Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-113-1996.pdf
PDF · 120.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/113/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: Z.. Ľ. E., bytom C., M. XX, zastúpenej JUDr. Marcelom Blažom, advokátom, AK BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o., Kutuzovova 21, Bratislava, proti odporcovi: A.. A. E., L.., bytom C., Q. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodol dňa 04. 02. 2011
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá
do vlastníctva navrhovateľky:
1/ zariadenie bytu bez hodnoty
nábytkový sektor Venuša
nábytkový súbor čalúnený sedací SLEEPY
pracovný stôl Jasan
regál s policami
skrinka na posteľnú bielizeň
stôl jedálenský rozkladací
stolička hladká
koberec strihaný 2x
koberec žltý
kreslo čalúnené rozkladacie
gril na hydinu, kuchynský riad, mlynček na mäso, mlynček na orechy, kuchynská váha
modranská keramika - tri veľké taniere
jedálenská súprava, 2 sady jedálenských príborov, súprava sklenených pohárov
lampa stojaca, lampa na klavír
lampa na nočnom stolíku 2x
písací stroj Iveta
šijací stroj Veritas
žehlička
servírovací stolík
válenda
záclony
6 súprav posteľnej bielizne
uteráky, utierky
obrus na stôl 5x
2/ práčka Tatramat bez hodnoty
3/ rádio TESLA bez hodnoty
4/ reproduktorové súpravy TESLA bez hodnoty
5/ hodnota motorového vozidla Škoda 105, ŠPZ XX-XX, r.v. 1988 1.055,56 EUR
do vlastníctva odporcu:
1/ nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. ú. Pezinok,
obec Pezinok, chata súp. č. 167 naparc. č. XXXX, parc. XXXX
evidovaná na LV č. XXXX 19.910,26 EUR
2/ zariadenie chaty bez hodnoty 2 válendy so zeleným poťahom
konferenčný stolík
sklápací stolík pod oknom
starožitná polička
barový pult + 2 stoličky
2 válendy s pomarančovým poťahom
stôl z červeného smreka
fotelky 2x
koberec Kovral
tapiséria
kuchynské police, dres
sporák na palivo
stoličky 4x
perinák bledý
válenda bledá
skrinka na topánky
koberec oranžovo-červený
3/ osobné motorové vozidlo VAZ 2101,
ŠPZ C. XX-XX, r.v.1977 527,78 EUR (15.900,-Sk)
4/ prívesný vozík 146,05 EUR (4.400,- Sk)
II. Súd z r u š u j e účastníkom spoločné členstvo v Bratislavskom garážovom družstve.
Výlučnou členkou družstva a nájomníčkou garážového boxu číslo B.. sa stáva navrhovateľka. všeobecná hodnota člen. podielu 7.374,26 EUR (222.157,-Sk)
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu 8.551,18 EUR do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania
V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 339,50 EUR do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
VI. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy konania štátu vo výške 98,14 EUR do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 19. 04. 1996 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov s tým, že manželstvo, ktoré s odporcom uzavreli dňa 13. 01. 1962 bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2 zo dňa 23. 11. 1994, č. k. 12C 18/94-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 09. 1995. Žiadala, aby do jej výlučného vlastníctva súd prikázal veci - zariadenie bytu, chatu, zariadenie chaty, motorové vozidlo Škoda 105, členský podiel k družstevnej garáži a jej vybavenie a odporcovi veci - motorové vozidlo LADA a nákladný príves, s tým, že súčasne určí výšku majetkovej hodnoty na vyrovnanie podielov, ktorú bude navrhovateľka povinná odporcovi vyplatiť.
Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že návrh považuje za bezpredmetný, nakoľko s navrhovateľkou už počas trvania manželstva uzavrel dohodu upravujúcu majetkové vzťahy a túto žiadal súdom schváliť.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C 18/ 94 súd zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 13. 01. 1962 bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2 zo dňa 23. 11. 1994, č. k. 12C 18/94-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 09. 1995.
