Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/219/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci žalobcu: Ľ. B., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom T., V. C. XX,. v konaní zast.: Mgr. V. L., advokátka so sídlom AK T., D. B. X,. proti žalovanej: JUDr. A. S., S. E., E. Ú. L., J. X,. v konaní zast.: A. & P., s.r.o. AK so sídlom B., Š. XX, o náhradu škody s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.462,75 EUR v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd uplatnený nárok zamieta.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Súd na základe uznesenia č.k. -320 z dňa 13.7.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2009 vylúčil na samostatné konanie v časti týkajúcej sa výšky náhrady škody a v časti o náhrade trov konania účastníkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav.

Spln. práv. zást. žalobcu na pojednávaní poukázala na to, že KS vyriešil otázku náhrady škody svojim medzitýmnym rozsudkom a v odôvodnení poukázala na to, že je tu daný základ nároku na náhradu škody Ďalej poukázala na to, že žalovaná bola vyzvaná písomne 18.6.1999 na vrátenie týchto fin. prostriedkov v tom čase mala fin. prostriedky na účte, avšak ich nevrátila a preto následne bola doručená žaloba žalobcu na súd. Rovnako k námietkam spln. práv. zást. žalobcu uviedla, že je irelevantné, že ktorá pracovníčka banky to bezprostredne realizovala a tiež je bez akéhokoľvek významu obrana žalovanej v tom smere, že plnenie získané odpísaním z účtu má tvoriť dobrovoľné plnenie. Vo vzťahu

k poslednej odpovedi U. B. z dňa 17.12.2010 uviedla, že sa dala takáto odpoveď predpokladať vzhľadom aj k časovému odstupu. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení ako to uviedla ešte v konaní 8C v z dňa 25.1.2005, kedy na otázku prečo nevrátila tieto fin. prostriedky a to po dotazovaní sa jednak žalobcom tak aj samotnou bankou, žalovaná uviedla, že to považovala za dobrovoľné plnenie a za tejto skutkovej situácie nie je možné vychádzať z toho, že by boli preukázané ktorékoľvek liberačné dôvody v tomto konaní. Na záver spln. práv. zást. uviedla, že žiada aby súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel tak ako túto žalobu doručili aj po zmene, resp. rozšírení uplatneného nároku z dňa 6.2.2006 a pre prípad úspechu žiadala, súd priznal titulom náhrady

trov konania zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslili v konaní 8C písomným podaním z dňa 26.3.2010 a zároveň v tomto konaní 9C predkladá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru nebolo záväzne vyriešené aj pre toto konanie otázka náhrady škody, ktoré bolo vylúčené z pôvodného konania vedeného pod spisovou značkou . Ďalej k samotnej exekúcii uviedla, že po doručení oznámenia o účte oprávnenej osoby vyplnila všetky podstatné náležitosti exekučného príkazu a to oprávnenú ako aj povinnú osobu, s IČO- m a s číslom účtu a následne doručila do U. B., resp. právneho predchodcu P., Neskôr došlo v niekoľkých tranžách k zrážke z označeného účtu spoločnosti P. spol. s r.o., ktorého spoločníkom aj konateľom bol pán B. v procesnom postavení žalobcu v tomto konaní až následne zistila spochybenie banky k čomu dodala, že ona za bezprostrednú realizáciu výkonu exekúcie faktickým odpísaním z účtu nemôže zodpovedať. Ďalej na jednotlivé otázky uviedla, že v minulosti ju banka vyzvala napriek vlastnému spochybeniu, ktoré bolo v tom, že si neskontrolovala bežným porovnaním označenú osobu majiteľa účtu a číslo účtu na vrátenie fin. prostriedkov a ani len neuvažovala o dobropísaní uvedených fin prostriedkov v prospech žalobcu. Zároveň požiadala o doplnenie dokazovania v tom smere, že aby súd z úradnej moci zabezpečil za obdobie realizácie exekúcie od 12.3.1999 do 30.11.1999 všetky obraty a pohyby na účte č. XXXXXXXX/XXXX,. ktorý bol v tom čase vedený v P., a.s, na filiálke v T., ktoré bolo následne prečíslované na XXXXXX/XXXX,. ako aj tohto či došlo k zmene majiteľa účtu, rovnako žiadala predložiť interné usmernenie banky v tom smere, že za sledované obdobie akým spôsobom boli realizované úhrady z účtov s dôrazom na kontrolu správnosti údajov s uvedením osoby ktorá túto kontrolu vykonávala. Na záver samotná žalovaná ešte dodala, že za sledované obdobie sa jej veľmi ťažko dalo identifikovať jednotlivé platby, nakoľko k nej prichádzalo väčšie množstvo platieb, medzi nimi boli aj ťažko identifikovateľné platby a aj táto skutočnosť prispela k tomu, že nemohlo dôjsť včasnému odhaleniu spochybenia. Ďalej poukázala na to, že exekútor pri výkone exekučnej činnosti v zmysle ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má postavenie verejného činiteľa a preto podľa nej by bolo potrebné posúdiť tento nárok podľa zákona v čase, kedy došlo k tejto udalosti, ktorá má zakladať nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona 58/69 resp. podľa 514/2003 o žalobe voči štátu s tým, že ako oblikatórny predpoklad takto uplatneného nárok by zrejme malo dôjsť k predbežnému prerokovaniu. Na otázku súdu prečo nežiadala o verifikáciu označeného účtu na ktorý mal byť postihnutý výkonom exekúcie, žalovaná uviedla, že s takýmto oznámením boli spojené značne finančne poplatky titulom vecných nákladov, preto vychádzala z hodnoverného vyjadrenia oprávneného a bol vydaný exekučný príkaz a preto sa tento účet nijakým spôsobom zo strany exekučného úradu neverifikoval. V priebehu realizácie sa prišlo na to, že tieto platby k nej prichádzali s určitým individuálnym označením vo forme variabilného symbolu s tým, ale že pri párovaní týchto platieb v jej

