Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/148/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v právnej veci navrhovateľa: Domov sociálnych služieb pre dospelých a zariadenie chráneného bývania Rozsutec, so sídlom Furmanská č. 4, 841 03 Bratislava proti odporkyni: S.. K. I., bytom K. I. č.XX, XXXXX G. zastúpenej: S. Šebestom, advokátom so sídlom Prokopa Veľkého č.46, 81104 Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že výpoveď zo dňa 25.6.2008 daná v zmysle je neplatná a súčasne určuje, že pracovný pomer odporkyne skončil dňa 4.7.2008 z titulu dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle .

Odporkyňa je p o v i n n á vrátiť navrhovateľovi odstupné vo výške 7.579,50€ v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 554€ na účet Okresného súdu Bratislava I v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 25.8.2008 žiadal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 25.6.2008 daná odporkyni v zmysle je neplatná a súčasne, aby súd určil, že pracovný pomer odporkyne skončil dňa 4.7.2008 z titulu dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia a zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na vrátenie sumy 7.579,50€. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa bola dňom 1.7.2003 na základe vymenovania predsedu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 27.6.2003 prijatá do pracovného pomeru ako riaditeľka Domova sociálnych služieb pre dospelých a zaradenia chráneného bývania Rozsutec. Vznik pracovného pomeru bol potvrdený uzavretím písomnej pracovnej zmluvy dňa 7.11.2005, číslo LZM/161/25, nakoľko sa odporkyňa do uvedenej doby domáhala, aby mala uzatvorený pracovný pomer s Bratislavským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom navrhovateľa. Dňa 25.6.2008 bol predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja ako štatutárnemu orgánu zriaďovateľa navrhovateľa doručený list, v ktorom mu odporkyňa oznámila, že sa ku dňu 25.6.2008 vzdáva funkcie riaditeľky ako štatutárneho orgánu navrhovateľa. S odporkyňou ku dňu 25.6.2008 navrhovateľ rozviazal pracovný pomer v zmysle /. Výpoveď podpísala za navrhovateľa S.. M. K. ako zástupkyňa riaditeľa a zároveň vo výpovedi je uvedené, že rozviazanie pracovného pomeru bolo prerokované a odsúhlasené základnou odborovou organizáciou zriadenou pri navrhovateľovi. Vzhľadom na výpovedný dôvod bolo odporkyni priznané v zmysle kolektívnej zmluvy odstupné vo výške siedmych mesačných zárobkov v celkovej sume 7.579,50€ (228.340Sk), ktoré jej bolo aj dňa 30.6.2008 vyplatené. Podľa názoru navrhovateľa ide o zmätočné a zákonu odporujúce konanie zo strany zástupkyne riaditeľky S.. K., nakoľko v prípade skončenia pracovného pomeru podľa by mala začať plynúť dvojmesačná