Z výpovedí účastníkov súd zistil, že počas trvania manželstva nadobudli veci a majetkové práva tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Spornou položkou bola najmä nehnuteľnosť - zapísaná na LV č. XXXX, kat. ú. Pezinok, obec Pezinok, chata súp. č. XXX na parc. č. XXXX, parc. XXXX evidovaná na LV č. XXXX ("ďalej len "chata"). Odporca uviedol, že táto nepatrí do BSM a to s poukazom na písomnú dohodu s odporkyňou zo dňa 16. 05. 1970, nakoľko jej výstavbu financoval z prostriedkov poskytnutých otcom /požičaných, prípadne neskôr darovaných/ .
Svedok Juraj Kamenca uviedol, že odporcovi požičal 40.000,-Sk na výstavbu chaty a to asi v roku 1971, ďalej mu požičal 8.000,-Sk na nákup materiálu na výstavbu a 25.000,-Sk na nákup vozidla. Svedok predložil súdu písomné potvrdenie na sumu 25.000,-Sk s tým, že potvrdeniami na zvyšné sumy nedisponuje - suma 40.000,-Sk sa použila na nákup materiálu a 8.000,-Sk dal odporcovi priamo do ruky bez potvrdenia. Svedok tiež hradil odmeny remeselníkov, ktorí pracovali na stavbe.
Súd ďalej zistil, že účastníci sa počas trvania manželstva stali spoločnými členmi Bratislavského garážového družstva a nájomcami garážového boxu číslo B.
Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vo vyššie uvedenej veci rozhodol Rozsudkom č. k. 21C/113/1996 - 235 zo dňa 16. 02. 2006, ktorý bol Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 190/06 - 256 zo dňa 22. 11. 2007 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava II, po zrušení rozsudku a vrátení veci, v tejto konal ďalej v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým je viazaný. V jeho zmysle bolo úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní stanoviť všeobecnú hodnotu vecí tvoriacich BSM. Pri stanovení masy BSM bude potrebné prihliadnuť aj na ekonomický ekvivalent spočívajúci v tom, že odporca výlučne sám užíval veci / garáž, chatu / od 07. 09. 1995 a bude teda povinný v rámci vyporiadania BSM nahradiť do masy BSM čiastku zodpovedajúcu užívaniu týchto vecí, prípadne bude povinný strpieť, aby jeho podiel bol o túto čiastku znížený. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, že chata je súčasťou BSM.
Zo znaleckého posudku č. 03/98 znalca P.. A. Q. vypracovaného ku dňu 14. 09. 1998 vyplýva, že zariadenie bytu má ku dňu vypracovania znaleckého posudku hodnotu 5.025,- Sk (166,80 EUR).
Zo znaleckého posudku č. 038/1998 znalca Ing. Ľ. D. vypracovaného ku dňu 27. 12. 1998 vyplýva, že hodnota motorového vozidla VAZ, ŠPZ C. XX-XX, r. v. 1977 je ku dňu zániku manželstva, t. j. ku dňu 07. 09. 1995 vo výške 527,78 EUE (15.900,-Sk).
Zo znaleckého posudku č. 039/1998 znalca Ing. Ľ. D. vypracovaného ku dňu 30. 12. 1998 vyplýva, že hodnota prívesného vozíka tov. značky KPN 25, ŠPZ XX-C.-XX bola ku dňu zániku manželstva, t. j. ku dňu 07. 09. 1995 vo výške 146,05 EUR (4.400,- Sk).
Zo znaleckého posudku č. 7/99 znalca P.. E. K. vypracovaného ku dňu 24. 05. 1999 vyplýva, že hodnota rádia TESLA, reproduktorovej sústavy TESLA, tranzistora PHILIPS a farebného televízora ORAVA 235 bola ku dňu vypracovania znaleckého posudku vo výške 11,95 EUR (360,- Sk).
