateľa zo dňa 18.6.2009 /čl. 3/, faktúrou č. XXXXXXXXXX /čl. 4/, prílohou k vyššie uvedenej faktúre - prehľad prevozov /čl. 5, 6/, listom adresovaným navrhovateľom prostredníctvom Hlavnej banskej záchrannej stanice, o.z., zo dňa 12.6.2009 /čl. 7/, listom adresovaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - Trenčín, odštepnému závodu navrhovateľa zo dňa 30.6.2009 /čl. 8/, listom adresovaným odštepným závodom navrhovateľa V.. V. Z. zo dňa 17.6.2009 a 28.9.2009 /čl. 9, 11/ a listom adresovaným V.. V. Z. Ministerstvu zdravotníctva SR /čl. 18/, listom Ministerstva zdravotníctva SR adresovaným V.. V. Z. zo dňa 9.9.2010 / čl. 19/, písomným podaním navrhovateľa k meritu veci zo dňa 20.10.2010, usmernením Ministerstva zdravotníctva SR T. K., riaditeľom zdravotníckych zariadení prevádzkujúcim záchrannú zdravotnú službu a dopravnú zdravotnú službu zo dňa 2.2.2001 /čl. 26/, prílohou č. 6/E k zmluve č. XXKSTAXXXXXX o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti a o doprave ako službe súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti /čl. 27/, stanoviskom V.. V. Z. adresovaným odštepnému závodu navrhovateľa zo dňa 2.12.2009 k faktúram za dopravu poistenca /čl. 30/, výpisom z obchodného registra na odporcu / čl. 31/, časťou 1 až 4 vestníka Ministerstva zdravotníctva SR, ročník 49, publikovaného dňa 30.1.2001 / čl. 33/, listom V.. C. W., primára Nefro-dialyzačného centra Logman, a.s., so sídlom v Bojniciach /čl. 51/, Zmluvou o poskystovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti uzavretej medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a spoločnosťou KARDIOPLUS, spol. s r.o., č. XXKSTAXXXXXX /čl. 54/, dohodou o poskytovaní lekárskej starostlivosti zo dňa 23.3.1997, dohodou o poskytovaní lekárskej starostlivosti uzavretej medzi V. M. a V.. Z. 23.3.1997 /čl. 93/, oznámením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 1.2.2011 /čl. 94/, Zmluvou č. 28KSTA00708 o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti uzavretej medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a navrhovateľom dňa 1.1.2008

spolu s dodatkami viažúcimi sa k poskytovaniu dopravných služieb a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Odporca je právnickou osobou, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele, sro, vo vložke č.: 16249/R. Okrem iného, predmetom činnosti odporcu je aj poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore kardiológia a všeobecné lekárstvo. Spoločníkmi vyššie uvedenej spoločnosti sú V.. M. Z. a V.. V. Z.. Odporca bol do Obchodného registra zapísaný dňom 10.12.2005.

Navrhovateľ je takisto právnickou osobou, zapísanou v Obchodnom registri, ktorá prostredníctvom svojho odštepného závodu: Hlavná banská záchranná stanica, o.z., so sídlom Priemyselná č. 3, Prievidza poskytuje zdravotnú dopravnú službu, v rámci ktorej realizuje aj služby, konkrétne prevozy pacientov do a zo zdravotníckych zariadení. Konkrétne prevozy pacientov sú hradené z verejného zdravotníctva konkrétnymi zdravotnými poisťovňami. Jedným z podkladov k fakturácii dopravných výkonov zdravotnej poisťovni je aj žiadanka na prepravu, vypísaná ošetrujúcim lekárom, pričom bez predloženia vypísanej žiadanky zdravotná poisťovňa poskytnuté dopravné výkony neuhradí.

V mesiacoch január až september roku 2009 vykonal odštepný závod navrhovateľa opakovane bez vystavenia žiadanky prepravy pacientky V. M., bytom W., X. X/X, ktorej ošetrujúcou lekárkou v roku 2009 takisto bola V.. V. Z., spoločníčka, jedna z konateľov odporcu.

Na prevoz pacientky M. z miesta jej bydliska do zdravotníckeho zariadenia a späť navrhovateľovi, resp. jeho odštepnému závodu odmietla V.. V. Z. vo vyššie uvedenom spornom období vystavovať žiadanky na prepravu, čo zdôvodňovala tým, že nie je ošetrujúci lekár pacientky a tvrdila, že žiadanku má vypísať niekto iný ako ona.

Z dôvodu, že k prevozom pacientky M. nepredložil odporca pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu žiadanky na prepravu, táto im odmietla dopravné výkony uhradiť. Z vyššie uvedeného dôvodu neuhradenú sumu 280 eur navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX /čl. 4/ zo dňa 28.10.2009 s dátumom splatnosti 11.11.2009. Súčasťou faktúry bola aj príloha s prehľadom prevozov pacientky M. v období január až september 2009 /čl. 5, 6/.

