Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-1-2010.pdf
PDF · 120.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/1/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľky: N. P., nar. X.X.XXXX, bytom D. P., A.. X. Y. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P., A.. X. Y. XXXX/XX, toho času bytom X S. D., S., E., I. P. XAX, proti odporcovi: CBA VEREX, a.s., Kuzmányho 1137, Liptovský Mikuláš, 031 29, IČO: 31 645 704, zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Alžbetou Hlavačkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 1, za účasti vedľajšieho účastníka: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15, Bratislava, o náhradu škody, t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. Súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde sa pod sp.zn. 10C/218/1994 viedlo konanie pôvodne o návrhu navrhovateľky na vydanie nehnuteľností vytvorené geometrickým plánom č. 244-204-0515-94 zo dňa 30.9.1994, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat.úz. D. P., vedené na Katastrálnom úrade v Ž.G., Správa katastra D. P., ktorým sa zároveň navrhovateľka domáhala finančnej náhrady za všetky straty a škody za neoprávnený majetkový prospech, za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom spôsobom nečinnosti príslušných orgánov a náhrady za nepeňažné straty, ušlý zisk a omeškania príležitostí. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10 C 218/1994-365 zo dňa 21.10.2003 podanie navrhovateľky odmietol, ktoré uznesenie bolo zrušené Krajským súdom v Žiline uznesením č.k. 9Co 7/2005-446 zo dňa 30.3.2005 s tým, že bude povinnosťou prvostupňového súdu poučiť navrhovateľku o náležitostiach riadneho návrhu na začatie koania a vyzvať ju na odstránenie nedostatkov návrhu, ktorú žalobu súd v tejto časti o vyplatenie finančných náhrad uznesením č.k. 10C/218/1994-774 zo dňa 23.3.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.3.2007 vylúčil na samostatné konanie. Veci bola pridelená nová sp.zn. 4C/1/2010.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/1/2010-2 zo dňa 29.9.2010 vyzval navrhovateľku, aby v lehote do dvadsiatich dní upresnila petit žaloby, jednoznačne vymedzila jednotlivé nároky, jasne ich pomenovala, vyčíslila a zadefinovala skutočnosti, ktoré podľa navrhovateľky odôvodňujú jeho danosť voči konkrétnemu odporcovi. Zároveň po skutkovej stránke opísala na základe čoho si uplatňuje svoj nárok, v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu navrhovateľka upresnila svoj žalobný návrh tak, že žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 39.971,-eur s úrokom 9,80% počnúc od 1.7.1997 do zaplatenia, sumu 38.560,-eur s úrokom 9,80% počnúc od 1.7.1998 do zaplatenia a sumu 47.024,-eur s úrokom 9,80% počnúc od 1.9.1999 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka si dňa 7.9.1991 ako osoba oprávnená riadne požiadala o navrátenie majetku vlastnených pôvodne jej rodičmi.
K vyporiadaniu v stanovenej lehote nedošlo, pretože úradníci na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR na riadne podaný reštitučný nárok jednoducho zabudli. Rovnako ocenenie malo byť doručené navrhovateľke. Všetky nehnuteľnosti boli neskôr ocenené ku dňu odňatia podľa cenových predpisov platných k 1.4.1991 na celkovú sumu 18.889.049,40Kčs znaleckým posudkom G.. O.. Ministerstvo malo najneskôr do privatizácie podniku, do ktorého sa vložili nehnuteľnosti, na ktoré si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok, teda do 31.12.1995 inštruovať vtedajší Fond národného majetku SR, aby emitoval 18.889 akcií RIF na