Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-204-2010.pdf
PDF · 102.52 KB
No categories available
5Co/204/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa L. Z., G. XX, zast. JUDr. Helenou Pribulovou, advokátkou, AK R., proti odporcovi Ing. I. I., R. XX, N., zast. JUDr. Jitkou Tutkovou, advokátkou A. J., o zaplatenie 1.700.000,- Sk s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 16C/94/2008-79 z 24.2.2010 uzneseniu z 20.4.2010
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie z 20.4.2010.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť odporcovi, aby zaplatil navrhovateľovi 56.429,66 €, spolu s 9,5 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy, začínajúc od 15.10.2006 až do zaplatenia s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu trov konania vo výške 3.940,42 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 1.700.000,-Sk s príslušenstvom, a to titulom vrátenia splatnej pôžičky, uplatnil si voči odporcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5 % z dlžnej istiny od 15.10.2006 až do zaplatenia, za podaný návrh zaplatil navrhovateľ súdny poplatok vo výške 102.000,-Sk.
Súd vychádzal zo zistenia, že odporca sa na pojednávanie dňa 12.12.2008 nedostavil, aj keď predvolanie prevzal, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, ani na pojednávanie dňa 11.2.2010 sa nedostavil, a taktiež na pojednávanie dňa 10.7.2009, pričom z vrátených predvolaniek vyplýva, že nebol zastihnutý. Dňa 21.10.2009 bolo ďalšie pojednávanie, na ktoré odporca predvolanie prevzal a ospravedlnil sa z dôvodu, že je pracovne zaneprázdnený. Aj na pojednávanie dňa 23.12.2009 odporca predvolanie prevzal, svoju osobnú účasť na ňom neospravedlnil, pričom dňa 23.12.2009 bolo súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne odporcu s tým, že dňa 21.12.2009 prevzala zastúpenie, preto sa ospravedlnila a ako dôvod uviedla, že sa nestačila pripraviť a je práceneschopná, o čom však súdu nepredložila žiaden doklad. Na pojednávanie súdu dňa 24.2.2010 sa odporca a jeho právna zástupkyňa opäť nedostavili, odporca svoju neúčasť neospravedlnil a jeho právna zástupkyňa písomne ospravedlnila svoju neúčasť s tým, že má bolesti zubov a musí navštíviť stomatológa, z tohto dôvodu žiadala pojednávanie odročiť a uviedla, že odporca chce byť vypočutý len za
jej prítomnosti. Od stomatológa nepredložila právna zástupkyňa odporcu žiaden doklad. Dňa 24.2.2010 súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomností odporcu a jeho právnej zástupkyne, nakoľko nepovažoval ospravedlnenie a žiadosť právnej zástupkyne odporcu o odročenie pojednávania z vyššie uvedeného dôvodu, za taký dôležitý dôvod, aký predpokladá § 101 ods. 2 O.s.p. Preto súd vychádzal z vykonaných dôkazov a prihliadal aj na obsah spisu, a vzhľadom na uvedené zároveň poukázal na nález ÚS SR týkajúci sa prieťahov v konaní, v ktorom je uvedené, že účastníkovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pokiaľ sa pojednáva v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Naopak, extenzívnym výkladom § 101 ods. 2 O.s.p., kedy sa pojednávanie odročuje napriek tomu, že nie je daný dôležitý dôvod pre odročenie, sa neodôvodnene rozširujú práva jedného účastníka a uberá sa na právach druhému účastníkovi, ktorému je tak odopierané právo na ukončenie sporu bez prieťahov. Vzhľadom na chronológiu pojednávaní, na ktoré sa mal odporca možnosť dostaviť, keďže z vrátených predvolaniek vyplýva, že alebo nebol zastihnutý, preto sa na pojednávanie nedostavil, alebo síce predvolania prevzal, ale sa na ne nedostavil, aj keď k tomu nemal dôležitý dôvod, čo sa týka aj jeho právnej zástupkyne. Takýmto správaním sa odporca pripravil o možnosť byť prítomný na pojednávaní a vypovedať, navrhnúť dôkazy pred súdom, klásť otázky svedkovi a účastníkovi.