Odporca odmietol navrhovateľovi sumu 280 eur zaplatiť s odôvodnením, že on, resp. V. Z. ako ošetrujúci lekár pacientky M. nemala povinnosť žiadanku na prevoz pacientky vypísať, ale túto povinnosť mal iný subjekt.

Pretože účastníci sa nevedeli zhodnúť, kto, ktorý konkrétny lekár mal žiadanku na prepravu pacientky M. vypísať, ešte prd začatím konania vo veci samej oslovili konkrétne subjekty, pričom vzájomnú korešpondenciu doložili do spisu ako dôkazný prostriedok na ich strane.

Medzi účastníkmi konania bol sporný predovšetkým termín „ošetrujúci lekár“, ktorý aj podľa upozornenia ministra zdravotníctva SR, Romana Kováča, zo dňa 2.2.2001, adresovaným riaditeľom zdravotníckych zariadení, prevádzkujúcich záchrannú zdravotnú službu a dopravnú zdravotnú službu musí jednoznačne indikovať dopravu dopravnej zdravotnej služby zo zdravotných dôvodov.

Na list navrhovateľ zo dňa 12.6.2009, ktorého účelom bolo zistiť, koho povinnosťou je vypísať tlačivo „žiadanka na prevoz“ zo dňa 12.6.2009, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou listom zo dňa 30.6.2009 navrhovateľovi oznámil, že podľa článku VI ods. 1 Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR č. OPLS-1361/2000/Sl o indikačných kritériách na dopravu osôb vozidlami záchrannej zdravotnej služby a vozidlami dopravnej zdravotnej služby zo dňa 30.6.2000, príkaz na dopravu osoby zo zdravotných dôvodov, hradenú na základe zdravotného poistenia vystavuje ošetrujúci lekár. Ošetrujúcim lekárom pri pobyte poistenca v mieste trvalého bydliska alebo mieste jeho zvyčajného pobytu je všeobecný lekár, ktorý mu poskytuje všeobecnú zdravotnú starostlivosť, má s poistencom uzatvorenú

dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zároveň zabezpečuje a manažuje poskytovanie ostatnej potrebnej zdravotnej starostlivosti u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti /špecializovanej, ambulantnej, nemocničnej, lôžkovej a podobne/, vrátane služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V prípade dopravy poistenca zaradeného do chronického dialyzačného programu na pravidelné kontroly sa jedná o indikovanú dopravu, podľa článku III ods. 2 písm. a/. Pretože ide o krátkodobý pobyt poistenca v dialyzačnom zariadení a jeho návrat do miesta bydliska v ten istý deň, vystavuje všeobecný lekár príkaz na dopravu osoby /tzv. žiadanku/ pre obe prepravy, teda do zariadenia a zo zariadenia. Podrobne je to aj v prípadoch indikovanej prepravy poistenca na vyšetrenia v špecializovanom ambulantnom zariadení /preprava poistenca v jeden deň oboma smermi/.

Na list navrhovateľa adresovaný odporcovi zo dňa 17.6.2009 /čl. 9/, ktorým navrhovateľ odporcu požiadal o vystavovanie žiadaniek na prepravu osôb vozidlami dopravnej zdravotnej služby Hlavnej banskej záchrannej stanice, o.z. Prievidza, s poukazom na Vestník MS SR zo dňa 30.1.2001, čiastka 1 až 4, konkrétne bod č. 3 článok VI., Príkaz na dopravu, odporca listom zo dňa 18.6.2009 navrhovateľovi oznámil, že v predmetnom vestníku je citovaný pojem ošetrujúci lekár, ktorý nie je totožný s pojmom zmluvný lekár, ošetrujúci lekár je v tomto prípade lekár dialýzy, ktorý musí aktuálne rozhodnúť, či pacient po dialýze vyžaduje prevoz sanitným vozidlom. Nikde nie je explicitne uvedené, že je nutný prevoz aj na dialýzu, pretože konkrétne pacientka M. býva v W. a dialyzuje sa v priebehu dňa, nie v noci. Menová pacientka je mobilná, chodí sama na predpisy liekov. Prevoz z dialýzy indikuje lekár ošetrujúci, prevoz zo zdravotného zariadenia objednáva lekár, ktorý pacienta prepúšťa a nie jeho všeobecný lekár Doporučila tento problém riešiť s firmou, ktorá vykonáva dialýzu, pretože skutočne nie je možné vypisovať vopred žiadanky na prepravu na dialýzu, keďže ani nevie, kedy pacientka dialýzu podstúpi.