meno navrhovateľky. Dňa 6.3.1997, takmer jeden a pol roka po termíne, poslal vedľajší účastník na strane odporcu navrhovateľke list, v ktorom akoby uznal časť reštitučného nároku iba jednu tretinu údajne vydaním 3056 akcií RIF. Aj takto navrhnutá suma by bola neprimerane nízka. Vedľajší účastník konania nikdy nedoručil navrhovateľke ani privatizačný projekt, ani ocenenie ani rozhodnutie o vyporiadaní jej reštitučnom nároku, nikdy neinštruoval FNM SR, aby delimitoval navrhovateľke ani tých 3056 akcií RIF. Osobou povinnou vysporiadať reštitučný nárok navrhovateľky sa stal odporca tohto konania CBA Verex, a.s.. Nadobúdateľ privatizovaného majetku, teda odporca, nedal oceniť celý majetok, ktorý sa týka reštitúcie, ale iba jeho menšiu časť. Nadobúdateľ privatizovaného majetku, teda odporca, v tomto konaní nesprávne posudzoval nárok navrhovateľky v tom zmysle, že budovy, ktoré si navrhovateľka žiada vydať, údajne nebolo možné vydať, lebo údajne tieto boli nehnuteľnosti znehodnotené natoľko, že to neumožňovalo oprávnenú osobu odkúpiť majetok presahujúci rámec reštitúcie. Nehnuteľnosti, ktoré si navrhovateľka žiada vydať neboli znehodnotené, neboli súčasťou väčšieho prevádzkového komplexu, nakoľko celý prevádzkový komplex budov pozostával iba z budov, ktoré si navrhovateľka žiada vydať v rámci reštitúcie. Vedľajší účastník konanie nekomunikoval s navrhovateľkou, neumožňoval jej nazerať do spisu. Napríklad kópiu spisu týkajúceho sa jej reštitučného nároku si musela vymôcť cez odvolanie sa na ministra hospodárstva. Vedľajší účastník vydal rozhodnutie o privatizácii pred vyporiadaním reštitučného nároku navrhovateľky, nedoručil jej rozhodnutie o vyporiadaní jej reštitučného nároku. Aj keby bol vedľajší účastník doručil navrhovateľke o vyporiadaní jej reštitučného nároku bolo by to nezákonné rozhodnutie, pretože bolo vydané takmer jeden a pol roka po termíne. Navrhovateľka zistila, že RIF vyplatil v r. 1996, 1997, 1999 dividendy takto: a./ za rok 1996 bola výška hrubej dividendy na 1 akciu 75,-Sk, b./ za rok 1997 bola výška hrubej dividendy na 1 akciu 70,-Sk, c./ za rok 1998 bola výška hrubej dividendy na 1 akciu 75,-Sk. Jednoduchým prepočtom 18889 RIF, ktoré mali byť navrhovateľke vydané najneskôr do 31.12.1995 by dividendy za rok 1996 činili 18889 x 63,75 = 1.204.173,70Sk, t.j. 9.971,24eur, dividendy za rok 1997 činili 18889 x 61,50 = 1.161.673,50Sk, t.j. 38.560,49eur a dividendy za rok 1998 činili 18889 x 75 = 1.416.675,- Sk, t.j. 47.024,99eur. Reštitučný investičný fond, a.s. Bratislava sa premenil na otvorený ROPF. Dňa 22.9.2003 spoločnosť RT predala 179889 akcií RIF za 3.250,-Sk/akcia. Tým, že navrhovateľke neboli akcie RIF vydané včas, bola pozbavená príležitosti tieto akcie predať so ziskom. 18889 akcií RIF za 3.250,-Sk/akcia činí 61.389.250,-Sk, t.j. 2.037.749,70eur. Za predpokladu, že v prospech navrhovateľky by bol vynesený rozsudok v tom zmysle, že odporca musí navrhovateľke zaplatiť 627.000eur s úrokmi, rozdiel by činil 1.035.847,90eur. Keby boli bývali navrhovateľke fyzicky vydané budovy mohla získať za prenájom týchto budov od r. 1996 do r. 2010 zisk približne 2.552.850,64eur. Zisk z prenájmu budov bol počítaný veľmi konzervatívne a to zo sumy oveľa nižšej ako sú aktuálne trhové ceny za prenájom v Liptovskom Mikuláši za dané obdobie. Právnu úpravu výšky úroku z omeškania upravuje Obchodný zákonník v §369.
Súd podľa ust. § 101 ods. 2 Obč.súd.por. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, jej splnomocneného zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili zo zdravotných dôvodov.
