Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-158-2010.pdf
PDF · 117.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3C/158/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľky: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., zast. U.. U. U., advokátom, AK E. XX, Y. M., proti odporkyni: K. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, Z.Š., v konaní o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2010 domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť vrátiť jej dar - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-iny k nehnuteľnostiam: rodinný dom súp.č. XX postavený na parcele č. N. XXX zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 565 m2, pozemok parcela č. N. XXX zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 565 m2, pozemok parcela č. N. XXX zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 42 m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. a obec G.. Zároveň sa navrhovateľka voči odporkyni domáhala určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4-iny na vyššie označených nehnuteľnostiach. Navrhovateľka poukázala, že darovacou zmluvou č. X. XXX/XXXX, spísanou vo forme notárskej zápisnice č. O. XX/XX notárkou L.. X. M. dňa 06.05.1998, darovala ako výlučná vlastníčka nehnuteľností odporkyni ako manželke svojho syna L. Z. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica k vyššie označeným nehnuteľnostiam, pričom tou istou darovacou zmluvou darovala svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica aj svojmu synovi L. Z., v tom čase manželovi odporkyne. Následne darovacou zmluvou zo dňa 28.04.2004, č. X. XXX/XXXX, previedli odporkyňa a jej manžel L. Z. spoluvlastnícke podiely každý o veľkosti 1/4-iny k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam do vlastníctva navrhovateľky a jej manžela. V súčasnosti sú teda vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. a obec G. nasledovné: navrhovateľka spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-iny, manžel navrhovateľky G. Z. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-iny, syn navrhovateľky L. Z. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-iny, odporkyňa K. Z. Z. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-iny. Navrhovateľka poukázala, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 07.02.2008 pod č.k. XC/XXX/XXXX bolo manželstvo odporkyne s jej synom rozvedené a mal. syn P., nar. XX.XX.XXXX počas trvania manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne. Odporkyňa v návrhu na rozvod zo dňa 20.09.2007 úmyselne zatajila, že syn navrhovateľky nie je biologickým otcom jej syna P.. Ďalej navrhovateľka poukázala, že odporkyňa ešte počas trvania manželstva s jej synom, ktoré bolo rozvedené dňa 07.02.2008, otehotnela a dňa 30.09.2008 sa jej narodil syn R. a bezprostredne po rozvode dňa 03.05.2008 uzavrela ďalšie manželstvo s L. Z.. V návrhu zo dňa 12.12.2008 podanom Okresnému súdu Nové Zámky žiadala zmenu priezviska mal. syna P. Z. a takto aj písomne priznala, že syn navrhovateľky nie je biologickým synom mal. P., o čom ona s manželom predtým nevedeli. Navrhovateľka ďalej poukázala, že odporkyňa domáhala sa návrhom podaným tunajšiemu súdu zo dňa 02.02.2010 vyporiadania BSM vrátane darovaných nehnuteľností, za ktoré i napriek tomu, že sa
nijakým spôsobom nepričinila o akékoľvek zveľadenie darovanej časti nehnuteľnosti, žiadala od jej syna finančnú náhradu vo výške 21.576 eur. Bez ohľadu na to, že hrubo porušila dobré mravy tým, že jej nezodpovedným postojom k manželstvu a neverou poškodila dobrú povesť navrhovateľky, jej manžela a ich syna v mieste ich bydliska a vystavila ich takto spolu na posmech medzi obyvateľmi obce G. a hrubo sa správala k navrhovateľke, ktorá sa starala v čase, keď žalovaná nechodila domov z práce a zdržiavala sa do ranných hodín na neznámom mieste, o jej nemanželského syna. Uznesením zo dňa 04.05.2010 pod č.k. XC/XX/XXXX súd zastavil konanie o vyporiadanie BSM. Všetky uvedené skutočnosti boli preukázané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XC/XX/XXXX, pričom súd návrhu navrhovateľky a jej manžela nevyhovel z dôvodu, že po formálne stránke bol návrh nesprávny.
Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa 27.01.2011 uviedol, že zámerom daru navrhovateľky odporkyni bolo vytvoriť mladým vhodné prostredie na rozvoj ich vzťahu, založenie rodiny, čo vyplýva z okolností. Ďalej mal za preukázané, že došlo k rozvodu manželstva a odporkyňa ešte počas trvania manželstva sa stýkala minimálne s jedným mužom, jej terajším manželom. Ani samotná odporkyňa nepopiera narušenosť vzťahov medzi ňou a synom navrhovateľky a samotnou navrhovateľkou. Príčinou rozvratu vzťahov bolo nemorálne správanie odporkyne, ktorá za trvania manželstva nadviazala inú známosť, z ktorej bolo počaté aj dieťa. Odporkyňa je stále de jure podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, kde žije navrhovateľka so svojím manželom a so svojím synom, o veľkosti 1/4-ina, ktorý stav je pre navrhovateľku neúnosný a trvá na vrátení nehnuteľnosti. Čo sa týka popisu konania odporkyne, ktoré navrhovateľka považuje za hrubé porušenie dobrých mravov voči nej, resp. členom jeho rodiny, odkázal na všetky skutočnosti uvedené v písomnej výzve adresovanej odporkyni zo dňa 25.04.2010, nachádzajúcej v spise tunajšieho súdu sp.zn. XC/XX/XXXX na čl.25.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.01.2011 uviedla, že keď sa odporkyňa s jej synom zobrali, začali bývať u nich, rozhodli sa, že budú nadstavovať, preto im darovala ten dom. Potom sa nevesta zmenila, začala behať, zháňať chlapov, na čo ju upozornila, že ak sa to nezmení, dar si vezmú naspäť. Nezmenilo sa nič, nadobudla si prvého chlapčeka, ktorého s láskou prijali a vybudovali si k nemu vzťah a stále ho aj majú. Dokonca sa stalo, že odporkyňa si došikovala milenca do tohto domu. Tiež ju odporkyňa obvinila pred policajtmi, že sa pozerala, keď ju jej syn týral a bil, ale to nebola pravda. Chlapček prišiel ku nim dole a ona s ním išla na prechádzku, aby nebol svedkom hádok rodičov. Potom podala odporkyňa na ňu trestné oznámenie. Chce vrátiť dar, nakoľko odporkyňa ich dom opustila. To, čo si nadstavili s ich synom, nech si vysporiada s ním. V darovacej zmluve je zakotvené, že keď nebude žiť v mravoch, musí vrátiť dar. Jej syn ju v živote nebil, mali pekný vzťah, až keď mu prišla SMS-ka, že odporkyňa zháňa, išiel ju hľadať. Potom, ako ju našiel, počula krik, postriasal ju. Ona tam ale nebola. Navrhovateľka tiež uviedla, že odporkyňa prišla za ňou, že niekto jej navrhol, aby išla robiť do čajovne, či jej bude pri chlapcovi. Na to jej ona povedala, že lepšie jej bude v čajovni ako handrou šmátrať ako chyžná. O chlapca sa jej starala.
Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.01.2011uviedla, že trestné oznámenie na navrhovateľku nikdy nepodala, iba na jej syna. Len ju žiadala, aby jej išla potvrdiť, ako sa jej syn správal ku nej a k nim. Ona má nárok na svoju 1/4-inu, s bývalým manželom počas trvania manželstva tento dom nadstavovali. Navrhovateľka sa do nich starala, ohovárala ich po dedine. Odporkyňa uviedla, že do domu si v živote nevodila milencov. Jej bývalý manžel nie je biologickým otcom jej syna P.. Predtým, ako sa P. narodil, bol jej bývalý manžel na vyšetrení, vedeli, že nemôže mať deti. Bývalý manžel to dieťatko prijal. Nie je pravda tvrdenie navrhovateľky, že nechodila domov z práce, zdržiavala sa do ranných hodín na neznámom mieste, pričom ona sa starala o jej syna, je pravdou, že oni ho vodievali do škôlky aj zo škôlky, lebo pracovala ako chyžná a mala pracovnú dobu do pol štvrtej, potom sa však o neho starala ona. Navrhovateľka jej navrhla, že nebude pracovať celý život pri metle a potom v rámci kúpeľov ju preradili z chyžnej do čajovne, kde mala pracovnú dobu do 22.00 hod., záležalo to podľa zákazníkov. Dopoludnia bola doma, popoludní v robote. Keď bola v práci, starala sa o chlapca navrhovateľka a niekedy aj jej mama. S navrhovateľkou málokedy malo nezhody. Čo sa týka bývalého manžela, v poslednom čase, keď ju dobil, zbalila si veci a odišla. Vyhrážal sa jej smrťou a preto podala na neho trestné oznámenie na polícii. Následne ostala tehotná, tak všetko odvolala, lebo mala problémové tehotenstvo. Z domu odišla v septembri, pôvodne to bolo dané na priestupok, potom jej prišli domov papiere, že je to trestný čin. Začalo sa to riešiť vo februári a vtedy bola v 6. týždni tehotenstva. S
manželom navrhovateľky mala dobrý vzťah,. on do krčmy nechodil, ak, tak len do M., cez leto, keď niečo robili, išli a čapované pivo výlučne spolu.
