Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-144-2007.pdf
PDF · 126.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/144/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: W. -H. O.. N.. C.., Z. Z. C. XXX, XXXX J., Spolková republika Rakúsko, zastúpený JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom AK Šoltésovej 22, Bratislava, proti odporcovi: X. W., Z. Y. (X.), Z. Z. G. XX, L., X., zastúpený JUDr. Radovan Repa, advokátom so sídlom Laurinská 12, Bratislava, o zaplatenie 56.263,25 EUR s príslušenstvom, rozhodol dňa 02. 02. 2011
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 55.939,99 EUR s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 16. 07. 2007 do zaplatenia a 323,26 EUR s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 13. 03. 2008 do zaplatenia, na účet navrhovateľa číslo: N.-Y. XXXX-XXXXX/XX, kód banky N.: XXXXX, N.: N., L.: V., všetko do 15- tich dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 11.020,79 EUR na účet vedený v Tatra banke, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom Bratislava II trovy štátu v sume 13,28 EUR, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17. 08. 2007 po jeho zmene, domáhal od odporcu titulom náhrady škody zaplatenia sumy 55.939,99 EUR s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne od 16. 07. 2007 do zaplatenia a sumy 323,260 EUR s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne odo dňa 13. 03. 2008 do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil i náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28. 06. 2006 došlo na riečnom kilometri 1.865,4 na toku rieky Dunaj - prekladisku tekutých tovarov k zrážke tlačnej zostavy UDP A. prevádzkovanej odporcom a stojaceho tankera I. X prevádzkovaného navrhovateľom. K nárazu došlo v dôsledku roztrhnutia plavidla odporcu takým spôsobom, že jeden z tlačných člnov (W. XXXX) vykonal obrat vpravo a narazil do plavidla navrhovateľa. Plavidlo navrhovateľa bolo naložené tekutým tovarom - benzínom. Pri náraze došlo k poškodeniu oboch plavidiel a úniku benzínu z poškodenej lode navrhovateľa. Nehoda bola ihneď nahlásená dotknutým orgánom a organizáciám, ktoré vykonali ohliadku miesta, dokumentáciu nehody a v súčinnosti s posádkami plavidiel úkony za účelom záchranných prác. Aby sa zabránilo prípadnému výbuchu, navrhovateľ zabezpečil okrem iného i prečerpanie benzínu z poškodeného
plavidla I. X. Zo správy Štátnej plavebnej správy vyplýva, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov týkajúcich sa námornej plavby, čím vznikla škoda, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha. Zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku je naplnená ak sú splnené predpoklady, a to osobitná povaha prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody, čo sa v tomto prípade stalo. Navrhovateľ si preto uplatňuje náhradu za stratu materiálu (benzínu), náhradu za skutočnú škodu na plavidle ako aj zdržné, t. j. paušalizovanú náhradu, ktorá mu vznikla v súvislosti s časovými stratami pri vynútených úkonoch v súvislosti s opravou. Navrhovateľ v prípadoch výpadku plavidla z prevádzky vypočítava zdržné na základe prepravných podmienok, ktoré má povinnosť vyhotoviť každá lodná spoločnosť, ktorá vykonáva medzinárodnú lodnú dopravu. Sadzba zdržného pre samohybnú tankovú loď je 1.800 EUR/deň. Plavidlo navrhovateľa bolo mimo prevádzky 19 dní, 5 hodín a 15 minút, čo po prepočítaní činí zdržné 34.593,75 EUR. Odporca svoje zavinenie popiera, avšak nakoľko zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, na jej vznik sa zavinené konanie nevyžaduje. Odporcovi bola dňa 09. 05. 2007 doručená faktúra znejúca na sumu 55.939,99 EUR, ktorá je súčtom vyššie uvedených položiek, ktoré tvoria škodu spôsobenú navrhovateľovi odporcom. Odporca faktúru prevzal dňa 15. 05. 2007 avšak do dnešného dňa nebola uhradená.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 12. 11. 2007 v ktorom uviedol, že nesúhlasí so závermi priebežného vyšetrovania, a to že prvotnou príčinou havárie bolo nedostatočné zabezpečenie spriahnutia lodí UDP remorkéra Praha a nepevnosť lán spriahnutia vzhľadom k ich opotrebeniu. Za pôvodnú príčinu havárie a rozhrnutia zostavy remorkéra Praha považuje hrubé narušenie pravidiel plavby kapitánom nákladnej lode Y., ktorá vykonávala predbiehanie remorkéra Praha na nebezpečnom úseku, čo zapríčinilo kolísanie a neregulované vlnenie, ktoré viedlo k havarijnej situácii s následným pretrhnutím úväzných lán. Za sprievodnú príčinu havárie považuje aj fakt, že na tomto úseku rieky Dunaj nie sú umiestnené výstražné signálne znaky týkajúce sa zákazu predbiehania. Z uvedených dôvodov má za to, že havarijný prípad zapríčinil iný subjekt ako aj vyššie uvedené sprievodné príčiny.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedka G. A., nariadením znaleckého dokazovania a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo správy štátnej plavebnej správy o vyšetrovaní plavebnej nehody vyplýva, že dňa 28. 06. 2006 došlo pri protiprúdnej plavbe tlačnej zostavy X.-A. k roztrhnutiu zostavy v dôsledku čoho tlačný čln X.-XXXX vykonal obrat vpravo a svojím podhonom sa dostal do kontaktu so stojacim plavidlo DTSG I. X, ktorý na pontóne P60 vykonával zámery po naložení tovaru s cieľom požiadať o obchodnú revíziu.