prípadne trojmesačná výpovedná doba, z čoho jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer odporkyne nemohol skončiť ku dňu 25.6.2008 tak ako sa nesprávne domnieva odporkyňa. Zástupkyňa odporkyne spojila dva inštitúty skončenia pracovného pomeru a to výpoveď a dohodu do jedného právneho úkonu. Výpoveď doručenú odporkyni treba chápať podľa jej obsahu a teda pracovný pomer s odporkyňou bol dohodou o skončení pracovného pomeru. Odporkyňa písomným oznámením zo dňa 25.6.2008 oznámila predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja, že sa dňom 25.6.2008 vzdáva funkcie riaditeľky ako štatutárneho orgánu zariadenia Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja odporkyni listom zo dňa 2.7.2008 oznámil, že list zo dňa 25.6.2008 považuje za návrh smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru dohodou a súčasne uviedol, že súhlasí s ukončením pracovného pomeru dohodou v zmysle ku dňu doručenia súhlasu. Uvedený súhlas bol odporkyni doručený dňa 4.7.2008. Dňa 18.7.2008 navrhovateľ odporkyni zaslal výzvu, aby mu písomne oznámila súhlas s ukončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 4.7.2008 a zároveň odporkyni oznámil, že rozviazanie pracovného pomeru na základe považuje navrhovateľ za neplatné, nakoľko S.. M. K. nebola na takýto úkon oprávnená a jej konaním došlo k porušeniu ustanovenia , v zmysle ktorého právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. S odporkyňou pracovný pomer mohol rozviazať jedine predseda Bratislavského samosprávneho kraja. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s odporkyňou nemohol byť ukončený pracovný pomer v zmysle ustanovenia pre nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, nakoľko k dátumu 25.6.2008 neexistovalo žiadne písomné rozhodnutie, ktorým by navrhovateľ rozhodol o organizačnej zmene.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že do funkcie štatutárneho zástupcu navrhovateľa bola vymenovaná Rozhodnutím zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 25.6.2003. Pracovnú zmluvu s navrhovateľom uzatvorila dňa 7.11.2005, v ktorej dohodnutým druhom výkonu práce bolo koordinovanie a usmerňovanie poskytovanej starostlivosti občanov zariadenia sociálnych služieb podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých , ktorý sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Odporkyňa uviedla, že listom zo dňa 25.6.2008, ktorý adresovala predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja, sa vzdala funkcie štatutárneho orgánu navrhovateľa. Doručením tejto písomnosti odporkyňa uviedla, že prestala byť štatutárnym zástupcom navrhovateľa a vzdaním sa funkcie vzhľadom ku skutočnosti, že mala s navrhovateľom uzatvorenú vyššie citovanú pracovnú zmluvu sa jej pracovný pomer s navrhovateľom neskončil. Navrhovateľ mal povinnosť prideľovať jej prácu podľa dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve a vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ nemal v rozhodnom období žiadne iné vhodné miesto, tak s ňou ukončil pracovný pomer v zmysle . Odporkyňa nepoprela, že jej bolo vyplatené odstupné a odchodné. Odporkyňa má za to, že pracovný pomer navrhovateľ skončil výpoveďou, ktorú podpísala S.. M. K., ktorá v tom čase vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľky navrhovateľa, čím prebrala na seba aj pôsobnosť štatutárneho orgánu navrhovateľa v zmysel platného pracovného poriadnu a organizačného poriadku navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že je veľmi dôležité rozlišovať pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou a výkon funkcie štatutárneho orgánu. Funkciu štatutárneho orgánu odporkyňa začala vykonávať 1.7.2003 na základe vymenovania zastupiteľstvom Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 25.6.2003. Pracovnú zmluvu s navrhovateľom uzavrela dňa 7.11.2005. Zz o výkone funkcie vo verejnom záujme v hovorí, že právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom robí orgán, ktorá ho vymenoval alebo zvolil. V čase kedy bola odporkyni daná výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľom už nebola jeho štatutárnym orgánom, nakoľko sa tejto funkcie vzdala. Preto je toho názoru, že Bratislavský samosprávny kraj nebol voči nej oprávnený vykonávať žiadne právne úkony súvisiace s jej pracovným pomerom, pretože po vzdaní sa funkcie štatutárneho orgánu vykonávala závislú pracovnú činnosť podľa druhu práce určeného v katalógu pracovných činností a podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností, výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je druhom práce. List zaslaný predsedom Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 2.7.2008, ktorý jej bol doručený dňa 4.7.2008 nie je možné považovať za dohodu o ukončení pracovného pomeru, pretože nikdy nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu s Bratislavským samosprávnym krajom a ani s navrhovateľom