systéme to žiaľ priradili k inej exekúcii a následne až po realizácii týchto platieb, mohlo ich byť možno 10 sa to priradilo k správnej exekúcii.

Spln. práv. zást. žalovanej na pojednávaní uviedla, že sú iného názoru ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia KS NR ohľadne uplatneného nároku v tom smere, že podľa nich je namieste použiť moderačné právo podľa § 450 Obč. zák. a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní, nakoľko žalovaná pristupovala k exekúcii s odbornou starostlivosťou a za samotnú realizáciu tejto exekúcie nezodpovedá. Pre prípad úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Súd počas konania pred rozhodnutím vo veci sa oboznámil s obsahom spisového materiálu z ktorého mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a to, že na tunajšom súde bol uplatnený nárok podanou žalobou žalobcu, ktorá bola doručená súdu dňa 02.08.1999 a bola vedená na OS Levice pod spisovou značkou . V priebehu konania došlo uznesením tunajšieho súdu čís. kon.: -320 k vylúčeniu časti nárokov a to nároku týkajúceho sa výšky náhrady škody a náhrady trov konania na samostatné konanie o ktorom nároku súd rozhodoval v tomto konaní pod sp. zn. .

Podľa § 33 ods. 1 Ex. por. účinného v čase výkonu exekúcie platilo, že exekútor zodpovedal za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbavil zodpovednosti, ak preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

V prvej vete odseku 1 je upravená objektívna zodpovednosť exekútora bez ohľadu na zavinenie a preto nemožno uplatniť subjektívne nedostatky v konaní. Predpokladmi vzniku zodpovednosti exekútora sú:

- exekučná činnosť tak, ako je definovaná v § 2 EP,

- škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, a

- príčinná súvislosť medzi škodou a exekučnou činnosťou.

Poškodeným nemusí byť len účastník exekučného konania. Nároky zo zodpovednosti exekútora vznikajú každej osobe, ktorej bola škoda spôsobená v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku. V druhej vete odseku 1 je upravená liberácia exekútora. Exekútor sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Liberačný dôvod je však daný len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku prekážok, ktoré boli pre exekútora (jeho zamestnancov) pri exekučnej činnosti objektívne neprekonateľné. Vynaloženie úsilia exekútora (jeho zamestnancov) na zabránenie škode treba posudzovať podľa objektívnych kritérií s vylúčením akéhokoľvek subjektívneho nazerania na toto úsilie. Pri uplatňovaní liberačného dôvodu dôkazné bremeno postihuje exekútora, ktorý musí dokázať existenciu tohto dôvodu.

Ako je zrejmé z rozhodnutia KS Nitra čís. kon.: -315 z dňa 25.03.2009 o tom, že odvolací súd medzitýmnym rozsudkom podľa rozhodol o tom, že základ nároku navrhovateľa domáhať sa proti odporkyni náhrady škody podľa Ex. por. je daný, pričom o konečnej výške nároku rozhodne súd prvého stupňa v ďalšom konaní, pri možnosti použitia alebo nepoužitia moderačného práva v zmysle Obč. zák. Odvolací súd vo veci ustálil niektoré rozhodujúce skutočnosti v tom smere, že odporkyňa zodpovedá navrhovateľovi za škodu podľa Ex. por.

