Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/97/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa R. F., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom L. K. XXX,. zastúpeného JUDr. D. M., bytom B. B., M. C. č. XX,. proti odporcovi V., s. r. o., so sídlom P. XXX,. IČO: XXXXXXXX,. v konaní o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 355,40 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Účastníkom sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Pôvodným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03. 09. 2010, navrhovateľ žiadal priznať mzdové nároky spolu vo výške 2 480,-eur a ďalšie nároky, súvisiace s jeho pracovným pomerom u odporcu. Po doplnením návrhu podaním zo dňa 15. 10. 2010, súd uznesením -16 zo dňa 25. 10. 2010 odmietol podanie navrhovateľa v časti uplatnenia vyplatenia práceneschopnosti za 10 pracovných dní, preplatenia dovolenky od 25. 11. 2009 do 18. 12. 2009 a preplatenia zostatku dovolenky za 18 dní. Predmetom konania potom zostala pohľadávka navrhovateľa predstavujúca náhradu mzdy za dva mesiace z dôvodu skončenia pracovného pomeru vo výške 760,-eur, náhrada za 100 ks stravných lístkov po 2,60 za kus, spolu 260,-eur a mzda za prácu vykonanú v mesiacoch jún 2009 až november 2009, spolu vo výške 1 460,-eur, celkom nárok vo výške 2 480,-eur. Navrhovateľ uviedol, že bol zamestnaný u odporcu, kde mal čistý priemerný mesačný zárobok 12 000 - 13 000,-Sk. Podľa dohody s odporcom bol zaradený ako vodič, ale súčasne vykonával aj funkciu zásobovača a predajcu. Zamestnaný bol od 08. 09. 2006 do 01. 06. 2010, kedy sám okamžite skončil pracovný pomer podľa z dôvodu nevyplatenia mzdy. V súvislosti so skončením pracovného pomeru preto má nárok na náhradu mzdy za dva mesiace, čo je spolu 760,-eur. Pokiaľ bol zamestnaný u odporcu, ten mu od mesiaca jún 2009 až do 24. 11. 2009 neposkytoval stravu a neposkytoval mu ani stravné lístky, keď predtým dostával stravné lístky v hodnote 2,60 eura. Za 100 dní si navrhovateľ uplatnil z tohto titulu 260,-eur. Navrhovateľ uviedol, že prácu vykonával až do 24. 11. 2009 a následne bol práceneschopný až do 31. 05. 2010. Od 01. 06. 2010 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pokiaľ vykonával prácu, odporca mu nevyplatil celú mzdu za mesiace jún 2009, kedy mal nárok na mzdu vo výške 380,-eur, ale bola mu vyplatená záloha len 180,-eur. Za júl 2009 mu bola vyplatená záloha 200,-eur, ale nárok mal 380,-eur. Za mesiac august 2009 mu zamestnávateľ vyplatil len 170,-eur a žiadal doplatiť 190,-eur a za september 2009 mu zamestnávateľ vyplatil 190,-eur a navrhovateľ žiadal doplatiť ešte 190,-eur. Za október 2009 odpracoval 213 hodín, pričom odporca mu nezaplatil nič a z toho dôvodu žiadal vyplatiť mzdu vo výške 400,-eur a za november 2009 za 120 odpracovaných hodín žiadal priznať mzdu 300,-eur.

Odporca sa na pojednávanie neustanovil, aj keď bol predvolaný - zásielka adresovaná odporcovi sa vrátila nevyzdvihnutá. Na pojednávanie bol predvolaný aj konateľ spoločnosti V. T., ale na pojednávanie sa neustanovil. Podľa