na funkciu štatutárneho orgánu. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie písmeno a/ , podľa ktorého pracovná zmluva sa uzatvára na druh práce a nie na funkciu. V liste adresovanom predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja odporkyňa oznamovala vzdanie sa funkcie štatutárneho orgánu navrhovateľa. V žiadnom prípade nešlo o žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou. Odporkyňa mala za to, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany navrhovateľa je platným skončením pracovného pomeru a teda vznikol jej aj nárok na vyplatenie odstupného a odchodného. Dôvody, pre ktoré odporkyňa mala za to, že treba návrh navrhovateľa zamietnuť, rozšpecifikovala aj v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 19.1.2011. Odporkyňa namietla aktívnu legitimáciu navrhovateľa ako zamestnávateľa na podanie žalobného návrhu, nakoľko ustanovenie a 79 presne stanovujú postup , kedy sa zamestnanec alebo zamestnávateľ môže domáhať skončenia pracovného pomeru. Predmetné ustanovenia nedefinujú taký postup, ktorý by umožňoval zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď prípadne uzatvoriť so zamestnancom dohodu o skončení pracovného pomeru a neskôr ju napadnúť na súde pre jej neplatnosť. Podľa názoru odporkyne, navrhovateľ na základe uvedených ustanovení nemá aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu, ktorým sa domáha určenia neplatnosti výpovede zo dňa 25.6.2008. Na podporu svojho tvrdenia poukázala aj na ustanovenie a/ , ktoré hovorí o tom, že neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto neplatnosť právneho úkonu spôsobil. Zotrvala ďalej v záverečnej reči na svojom tvrdení, že výpoveď z pracovného pomeru, na základe ktorej zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer podpísala Mgr. M. K., ktorá v rozhodnom období bola plne oprávnená konať za navrhovateľa.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom štatutárnej zástupkyne navrhovateľa, odporkyne, svedkyne S.. M. K., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise /ktorých obsah súd cituje v odôvodnení rozsudku nižšie/, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Z obsahu výpovede účastníkov konania a z obsahu listinného dôkazu a to prihlášky do výberového konania zo dňa 24.4.2003 mal súd preukázané, že odporkyňa sa prihlásila do výberového konania na pracovné miesto riaditeľ Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec. Písomnú prihlášku adresovala Bratislavskému samosprávnemu kraju. Z písomného listinného dôkazu a to pozvánky do výberového konania zo dňa 7.5.2003 vyplýva, že odporkyňa bola pozvaná na výberové konanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa20.5.2003. Z obsahu výpovede navrhovateľa a z obsahu písomného oznámenia o výsledku výberového konania zo dňa 28.5.2003 vyplýva, že na základe výsledkov výberového konania na obsadenie miesta riaditeľa Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec výberová komisia navrhla odporkyňu na vymenovanie do funkcie riaditeľa tohto zariadenia.

Z obsahu výpovede účastníkov konania mal súd preukázané, že odporkyňa vykonávala funkciu riaditeľky Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec po jej vymenovaní bez uzavretia písomnej pracovnej zmluvy.

Z výpovede účastníkov konania, ako aj z obsahu listinného dôkazu a to pracovnej zmluvy č.j.: LZM/161/2005 uzavretej účastníkmi konania dňa 7.11.2005 mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bol uzavretím predmetnej písomnej pracovnej zmluvy deklarovaný právny stav a to, že bol založený medzi účastníkmi konania pracovný pomer po splnení zákonnej požiadavky a to po vymenovaní odporkyne Zastupiteľstvom Bratislavského samosprávneho kraja dňa 25.6.2003, ktorá bola dňom 1.7.2003 na základe vymenovania predsedom Bratislavského kraja zo dňa 27.6.2003 prijatá do pracovného pomeru ako riaditeľka Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec, pracovný pomer bol dohodnutý na čas neurčitý, miesto výkonu práce bolo dohodnuté Bratislava. Dohodnutým druhom práce bolo koordinovanie a usmerňovanie poskytovania starostlivosti občanom v zariadeniach sociálnych služieb.

Z obsahu výpovede odporkyne ako aj z obsahu listinného dôkazu s označením veci vzdanie sa funkcie riaditeľky zo dňa 25.6.2008 oznámila odporkyňa zriaďovateľovi a to Bratislavskému samosprávnemu kraju, že sa vzdáva funkcie riaditeľky dňom 25.6.2008. Predmetná písomnosť bola Bratislavskému samosprávnemu kraju doručená dňa 25.6.2008.

Z výpovede odporkyne, z výpovede svedkyne S.. M. K. ako aj z obsahu písomnosti zo dňa 25.6.2008 vyplýva, že navrhovateľ v zastúpení vypočutej svedkyne rozviazal pracovný pomer s odporkyňou ku dňu 25.6.2008 z dôvodu nadbytočnosti v zmysle ustanovenia s.1, písmeno b/ . Navrhovateľ nemal v rozhodnom období žiadne voľné vhodné miesto, ktoré by mohlo byť odporkyni ponúknuté v zmysle dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve. Tento spôsob rozviazania pracovného pomeru bol označený ako výpoveď. Z obsahu predmetnej písomnosti ďalej vyplýva, že skončenie pracovného pomeru s odporkyňou bolo prerokované s odborovou organizáciou. Odporkyni bolo priznané vyplatenie odstupného v zmysle kolektívnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania sporné nebolo, že odporkyni bolo vyplatené odstupné v sume 228 340,-Sk .

