Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/51/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľa: A. D., O. X, I., proti odporcovi: EFESUS, s.r.o., Grösslingova 17, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Zoroslavom Kollárom, advokátom, Vajnorská 8/A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, dňa 7.2.2011, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.7.2009, doplneným podaním doručeným súdu dňa 23.11.2010 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. - Z. I., zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 62 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok) o výmere 104 m2.

Návrh odôvodnil tým, že od roku 1967 je dobromyseľným držiteľom sporných nehnuteľností, pričom sa jedná o pozemky, ktoré sú priľahlé k pozemkom zapísaným na LV č. XXX (správne má byť uvedené XXX), vedeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Z. I. ako parc. č. XXXX/X

- záhrada a prac. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, ktoré nadobudol do vlastníctva od svojho otca na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.6.1994. Vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzuje od právneho titulu vydržania.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva navrhovateľ vidí v tom, že odporca je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností a len rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva môže byť podkladom pre zmenu takéhoto zápisu.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Darovacou zmluvou zo dňa 16.6.1994 uzavretou medzi W. D., E.. XX.X.XXXX ako darcom a A. D., E.. XX.X.XXXX ako obdarovaným, boli navrhovateľovi darované nehnuteľnosti vedené Katastrálnym úradom v Bratislave - Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXX, k.ú. I. - Z. I., parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 423 m2 a parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave - Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod V XXXX/XX dňa 17.8.1994.

Vlastníkom sporných nehnuteľností, pozemkov parc. č. XXXX/X - záhrady, o výmere 62 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy, o výmere 104 m2 zapísaných na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, k.ú. Z. I. je podľa zápisu v katastri nehnuteľností odporca.

Zo situačného nákresu, ktorý založil do spisu navrhovateľ vyplýva, že sporné parcely sú priľahlé k parcele č. XXXX/X, ktorú navrhovateľ nadobudol darovacou zmluvou do výlučného vlastníctva.

Navrhovateľ zotrvajúc na podanom návrhu vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 1963 bola oblasť, v ktorej sa nachádzajú i sporné nehnuteľnosti vedená ako záhradkárska osada. Celkom sa tam nachádza 26 záhradkárov. V roku 1967 boli na základe notárskej zápisnice záhradkárom poprideľované záhrady do užívaniu. Rozsah užívania jednotlivých záhrad bol určený tak, že prišiel zememerač, ktorý jednotlivé záhrady okolíkoval, zameral a každý dostal svoju parcelu, postavili sa betónové ploty. V 80-tych rokoch Miestny úrad Podunajské Biskupice odpredal navrhovateľovmu otcovi ako i ostatným záhradkárom nimi užívané záhrady. Keď Hydrostav zrušil hrádzu a postavil pred ich záhradami cestu, vybudoval chodník, zahradkári si posunuli oplotenie takmer k chodníku. Jednalo sa asi o 3-metrový pás. Urobili tak, preto, že vtedajší starosta chcel, aby sa o priestory, ktoré zarastali burinou mal kto starať.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom prednese žiadala, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol, pričom poukázala na skutočnosť, že odporca nadobudol sporné nehnuteľnosti od spoločnosti UNISES, ktorá ich nadobudla pri speňažovaní konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania spoločnosti HYDROSTAV, a.s.. Odporca je dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva, pričom podľa § 27 ods. 13 zák. o konkurze a vyrovnaní sa majetok patriaci do konkurznej podstaty prevádza bez tiarch a teda nebolo možné na nadobúdateľa previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré by bolo zaťažené vydržacím právom inej osoby. Taktiež poukázala na to, že navrhovateľ nebol dobromyseľný, nakoľko predmetom darovania neboli sporné parcely, pričom od roku 1967 bolo otec navrhovateľa iba užívateľom záhrady, nie jej vlastníkom, nakoľko k odpredaju záhrady došlo až niekedy v roku 1980.

Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. účinného do 1.4.1983, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák. účinného do 1.4.1983, k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa , , písomnú formu musia mať zmluvy o

prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

0/1964 Zb., až do jeho novely č. 131/1982 Zb, účinnej od 1.4.1983 neupravoval držbu a vydržanie. Predmetná novela v ustanoveniach a 135a ochranu držby a vydržanie upravila nanovo, s tým, že vlastnícke právo k veci mohol nadobudnúť občan, ktorý mal nehnuteľnú vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Do doby vydržania bolo možné započítať aj čas nepretržitej držby pred 1.4.1983, ktorý však nemohol skončiť skôr než 1.4.1984.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Po zistení, že navrhovateľ v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe [ ], keď zmenu vlastníckeho právo možno v katastri nehnuteľností dosiahnuť iba súdnym rozhodnutím o určení vlastníckeho práva, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom.

Základom úspechu v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním je preukázanie zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú:

1/ spôsobilý predmet vydržania,

2/ oprávnenosť držby,

3/ a nepretržitosť držby.

Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok, má za následok zamietnutie žaloby.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu zo základných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to podmienku oprávnenosti držby. Oprávnenosť držby musí vychádzať z dobrej viery držiteľa. Navrhovateľ musí preukázať, že so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera (dobromyseľnosť), je psychický stav držiteľa (jeho vnútorné presvedčenie), ktorý sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v skutočnosti nie je. Vnútorný, psychický stav držiteľa nemôže byť sám osebe predmetom dokazovania, pretože týmto môžu byť iba okolnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené a nemôže vychádzať iba z posúdenia jeho subjektívnych predstáv. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o poctivosti nadobudnutia, tzv. titul uchopenia držby. Oprávnená držba sa pritom nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak existuje domnelý právny dôvod (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná), avšak držiteľ musí byť

so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že mu vec podľa práva patrí. Povinnosť tvrdenia a preukázania tejto okolnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pre nedostatok dobrej viery pritom postačí, ak držiteľ mal mať o svojom práve objektívne pochybnosti.

V danom prípade navrhovateľ vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzuje iba od skutočnosti, že sporné pozemky užíval on i jeho právny predchodca od roku 1967 (na pojednávaní súdu uviedol, že to bolo neskôr, potom ako bývalý Hydrostav vybudoval cestu a chodník). Navrhovateľ však v konaní nielenže ničím nepreukázal, ale ani netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by on, či jeho právny predchodca bol "so zreteľom na všetky okolnosti" v dobrej viere, že im vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí, teda že ich držba sa opiera o existujúci právny dôvod, napr. zmluvu, či iný právny titul (§ 132 ods. 1 Obč. zák.), od ktorého mohli dôvodne odvodzovať svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom. Ba práve naopak, navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1967, kedy boli záhradkárom prideľované záhrady, tieto boli presne zamerané, parcely sa oplotili, teda hranice užívania boli jasne a nezameniteľne určené, čo zároveň vylučuje, aby zo strany navrhovateľa či jeho právneho predchodcu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva sporných pozemkov vydržaním na základe skutkového omylu, keďže k posunu hranice pozemku došlo zo strany navrhovateľa a jeho právneho predchodcu s vedomím, že k zaberanej časti pozemku nemajú žiaden právny titul, vlastnícke právo k sporným parcelám im neprináleží a hranica ich pozemku - záhrady parc. č. XXXX/X nadobudnutej kúpou v 80-tych rokoch, bola presne vymedzená (podľa vyjadrenia navrhovateľa je hranica pôvodného oplotenia dokonca viditeľná doteraz). Pokiaľ teda navrhovateľ, či jeho právny predchodca boli presvedčení, že im patrí vlastnícke právo k sporným pozemkom, hoci neexistovali a neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by ich pri zachovaní obvyklej opatrnosti k takejto domnienke oprávňovali, resp. pokiaľ odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva len zo skutočnosti, že sporné pozemky užívali, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im vlastnícke právo náleží a teda nemohli toto vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd preto návrh ako nedôvodný zamietol, pričom skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojich písomných vyjadreniach (že sporné parcely neboli zapísané v katastri nehnuteľností, že ich nebolo možné zamerať a pod.) sú z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu právne irelevantné. Súd sa taktiež nezaoberal ani posúdením splnenia ďalších predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ako i dôvodnosťou podaného návrhu čo do rozsahu vlastníckeho práva, ktorého určenia sa navrhovateľ v konaní domáhal a nevykonal dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, nakoľko s prihliadnutím na predchádzajúce závery súdu by tieto neprivodili žiadnu zmenu v jeho rozhodnutí.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).