preto súd vec prejednal aj bez prítomnosti odporcu; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol dojednaný písomne dňa 08. 09. 2006 na dobu určitú a to jeden rok. Podľa tvrdenia navrhovateľa u odporcu pracoval aj naďalej bez písomnej pracovnej zmluvy. Nakoľko navrhovateľ po uplynutí dohodnutej doby pokračoval u odporcu vo vykonávaní prác s vedomím odporcu, v zmysle sa zmenil tento pracovný pomer na dobu neurčitú, nakoľko nebola preukázaná iná dohoda. Dňa 05. 10. 2006 bola uzavretá dohoda o mzde, kde bol dohodnutý základný mesačný plat 9 150,-Sk (303,72 eura) a prémiové hodnotenie vo výške 0,5 % z tržby. Navrhovateľ listom zo dňa 28. 05. 2008, okamžite skončil pracovný pomer podľa z dôvodu, že od júna 2009 mu odporca nevyplácal mzdu ani náhradu mzdy. Navrhovateľ zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru odporcovi doporučeným listom, odovzdaným na poštovú prepravu dňa 29. 05. 2010 - zásielka bola navrhovateľovi vrátená dňa 22. 06. 2010 z dôvodu, že adresát si ju v úložnej lehote nevyzdvihol. Navrhovateľ pritom tvrdil, že osobitne okamžité skončenie pracovného pomeru doručil aj konateľovi V. T., o čom však nepredložil doklad.

Podľa ,

(3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Nakoľko si zamestnávateľ- odporca nevyzdvihol doporučený list, obsahujúci okamžité skončenie pracovného pomeru, k skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 22. 06. 2010.

Podľa - 4

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným

počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer, a preto má v zmysle nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Navrhovateľ však v období posledných troch mesiacov pred skončením pracovného pomeru nepracoval z dôvodu svojej práceneschopnosti. Podľa tvrdenia navrhovateľa, bol pritom posledným a jediným zamestnancom odporcu, a potom analogicky podľa súd pre zistenie nároku na náhradu mzdy v zmysle , vychádzal z pravdepodobného zárobku, zisteného za druhý štvrťrok 2009, nakoľko sa jedná o posledné obdobie, za ktoré bolo možné získať mzdové podklady pre výpočet priemerného zárobku.

Podľa podkladov za druhý štvrťrok 2009 navrhovateľ odpracoval 408 hodín a za toto obdobie bol jeho zárobok 1 255,77 eura brutto, teda jeho priemerný hodinový zárobok bol 3,-eurá. Podľa údajov v mzdovom liste, navrhovateľ mal stanovený 8-hodinový pracovný deň s tým, že v roku 2009 bolo 2 088 pracovných hodín (vrátane platených sviatkov), takže priemerný počet hodín pripadajúcich na jeden mesiac bol 174, čo pri mzde 3,-eurá za hodinu je priemerná mesačná mzda 522,-eur brutto. Navrhovateľ si uplatnil náhradu čistej mzdy, hoci v zmysle súd vypočítava iba hrubú mzdu. Pokiaľ by však z priemernej mzdy 522,-eur boli odpočítané zákonné odvody 13,4 % (čo je 69,95 eura) a po odpočítaní nezdaniteľnej časti 335,47 eura, by daň predstavovala 22,15 eura, bol by čistý priemerný mesačný zárobok 429,90 eura. Navrhovateľ žiadal náhradu mzdy za 2 mesiace vo výške 760,-eur, teda menej, ako bol zistený nárok. V zmysle je súd návrhom viazaný, a potom priznal navrhovateľovi z titulu náhrady mzdy za dva mesiace, z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu 760,-eur.

Navrhovateľ uplatnil náhradu za stravné lístky vo výške 2,60 eura za 100 dní keď uviedol, že sa jedná o nárok za mesiace september 2009 až november 2009. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť mzdové listy navrhovateľa za mesiace júl 2009 až november 2009. Podľa vyjadrenia firmy F. C., s. r. o., Š. X,. L. M., IČO: XX. XXX. XXX,. pokiaľ táto spoločnosť vykonávala účtovnícke práce pre navrhovateľa, tak boli podľa pokynu zamestnávateľa objednávané stravné lístky - kupóny v hodnote 2,70 eura, z čoho zamestnávateľ prispieval 1,485 eura, zamestnanec 1,-euro a príspevok zo sociálneho fondu bol 0,215 eura. Pokiaľ preto zamestnávateľ zabezpečoval stravné lístky v hodnote 2,70 eura, stravné lístky v takejto hodnote boli v súlade s ustanovením a V prípade, že by si zamestnávateľ bol riadne plnil svoju povinnosť, bol by navrhovateľovi poskytol stravné lístky v hodnote 2,70 eura, z čoho by však navrhovateľ musel zaplatiť 1,-euro. Potom príspevok zamestnávateľa na stravovanie by predstavoval 1,70 eura na každý odpracovaný deň. Navrhovateľ tvrdil, že odporca si túto povinnosť nesplnil, stravné lístky mu neposkytoval, pričom tvrdenie navrhovateľa nebolo v konaní vyvrátené. Navrhovateľ pritom trval na tom, že v mesiacoch jún 2009 - október 2009 odpracoval všetky pracovné dni a v novembri 2009 dopracoval všetky pracovné dni do 24. 11. Potom by zamestnávateľ bol povinný poskytnúť navrhovateľovi v mesiaci jún 2009 - 22 stravných lístkov, v mesiaci júl 2009 - 23 stravných lístkov, v mesiaci august 2009 - 21 stravných lístkov, v mesiaci september 2009 - 20 stravných lístkov, v mesiaci október 2009 - 22 stravných lístkov a v mesiaci november 2009