Z faktúry spoločnosti B. (havarijný komisariát) zo dňa 24. 10. 2006 vyplýva, že tento navrhovateľovi fakturoval administratívne náklady za písomné spracovanie dokumentácie, telefón a pod. sumu 1.250 EUR. Plavidlo malo v dôsledku poškodenia časovú stratu 19 dní, 5 hodín a 15 minút.
Z faktúry spoločnosti B. (havarijný komisariát) zo dňa 31. 08. 2006 vyplýva, že tento navrhovateľovi fakturoval vyšetrenie priebehu vzniku škody, vystavenie intervenčnej správy a s tým súvisiace hotové výdavky sumu vo výške 1.425 EUR. K škode došlo dňa 28. 06. 2006 a plavidlo bolo znovunaložené dňa 17. 07. 2006.
Z faktúry spoločnosti B. (havarijný komisariát) zo dňa 28. 08. 2006 vyplýva, že tento navrhovateľovi fakturoval za podrobné zistenia rozsahu škody a s tým súvisiace hotové výdavky sumu vo výške 1.863 EUR.
Z faktúry spoločnosti F. Z.-G. GmbH. & Co, KG vyplýva, že tento navrhovateľovi fakturoval za zakúpenie lana pre loď I. X sumu 420 EUR.
Z faktúry Slovenskej plavby a prístavov - Lodenica, s.r.o. zo dňa 24. 07. 2006 vyplýva, že fakturoval navrhovateľovi spotrebu vody a elektriny pre loď I. X vo výške 27 EUR.
Z faktúry Slovenskej plavby a prístavov - Lodenica, s.r.o. zo dňa 24. 07. 2006 vyplýva, že fakturoval navrhovateľovi za opravu lode I. X sumu 9.540 EUR.
Z listu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. zo dňa 04. 05. 2007 vyplýva, že počas nakládky motorového benzínu do člna I. X dňa 28. 06. 2006 vznikla škoda vo výške 6.891,24 EUR.
Z faktúry navrhovateľa zo dňa 09. 05. 2007 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi fakturoval náhradu škody za poškodenie plavidla I. X sumu 55.939,99 EUR. Faktúra bola odporcovi doručená dňa 15. 05. 2007.
Z faktúry navrhovateľa zo dňa 11. 03. 2008 vyplýva, že odporcovi dofakturoval sumu 323,26 EUR na základe dodatočnej fakturácie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. za dopravné náklady na spätný dovoz z prístavu Bratislava do Slovnaftu. Odporca faktúru prijal dňa 12. 03. 2008.
Z Odborného záveru Štátnej plavebnej správy k plavebnej nehode zo dňa 21. 07. 2006 vyplýva, že odborným vyšetrovaním bolo preukázané, že zostava plavidla X. A. nedostatočne zhodnotila situáciu v dôsledku ktorej došlo k prasknutiu zväzovacích lán zostavy, prepadnutiu člna W. XXXX a následnému poškodeniu stojaceho plavidla DTSG I. X.
Z Rozhodnutia Štátnej plavebnej správy č. XXX-P. R. W. XX. XX. XXXX vyplýva, že správne konanie zastavuje, nakoľko vo veci predmetnej plavebnej nehody bolo začaté trestné stíhanie.
Zo znaleckého posudku č. 62/2008 vypracovaného znalcom Ing. Zdeno Sýkora vyplýva, že výška škody na plavidle sa rovná nákladom na jeho opravu, t. j. sume 9.660 EUR.
Zo znaleckého posudku č. 2/2010 vypracovaného Ing. Petrom Šabom vyplýva, že príčinou nehody bolo roztrhnutie zväzovacích lán a následné uvoľnenie člna DS 1816 z tlačnej zostavy plavidiel X. A.. Manéver predchádzania plávajúcej súpravy A. plavidlom Y. bol štandardný. Plavidlo I. X svojim viazaním na pontóne P60 neporušilo žiaden predpis a nespôsobovala nebezpečnú prekážku pre plavbu. Stav použitých lán ako aj technologický postup pri zhotovovaní viazacích ok na lane bol v rozpore so všetkými používanými štandardmi. Príčinou roztrhnutia lán bolo ich opotrebenie, poškodenie, a teda zmenšená pevnosť ako u nových lán. Škodu na plavidle I. X spôsobil náraz bezposádkového člna W. XXXX, ktorý sa odtrhol z tlačnej zostavy plavidiel X. A..