Svedok G. Z., manžel navrhovateľky, vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.01.2011 uviedol, že on u odporkyne nevidel také správanie voči navrhovateľke, ich synovi, prípadne P., ktoré by bolo v rozpore s morálkou. O P. sa starala. Odporkyňa robila všetko potme, manželka videla, keď jej odchodili milenci z jej bytu u nich, ona bývala hore na poschodí, on spal ako drevo na rozdiel od manželky, lebo chodil do roboty. Manželka mu povedala, že videla niekoho odchádzať od odporkyne. S odporkyňou spolu pekne žili, keď išla niekde do spoločnosti, tak jej opatrovali dieťa. S ich synom odporkyňa žila pekne, iba niekto mu potom zavolal alebo napísal SMS a potom prišiel rozvod, odporkyňa odišla. Odporkyňa musela nejakého milenca mať, keď bývala u nich, lebo neskoro chodila z roboty, robila v kúpeľoch v bufete. Keď išla večer domov, susedy vraveli, že strašne sa smiala, išla s chlapmi domov, bolo aj 11, 12 hodín, keď prišla domov a bufet je otvorený asi do 10-tej, tak to hovorili ľudia. S odporkyňou nažívali dobre, ale potom ľudia v krčme napr. povedali, ako nevesta chodí.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC/XX/XXXX, XC/XXX/XXXX a XC/XX/XXXX, a tiež s pripojenými spismi Správy katastra E. č. X. XXX/XX a č. X. XXX/XX. Darovacou zmluvou uzavretou dňa 06.05.1998 formou notárskej zápisnice napísanej uvedeného dňa L.. X. M., uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako darkyňou a L. Z. a jeho manželkou K. Z. ako obdarovanými, ktorou darkyňa darovala obdarovaným každému z nich nasledovné nehnuteľnosti: rodinný dom súp.č. XX, ako aj pozemky parcela č. KN XXX o výmere 565 m2 zastavaná plocha, parcela č. KN XXX o výmere 42 m2 zastavaná plocha, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. G., každému z nich v 1/2-ici do ich podielového spoluvlastníctva. Zároveň došlo k zriadeniu vecného bremena v prospech darkyne a jej manžela G. Z. v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom daru, spočívajúceho v práve doživotného bezplatného bývania a úžitku bez obmedzenia na jednotlivé miestnosti alebo časti. Vklad vlastníckeho práva, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bol povolený Okresným úradom E., odbor katastrálny, dňa 19.05.1998 pod č. X. XXX/XXXX. Darovacou zmluvou uzavretou dňa 28.04.2004 medzi L. Z. a K. Z., rod. M. a darujúcimi a obdarovanými G. Z. a B. Z., rod. U., darujúci darovali zo svojich spoluvlastníckych podielov z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. G.Č. vždy každý 1/2-icu v pomere k celku takto: L. Z. daruje uvedenú časť G. Z.É. a K. Z. daruje B. Z. uvedenú časť do ich vlastníctva za podmienok v tejto zmluve uvedených, pričom vecné bremeno zapísané v časti C: LV č. XXX k.ú. G. ostáva zachované. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy povolila Správa katastra E. dňa 22.06.2004 pod č. X. XXX/XXXX. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. XC/XXX/XXXX, a to najmä z rozsudku zo dňa 07.02.2008 pod č.k. XC/XXX/XXXX-XX súd zistil, že manželstvo K. Z., rod. M. a odporcu L. Z. bolo rozvedené, pričom mal. P. Z., nar. 19.06.2003, bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň otec bol zaviazaný platiť na výživu mal. P. sumou 1.000,-Sk mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým neobmedzene. S poukazom na ust. § 157 ods.3 OSP rozsudok v odôvodnení obsahoval iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol. Súd sa tiež oboznámil s návrhom na začatie konania o rozvod manželstva v uvedenej právnej veci podaným K. Z., rod. M., ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 21.09.2007, z ktorého vyplynulo, že už dlhší čas nežije v spoločnej domácnosti s odporcom, intímne sa nestýkajú, a to aj z dôvodu, že odporca ju fyzicky napadol, neustále sa jej vyhráža zabitím a aj ju fyzicky a psychicky týra. Tým ich vzťah veľmi trpí a tiež aj ich mal. syn P.. Súd sa tiež oboznámil s písomným vyjadrením odporcu k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva,. L. Z.