V zmysle vyššie uvedených je jednak zrejmé, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a ďalej je nepochybné, že riešenie problematiky vyžaduje širší pohľad na vec preto súd pri posudzovaní nároku vychádzal aj z ustanovenia v zmysle § podľa § 450 Obč. zák. podľa ktorého platí, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len EP) platí, že účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 EP postará o jej vykonanie.

Exekučným príkazom sa na základe § 52 ods. 2 EP rozumie príkaz na vykonanie exe-kúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom, ktorý sa podľa § 96 ods. 2 EP doručil účastníkom konania.

Ako je zrejmé z § 64 EP spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172), konajúca exekútorka v procesnom postavení žalovanej sa rozhodla vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v zmysle ustanovenia § 94 a súvis ustanovení EP. Žalovaná pri realizácii tejto exekúcie zrejme nepostupovala s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď nielenže pred doručením exekučného príkazu neoverila majiteľa účtu a bez tejto verifikácie majiteľa účtu nariadila výkon exekúcie, ale dokonca žalovaná bola (ako je to zrejmé aj z odôvodnenia rozhodnutia KS Nitra

čís. kon.: -315 z dňa 25.03.2009 str. 4 ) duplicitne vyzvaná listom zástupcu navrhovateľa z dňa 18.6.1999 ako aj listom banky z dňa 23.7.1999 k vráteniu žalovanej sumy žalobcovi, čo však neurobila a predmetný finančný obnos zaslala oprávnenému z výkonu exekúcie dňa 08.11.1999. Na základe uvedených je zrejmé, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o existencii liberačných dôvodov podľa § 33 EP práve naopak je zrejmé, že preukázateľne získala vedomosť o tom, že žalovaná suma nebola zrazená z účtu povinného ale z účtu tretej osoby a to žalobcu v tomto konaní, ktorý však nebol účastníkom exekučného konania a voči menovanému žalovaná nemala podľa § 41 Ex. por. exekučný titul a napriek tomu pokračovala vo výkone exekúcie a ani na výzvu nevrátila žalobcovi ale poukázala v novembri 1999 na účet oprávneného z výkonu exekúcie.. Podľa súdu exekútor má povinnosť zisťovať majetok povinnej osoby a zodpovedá za správnosť a pravdivosť údajov týkajúcich sa zisteného majetku povinnej osoby v exekučnom konaní aby tak zabránila vzniku škody na majetku tretích osôb.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej v tom smere, že ona len realizovala exekúciu na základe zlej informácie oprávneného z dôvodu, že aj tretie osoby sú povinné na písomnú výzvu exekútora poskytnúť súčinnosť vrátane bánk podľa § 34 ods. 5 EP a preto nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že z dôvodu navyšovania nákladov exekúcie nepožiadala o túto súčinnosť, nakoľko nič nebránilo v tom čase konajúcej exekútorke náhradu týchto nákladov zahrnúť do trov konania.

Zákonodarca v § 450 Obč. zák. vymedzil podmienky zníženia nároku na náhrady škody nielen pozitívnym, ale aj negatívnym spôsobom. Výpočet uvedený v pozitívnom vymedzení je len príkladmo uvedený. Dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie tohto ustanovenia sú uvedené len príkladmo. Vecnosť tejto povahy vyplýva zo zákonnej požiadavky prihliadnuť na okolnosti za ktorých došlo k vzniku škody. Osobný charakter vyplýva z povinnosti súdu prihliadať na osobné a majetkové pomery ako poškodeného tak aj škodcu. Medzi okolnosti za ktorých bola škody spôsobená treba rozumieť konkrétnu skutkovú situáciu za ktorej došlo ku škode a to s prihliadnutím k povahe a miere škodcovho zavinenia. V takom prípade najprv súd určí podiel škody, ktorý môže niesť poškodený a až potom sa dá primerane znížiť podiel žalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností podľa súdu nie je dôvod na zníženie nároku na náhradu škody, nakoľko to, že spln. práv. zást. oprávneného v minulosti v citovanom exekučnom konaní označil účet spoločníka a konateľa spoločnosti v procesnom postavení žalobcu, ktorý však svoju činnosť v tejto spoločnosti ukončil ešte k 30.05.1999 ako je zrejmé z pripojeného úplného výpisu z OR OS Trnava o tom, že žalobca v tejto spoločnosti nepôsobí ako spoločník a ani ako konateľ od 31.05.1999. Preto na základe uvedených podľa súdu nemožno hovoriť o tom, že žalovaná pristupovala k výkonu exekúcii s odbornou starostlivosťou a preto nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na zníženie nároku na náhradu škody podľa § 450 Obč. zák. v tomto konaní, nakoľko žalovaná nevykonala verifikáciu účtu povinnej osoby v exekučnom konaní a následne viedla výkon exekúcie na účet tretej osoby a dokonca keď žalovaná získala nepochybnú vedomosť o tom, že došlo k neoprávnenému odpísaniu z účtu a finančné prostriedky mala vo svojej dispozícii nepoukázala ich späť žalobcovi ale oprávnenému z výkonu rozhodnutia. Napokon v prípade ak žalobkyňa zistila spochybenie na strane banky nič jej nebránilo v tom, že aby si zákonnou cestou uplatnila sankcie voči banke.