Právna zástupkyňa odporcu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že odporca sa necíti pasívne, vecne legitimovaný pokiaľ si navrhovateľka uplatnila náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu. Majú za to, že navrhovateľke žiadna škoda nevznikla. Takisto sa necítia kompetentní na riešenie takejto zodpovednosti. Navrhovateľka nepreukázala v čom odporca porušil svoju povinnosť, aký právny predpis porušil, nepreukázala príčinnú súvislosť medzi údajným vznikom škody a zavinením odporcu, teda nie sú splnené ani základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Odporca je podnikateľským subjektom, nie orgánom verejnej moci, resp. orgánom štátnej správy. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky o náhradu škody je bezpodmienečne nutné zohľadniť aj doterajšie súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/218/1994. Z priebehu tohto konania je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáhala, na základe akých reštitučných titulov, na základe akých dôkazov, aké dôkazy v zmysle svojej zákonnej dôkaznej povinnosti navrhovateľka súdu predložila, aké boli vyjadrenia a stanoviská jednotlivých účastníkov. Navrhovateľka nepodala voči výške ocenenia náležitú žalobu na súd tak, ako postup pripúšťal § 47
Zák.č. 92/1991 Zb.. Napriek tomu, že vo svojom návrhu na náhradu škody vypočítava výšku škody, ktorá jej vznikla nevyplatením dividend z akcií, hoci jej akcie neboli vydané, pretože s postupom ani priznanou výškou nároku nesúhlasila, ale naďalej viedla spor o vydanie majetku. V súčasnej dobe sa už domáha finančného vyporiadania reštitučného nároku. Výpočet náhrady škody uplatnený v čl. III bod 2. a čl. IX návrhu navrhovateľky o náhradu škody je len hypotetický . Nestačí však predpoklad, o aký sa navrhovateľka opiera.
Poverená pracovníčka vedľajšieho účastníka žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľka neuviedla v čom bol porušený úradný postup a takisto, či jej vôbec nejaká škoda vznikla. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rieši Zák.č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľka si nárok na náhradu škody neuplatnila na príslušnom ministerstve. Taktiež vedľajší účastník odmieta akúkoľvek zodpovednosť za škodu, ktorej sa navrhovateľka domáha. Podmienkou akejkoľvek zodpovednosti štátu je vznik škody spôsobený nesprávnym úradným postupom, avšak v každom prípade musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR listom zo dňa 6.3.1997 oznámilo navrhovateľke, že jej nárok kvalifikovalo ako nárok podľa § 2 ods. 3 Zák.č. 87/1991 Zb., že reštitúcia formou vydania nie je možná a rozhodlo o uspokojení nároku formou finančnej náhrady. Navrhovateľka mala možnosť odvolať sa do pätnástich dní, svoju možnosť nevyužila. Navrhovateľka žiadala, prostredníctvom súdu, svoj reštitučný nárok riešiť fyzickým vydaním veci, pričom dlho nevedela presne identifikovať rozsah svojho nároku a opakovane podávala návrhy na zmenu a rozšírenie svojho návrhu. Až podaním z 22.10.2010 zmenila svoju žiadosť na spôsob vyporiadania reštitučného nároku finančnou náhradou.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom listín založených v spise a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 10C/218/1994, z ktorého zistil nasledovné:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.6.1994 sa navrhovateľka pôvodne domáhala vydania nehnuteľností vo vlastníctve jej právnych predchodcov v celosti, keď vzhľadom na závery Znaleckého posudku č. 44/2010 znalca G.. F. O., na návrh navrhovateľky, Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10C/218/1994-1190 zo dňa 29.10.2010 pripustil zmenu žaloby tak, že odporca - CBA Verex, a.s. je povinný zaplatiť navrhovateľke 627.000,-eur do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,8% ročne a zo sumy 627.000,-eur od 1.1.1996 do zaplatenia. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka je oprávnená osoba v zmysle § 3 ods.1 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, teda jedná sa o štátnu občianku Slovenskej republiky (osvedčenie o štátnom občianstve na č.l. 22 pripojeného spisu), ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (potvrdenie Mesta Liptovský Mikuláš na č.l. 21 pripojeného spisu) a ktorá je právnym nástupcom neb. G. X. a jeho manželky U. X., rod. O., ktorí zomreli pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods.2 v spojení s § 13 ods. 1 Zák.č. 87/1991 Zb. a to G. X. zomrel dňa 22.10.1959 v Kanade (potvrdenie o pochovaní zo záznamu o pohreboch na č.l. 16, 17 pripojeného spisu) a U. X., rod. O. zomrela dňa 29.7.1990 v Kanade podľa vyjadrenia navrhovateľky, keď úmrtný list je datovaný dňa 30.7.1990 (č.l. 14 pripojeného spisu). Ďalej mal súd za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľky mali syna G. X. a dcéru D. U., rod. X., títo však nespĺňajú podmienky oprávnených osôb a to štátneho občianstva a trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Súd mal za preukázané, že výzvou zo dňa 23.1.1991 (príloha č. 1 podania predloženého súdu dňa 23.3.2007v pripojenom spise) navrhovateľka vyzvala ZDROJ, odštepný závod 0904 Liptovský Mikuláš o vydanie všetkého znárodnením odňatého nemovitého i movitého majetku jej rodičov, ktorý užívajú. Zároveň žiadala o protihodnotu za časť parc.č. XXXX, (kat.úz. D. P. vložka č. 1703 a 2312) odpredanú ako pozemok na stavbu rodinného domu, eventuálne za ďalšie časti majetku, pokiaľ ku ich odpredaju, či inou formou scudzenia došlo. Výzvou zo dňa 7.9.1991 (č.l. 18 spisu, resp. príloha č.4 podania doručeného súdu dňa 23.3.2007) navrhovateľka vyzvala ZDROJ Banská Bystrica, š.p. Banská Bystrica o navrátenie znárodneného majetku získaného odňatím vlastníckeho práva a to o Veľkoobchod s potravinami v Liptovskom Mikuláši, na ktorý podnik bol výmerom PPO č. 1/6-10928/1-1948 zo dňa 4.3.1948 uvalená národná správa. Zároveň podnik bol bez náhrady znárodnený. Listom zo dňa 23.2.1994 (č.l. 19 pripojeného spisu) navrhovateľka vyzvala ZDROJ Banská Bystrica, š.p. Banská Bystrica o vydanie znárodneného majetku vzhľadom na to, že za znárodnený majetok nebola poskytnutá žiadna náhrada - § 2 ods.3 zák.č. 87/1991 Zb., § 47 ods.1 zák.č. 92/1991 Zb. a skutočnosť, že okrem znárodnenej časti majetku jej rodičov, ktorý užívajú, toho času sa tam nachádza aj nehnuteľný
majetok štátu, reštitúciou znárodnenej časti majetku mala byť riešená privatizačným projektom ich podniku v rámci druhej vlny veľkej privatizácie. Keďže do 31.12.1993 ich privatizačný projekt nebol schválený, žiada o vydanie znárodneného majetku jej rodičov, na základe § 47 ods.4 zák.č. 92/1991 Zb. novelizovaného č. 92/1992 Zb. a podľa príslušných ustanovení zák.č. 87/1991 Zb..
Rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu majetku SR zo dňa 4.3.1997 (č.l. 723 pripojeného spisu) o vyporiadaní reštitučného nároku príslušné ministerstvo rozhodlo o spôsobe vyporiadania reštitučného nároku podľa § 2 ods.3 zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a to finančnou náhradou vydaním akcií z Reštitučného investičného fondu, a.s., Bratislava, Fondom národného majetku SR v celkom počte 9168 akcií v nominálnej hodnote 1.000,- Sk za jednu akciu oprávneným osobám, podľa časti B.2.2 určeného privatizačného projektu, v celkovej výške 9.168.412,-Sk, zaokrúhlene 9.168.000,-Sk a to v prospech oprávnenej osoby - navrhovateľky vo výške 1/3-ine k celku, t.j. 3.056.137,-Sk, zaokrúhlene 3.056.000,-Sk. Predmetom reštitučného nároku sú nehnuteľnosti pôvodne zapísané vo vložke 1703 kat.úz. D. P. dom č.p. XXXX parc.č. XXXX/X o výmere 508 m2, pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 1452 m2, pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 1129 m2, pozemok a dvor parc.č. XXXX/X o výmere 1289 m2, pozemok parc.č. XXXX o výmere 836 m2. Pôvodné parcely sa geometrickým plánom č. 243-204-0050-93 včlenil do KN parciel č. XXXX/X