Listom zo dňa 9.9.2010 Ministerstvo zdravotníctva SR, sekcia legislatívno-právna so sídlom v Bratislave, V.. V. Z., praktickému lekárovi pre dospelých, na jej list zo dňa 25.8.2010, ktorým žiadala o stanovisko, kto je v prípade dialyzovaného pacienta ošetrujúci lekár, keďže ona ako zmluvný lekár dialýzu nenariaďuje, uviedla, že ošetrujúcim lekárom v zmysle ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, i je lekár alebo zubný lekár určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe. Z definície vyplýva, že nejde výlučne o všeobecného lekára podľa ustanovení a , preto je ošetrujúcim lekárom aj iný lekár, ktorý poskytuje osobe zdravotnú starostlivosť. Odborné usmernenie o indikačných kritériách na dopravu osôb s vozidlami záchrannej zdravotnej služby a vozidlami dopravnej zdravotnej služby uverejnené vo Vestníku MZ SR čiastka , bolo vydané podľa ustanovení o zdravotnej starostlivosti. Vyššie uvedený zákon bol zrušený, v súčasnosti je platný a účinný , a preto ak bolo vydané odborné usmernenie o indikačných kritériách podľa zrušeného zákona, ktorého ustanovenia sa neaplikujú, nemožno pri úprave existujúcich vzťahov vznikajúcich podľa platného a účinného postupovať podľa odborného usmernenia o indikačných kritériách. Navyše odborné usmernenia o indikačných kritériách bolo vydané za účelom detailného popísania postupov pri doprave osôb s vozidlami záchrannej zdravotnej služby a vozidlami zdravotnej dopravnej služby a nie je všeobecne záväzným predpisom. Podľa ustanovenia o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je poistenec zaradený do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, oslobodený od povinnosti úhrady za dopravu. Z uvedeného vyplýva, že zmluvný vzťah vzhľadom na zdravotnú dopravu chronicky dialyzovaného pacienta je na jednej strane medzi prevádzkovateľom dopravnej služby a zdravotnou poisťovňou. Preprava sa realizuje na základe žiadanky na prepravu vystavenej ošetrujúcim lekárom. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, prečo prevádzkovateľ dopravnej služby fakturuje realizovanú prepravu všeobecnému lekárovi a nie zdravotnej poisťovni poistenca. Taktiež nie je zrejmé, prečo prevádzkovateľ dopravnej služby, pokiaľ nemal vystavenú žiadanku na prepravu, realizoval takúto prepravu, pretože v konkrétnych prípadoch /V. M./ sa nejednalo o prepravu z dôvodov akútneho a život ohrozujúceho zhoršenia a zdravotného stavu pacienta. Prevádzkovateľ dopravnej služby mal realizovať dopravu na základe žiadanky a nie požadovať so spätnou platnosťou vystavenie žiadaniek. To, že sa nejednalo o ojedinelé pochybenie poskytovateľa dopravnej služby, ale o systematické dlhodobé pochybenie, svedčí aj tá skutočnosť, že prevádzkovateľ dopravnej služby požaduje spätné vystavenie žiadaniek na prepravu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ dopravnej služby mal dopravu v súlade s ustanoveniami a Z. z, a fakturovať zdravotnej poisťovni pacienta a nie všeobecnému lekárovi.

Skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotnej služby vykonal opakovane a v dlhšom časovom úseku dopravu bez toho, aby mal k dispozícií žiadanku na dopravu nezakladá prevádzkovateľovi dopravnej služby možnosť po niekoľkých mesiacoch a so spätnou platnosťou požadovať spätné vystavenie žiadanky na dopravu, resp. faktúrovanie poskytnutej dopravy poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti / všeobecnému lekárovi/ namiesto zdravotnej poisťovne prepravovaného pacienta.