Z výpovede účastníkov konania ako aj z obsahu listinného dôkazu zo dňa 2.7.2008 a to s označením veci súhlas s ukončením pracovného pomeru dohodou vyplýva, že predseda Bratislavského samosprávneho kraja po tom čo mu bol odporkyňou doručený vyššie opísaný list, obsahom ktorého bolo vzdanie sa funkcie riaditeľky Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec, ktorý je v zriaďovacej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja považoval túto písomnosť za návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou a oznámil odporkyni, že súhlasí s ukončením jej pracovného pomeru dohodou v zmysle ustanovenia ku dňu doručenia predmetného súhlasu . Predmetný písomní súhlas bol odporkyni doručený dňa 4.7.2008.

Z obsahu listinného dôkazu založeného do súdneho spisu navrhovateľom číslo 51/04/08/R zo dňa 29.4.2008 vyplýva, že svedkyňa S.. K. mala byť poverená od dňa 30.4.2008 vykonávaním právnych úkonov za riaditeľa ako štatutárneho orgánu Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec. Z obsahu poverenia však vyplýva, že nebolo podpísané odporkyňou ako štatutárnou zástupkyňou, bolo podpísané len svedkyňou S.. K.. Odporkyňa založila do súdneho spisu dňa 17.3.2010 taktiež predmetné poverenie, ktoré bolo podpísané ňou, ale nie vypočutou svedkyňou.

Podľa ustanovenia , veta prvá Z.z o výkone práce vo verejnom záujme právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil.

Podľa ustanovenia /ďalej / ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľa bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia s.2 bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu ,plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľaustanovenias.3, vete prvá, druhá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko ,čo nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Súd na základe vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, nakoľko odporkyňa do funkcie štatutárnej zástupkyne bola menovaná predsedom Bratislavského samosprávneho kraja a sním mala uzatvorenú aj pracovnú zmluvu ako riaditeľka Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec. S odporkyňou ako štatutárnou zástupkyňa navrhovateľa mohol byť ukončený pracovný pomer spôsobmi v definovanými avšak tak, že by za zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru s odporkyňou zásadne konal predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý aj konal a súhlasil, aby s odporkyňou bol ukončený pracovný pomer ku dňu 4.7.2008, ktorý deň bol dňom doručenia súhlasu s ukončením pracovného pomeru s odporkyňou dohodou. Tento deň súd určil za deň kedy s odporkyňou bol platne skončený pracovný pomer dohodou. Odporkyňa vzdaním sa funkcie riaditeľky prestala spĺňať požiadavky na výkon práce, čo je jedným z dôvodov pre ukončenie pracovného pomeru. Odporkyňa v zákonom stanovenej lehote sa nedomáhala určenia neplatnosti skončenie pracovného pomeru v

zmysle ustanovenia . Odporkyni nevznikol nárok na vyplatenie odstupného, nakoľko s ňou nebol platne rozviazaný pracovný pomer v zmysle ustanovenia s.1 písmeno b/ , preto súd zaviazal žalovanú odporkyňu na vrátenie sumy 7.579,50€ v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia citovaného s.1,3 . Odporkyňa ako bývalá štatutárna zástupkyňa navrhovateľa musela vedieť , že úkony za zamestnávateľa voči nej ako zamestnancovi - štatutárnemu orgánom, robí orgán, ktorý ju vymenoval .

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah pracovného poriadku navrhovateľa z marca roku 2004 na článok 6 z obsahu ktorého je zrejmé že riaditeľa Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec vymenúva zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja. V predmetnom článku je taktiež konštatované , že odvolaním alebo vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer riaditeľa nekončí avšak treba dodať, že ak sa má následne skončiť takýto pracovný pomer riaditeľa treba , aby bol skončený platne to výlučne v súlade s citovaným ustanovením Z.z o výkone práce vo verejnom záujme podľa ktorého právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil čo v prejednávanej veci splnené nebolo.