- 3, XXXX/X a XXXX/XX - 12 a to PKN parc.č. XXXX/X dom súp.č. XXXX o výmere 508 m2 do KN parc.č. XXXX/X, diel 1 o výmere 268 m2 do KN parc.č. XXXX/XX, diel 2 o výmere 240 m2, PKN parc.č. XXXX/X, skladište súp.č. XXXX o výmere 1452 m2 do KN parc.č. XXXX/X, diel 6 o výmere 1369 m2, PKN parc.č. XXXX/X o výmere 1129 m2 do KN parc.č. XXXX/X, diel 7 o výmere 1083 m2, PKN parc.č. XXXX/X hospodárska budova a dvor o výmere 1289 m2 do KN parc.č. XXXX/XX diel 3 o výmere 83 m2, do KN parc.č. XXXX/XX diel 4 o výmere 66 m2, do KN parc.č. XXXXX/X diel 5 o výmere 1140 m2, PKN parc.č. XXXX garáž a dvor o výmere 836 m2, do KN parc.č. XXXX/X diel 14 o výmere 574 m2, do KN parc.č. XXXX/X diel 15 o výmere 110 m2. Hodnota pozemkov o výmere 4933 m2 je podľa znaleckého posudku č. 20/97 vypracovaných znalcom Ing. P. A. stanovená na 468.635,-Sk a hodnota pôvodných stavieb na sumu 8.699.777,-Sk. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia dňa 3.11.1995 bol schválený základný privatizačný projekt štátneho podniku ZDROJ Banská Bystrica, odštepný závod Liptovský Mikuláš, privatizovaný bol aj majetok, ktorý predmetom reštitučného nároku p. N. P., ktorý bol v čase privatizácie predmetom súdneho sporu. Pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, mohol byť uplatnený nárok kvalifikovaný ako nárok podľa § 2 ods.3 zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších doplnkov. Z dôvodu, že tento majetok je už vo vlastníctve akciovej spoločnosti ZDROJ VEREX Liptovský Mikuláš, a taktiež z dôvodu, že časť pôvodných pozemkov bola zastavaná po odňatí novými stavbami (sociálna, administratívna budova, sklad vína UNRRA sklad) a z pôvodných stavieb, okrem administratívnej budovy na parc.č. 1016/1, boli všetky rekonštruované, to znamená zhodnotené. Takisto z pôvodných pozemkov o výmere 5726 m2 do privatizovaného štátneho podniku prešli len pozemky o výmer 4933 m2 a 2943 m2 od iných subjektov, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR rozhodlo o vyporiadaní reštitučného nároku formou finančnej náhrady.
Oznámenie o spôsobe a rozsahu vyporiadania bolo Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR bolo vykonané navrhovateľke, listom zo dňa 6.3.1997 (č.l. 184 pripojeného spisu), kde sa okrem iného konštatuje, že reštitučný nárok bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou N. P.. Povinnou osobou, voči ktorej bol uplatnený reštitučný nárok kvalifikovaný ako § 2 ods.3 zák.č. 87/1991 Zb., je štátny podnik ZDROJ, š.p. Banská Bystrica, OZ 09-04 Liptovský Mikuláš. Na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR bol reštitučný nárok uplatnený žiadosťou dňa 1.8.1991, 11.9.1991 a 30.9.1991 a u povinnej osoby dňa 7.10.1991. Predmetom reštitučného nároku boli nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PK vložke č. 1703 kat.úz. D. P., parc.č. XXXX/X o výmere 508 m2 - dom súp.č. XXXX, parc.č. XXXX/X o výmere 1452 m2 - skladište súp.č. XXXX, parc.č. XXXX/X o výmere 1129 m2 - pozemok, parc.č. XXXX/X o výmere 1289 m2 - hospodárska budova a dvor a parc.č. XXXX o výmere 836 m2 - garáž a dvor, ktoré pôvodné parcely sa geometrickým plánom č. 243-204-0050-93 včlenili do KN parciel XXXX/X - XXXX/X, parcela XXXX/X a parciel č. XXXX/XX - XXXX/XX. Bolo konštatované, že navrhovateľka je oprávnená osoba po zomrelých G. X. a U. X. v podiele 1/3 k celku, ktorá ako jediná spĺňa podmienky stanovené v § 3 ods.1 zák.č. 87/1991 Zb. (občianstvo a trvalý pobyt). Reštitučný nárok v hodnote 3.056.137,-Sk zaokrúhlene vo výške 3.056.000,-Sk s oprávnenou osobou je vyporiadný vydaním akcií z Reštitučného investičného fondu, a.s., Bratislava v počte 3056 kusov aktív v nominálnej hodnote 1.000,-Sk za akciu s tým, že ak oprávnená osoba nesúhlasí s ocenením
svojho nároku, môže sa domáhať svojho nároku na súde v lehote 15 dní odo dňa, kedy bola o spôsobe vyporiadania svojho nároku upovedomená.