Z listu V.. C. W., primára nefro-dialyzačného centra spoločnosti LOGMAN a.s. so sídlom v Bojniciach mal súd zistené, že každý pacient pri zaradení do dialyzačného programu má do zdravotného záznamu urobený lekárom nefro-dialyzačného centra zápis, od ktorého dátumu začne chodiť na dialýzu ako aj jeho rozvrh dialýz. Potom pravidelne dostáva na dialýze celkovú správu, v ktorej je uvedený aj rozpis jeho dialýz. Okrem toho je pacient osobne poučený o termínoch svojich dialýz, následne navštívi svojho obvodného lekára, ktorému toto oznámi a ktorý mu odvtedy začne pravidelne vypisovať príkazy na sanitku. Tie odosiela väčšinou po sanitkárovi na dispečing dopravnej zdravotnej služby. Na dispečingu dopravnej zdravotnej služby sa nachádza nástenka s presným rozpisom jednotlivých zmien v dialyzačnom stredisku s menami pacientov v každej zmene. Termíny dialýz jednotlivých pacientov hlási dialyzačné stredisko priamo dispečingu a obidve nástenky sa udržiavajú v aktuálnom stave a synchronizujú sa telefonicky pri každej zmene. Takisto pacient hlási zmenu svojich dialýz svojmu obvodnému lekárovi /napr. keď prechádza z dvoch dialýz v týždni na tri dialýzy v týždni/. Dialyzovaní pacienti majú nárok na dovoz na dialýzu aj odvoz z dialýzy sanitkou. Takto to bez najmenších problémov funguje od vzniku dialyzačného strediska, teda už 20 rokov. Jediný problém, ktorý za tie roky zaznamenali vznikol vtedy, keď sa dialyzovaný pacient objavil v obvode V.. Z., ktorá vytrvalo odmietala vykonávať túto svoju povinnosť. Najskôr sa k tomu vyjadrila pobočka Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Prievidzi, ktorá konštatovala, že žiadanky na prepravu dialyzovaných pacientov vypisujú obvodný lekári, ktorí majú dialyzovaného pacienta vo svojom obvode. Nepomohlo to. Preto VšZP požiadala Urad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vyjadrenie sa k predmetnej veci. Úrad potvrdil, že povinnosť vypisovať žiadanky na prevoz dialyzovaného pacienta do dialyzačného strediska a späť má obvodný lekár, ktorý má dialyzovaného pacienta vo svojom obvode. Tieto informácie získal od revíznej lekárky VšZP v Prievidzi, V.. X..

Listom zo dňa 1.2.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.2.2011, úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že k problematike nároku na prepravu poistencov a postupu pri jej zabezpečení sa už navrhovateľovi úrad vyjadril v liste zo dňa 30.6.2009 /čl. 8/. Dopravná zdravotná služba je službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a úrad nemá zo o zdravotných poisťovniach o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva dohľad predovšetkým nad zdravotným poistením a správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Prepravu poistencov dopravnou zdravotnou službou upravuje Odborné usmernenie MZ SR č. OPLS-1361/2000/Sl o indikačných kritériách na dopravu osôb vozidlami záchrannej zdravotnej služby a vozidlami dopravnej zdravotnej služby zo dňa 30.6.2000. Garantom uvedeného predpisu a teda aj subjektom oprávneným podávať k nemu výklad je Ministerstvo zdravotníctva SR.

Navrhovateľ v priebehu celého konania trval na tom, že pre výklad pojmu ošetrujúci lekár je dôležité, že podľa , právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom. Túto dohodu mala pacientka M., ktorá bola zaradená do chronického dialyzačného programu uzavretú s odporcom, resp. s V.. Z.. Za každého pacienta dostáva ošetrujúci lekár na základe zmluvy od zdravotnej poisťovne mesačne paušálnu platbu - „kapitáciu“, v ktorej sú zahrnuté náklady spojené s činnosťou lekárov, t. j. prevenciou, kuratívou, dispenzarizáciou a podobne. Vzhľadom na uvedené neobstojí tvrdenie odporcu, že žiadanky na prepravu do zdravotníckeho zariadenia a najmä zo zdravotníckeho zariadenia má vypisovať lekár dialýzy. Nesúhlasili s tvrdením odporcu ako aj s názorom uvedeným v liste Ministerstva zdravotníctva SR v tom, že z dôvodu zrušenia je aj „Odborné usmernenie o indikačných kritériách na dopravu osôb vozidlami záchrannej zdravotnej služby a vozidlami dopravnej zdravotnej služby“ zverejnené vo vestníku MZ SR je neplatné. Odborné usmernenie upravuje indikovanie realizovania dopravy do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia, a pokiaľ sa v odbornom usmernení MZ SR odvoláva na písm.