Ý. vyjadril s návrhom na rozvod manželstva súhlas. Odôvodnenie návrhu však sa nezakladá na pravde, fyzicky K. Z. nenapadol, fyzicky ani psychicky ju ani mal. P. netýral ani sa nevyhrážal zabitím. K narušeniu ich vzťahu došlo tým, že navrhovateľka ho neustále podvádzala, do očí klamala, že ich vzťah chce narušiť jeho matka, ktorá sa starala v jej neprítomnosti o mal. P., keď navrhovateľka nechodila domov z práce, ale prichádzala domov nadránom. O zachovaní ich vzťahu s navrhovateľkou svedčí skutočnosť, že prijal za svojho mal. P. napriek tomu,. že nebol jeho biologickým otcom, ale tento bol počatý počas jej nevery už od samého začiatku ich manželstva. Napriek tomu si k dieťaťu vybudoval otcovský vzťah a mal ho úprimne rád. Keďže navrhovateľka sa odsťahovala spolu so synom na jemu neznáme miesto so svojím priateľom, nežijú v spoločnej domácnosti ani sa intímne nestýkajú, ich vzťah prakticky už neexistuje. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC/XX/XXXX vyplynulo,
že navrhovateľka B. Z. a odporca G. Z. sa domáhali voči odporkyni K. Z. Z. vydania nehnuteľností zapísaných na meno odporkyne na LV č. XXX pre k.ú. G. v podiele 1/4-ina titulom vrátenia daru. Z pripojeného výpisu z LV č. XXX pre obec a k.ú. G. súd zistil, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. G. (stavba rodinného domu súp.č. XX postaveného na parcele č. N. XXX, ako aj pozemkov parcela č. N. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 565 m2 a parcela č. N. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 v spoluvlastníkom podiele 1/4-ina). K. Z. Z. sa návrhom doručeným Okresnému súdu O. K. dňa 21.01.2009 domáhala zmeny priezviska mal. P. Z., z ktorého vyplynulo tvrdenie navrhovateľky, že L. Z.Ý. nie je biologickým otcom mal. P. a meno bolo udelené vtedy s jeho súhlasom, pričom sa dohodli na vykonaní zmeny priezviska maloletého z Z. na Z.. Okresný súd O. K. rozsudkom zo dňa 26.06.2009 pod č.k. XP/XXX/XXXX-XX udelil matke K. Z. Z. súhlas za otca na podanie žiadosti na zmenu priezviska mal. dieťaťa P. Z.. Následne Obvodný úrad O. K.U. rozhodnutím zo dňa 04.09.2009 povolil K. Z. Z. zmenu priezviska jej mal. syna P. Z.B. z priezviska Z. na priezvisko Z.. Listom zo dňa 25.04.2010 G. Z. a manželka B. Z. vyzvali K. Z. na vrátenie 1/4-iny darovanej časti nehnuteľnosti v k.ú. G., zapísané ne LV č. XXX pre k.ú. G., nakoľko z jej strany došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov z nasledovných dôvodov: 1. došlo k rozvodu manželstva s ich synom L. Z., 2. počas manželstva so synom L. Z. ho podvádzala, o čom svedčí skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn P., 3. bezprostredne po rozvode manželstva s ich synom L. Z. uzavrela ďalšie manželstvo s L. Z. dňa XX.XX.XXXX a už dňa XX.XX.XXXX sa im narodil spoločný syn R., 4. nezodpovedným prístupom k manželstvu s ich synom hrubo znevážila meno ich rodiny a dobrú povesť v obci G., 5. uzavretím manželstva s L. Z. a zmenou trvalého bydliska sa ako podielová spoluvlastníčka darovanej 1/4-iny nehnuteľnosti nepodieľa na právach ani povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci, 6. obaja s manželkou majú už svoj vek a vecné bremeno v rámci darovacej zmluvy zriadili z dôvodu, že ako obdarovaná k nim bude mať úctu, poskytne im potrebnú pomoc a opateru v chorobe a starobe. Rozsudkom zo dňa 20.09.2010 pod č.k. XC/XX/XXXX-XX súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa predmetné nehnuteľnosti neužíva a preto ich nemôže vydať. Taktiež petit je nevykonateľný, nakoľko spoluvlastnícky podiel odporkyne na uvedených nehnuteľnostiach je podielom ideálnym, teda nie je zrejmé, aký podiel im má odporkyňa na nehnuteľnostiach vydať. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.11.2010. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC/XX/XXXX vyplynulo, že ide o konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva na návrh K. Z. Z. voči L. Z.. Uznesením zo dňa 04.05.2010 pod č.k. XC/XX/XXXX-XX súd toto konanie zastavil v zmysle ust. § 96 ods.1 OSP a uznesením zo dňa 31.05.2010 pod č.k. XC/XX/XXXX-XX súd návrh K. Z. Z. na spojenie veci XC/XX/XXXX, v ktorej sa domáhala vyporiadania BSM po rozvode manželstva s odporcom, s vecou, v ktorej sa proti odporcovi domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. G., zamietol.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu darovania, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru, a to vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. V zmysle ustálenej judikatúry hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Ak darca uplatní právo na vrátenie daru, právny vzťah darovania zaniká okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Pojem dobré mravy nie je zákonom definovaný. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Predpokladom vrátenia daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len
subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri tomto posudzovaní taktiež treba vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená brať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. K správaniu obdarovanej kvalifikovanému ako hrubé porušeniu dobrých mravov môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé iné majetkové právo, pričom premlčacia doba je 3-ročná a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo prvý raz, t.j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
V konaní bolo zistené, že darovacou zmluvou uzavretou dňa 06.05.1998 medzi navrhovateľkou ako darkyňou a odporkyňou ako obdarovanou nadobudla odporkyňa 1/2-icu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. G.. Následne odporkyňa darovacou zmluvou zo dňa 28.04.2004 darovala navrhovateľke 1/4-inu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. a obec G.. Ako vyplynulo z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre obec a k. ú. G., odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností tam uvedených, zapísanou pod B4 LV o veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach 1/4-ina, pričom po 1/4-ine na uvedených nehnuteľnostiach patrí navrhovateľke, jej manželovi G. Z. a jej synovi L. Z.. Ďalej súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka listom zo dňa 25.04.2010 podpísaným aj jej manželom G. Z. vyzvala odporkyňu na vrátenie daru, a to spoluvlastníckeho podielu 1/4-iny na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. a obec G. s poukazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka, keď poukázala na skutočnosť, že zo strany odporkyne došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, a to tým, že sa rozviedla s jej synom L. Z., že počas manželstva jej syna L. Z. podvádzala, o čom svedčí skutočnosť, že sa jej dňa XX.XX.XXXX narodil syn P., ktorého L. Z. nie je biologickým otcom a tiež počas trvania tohto manželstva otehotnela s L. Z. a dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn R., pričom svojím nezodpovedným prístupom k manželstvu s L. Z. hrubo znevážila meno jej rodiny a dobrú povesť v obci G.. Taktiež ako dôvod vrátenia daru navrhovateľka uviedla, že odporkyňa sa nepodieľa nielen na právach, ale ani na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci a tiež uviedla, že vecné bremeno v rámci darovacej zmluvy bolo zriadené z dôvodu, že odporkyňa bude mať k nej aj manželovi úctu, poskytne im potrebnú pomoc a opateru v chorobe a starobe.