Zo znaleckého posudku č. 4/2005 P.. N. N., znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, zistil súd všeobecnú hodnotu členského podielu v garážovom družstve ku dňu 18. 06. 2005 vo výške 7.374,26 EUR (222.156,94 Sk).
Zo znaleckého posudku č. 7/2009 P.. S. B., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaného ku dňu 17. 04. 2009 súd zistil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - chaty ku dňu 14. 04. 2009. Hodnota chaty je vo výške 19.910,26 EUR.
Z Oznámenia Bratislavského garážového družstva zo dňa 21. 07. 2008 súd zistil, že cena nájmu garáže nachádzajúcej sa vo Veľkogaráži 600 na Drieňovej ulici v Bratislave bola v období rokov 1996 - 2008 v priemere 80 EUR (2.430,- Sk)/rok.
Z Oznámenia realitnej kancelárie LIMBA s.r.o. súd zistil, že s ohľadom na opísané vybavenie a lokalitu chaty je cena prenájmu chaty na osobu a noc v období rokov 1996 až 2008 v priemere 5 EUR (150,- Sk)/noc.
Z Oznámení spoločností Garáže Astra, spol. s.r.o. a PRIVAT Reality s.r.o. vyplýva, že sa cena nájmu parkovacích boxov a garáží v rokoch 1996 až 2009 pohybovala v priemere v sume 40 EUR/mesiac.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 § 148 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že počas konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, čoho sa účastníci ani nedomáhali. Pri rozhodovaní o tom, či nehnuteľnosť - chata patrí do masy BSM dospel súd na základe vykonaného dokazovania a to najmä na základe výpovede svedka A. jednoznačne k záveru, že táto je jej súčasťou. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že svedok zreteľne uviedol, že finančné prostriedky na výstavbu chaty odporcovi požičal. Nešlo teda o dar, ako sa snažil odporca v ďalšom konaní prezentovať či už predložením písomnej dohody s navrhovateľkou, prípadne čestnými prehláseniami osôb, ktoré mali byť prítomné pri jej uzatváraní, resp. mali sa osobne podieľať na výstavbe chaty. Samotná dohoda, ktorú mali účastníci uzavrieť v roku 1971 ani nemohla viesť k zúženiu BSM, nakoľko v tom čase platný občiansky zákonník takúto možnosť nepripúšťal. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj súd odvolací, keď uviedol, že chata patrí do BSM.
Pri samotnom vyporiadaní vecí patriacich do BSM súd nevyhovel návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby boli do jej výlučného vlastníctva prikázané všetky veci s výnimkou motorového vozidla LADA a prívesného vozíka. Tento návrh súd považuje za neúčelný, pričom je na mieste, aby sa každému z účastníkov dostala časť vecí tvoriacich spoločný majetok, ktorého všeobecná hodnota s výnimkou nehnuteľnosti a členského podielu v garážovom družstve je ku dňu vyporiadania minimálna / motorové vozidlá /, prípadne nulová. Okrem toho navrhovateľka v konaní ani nepreukázala, že by mala k dispozícii peňažnú čiastku, ktorou by bola schopná odporcovi, pri ňou navrhovanom spôsobe vyporiadania, vyrovnanie podielov zaplatiť. Za vhodnejšie potom súd považoval rozdelenie spoločných vecí medzi účastníkov tak, aby čiastka predstavujúca finančné vyrovnanie podielov bola čo najmenšia, pričom vzal do úvahy tiež to, kto z účastníkov ktorú vec doposiaľ užíva.