c/ tak len z dôvodu, že v čase vydania usmernenia bolo v kompetencii tohto ministerstva vydávať odborné usmernenia. Usmernenie nebolo ani zrušené a ani nahradené žiadnym iným usmernením a nič sa v realizácií dopravy a v indikácii ani poslednými legislatívnymi úpravami nezmenilo. Usmernenie jednoznačne v článku III ods. 3 určuje, že doprava osoby zaradenej do chronického dialyzačného programu je indikovaná. Tento článok uvádza, kedy musí ošetrujúci lekár jednoznačne indikovať dopravu zo zdravotných dôvodov. Toto usmernenie je všeobecne akceptované. Sú tiež toho názoru, že ošetrujúci lekár nemá skúmať, či pacient je schopný dopraviť sa sám na dialýzu, resp. z nej domov. Povinnosťou ošetrujúceho lekára je vystaviť žiadanku na prepravu takto zaradeného pacienta. Záleží iba na tom, ako lekár bude vystavovať žiadanku na prepravu, t. j., či bude vyžadovať v každom prípade, aby pacient pred dialýzou navštívil jeho ambulanciu za účelom vystavenia žiadanky alebo sa dohodne s dopravnou zdravotnou službou na inom spôsobe vystavenia žiadanky. Prax je taká, že dialyzačné stredisko zašle zdravotnej dopravnej službe plán dialýz pacientov zaradených do dialyzačného programu na celý mesiac vopred, z dôvodu zabezpečenia ich prevozu a oboznámi pacienta zaradeného do dialyzačného programu, kedy sa bude podrobovať dialýze. Sú to vopred stanovené dni, konkrétne u pacientky M. to bola každá streda a sobota v týždni. Tieto dni sa za celý rok /resp. roky/ nemenia. Jediným problémom bolo, že odporca, resp. jeho zamestnanec, V.. Z., odmietala žiadanky vypisovať a pri komunikácii s poverenými zamestnancami navrhovateľa uvádzala, že ide o prácu najviac. Na základe informácie získanej na dialyzačnom stredisku nemocnice v Bojniciach to bol jediný prípad v rámci celého spádového územia, kedy ošetrujúci /všeobecný/ lekár odmietal vypísať žiadanku na prepravu. K námietke odporcu, že navrhovateľ vykonal prepravu svojvoľne, uviedli, že preprava pacientov na dialýzu sa realizuje na základe vopred stanoveného harmonogramu dialyzačným strediskom a tento vychádza z kapacitných možností dialyzačného strediska vzhľadom na veľký počet pacientov. Prípadné zneužitie vystavenej žiadanky na iný účel nie je možné, pretože zdravotná poisťovňa /v tomto prípade VšZP/ vykonáva krížovú kontrolu. To znamená, že dialyzačné stredisko musí vystaviť zdravotnej poisťovni doklad - podklad k predplateniu výkonu dialýzy a zdravotná poisťovňa tento výkon porovná s výkonom dopravnej zdravotnej služby a v prípade nezhody medzi výkonom dopravy a dôvodom dopravy zdravotný výkon neuzná. Časť listu MZ SR zo dňa 9.9.2010 /čl. 19/, kde sa píše, že pri preprave pacienta na dialýzu sa nejednalo o prepravu z dôvodu akútneho a život ohrozujúceho zhoršenia zdravotného stavu, a preto sa mala preprava realizovať na základe žiadanky uviedli, že pre dialyzačného pacienta je najkritickejší najmä čas pred dialýzou, kedy hladiny škodlivých a život ohrozujúcich látok v krvi sú na maximálnej úrovni a nevykonanie dialýzy iba preto, že pacient nemal žiadanku na dopravu by vážne ohrozilo jeho život. Tieto skutočnosti však odporca, resp. V.. Z. musel, resp. musí poznať. Je štatisticky dokázaná najvyššia úmrtnosť dialyzačných pacientov práve pred vykonaním dialýzy alebo v prípadoch, že ju z akýchkoľvek dôvodov vynechajú. Preto odmietnutie prevozu pacientky dopravnou zdravotnou službou by mohlo vážne ohroziť jej život. Skutočnosti uvádzané odporcom, že v práci je sporné kto má vystavovať žiadanku na prepravu pacienta zaradeného do chronického dialyzačného programu uvádzali, že je to sporné len u V.. Z.. Ostatní lekári celého spádového územia /okresu/ žiadanky pre svojich pacientov zaradených do dialyzačného programu vypisovali a aj vypisujú. Nakoniec aj samotný odporca od mesiaca október 2009 opäť žiadanky pre svoju pacientku, zaradenú do chronického dialyzačného programu začal vypisovať a aj vypisuje. Nenamietali tvrdenia odporcu, že navrhovateľ nie je s ním v žiadnom zmluvnom vzťahu. Poukázali však na to, že navrhovateľ má uzavretú zmluvu č. 28 KFTA000806 o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti a o doprave ako službe súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo dňa 28.2.2006. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytuje prepravné služby pre všetkých poistencov VšZP. Podobné zmluvy má navrhovateľ uzavreté so všetkými zdravotnými poisťovňami v SR. V prílohe č. 9 dod. č. 5 k uvedenej zmluve sú uvedené Všeobecné podmienky uznávania výkonov dopravy. Podmienkou na predplatenie dopravných výkonov zdravotnou poisťovňou okrem iným podkladov je aj doloženie žiadanky na prepravu pacienta. Pretože navrhovateľ k ostatným dokladom k vyúčtovaniu prepráv žiadanky zdravotnej poisťovni v tomto prípade nedoložil / lebo neboli vystavené/, výkony mu neboli vyplatené, čím mu vznikla uplatňovaná škoda. Nesprávne sa teda odporca domnieva, že si voči nemu navrhovateľ uplatňuje prepravné výkony, ktoré realizoval bez zmluvného vzťahu, ale uplatňuje si výšku škody, ktorá mu vznikla a to podľa ustanovenia . Všetky zdravotné poisťovne, vrátane VšZP, pri uzatváraní zmlúv klasifikujú hodnotu poskytnutých služieb, t. z., že stanovia maximálny rozsah koľko uhradí v rámci jedného roka poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti výkonov, konkrétne aj výkonov v rámci zdravotnej dopravnej služby. V prípade, ak je prekročený limit, mohlo by sa stať, že poisťovňa konkrétne úkony zdravotnej prepravnej službe neuhradí, čo by mohlo byť aj v tomto konkrétnom prípade. Aj v prípade, ak by limit bol už prekročený, prepravu by zabezpečili, v tomto prípade by už išli do podnikateľského rizika, resp. zabezpečili by túto prepravu pacienta pri dodržaní zmluvných podmienok.