Odporkyňa ako bývalá štatutárna zástupkyňa spôsobila svojim konaním, že s ňou navrhovateľ ako zamestnávateľ v zastúpení vypočutej svedkyne neplatne skončil pracovný pomer. Svedkyňa aj keď disponovala písomný poverením na zastupovanie štatutárneho zástupcu navrhovateľa nemohla s odporkyňou platne skončiť pracovný pomer, nakoľko tak ako je uvedené vyššie, takéto oprávnenie zákon priznáva len predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja v zmysle citovaného ustanovenia

Ak by aj súd pripustil, že by mohol byť pracovný pomer s odporkyňou rozviazaný poverenou pracovníčkou, tak by musela disponovať platným poverením, ktoré by obsahovalo náležitosti poverenia v zmysle ustanovenia s.2 , podľa ktorého zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Písomné poverenia založené navrhovateľom a odporkyňou do súdneho spisu sa líšia svojimi podpismi tak ako je uvedené v odôvodnení rozsudku ,obsahovo sú totožné, avšak obsah poverenia je neurčitý a nie je uvedený konkrétny rozsah oprávnenia poverenej zamestnankyne. Nepostačuje len odkaz na vnútorné organizačné predpisy zamestnávateľa. Ak by aj súd pripustil, že by poverenie malo obsahové náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia písomnosť zo dňa 25.6.2008, číslo217/06/08 na základe ktorej mal byť s odporkyňu rozviazaný pracovný pomer je nezrozumiteľná, neurčitá. Obsahovo by súd mohol vyhodnotiť tento právny úkon ako dohodu o ukončení pracovného pomeru, nakoľko je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru a pracovný pomer sa mal skončiť k určitému dňu avšak ako platnú dohodu o ukončení pracovného pomeru nie je možné tento právny úkon vyhodnotiť, nakoľko absentuje na ňom podpis odporkyne ako zamestnankyne, s ktorou mal byť pracovný pomer ukončený .Na písomnosti je uvedený podpis odporkyne len ako preberajúcej písomnosť nie ako zmluvnej strany. Písomnosť nie možné kvalifikovať ani ako platnú výpoveď z pracovného pomeru, nakoľko výpovedný dôvod nie je dostatočne konkretizovaný, nepostačuje len odkaz na ustanovenie písmeno b/ . Ide v zákone o široko koncipovaný dôvod výpovede, ktorý musí byť pri rozväzovaní pracovného pomeru s nadbytočným zamestnancom zamestnávateľom skutkovo vymedzený a musí vychádzať z rozhodnutia zamestnávateľa o prijatí organizačnej zmeny. Navrhovateľ v konaní preukázal, že v rozhodnom období nerozhodol o organizačnej zmene, na základe ktorej by sa odporkyňa stala nadbytočnou zamestnankyňou. Súd v prejednávanej veci poukazuje i na tú skutočnosť, že zamestnávateľ má hmotnoprávnu povinnosť ponúknuť zamestnancovi, s ktorým rozväzuje pracovný pomer výpoveďou vhodnú prácu okrem výpovedného dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, výpovedného dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a v prípade zrušenia zamestnávateľa. V písomnosti označenej ako výpoveď zo dňa 25.6.2008 je len konštatované, že vhodnú prácu odporkyni nebolo možné ponúknuť a rozpore s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa nie sú uvedené pracovné miesta ktoré ako voľné boli odporkyni zamestnávateľom ponúknuté a ktoré odporkyňa odmietla.

Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že navrhovateľ ako zamestnávateľ má právo na podanie žalobného návrhu, nakoľko odporkyňa ako bývalá štatutárna zástupkyňa spôsobila svojim konaním uvedeným vyššie, že s ňou bol neplatne skončený pracovný pomer .Odporkyni nevznikol nárok

na ochranu v zmysle ustanovenia s.3, veta prvá , podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 2, vetu druhú podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Odporkyňa ako bývalá štatutárna zástupkyňa navrhovateľa sa neriadila uvedeným článkom 2 .Na základe vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že povinnosti vyplývajúce jej z pracovnoprávneho vzťahu zneužila na škodu svojho zamestnávateľa.

Podľa ustanovenia o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa ustanovenia § 4ods. 2, písmeno d/ cit. zákona navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Súd zaviazal neúspešnú odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle citovaného ustanovenia za podaný návrh, nakoľko navrhovateľ je od poplatku oslobodený v zmysle citovaného ustanovenia písmeno d/ a v konaní súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

Súdny poplatok súd vypočítal v zmysle položky a, b Sadzobníka súdnych poplatkov na sumu 554,- EUR, ktorý je odporkyňa povinná zaplatiť na účet okresného súdu Bratislava I v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /s.2 /