Všeobecnú hodnotu všetkých vecí, resp. majetkových hodnôt v BSM tvorí : 1/ zariadenie bytu - bez hodnoty, 2/ práčka Tatramat - bez hodnoty, 3/ rádio TESLA bez hodnoty, 4/ reproduktorové súpravy TESLA bez hodnoty, 5/ hodnota motorového vozidla Škoda 105, ŠPZ XX-XX, r.v. 1988 - 1.055,56 EUR, 6/ nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. ú. Pezinok, obec Pezinok, chata súp. č. XXX naparc. č. XXXX, parc. XXXX evidovaná na LV č. XXXX - 19.910,26 EUR, 7/ zariadenie chaty - bez hodnoty, 8/ osobné motorové vozidlo VAZ 2101, ŠPZ C. XX-XX, r.v.1977 - 527,78 EUR (15.900,-
Sk), 9/ prívesný vozík - 146,05 EUR (4.400,- Sk), 10/ hodnota členského podielu v Bratislavskom garážovom družstve ku garážového boxu číslo A 428 na IV poschodí, časť A, ktorý sa nachádza v objekte veľkogaráže V-600 v Bratislave na Drieňovej ul. - 7.374,26 EUR (222.157,-Sk), 11/ hodnota finančného ekvivalentu zodpovedajúceho miere obmedzenia výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam /chata, garáž/ po dobu od 07. 09. 1995 do vyporiadania BSM - 4.948,08 EUR. Súd preto hodnotu masy BSM ustálil vo výške 33.961,99 EUR. Každý z účastníkov by mal dostať majetok v hodnote jednej polovice uvedenej čiastky, teda vo výške 16.981 EUR. Navrhovateľke boli prikázané hodnoty v sume 8.429,82 EUR, odporcovi hodnoty v sume 25.532,17 EUR. Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie ich podielov sumu 8.551,18 EUR.
Pokiaľ ide o jednotlivé hnuteľné veci, a to zariadenie bytu a chaty, práčku Tatramat, rádio TESLA a reproduktorovú súpravu TESLA, súd ich určil ako veci bez hodnoty. Pri tomto určení súd prihliadol k skutočnosti, že ich hodnota bola už v čase vykonania znaleckého dokazovania v rokoch 1998 až 1999 minimálna. Súd posudzuje hodnotu vecí patriacich do BSM buď ku dňu zániku manželstva, alebo ku dňu vyporiadania BSM, t. j. k dnešnému dňu. Súd má za to, že v tomto prípade bolo účelné a hospodárne určiť cenu vyššie uvedených hnuteľných vecí ku dňu vyporiadania BSM, nakoľko trovy znaleckého dokazovania na preukázanie ich hodnoty ku dňu zániku manželstva by ďaleko presiahli hodnotu tohto majetku. Za neúčelné súd považoval aj určenie hodnoty týchto hnuteľných vecí ku dňu vyporiadania BSM znalcom, kedy je zrejmé, že hodnota týchto vecí je nulová, resp. minimálna. Súd tiež konštatuje, že pokiaľ ide o tieto hnuteľné veci, boli medzi oboch manželov rozdelené tak ako sú užívané nehnuteľnosti, v ktorých sa tieto hnuteľné veci nachádzajú, pričom medzi bývalými manželmi spor o tieto hnuteľné veci ani z väčšej časti ani neexistoval.
Pokiaľ ide o motorové vozidlá, patriace do masy BSM, súd ich hodnotu určil ku dňu zániku manželstva. Ako to vyplýva zo znaleckých posudkov Ing. Hajnoviča, hodnota osobného motorového vozidla VAZ, ŠPZ: C. XX-XX, r.v. 1977 bola ku dňu zániku manželstva vo výške 527,78 EUR, hodnota prívesného vozíka tov. zn. KPN 25, ŠPZ: XX-C.-XX bola 146,05 EUR. Tieto vozidlá súd prikázal do vlastníctva odporcu. Nakoľko do masy BSM bolo potrebné zaradiť aj hodnotu motorového vozidla Škoda 105, ŠPZ: XX-XX, r.v. 1988, ktoré podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky táto použila po rozvode ako vstupnú hodnotu leasingu na jej nové auto, súd určil jeho cenu ku dňu zániku manželstva ako dvojnásobok hodnoty vozidla VAZ, r.v. 1977. Súd pri svojej úvahe vychádzal z domnienky, že nakoľko vozidlo Škoda 105 bolo od vozidla VAZ novšie o 11 rokov, jeho hodnota v čase zániku manželstva, t. j. ku dňu 07. 09. 1995, bola vo výške dvojnásobku hodnoty vozidla VAZ. Súd považuje takého určenie ceny vozidla Škoda 105 za primerané. Zisťovanie a určovanie hodnoty vozidla by s poukazom na fakt, že vozidlo už neexistuje, nebolo možné a teda aj prípadné znalecké určenie hodnoty obdobného vozidla by bolo len orientačné, nehoriac o skutočnosti, že trovy znaleckého dokazovania by presiahli i hodnotu vozidla. Takto určenú hodnotu vozidla Škoda 105 vo výške 1.055,56 EUR súd pripočítal k hodnote majetku, ktoré z masy BSM dostala navrhovateľka.