Na pojednávaní pred súdom dňa 26.2.2011 zástupca navrhovateľa potvrdil, že dňa 9.12.2009 došli navrhovateľovi žiadanky na prepravu pacientky M. do a z dialyzačného strediska za obdobie január až september 2009. Pretože išlo o výkony, ktoré sa realizovali do septembra roku 2009, pričom fakturačné obdobie je jeden mesiac, tieto žiadanky už poisťovni nepredložili. Pri prevoze pacienta do a z dialyzačného strediska sa postupuje tak, že pacient sa privezie na dialýzu, sanitka tam na pacienta nečaká, pretože samotná dialýza trvá 6 až 8 hodín. Sanitka po skončení dialýzy sa po pacienta vráti a odvezie ho domov. Samotnú cestu teda sanitka zrealizuje u každého pacienta štyrikrát. Zo zmluvy, ktorú má navrhovateľ uzavretú so VšZP vyplýva, že jej súčasťou sú aj „ečkové“ prílohy, ktoré sa týkajú samotnej prepravy. V prílohe 2/E z 31.12.2007 bolo dohodnuté, že preprava pacienta dialyzačného a chodiaceho v čase od 1.5.2008 do 31.5.2009 za kilometer je poplatok 14 Sk za prepravnú zdravotnú službu. V prílohe 5/E sú upravené všeobecné podmienky uznávania výkonov dopravy, kde je v bode 1a uvedené, že príkaz na úhradu osoby zo zdravotných dôvodov vystavuje ošetrujúci lekár. Ošetrujúci lekár potvrdí príkaz na dopravu svojím podpisom a odtlačkom pečiatky. Bez uvedených náležitostí je príkaz na dopravu poistenca neplatný. Dodatkom č. 11 k základnej zmluve bolo dohodnuté v prílohe č. 2/D, že zmluvné ceny sa doplnia o nový typ prevozu DIAL, cena za 1 km je 0,40 eur. Výpočet trasy sa vykonáva počítačovou technikou s tým, že medzi VšZP a navrhovateľom je odsúhlasený tzv. kilometrovník, kde sú uvedené jednotlivé obce a čo sa týka Prievidze aj konkrétne ulice. Ulica Gavloviča má kód 204. Nemocnica s poliklinikou kód 546. Po zadaní vyššie uvedených kódov z počítača je zrejmý celkový počet kilometrov.