Súd zistil, že došlo k pôžičke v čase, keď bol zamestnaný u odporcu svedok C.. Peniaze požičal odporcovi na základe ústnej dohody o pôžičke a dohodnuté medzi nimi bolo aj to, že odporca požičané peniaze vráti do konca r. 2005. Navrhovateľ od odporcu žiadal vrátenie peňazí ústnou formou po uplynutí doby, na ktorú boli požičané, ale odporca ich doposiaľ nevrátil, a pred súdom svedok K. C. vypovedal, že v r. 2005 bol v spoločnosti Y. a.s., predsedom predstavenstva a odporca bol v tejto spoločnosti jedným z hlavných akcionárov, v máji alebo júni 2005 bol svedok prítomný, keď navrhovateľ odporcovi na parkovisku v Humennom požičal peniaze v sume 1.700.000,-Sk, ktoré mu odovzdal v hotovosti, lebo videl, ako navrhovateľ tieto peniaze pred odporcom prepočítal a odovzdal ich odporcovi, ten peniaze zobral a dal si ich do svojej tašky, odporca aj navrhovateľ sa pred ním vyjadrili, že ide o pôžičku pre odporcu, svedok potom, čo prestal pracovať vo firme Y., stal sa zamestnancom vo firme odporcu - firme I., že bol prítomný, keď navrhovateľ žiadal od odporcu vrátenie peňazí, ale odporca peniaze nevrátil, iba sľuboval ich vrátenie.
Citujúc §§ 563, 657 OZ dôvodil súd, že z výpovede navrhovateľa, svedka p. C. a pokladničného dokladu zo dňa 17.5.2005 za preukázané, že navrhovateľ požičal dňa 17.5.2005 odporcovi peniaze v sume 1.700.000,-Sk = 56.429,66 €, odovzdal mu ich v hotovosti za prítomnosti p. C., a to ako pôžičku, ktorú mu mal odporca vrátiť do konca roka 2005. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ústnou formou. Odporca nepreukázal, že túto pôžičku navrhovateľovi, čo i len čiastočne vrátil, preto ho na zaplatenie predmetnej sumy zaviazal súd v tomto rozsudku. Aj v tom prípade, že by medzi účastníkmi nebola splatnosť predmetnej pôžičky dohodnutá ústne na dobu do konca r. 2005, v zmysle § 563 OZ, bol odporca povinný vrátiť pôžičku navrhovateľovi prvý deň po tom, čo ho o to navrhovateľ požiadal, pričom preukázateľne navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie pôžičky najneskôr v deň, kedy mu doručil výzvu na vrátenie tejto pôžičky do 3 dní od doručenia výzvy, ktorú výzvu odporca prevzal dňa 11.10.2006 a súd priznal navrhovateľovi aj uplatnené zákonné úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej istiny 56.429,66 € od 15.10.2006 až do zaplatenia, vychádzajúc z § 517 OZ.
Súd citoval § 517 ods. 1 OZ a dôvodil, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky preukázateľne dňa 14.10.2006, nakoľko dňa 11.10.2006 prevzal výzvu, v ktorej mu navrhovateľ uložil, aby mu pôžičku vrátil do 3 dní, preto aj tak priznal úroky, a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., a súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 3.385,77 € za zaplatený súdny poplatok a 554,65 € za zastúpenie advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava = 111,90 €, účasť na pojednávaní 9.9.2009 = 27,97 €, účasť na pojednávaní dňa 24.2.2010 = 111,90 €, paušál 2 x 6,95 + 1 x 7,21, strata času 96,16 € za cestu z Košíc do Michaloviec a späť dňa 8.9.2009 a 24.2.2010, cestovné = 61,12 €).
V podanom odvolaní žiadal odporca napadnutý rozsudok zrušiť v plnom rozsahu a vec vrátiť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v odvolaní namietal, že podal odpor proti platobnému rozkazu príslušného súdu, sp. zn. 16Ro/55/08 zo dňa 29.7.2008. V odpore tvrdil, že skutočnosti uvedené v návrhu sú neúplné a nepravdivé a na pojednávaní chce predložiť dôkazy k
objasneniu veci. Uviedol, že neexistuje právny dôvod na to, aby navrhovateľovi zaplatil žiadanú sumu, nakoľko voči navrhovateľovi nemá žiadny záväzok, a odporca sa na pojednávanie dňa 12.12.2008 nedostavil, aj keď predvolanie prevzal, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Na pojednávanie dňa 10.7.2009 a dňa 11.2.2010 sa nedostavil, pričom z vrátených predvolaniek vyplýva, že nebol zastihnutý. Dňa 21.10.2009 bolo ďalšie pojednávanie, na ktoré odporca predvolanie prevzal a ospravedlnil sa z dôvodu, že je pracovne zaneprázdnený. Z dôvodu uvedenej chronológie pojednávaní, na ktoré sa mal odporca možnosť dostaviť, keďže z vrátených predvolaniek vyplýva, že alebo nebol zastihnutý, preto sa na pojednávanie nedostavil, alebo síce predvolania prevzal, ale sa na ne nedostavil, aj keď k tomu nemal náležitý dôvod, čo sa týka aj jeho právnej zástupkyne, takýmto právaním sa odporca pripravil o možnosť byť prítomný na pojednávaní a vypovedať, navrhnúť dôkazy pred súdom, klásť otázky svedkovi a účastníkovi, žalovaný mal dostatok času od 13.8.2008 (vtedy mu bol doručený návrh na platobný rozkaz) súdu na svoje tvrdenia navrhnúť dôkazy alebo mu také dôkazy predložiť, preto sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., preto prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči nemu v zákonom stanovenej lehote podal toto odvolanie.