Pokiaľ ide o hodnotu členského podielu v Bratislavskom garážovom družstve určenú znaleckým posudkom č. 4/2005 vypracovaným znalkyňou Ing. Vierou Verešovou, táto medzi účastníkmi sporná nebola. Súd preto pri určení hodnoty členského podielu prikázaného v prospech navrhovateľky vychádzal zo sumy určenej vyššie uvedeným znaleckým posudkom, t. j. hodnotu členského podielu súd určil vo výške 7.374,26 EUR.
Ďalším majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov bola nehnuteľnosť - chata v lokalite Slnečné údolie, ktorú súd prikázal do vlastníctva odporcu, ktorý ju aj odo dňa zániku manželstva užíval. Súd hodnotu nehnuteľnosti určil na základe znaleckého posudku č. 7/2009 Ing. Petra Adamovského, t. j. vo výške 19.910,26 EUR.
Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je viazaný určil, že súčasťou BSM je aj finančný ekvivalent zodpovedajúci miere obmedzenia výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam / chate a garáži/, ktoré navrhovateľka odo dňa zániku manželstvu neužíva. Skutočnosť, že navrhovateľka nehnuteľnosti neužívala v konaní sporná nebola, pričom nie je relevantné či sa užívania nehnuteľností domáhala alebo nie. Súd tento ekvivalent určil vo výške 4.948,08 EUR.
Pokiaľ ide o peňažný ekvivalent za neužívanie garáže, tento súd určil podľa informácií poskytnutých spoločnosťou Garáže Astra, spol. s.r.o a PRIVAT Reality s.r.o. Ako to vyplýva z vyjadrení menovaných spoločností cena nájmu parkovacích boxov a garáží sa v rokoch 1996 až 2009 pohybovala v priemere vo výške 40 EUR/mesiac, čo za rok predstavuje sumu 480 EUR a za 15 rokov (t. j. od r. 1996 do r. 2010) sumu vo výške 7.200 EUR. Náklady na garáž boli podľa oznámenia Bratislavského garážového družstva v priemere 80 EUR za rok, t. j. za 15 rokov v sume 1.203,84 EUR. Súd preto od sumy 7.200 EUR odpočítal sumu nákladov na garáž 1.203,84 EUR a výslednú sumu delil dvoma, čo urobil z dôvodu, že pokiaľ by boli garáž užívali obaja a túto prenajímali, zisk by patril obom. Takto určená suma vo výške 2.998,08 EUR predstavuje podľa názoru súdu sumu, ktorú je odporca povinný uhradiť navrhovateľke ako náhradu za neužívanie garáže.