- 16 stravných lístkov, spolu 124 lístkov. Navrhovateľ však žiadal priznať náhradu len za 100 stravných lístkov, čím bol súd v zmysle viazaný. Nakoľko odporca nespochybnil svoju povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi stravovanie za 100 odpracovaných dní, súd z tohto titulu navrhovateľovi priznal náhradu 170,-eur (100 stravných lístkov, na ktoré by odporca bol prispel sumou 1,70 eura).

Navrhovateľ tvrdil, že od júna 2009 mu zamestnávateľ vyplatil buď časť mzdy, na ktorú mal nárok, alebo mu mzdu nevyplatil vôbec. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca nespochybnil, a potom súd vychádzal z údajov uvedených navrhovateľom, t. j., že za mesiac jún 2009 mu odporca poskytol zálohu na mzdu vo výške 180,-eur, za mesiac júl 2009 zálohu vo výške 200,-eur, za august 2009 zálohu vo výške 170,-eur a za september 2009 zálohu vo výške 190,-eur. Za mesiace november a december odporca navrhovateľovi nič nevyplatil. Navrhovateľ preukázal jednoznačným spôsobom mzdový nárok len za mesiac jún 2009, za ktorý podľa mzdového listu vypracovaného účtovníckou firmou F. C., s. r. o., mu mala

byť vyplatená mzda vo výške 345,40 eura netto. Navrhovateľ tvrdil, že za jún 2009 mu zamestnávateľ poskytol zálohu vo výške 180,-eur, takže zostala neuhradená časť mzdy vo výške 165,40 eura.

Pokiaľ ide o nároky na mzdu za mesiace júl 2009 až november 2009, súdu neboli predložené žiadne dôkazy, preukazujúce výšku nároku navrhovateľa. Odporca však žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, pokiaľ ide o uplatnený nárok, pričom navrhovateľom vyčíslený mzdový nárok je nižší, ako priemerná mesačná mzda, ktorú by súd použil pre prípadné rozhodovanie o náhrade mzdy (vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, za 2. štvrťrok 2009 bola zistená priemerná mesačná mzda navrhovateľa 522,-eur brutto a 429,90 eura netto). Súd preto navrhovateľovi priznal uplatnený nárok a to za mesiac jún 2009 vo výške 200,-eur, za mesiac júl 2009 vo výške 180,-eur, za mesiac august 2009 vo výške 190,-eur, za mesiac september 2009 vo výške 190,-eur, za mesiac október 2009 vo výške 400,- eur a za mesiac november 2009 vo výške 300,-eur.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Navrhovateľ tvrdil, že v období od 01. júna 2009 do 24. 11. 2009 vykonával pre odporcu prácu, pričom odporca mu za túto prácu riadne neplatil. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca nespochybnil, a potom mu súd priznal nárok na mzdu za uvedené obdobie vo výške 1 425,40 eura.

Vzhľadom na uvedené dôvody potom súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za dva mesiace z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru vo výške 760,-eur, náhradu za stravné lístky vo výške 170,- eur a mzdu za vykonanú prácu vo výške 1 425,40 eura, spolu 2 355,40 eura. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi nárok vo výške 2 480,-eur, pričom v časti ohľadne sumy 124,60 eura nebolo preukázané, že je nárok dôvodný. V tejto časti preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Účastníci si v predmetnej veci neuplatnili nárok na náhradu trov konania v zmysle Súd preto rozhodol, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v 2 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).