Citoval § 3 O.s.p. a dôvodil, že pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je dôvodom, zakladajúcim prístupnosť odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. (s použitím metódy analógie na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/156/2003), v zmysle ktorého z hľadiska splnenia podmienok postupu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. považoval čas prvotného prevzatia žiadosti o odročenie pojednávania súdom, a nie čas jej následného prevzatia niektorou zo súdnych kancelárií.
Citoval § 24 O.s.p. a uviedol, že prvostupňový súd so zreteľom na okolnosti daného prípadu mohol v čase, keď realizoval pojednávanie dňa 23.12.2009, ako aj v čase vyhlasovania napadnutého rozsudku dňa 24.2.2010 vedieť, že nie sú splnené podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p., takže mu možno vytýkať, že vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Podľa súdu zástupkyňa odporcu svoju neprítomnosť na pojednávaniach vytýčených na deň 23.12.2009 a na deň 24.2.2010 včas ospravedlnila a svoje ospravedlnenia riadne odôvodnila. Odporca predvolanie na pojednávanie na deň 23.12.2009 prevzal, svoju osobnú účasť na ňom neospravedlnil, nakoľko neúčasť odporcu na dotknutom pojednávaní ospravedlnila včas jeho právna zástupkyňa. Citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/35/01 a uviedol, že došlo k odňatiu možnosti konať, ďalej citujúc §§ 122 ods. 1, 123, 132 O.s.p. uviedol, že až z napadnutého rozsudku sa dozvedel, že na pojednávaníe uskutočnenom dňa 23.12.2009 súd v neprítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne, vypočul jediného svedka v predmetnom sporovom konaní, navrhnutého zo strany navrhovateľa, K. C. a súd odníme možnosť konať účastníkovi aj vtedy, keď nie je prítomný jeho advokát a id o vadu (§ 237 písm. f) O.s.p., ktorá zakladá dovolanie (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/16/01), preto mal za to, že v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. prvostupňový súd procesne postupoval tak, že tým účastníkovi znemožnil zúčastniť sa na konaní a poukázal na ďalšie nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/1999 z 2.9.1999 a sp. zn. I. ÚS 57/97 z 19.2.1998, keď súd mal využiť procesný prostriedok (pojednávanie). A až v prípade vylúčenia možnosti rozhodnúť vo veci (myslí ďalšie pojednávanie bez pojednávania) je vadou konania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vo výroku vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, v podstate ju aj správne právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Žalobca odôvodnil odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal výskyt vady v konaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani odvolanie.
Podľa ustálenej súdnej praxe, súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Zákonná úprava je obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p., ktorá zakotvuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom, lebo sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou.
Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a dôkaznú povinnosť.
Táto zásada je súčasťou civilného procesu a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p., pretože sa nemožno zriecť zásady materiálnej pravdy. Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy.
Z uvedeného možno zhrnúť, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo a súd má o ňom vedomosť, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, lebo je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.
V riešenej veci súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a v každom štádiu konania zvažoval, ktoré dôkazy so zreteľom k uplatňovanému petitu je treba výnimočne a nevyhnutne vykonať pre rozhodnutie vo veci.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecné záväzné predpisy musia byť vykladané v súlade s touto ústavou.