Odporcovia v priebehu celého konania žiadali návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Poukazovali aj na to, že predmetné služby sa poskytujú z verejného zdravotného poistenia a nárok, ktorý si navrhovateľ v konaní uplatňuje si môže kedykoľvek uplatniť voči VšZP. Tento nárok nie je premlčaný, odporca navrhovateľovi svojím konaním nespôsobil žiadnu škodu, navrhovateľovi napriek všetkému žiadanky za sporné prepravy, aj keď dodatočne, vystavil a tieto sú mu k dispozícií. Boli toho názoru, že pre posúdenie celej veci treba vyjsť zo o zdravotnej starostlivosti a službách, ktorý upravuje celý komplex poskytovania zdravotnej starostlivosti a ktorý aj v úvodných ustanoveniach definuje základné pojmy, na ktorých aj celý tento spor stojí. Konkrétne v sa uvádza, kto je konkrétny ošetrujúci lekár. Odporca, resp. štatutárna zástupkyňa odporcu bola v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona len jedným z ošetrujúcich lekárov. Ak je pacient napr. hospitalizovaný, jeho ošetrujúcim lekárom v tom čase je konkrétny lekár ako to určí príslušné zdravotnícke zariadenie. Odporca, resp. V.. Z. nemôže v nijakom prípade ovplyvniť, čo sa bude s konkrétnym pacientom v súvisdlosti s dialýzou diať, aké konkrétne úkony a kedy sa s ním v prípade dialýzy budú konať. V takýchto prípadoch by ako manažér celého problému mala vystupovať zdravotná poisťovňa, ktorá hradí všetky výkony súvisiace s liečením pacienta ako aj s dopravou. Nič nebránilo zdravotnej poisťovni v tom, ak určitý systém zavedie, aby tento následne previedla aj do zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, t. z. či už s lekárom všeobecným, s ktorým má pacient zmluvu, s dopravnou službou alebo s poskytovateľom dialýzy. Odporca nemôže dopredu vystavovať príkazy, pretože z dialyzačného strediska nechodí tento plán dialýz u konkrétneho pacienta, ale plán dostáva dopravná služba. Je nesporné, že konaním odporcu nemohla navrhovateľovi vzniknúť žiadna škoda. Na náhradu škody od odporcu by mal navrhovateľ právo v tom prípade, ak by odporca porušil nejakú právnu normu, resp. zmluvnú povinnosť. V tomto prípade by musela byť niekde zakotvená povinnosť odporcu konkrétnu činnosť vykonávať. V sú uvedené povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Nikde v týchto ustanoveniach nie je žiadna konkrétna zmienka o povinnosti vystavovať žiadanky na prepravu, a teda z tohto dôvodu nemôžu byť dané predpoklady ustanovenia na náhradu škody. Samotné odborné usmernenie nie je všeobecne záväzný právny predpis, ale je len určitý návod a nemožno z titulu porušenia tohto usmernenia vyvodzovať nároky na náhradu škody. Pokiaľ by aj MZ SR chcelo upraviť celý systém fungovania tejto problematiky, tak ako to naznačil navrhovateľ, tak by v tomto usmernení bol uvedený nie ošetrujúci lekár, ale vychádzalo by sa z terminológie zákona, kde je označený všeobecný lekár. K listu V.. W. prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca uviedol, že je tam množstvo nepresných, zavádzajúcich, klamlivých údajov, konkrétne že každý pacient zaradený do dialyzačného programu má vo svojej zdravotnej dokumentácií vyznačený záznam o dialyzačnom programe a takisto rozvrh dialýz. Žiadne takéto záznamy v zdravotnej dokumentácií pani M. v minulosti neboli. Až potom, keď V.. Z. nechcela vystavovať žiadanky na prepravu, dialyzačné stredisko vytlačilo nejaké doklady z počítača a tieto vložilo do zdravotnej dokumentácie pacientky M.. Hoci sa V.. W. vyjadruje o doprave pacienta, nikde sa nehovorí o tom, že samotný rozpis posiela aj ošetrujúcemu

lekárovi pacienta, z čoho vyplýva, že samotný lekár pacienta by mal sám iniciatívne hľadať informácie o tom, kedy má svojho pacienta na dialýzu poslať. Predmetný list považuje len za subjektívny názor V.. W. v celej záležitosti. K listu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že tento potvrdzuje ich tvrdenie, že úrad nemá právo vykladať predpisy, môže to len zákonodarca, prípadne súd. K dôkazom, ktoré dodatočne predložil súdu navrhovateľ uviedol, že z týchto dôkazov vyplýva, že sám navrhovateľ porušil zmluvu, ktorú má uzavretú so VšZP v otázke vykonávania prepráv, resp. dopravnej služby, pretože v prílohe č. 6/E, ktorá je súčasťou zmluvy, je jednoznačne zakotvené, že bez príkazu ošetrujúceho lekára nemôže svojvoľne vykonať žiadnu prepravu, okrem prípadu, že by išlo o zdraviu poškodzujúci prípad, a teda v konkrétnom prípade navrhovateľ vykonával prepravy nad rámec zmluvy. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa ani v tom smere, že si tento nemohol zúčtovať náklady voči zdravotnej poisťovni dodatočne. Pokiaľ sa hovorí o fakturačnom období jedného mesiaca, myslí sa tým, že faktúry sa budú pravidelne poisťovni zasielať raz do mesiaca, nič to však nemení na tom, že ak by vznikol navrhovateľovi nárok od zdravotnej poisťovni na preplatenie prepravy aj za predchádzajúce obdobie, ktoré nebolo fakturované, stále si tento nárok môže navrhovateľ u zdravotnej poisťovni uplatniť aj dodatočne v trojročnej premlčacej lehote. Nespochybnili, že pacient má nárok na bezplatnú prepravu, v prípade dialýzy, v žiadnom prípade navrhovateľ prepravu bez vystaveného príkazu však vykonávať nemôže.