Pokiaľ ide o právny dôvod podaného návrhu na vrátenie daru, zákonný pojem porušenie dobrých mravov predstavuje kvalifikované správanie sa obdarovaného, ktoré je dôvodom na vrátanie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Ide o jeden z dvoch osobitných spôsobov zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy. Všeobecné dôvody zániku záväzkovo-právneho vzťahu sú upravené v ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade uplatnenia práva na vrátenie daru právny vzťah z darovania zaniká okamihom, kedy prejav vôle dôjde obdarovanému za predpokladu, že obdarovaný sa správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Zákon upravuje predpoklad pre využitie tohto spôsobu zániku vzťahu z darovacej zmluvy taxatívne. Súd teda v ďalšom skúmal, či je splnený tento predpoklad preto, aby navrhovateľka úspešne uplatnila svoje právo na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala ako dôvod uplatnenia svojho práva na vrátenie daru skutočnosť rozvodu manželstva odporkyne a jej syna L. Z., súd má za to, že táto skutočnosť v žiadnom prípade sama o sebe nenapĺňa zákonný pojem hrubé porušenie dobrých mravov, či už voči navrhovateľke, jej manželovi, resp. ich synovi L. Z.. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že inštitút zrušenia manželstva rozvodom je právnym poriadkom Slovenskej republiky dovolený, teda samotný rozvod v žiadnom prípade nepredstavuje porušenie všeobecne platných noriem morálky. V odôvodnení rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 07.02.2008 pod č.k. XC/XXX/XXXX-XX príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi K. Z. a L. Z. uvedené nie sú. V zmysle ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine podmienkou pre rozvod manželstva je skutočnosť, že došlo ku kvalifikovanému rozvratu vzťahov medzi manželmi, keď manželstvo viac neplní svoj spoločenský účel. Súd v tomto konaní zistil, že v septembri 2007 sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s manželom L. Z.. K zrušeniu manželstva rozvodom došlo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 07.02.2008. Následne odporkyňa uzavrela manželstvo s L. Z. dňa XX.XX.XXXX, pričom dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn R.. Je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa bola tehotná s L. Z. ešte počas trvania manželstva s jej synom L. Z., súd však poznamenáva, že tomu predchádzalo ukončenie vzťahu s jej synom v septembri 2007 a odchod zo spoločnej domácnosti. Súd nezistil, že by príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi bol vzťah odporkyne s L. Z., a to ani z návrhu na začatie konania na rozvod manželstva podaného odporkyňou, ani z písomného vyjadrenia L. Z. k tomuto návrhu. Na základe uvedeného
súd konštatuje, že vzájomné citové odcudzenie medzi odporkyňou a L. Z., ktorého následkom došlo k rozvodu manželstva, nepredstavuje zo strany odporkyne také konanie, ktorým by hrubo porušila dobré mravy, či už voči L. Z. alebo jeho rodičom. Pokiaľ v ďalšom navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že odporkyňa počas trvania manželstva ich syna L. Z. podvádzala, o čom svedčí skutočnosť, že L. Z. nie je biologickým otcom mal. Patrika, k tomuto súd poznamenáva, že o tejto skutočnosti navrhovateľka, jej manžel, ako aj ich syn L. Z. vedeli dlhodobo, všetci toto dieťa -mal. P. prijali s láskou, vybudovali si k nemu vzťah, čo súd zistil z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 27.01.2011 a tiež vyplynulo to z písomného vyjadrenia L. Z. k návrhu na rozvod manželstva, kde uviedol, že mal. P. prijal za svojho napriek tomu, že nebol jeho biologickým otcom. Napokon uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že zo strany otca nedošlo k zapretiu otcovstva manžela matky v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, keď lehota v zmysle terajšej právnej úpravy, ako aj predchádzajúcej právnej úpravy bola 3 roky odo dňa, keď sa manžel dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Vzhľadom na uvedené súd sa domnieva, že nie je možné skutočnosť, že L. Z. nie je biologickým otcom mal. P. Z., v súčasnosti považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, keď počas predchádzajúceho obdobia od narodenia mal. P. až po rozchod odporkyne s L. Z. v septembri 2007 navrhovateľka, jej manžel, ako aj L. Z. túto skutočnosť akceptovali. Čo sa týka vzťahu odporkyne s L. Z. a následného otehotnenia odporkyne a narodenia ich spoločného syna R. dňa XX.XX.XXXX, k tomuto súd opätovne poukazuje, že ku všetkým týmto skutočnostiam došlo až následne po rozchode odporkyne s L. Z., resp. po jej odchode zo spoločnej domácnosti a preto súd túto skutočnosť nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľke, jej manželovi a L. Z.. Navrhovateľka v priebehu pojednávania konaného dňa 27.01.2011 uviedla, že odporkyňa počas trvania manželstva s L. Z. „zháňala chlapov“ a tiež „si došikovala milenca do tohto domu“. K tomuto tvrdeniu navrhovateľky súd poukazuje, že pokiaľ by sa preukázala jeho pravdivosť, uvedené konanie by podľa názoru súdu naplnilo zákonný pojem hrubého porušenia dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľke a členom jej rodiny. Odporkyňa pravdivosť tohto tvrdenia poprela, pričom navrhovateľka toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázala, a to ani svedeckou výpoveďou svojho manžela G. Z., ktorý uviedol, že on sám nevidel odporkyňu, ako si vodí milenca do tohto domu, nakoľko on v čase, kedy k tomu malo dôjsť, spal a táto skutočnosť je mu známa len z tvrdenia jeho manželky, t.j. navrhovateľky. Žiadny iný dôkaz navrhovateľka na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhla súdu vykonať. Napokon navrhovateľkou tvrdené zneváženie mena rodiny navrhovateľky a jej dobrej povesti v obci G. takisto nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Z vyjadrenia svedka G. Z. vyplynulo len, že „ľudia v krčme povedali, ako nevesta chodí“, prípadne „susedy vraveli, že sa strašne smiala, išla s chlapmi domov z bufetu, kde robila, pričom bolo 11 aj 12 hodín (v noci)“. Predovšetkým ide o nekonkrétne tvrdenia, ktoré ani podľa svojho obsahu neznamenajú zneváženie mena rodiny navrhovateľky a jej dobrej povesti v obci G., jedná sa len o hodnotenie správania odporkyne zo strany iných ľudí, ktoré však súd nemal v konaní vôbec žiadnym spôsobom preukázané. Na ďalšie dôvody uvedené vo výzve navrhovateľky zo dňa 25.04.2010, a to že odporkyňa sa nepodieľa na právach ani povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci a tiež na zriadenie vecného bremena v rámci darovacej zmluvy, súd neprihliadal, nakoľko tieto dôvody podľa názoru súdu sú právne irelevantné. Podľa názoru súdu otázka výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, resp. nepodieľania sa na výkone týchto práv a povinností nepredstavuje hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľke a členom jej rodiny. Táto otázka je upravená v ust. § 139 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, avšak podiel odporkyne predstavuje oproti podielom navrhovateľky, jej manžela a jej syna menšinu (1/4-ina). Čo sa týka vecného bremena zriadeného darovacou zmluvou zo dňa 06.05.1998, toto dohodnuté vecné bremeno spočívalo v práve doživotného bezplatného užívania a úžitku nehnuteľnosti bez obmedzenia na jednotlivé miestnosti alebo časti, v prospech darkyne, t.j. navrhovateľky a jej manžela G. Z.. Súd nezistil, že by bolo dojednané vecné bremeno ich doživotnej opatery v chorobe a starobe odporkyňou. Naviac navrhovateľka v konaní ani netvrdila, že takúto pomoc či už ona alebo jej manžel G. Z. potrebovali, prípadne že o ňu odporkyňu žiadali a ona to odmietla.
Na základe zistených skutočností a s poukazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, hoci by jej toto právo patrilo s poukazom na ust. § 142 ods.1 OSP, a to z dôvodu, že odporkyňa náhradu trov konania neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).