Navrhovateľka má taktiež nárok na peňažný ekvivalent za neužívanie rekreačnej chaty, ktorý súd určil vo výške 1.950 EUR. Uvedenú sumu určil na základe informácií realitnej kancelárie, podľa ktorej sa cena prenájmu chaty na osobu a noc pohybovala v období rokov 1996 až 2008 v priemere v sume 5 EUR. Súd má za to, že chata nie je nehnuteľnosť určená na každodenné využívanie, užíva sa prevažne v čase víkendov a len príležitostne. Preto pri určení finančného ekvivalentu za neužívanie chaty nie je podľa názoru súdu možné vychádzať z počtu dní v roku, tak ako žiadala navrhovateľka. Súd vypočítal peňažný ekvivalent zodpovedajúci rekreačnému užívaniu chaty, t. j. podľa počtu víkendov v roku (52 víkendov), čo predstavuje 104 nocí v roku. Nakoľko je cena prenájmu chaty na osobu a noc vo výške cca 5 EUR, pričom táto suma už zahŕňa aj zisk, súd za peňažný ekvivalent neužívania nehnuteľnosti určil sumu vo výške 2,5 EUR/noc/osoba, t. j. za rok 260 EUR a za 15 rokov 3.900 EUR. Pokiaľ by navrhovateľka nehnuteľnosť v uplynulých 15-tich rokoch užívala musela by nepochybne znášať i náklady na jej údržbu a prevádzku, preto súd nieto náklady paušalizoval a peňažný ekvivalent určil vo výške ? výslednej sumy, t. j. v sume 1.950 EUR, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľke za neužívanie nehnuteľnosti. Druhá polovica predstavuje paušalizované náklady navrhovateľky na údržbu a prevádzku chaty v prípade, že by ju bola užívala. Pri určení finančného ekvivalentu náhrady za neužívanie chaty nie je možné prihliadať len na to, o čo bola neužívaním nehnuteľnosti ukrátená ale aj na to, čo by ju užívanie nehnuteľnosti stálo.
V závere súd konštatuje, že hoci odporca tvrdil, že peniaze z pôžičiek, za ktoré v období trvania manželstva teraz už bývalí manželia kupovali vybavenie domácnosti, osobné motorové vozidlá a pod. splatil odporca z vlastných finančných prostriedkov až po zániku manželstva, tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z preukázaných tvrdení účastníkov konania a vykonaného dokazovania, pridŕžajúc sa rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je viazaný. Je tiež potrebné zdôrazniť, že pokiaľ odporca tvrdil, že časť majetku bývalých manželov bola zakúpená jeho rodičmi odporcu v čase trvania manželstva, súd má za to a opak v konaní preukázaný nebol, že tieto veci je potrebné považovať za súčasť BSM a vyporiadať rovným dielom, nakoľko boli určené pre oboch manželov a neboli osobným darom odporcu.
S poukazom na vykonané dokazovanie, rozhodnutie odvolacieho súdu a zásadu, že sa má bývalým manželom dostať rovným dielom každému polovica spoločného majetku, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že každý z účastníkov dostal polovicu spoločného majetku a teda nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z účastníkov v konaní.
Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok sa opiera o položku 6, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov / Zák. č. 71/1992 Zb. /, pričom výška poplatku je 2% z vyporiadaných hodnôt, t. j. zo sumy 33.961,99 EUR. Každý z manželov by teda mal zaplatiť 1/2 takto určeného súdneho poplatku, t. j. každý sumu 339,50 EUR. Nakoľko je navrhovateľka od platenia súdnych poplatkov oslobodená, pričom nie je možné určiť, že bola v konaní voči odporcovi úspešná, časť súdneho poplatku, ktorú by mala zaplatiť za vyporiadanie BSM znáša štát. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 339,50 EUR.
Výrok o povinnosti zaplatiť trovy štátu vyplýva zo skutočnosti, že trovy vykonaného znaleckého dokazovania boli z časti uhradené i zo štátnych finančných prostriedkov. Na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 21C/113/1996 - 208 bolo zo štátnych finančných prostriedkov uhradených 125,21 EUR a na základe uznesenia č. k. 21C/113/1996 - 370 bola zo štátnych finančných prostriedkov uhradená suma 59,90 EUR, t. j. spolu 185,11 EUR. Súd vedie nezlikvidovaný preddavok zložený odporcom vo výške 86,97 EUR, preto je odporca povinný uhradiť trovy štátu vo výške 98,14 EUR. Nakoľko je navrhovateľka od platenia súdnych poplatkov oslobodená, súd na úhradu trov štátu zaviazal odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.