Z ust. § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vec, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
S poukazom na § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z obsahu spisu nezistil odvolací súd, že by mohla byť podľa § 101 ods. 2 O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom odporcovi, lebo jeho právna zástupkyňa sa mala ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní a zároveň aj dodať súdu práceneschopenku. Odvolací súd tu poukazuje na ustálenú súdnu prax (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/3443/2010 zo dňa 13.1.2011), keď príčina, pre ktorú odporca zmeškal pojednávanie vo veci, musí byť s ohľadom na jej povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspektu ospravedlnosti (i toho, čo možno v danej situácii ospravedlniť), lebo ospravedlniteľným dôvodom sú udalosti objektívneho charakteru, avšak môžu byť i okolnosti odporcom spôsobené, či inak zavinené, ktoré však v danom mieste a čase možno považovať za ospravedlnené alebo za ospravedlniteľné v súvislosti so zmeškaním pojednávania. V tomto konaní však podrobne súd prvého stupňa vysvetlil, že na pojednávanie dňa 24.2.2010 sa tak viac raz už predtým odporca a jeho advokátka opäť nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnil odporca, avšak jeho právna zástupkyňa ju ospravedlnila tým, že má bolesti zubov a musí navštíviť stomatológa a do ospravedlnenia a požiadania o odročenie pojednávania uviedla, že odporca chce byť vypočutý len za jej prítomnosti, pritom od stomatológa nepredložila žiaden doklad, preto dňa 24.2.2010 súd prvého stupňa s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. správne vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne. Správne sú aj závery súdu prvého stupňa o extenzívnom výklade § 101 ods. 2 O.s.p., kedy sa pojednávanie odročuje napriek tomu, že nie je daný dôvod dôležitý pre jeho odročenie, pričom sa neodôvodnene môžu rozširovať práva jedného účastníka voči druhému a uberá sa na právach druhému účastníkovi, ktorému je tak odopreté právo na ukončenie sporu bez prieťahov, čo je v rozpore s ústavou. Napokon len súd má legitimitu pre posúdenie ospravedlniteľného dôvodu na odročenie pojednávania vo veci (napr. rozsudky 4Cdo/96/03, 2Cdo/6/03).
Správne je preto zistenie súdu, že došlo k pôžičke, lebo z obsahu spisu nesporne vyplýva, že svedok C. potvrdil pôžičku na parkovisku v J. a súd prvého stupňa nemal dôvod neveriť tomuto svedkovi (vyhodnotenie dôkazov vykonané podľa § 132 O.s.p.). Pritom spôsob vrátenia pôžičky vyplýva z formy jej poskytnutia vyjadrený v ústnej dohode navrhovateľa a odporcu, ktorá bola síce uzavretá v ústnej forme, ale bez pochybností (svedok videl ako navrhovateľ sumu 1.700.000,- Sk pred odporcom prepočítal).
Odporca bol tak povinný splatiť dlh navrhovateľovi a to v prvý deň potom, čo bol odporca o vrátenie dlhu požiadaný.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a v ostatných námietkach odvolateľa odkazuje na výstižné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.
Uznesením sp. zn. 16C/94/2008 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý predstavuje sumu 3.385,50 €, podľa položky č. 1a) sadzobníka súdnych poplatkov.
Uznesením č. k. 16C/94/2008-126 zo 6.7.2010 súd prvého stupňa právoplatne nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 20.4.2010 podal včas odvolanie odporca a žiadal oslobodiť od povinnosti zaplatiť súdny poplatok, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov. V odvolaní namietal,
že význam súdnych poplatkov je široký z fiškálneho hľadiska, lebo sú súdne poplatky významným príjmom štátneho rozpočtu. Obmedzenie práva obrátiť sa na súd súdnymi poplatkami štátom je prípustné. Podľa stanoviska súdnej praxe by nedostatok finančných prostriedkov nemal odňať jeho právo domáhať sa ochrany práva. Pomery odporcu odôvodňujú, lebo nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva na toto oslobodenie. V ďalej časti odvolania poukazuje na stručne opísané odvolanie proti rozsudku vo veci samej, lebo rozsudok podľa neho trpí vadami, pre ktoré bol nútený on podať odvolanie a preto uplatňuje svoje právo na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa obsahu odvolania navrhol zmeniť uznesenie tak, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
Odvolací súd so zreteľom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 20.4.2010 potvrdil ako zákonné a správne, súhlasí s dôvodmi uvedenými v uznesení, lebo doteraz nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov odporca a nepochybne on je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, pretože je odvolateľom v riešenej veci (podľa § 5 ods. 1 písm. a) poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Správne aj podľa položky č. 1a) sadzobníka súdnych poplatkov súd prvého stupňa vyrubil odporcovi za odvolanie 3.385,50 €, keď vychádzal zo zákonnej výšky poplatku, vo výške 6 % z ceny predmetu konania.
Odvolací súd výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodňuje § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo úspešnému navrhovateľovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a neúspešný odporca nemá na ich náhradu právo.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.