V priebehu konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 10C/218/1994 bolo vydané rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 105/2011-1000 zo dňa 18.1.2011 (č.l. 1319 pripojeného spisu) o zmene rozhodnutia č. 4/1997 zo dňa 4.3.1997 o vyporiadaní reštitučného nároku vydaného podľa ust. § 2 ods. 3 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého oprávnenej osobe - navrhovateľke sa v podiele 1/3-ina z celku vydáva 193.841,-eur vo forme zmenky, ktorú vydáva Fond národného majetku SR za priznaný reštitučný nárok za stavby: sklad súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/X, sklad (UNRRA) na parc.č. XXXX/ X, dielne na parc.č. XXXX/X, sociálna budova na parc.č. XXXX/X, garáže na parc.č. XXXX/X, vrátnica na parc.č. XXXX/X, oplotenie, studňa, vonkajšie úpravy a pozemky vytvorené geometrickým plánom č. 243-204-0050-93: diel 6 z pkn parc.č. XXXX/X o výmere 1369m2 včlenený do C-KN parc.č. XXXX/X, diel 7 z pkn parc.č. XXXX/X o výmere 1083m2 včlenený do C-KN parc.č. XXXX/X, diel 3 z pkn parc.č. XXXX/X o výmere 83m2 včlenený do C-KN parc.č. XXXX/XX, diel 4 z pkn parc.č. XXXX/X o výmere 66m2 včlenený do C-KN parc.č. XXXX/XX, diel 5 z pkn parc.č. XXXX/X o výmere 1140m2 včlenený do C-KN parc.č. XXXX/X, diel 14 z pkn parc.č. XXXX o výmere 574m2 včlenený do C-KN parc.č. XXXX/X, diel 15 z pkn parc.č. 1006 o výmere 110m2 včlenený do C-KN parc.č. XXXX/X v kat.úz. D. P.. Oznámenie o spôsobe a rozsahu vyporiadania reštitučného nároku vydaného podľa ust. § 2 ods.3 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (č.l. 1325 pripojeného spisu) zo dňa 19.1.2011 bolo Ministerstvom hospodárstva SR zaslané navrhovateľke na prepravu poštovým úradom dňa 21.1.2011 (č.l. 1331 pripojeného spisu).
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10C/218/1994 zo dňa 21.1.2011 žalobu o zaplatenie 627.000,-eur proti odporcovi, z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, zamietol. Tento rozsudok doposiaľ právoplatnosť nenadobudol.
V súdenom prípade sa navrhovateľka domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nečinnosťou príslušných orgánov za nepeňažné straty, ušlý zisk.
Podľa ust. § 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na účely tohto zákona
a./ výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b./orgán verejnej moci je: 1./ štátny orgán, 2./ orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa ust. § 3 ods. 1Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a./ nezákonným rozhodnutím, b./ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c./ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d./ nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a./ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1./ škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2./ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3./ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,
b./ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3) c./ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán, d./ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e./ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f./ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g./ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h./ A. W. X., ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i./ verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j./ Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k./ Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l./ orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa ust. § 4 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Na základe výsledku vykonaného dokazovania súd žalobu o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom voči odporcovi zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci zodpovedá štát a v mene štátu konajú orgány uvedené vo vyššie citovanom ust. § 4 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z.. Ak navrhovateľka tvrdí, že jej vznikla škoda, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, môže sa obrátiť na príslušný orgán vo veci náhrady škody. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú. Ak ide o rozhodnutie, ktoré bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné, súd z takéhoto rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie jeho správnosti. Prípady, ktoré nastali pred účinnosťou Zák.č. 514/2003 Z.z. treba posudzovať podľa Zák.č.58/1969 Zb. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/16/2005).