Ďalej sa súd musel zaoberať námietkou premlčania žalovaného nároku, ktorú vzniesla žalovaná, pričom pre vyriešenie otázky, či došlo k premlčaniu žalovaného nároku žalobcu bolo potrebné zaoberať sa otázkou plynutia premlčacej doby ohľadne úrokov z omeškania.

upravuje v ust. a nasledujúcich omeškanie dlžníka. Ustanovenie prvá veta určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Odsek 2 §-u 517 stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa príslušenstvom pohľadávky.

Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľovi, pričom z teoretického hľadiska omeškaním dlžníka dochádza k zmene v obsahu práv a povinností záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. To znamená, že k naďalej trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť

veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Omeškaním dlžníka teda nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkovo-právny vzťah.

Právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje omeškanie dlžníka, je neposkytnutie plnenia dlžníkom veriteľovi riadne a včas. Právnym následkom tejto skutočnosti je vznik práva veriteľa požadovať úroky z omeškania. Už teda okamihom kedy sa dostane dlžník do omeškania, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pričom ich výška je stanovená osobitným vykonávacím predpisom.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vo všeobecnosti platí v občianskom práve premlčacia doba trojročná, ak nestanovuje pri niektorých právach osobitnú premlčaciu dobu.

Osobitné ustanovenie určuje aj premlčaciu dobu pri úrokoch a opakujúcich sa plneniach. Ak teda súd svojim rozhodnutím nerozhodol o návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania, potom pre tieto úroky z omeškania neplatí desaťročná premlčacia doba ale premlčacia doba trojročná.

Ustanovenie stanovuje, že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (okamih actio nata), čo je deň kedy je už právo žalovateľné, vynútiteľné, teda kedy je už záväzok splatný. V tomto smere Obč. zák. výslovne nestanovuje časový okamih, ktorým sa stávajú úroky z omeškania splatnými. Ustanovenie určuje, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z právnej povahy úrokov z omeškania však vyplýva, že ich splatnosť nastáva už dňom kedy sa dlžník do omeškania dostane, keďže podľa už keď nastane omeškanie dlžníka, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania. Teda už dňom omeškania dlžníka môže veriteľ svoje právo požadovať úroky z omeškania objektívne vykonať a domáhať sa plnenia. V súlade s uvedenou úvahou potom premlčacia doba ohľadne práva na úroky z omeškania plynie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti peňažného záväzku. Ak by totiž premlčacia doba pri úrokoch z omeškania plynula každým dňom samostatne, malo by to za následok, že samotná istina by bola uplynutím troch rokov od splatnosti premlčaná, avšak úroky z omeškania by dlžník bol povinný platiť z premlčanej istiny napriek tomu, že by sa dovolal jej premlčania. Takýto záver by však bol v rozpore s povahou úrokového záväzku ako akcesorického k záväzku hlavnému, teda aj keď hlavný záväzok by premlčaný bol, úroky z omeškania ako vedľajší vzťah nie. Tu súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. .

Na základe uvedených súd uplatnený nárok vo zvyšku a to v časti úrokov z omeškania zamietol, nakoľko podľa súdu nárok na úroky z omeškania je premlčaný, ako je zrejmé z pripojeného spisu OS LV na č. l. 210 si žalobca svojim písomným podaním

z dňa 06.02.2006 uplatnil popri istine v sume 4.462,75 EUR aj nárok na úroky z omeškania. Uvedené podanie bolo doručené súdu dňa 09.02.2006 t. j. po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť najneskôr odo dňa doručenia žaloby na zaplatenie istiny súdu a to dňa 02. 08.1999, ktorá lehota uplynula dňa 02.08.2002 a preto súd nárok v časti o úroky z omeškania zamietol.

Súd o nárok na náhradu trov konania nerozhodol v zmysle ustanovenia podľa ktorého ustanovenia citovaného zákona platí, že súd môže rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.