Súd sa stotožnil s právnym názorom právnych zástupcov účastníkov, podľa ktorého predmetný spor treba posudzovať podľa ustanovenia .

Ako správne uvádza právny zástupca odporcu, predovšetkým je potrebné vyjasniť si otázku, podľa akého právneho predpisu sa priznanie či nepriznanie škody bude posudzovať, teda či sa uplatní ako lex specialis alebo sa vec posúdi podľa všeobecnej úpravy /lex generalis/. Pretože obaja účastníci sú právnické osoby založené podľa ustanovení za účelom podnikania, v zmysle ustanovenia ich záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami , pričom ich záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti , ktorá upravuje náhradu škody. Koncepcia náhrady škody tak ako je upravená upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov upravených , teda náhrada škody je viazaná na existenciu určitého záväzku a je dôsledkom porušenia tohto záväzku.

Je takisto pravdivé tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi účastníkmi sporu nikdy nebola uzavretá žiadna zmluva alebo dohoda, ktorá by medzi nimi zakladala nejaký záväzkový vzťah, z ktorého by odporca porušil nejaké svoje povinnosti, ktoré by mohli dôvodiť právo navrhovateľa uplatniť si voči nemu náhradu škody. V danom prípade sa odporca nedopustil ani žiadnych porušení zákonných ustanovení , preto nie je možné na tento prípad použiť právnu úpravu . Osobitné predpisy, ktoré upravujú oblasť verejného zdravotníctva takisto neobsahujú žiadnu úpravu, týkajúcu sa prípadnej náhrady škody z titulu porušenia právnych predpisov, a preto vec možno posúdiť len podľa ustanovení .

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a/ porušenie právnej povinnosti,

b/ existencia škody,

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d/ zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škoda zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia .

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného /prípadne náklady na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav/. Povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody alebo aj zárobok, ktorý poškodenému ušiel, keď odstraňoval následky škody.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodnúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť.

Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne bolo preukázané, že odporca neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, pretože medzi účastníkmi nebol žiadny právny vzťah. Takisto z dohody, ktorú má odporca uzavretú so zdravotnou poisťovňou, nevyplynula odporcovi povinnosť vypisovať pre navrhovateľa žiadanky na prepravu osôb zaradených do dialyzačného programu. Tak, ako uviedol právny zástupca odporcu, v zmysle uzavretej zmluvy mal odporca nie povinnosť, ale právo objednať si u navrhovateľa vykonanie dopravy pre pacienta, s ktorým má uzavretú príslušnú dohodu. Je naozaj pravda, že navrhovateľ celú vec poňal úplne naopak, keď preukazoval, že odporca je povinný za účelom toho, aby navrhovateľ mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, vypisovať mu žiadanky na prepravu a o vykonaní prepravy v konečnom dôsledku mal sám rozhodovať. Pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporca porušil akúkoľvek svoju právnu povinnosť, neboli splnené žiadne predpoklady pre to, aby súd mohol navrhovateľovi priznať nárok na náhradu škody. Samotnú škodu nakoniec navrhovateľ v konaní ani nepreukázal. Navrhovateľovi totiž nič nebránilo, ani nebráni, vyúčtovať si vykonané prepravy voči zdravotnej poisťovni, ako jedinému subjektu, ktorý je povinný hradiť z verejného zdravotného poistenia nároky navrhovateľa z titulu poskytovania služieb.

Pretože navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by mu v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu vznikla nejaká škoda, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Odporca bol v konaní úspešný, a preto mu súd priznal podľa náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na obranu svojho práva na súde. Odporcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. za 4 úkony právnej služby /prvá porada s klientom a prevzatie veci, vyhotovenie odporu proti platobnému

rozkazu, účasť na pojednávaniach pred Okresným súdom Prievidza dňa 18.11.2010 a 24.2.2011/ po 23,24 eur + 3 x režijný paušál po 7,21 eur a 1 x režijný paušál 7,41 eur, z náhrady cestovného /základná náhrada + spotrebované pohonné hmoty/ podľa advokátskej tarify za vykonané cesty na dve pojednávania pred Okresným súdom Prievidza z Kanianky do Prievidze a späť, pri celkovom počte kilometrov 32, v celkovej výške 2,80 eur a z náhrady za stratu času podľa vyhlášky č. v celkovej výške 48,74 eur -18.11.2010 cesta z Kanianky do Prievidze a späť, pri dvoch začatých polhodinách po 12,02 eur /24,04 eur/ a dňa 24.2.2011 čas strávený cestou z Kanianky do Prievidze a späť pri dvoch začatých polhodinách po 12,35 eur /24,70 eur/.

Trovy konania v celkovej výške 190,04 eur zaviazal súd navrhovateľa zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.