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala náhrady škody za ušlý zisk, ktorý mohla získať za prenájom budov, ktorých vydania sa domáhala za obdobie od r. 1996 - r. 2010, súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu majetku SR zo dňa 4.3.1997 o vyporiadaní reštitučného nároku v spojení s rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR č. 105/2011-1000 zo dňa 18.1.2011 o zmene rozhodnutia č. 4/1997 zo dňa 4.3.1997 príslušné ministerstvo rozhodlo o vyporiadaní reštitučného nároku, v zmysle ktorého oprávnenej osobe - navrhovateľke sa v podiele 1/3-ina z celku vydáva 193.841,-eur vo forme zmenky, ktorú vydáva Fond národného majetku SR za priznaný
reštitučný nárok. Reštitučný nárok navrhovateľky bol podľa ust. § 2 ods. 3 Zák.č. 87/1991 Zb. riešený v privatizačnom projekte a vyporiadaný finančnou náhradou, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila, žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.6.1994 sa pôvodne domáhala vydania nehnuteľnosti, keď Okresný súd Liptovský Mikuláš tromi rozhodnutiami (ktoré boli zrušené odvolacím súdom) jej žalobu na vydanie veci zamietol a až v priebehu konania sa navrhovateľka domáhala vyplatenia finančnej náhrady. Keďže predmetné nehnuteľnosti navrhovateľke po jej právnych predchodcoch nikdy neboli vydané a v súčasnej dobe ich už navrhovateľka ani nežiada vydať, navrhovateľke nemohla vzniknúť škoda ako ušlý zisk za nájom predmetných nehnuteľností vo vlastníctve odporcu a teda neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú: 1./ protiprávny úkon, 2./ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4./ zavinenie. Protiprávny úkon je taký úkon fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a ktorý zasahuje do subjektívnych práv inej fyzickej alebo právnickej osoby alebo tieto jej práva ohrozuje; protiprávnosť spočíva v pôsobení určitej kvalifikovanej udalosti alebo správania, ktoré vyvolávajú škodu, čo objektívne právo nedovoľuje. Zo strany navrhovateľky neboli tvrdené a preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu zo strany odporcu. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala náhrady škody titulom ušlého zisku za nevyplatené dividendy, súd poukazuje na tú skutočnosť, že pôvodne reštitučný nárok navrhovateľky bol vyporiadaný vydaním akcií z Reštitučného investičného fondu, a.s. Bratislava v počte 3056ks akcií v nominálnej hodnote 1.000,-Sk/1akcia, s ktorým vyporiadaním ale navrhovateľka nikdy nesúhlasila, preto sa svojho nároku domáhala na súde. Žaloba navrhovateľky je zmätočná aj v tom, že na jednej strane si uplatňuje náhradu škody titulom ušlého zisku za nevyplatené dividendy a na druhej strane navrhovateľka žiada náhradu škody za ušlý zisk za prenájom nehnuteľnosti, pritom reštitučný nárok oprávnenej osoby možno vyporiadať v privatizačnom projekte jedným z dvoch spôsobov t.j. buď naturálnou reštitúciou - vydaním veci alebo poskytnutím finančnej náhrady. Súd takisto dospel k záveru, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu škody za nevyplatené dividendy, pretože odporca nerozhodol o spôsobe vyporiadania jej reštitučného nároku, odporca je zo zákona (ust. § 3 ods. 3 Zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby) povinný len na vydanie majetku. Podľa ust. § 4 ods. 7 Zák.č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii na rozhodovanie o nároku podľa ust. § 2 ods. 3 Zák.č. 87/1991 Zb., v súlade s ust. § 47 Zák.č. 92/1991 Zb., je príslušné v rámci schvaľovania privatizačného projektu podniku alebo privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb Ministerstvo pre správu, privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré Ministerstvo pre správu, privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky bolo zrušené Zák.č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa Zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 40a) a pôsobnosť tohto ministerstva, podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov, prešla na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky - vedľajšieho účastníka.
O trovách konania rozhodol súd tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí mali vo veci úspech, právo na náhradu trov konania, nepriznal, § 150 Obč.súd.por. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd zohľadnil okolnosti samotného prípadu, keď predmetom konania bolo uplatnenie si náhrady škody navrhovateľky, ktorá jej vznikla v súvislosti s uplatnením reštitučného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 27 ods. 1 Zák. o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.