Podľa Nariadenia o voľných nakladacích a vykladacích časoch ako aj o výške zdržného vo vnútrozemskej plavbe zo dňa 23. 11. 1999 vydaného v Bone predstavuje zdržné lode navrhovateľa sumu 1.800 EUR denne.
Z Dohody o všeobecných podmienkach prepravy tovarov, ktorej signatárom je aj odporca vyplýva, že účastníci si pre prípad presiahnutia nakladania/vykladania plavidla nad stanovenú normu dohodli zdržné.
Z Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCb X/XX - XXX vyplýva, že súd akceptoval výšku ušlého zisku kalkulovaného žalobcom ako oprávnenej osoby dosahovaného v štáte, kde má sídlo žalobca ako oprávnená osoba, pričom vychádzal z obchodnoprávnych predpisov.
Z výpovede svedka G. A., ktorý vyhotovil Odborný záver k plavebnej nehode, vyplýva, že odborný záver nie je rozhodnutím vo veci samej, ale tvorí podklad pre rozhodnutie v rámci správneho konania po
uzavretí nehody. Uzavretiu nehody predchádzalo zhromaždenie potrebných materiálov, výsluch osôb a následne bol prijatý záver.
V priebehu konania navrhovateľ zotrval na tvrdeniach uvedených v návrhu a
ďalej opakovane zdôraznil, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa nevyžaduje zavinené konanie a tejto svojej zodpovednosti sa nemožno zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti za škodu zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ak sa stretnú dve prevádzky, zodpovedajú za škodu podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Dôvody, ktoré na svoju obranu uvádza odporca sú právne irelevantné a nemajú právnu súvislosť s nehodou a nie sú dôvodom pre liberáciu. Aj keby odporca preukázal zavinenie tretieho subjektu, zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemôže a za škodu zodpovedá v celom rozsahu. Škoda bola spôsobená v dôsledku nedôsledného zabezpečenia zviazania plavidiel DS 1816 a DS 1851, z čoho vyplýva, že škodu spôsobil odporca a pokiaľ by aj na plavebnú nehodu vplývali sekundárne iné subjekty, odporca má možnosť uplatniť si náhradu škody voči nim v inom súdnom konaní. Pokiaľ ide o zdržné, tento inštitút nie je v našom právnom poriadku výslovne upravený, nakoľko sa jedná o inštitút vyplývajúci prevažne z námorného práva. Ide pritom o náhradu škody, ktorá majiteľovi plavidla vznikla z dôvodu nútenej nečinnosti plavidla. Ide o obdobu ušlého zisku, rozdiel je však v tom, že skutočný zisk poškodeného je irelevantný, nakoľko náhrada je pri zdržnom stanovená paušálne podľa druhu a hmotnosti plavidla. Zdržné je upravené v Nariadení o voľných nakladacích a vykladacích časoch ako aj o výške zdržného vo vnútrozemskej plavbe zo dňa 23. 11. 1999 vydanom v Bonne. Plavidlo navrhovateľa má 1.500 t, k čomu prislúcha zdržné vo výške 1.800 EUR na deň. Vozidlo bol vyradené z prevádzky 19 dní, k hodín a 15 minút. Lodné spoločnosti v každom štáte na povodí Dunaja účtujú namiesto ušlého zisku zdržné a uvedené je zaužívanou obchodnou zvyklosťou. Sám odporca si zdržné účtuje a signatárom niekoľkých dohôd, ktorými si upravuje zdržné s inými lodnými spoločnosťami na báze zmlúv. Akceptáciu inštitútu zdržného na Slovensku uznal aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. XXCb/X/XX - XXX.
V priebehu konania odporca zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. K veci ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyčíslenú škodu namieta položku tzv. zdržného. Takýto inštitút nemá oporu v občianskom zákonníku, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, podľa ktorého je toto konanie posudzované, pričom tento nárok navrhovateľ nijako nepreukázal. Nie je možné aplikovať cudzie právne predpisy, nakoľko k nehode došlo na území SR. Navyše vyhláška na ktorú sa navrhovateľ odvoláva upravuje zdržné v súvislosti so zmluvným nie mimozmluvným vzťahom. Pokiaľ ide o dohody, ktoré odporca uzavrel, tieto sa vzťahujú na prepravcov, ktorí sú v tomto zmluvnom vzťahu, čo je úplne iný prípad ako tento. Taktiež v prípade rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ide o zmluvný vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, teda nie vzťah mimozmluvný, ako je to v tomto konaní. Preto súd v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nemôže navrhovateľovi priznať zisk pravdepodobný, ale len zisk skutočne preukázaný. Má za to, že návrh môže byť dôvodný iba v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha skutočnej škody. Okrem uvedeného namieta tiež výšku úrokov, ktoré presahujú maximálnu výšku úroku z omeškania v občianskom práve, t. j. dvojnásobok diskontnej sadzby NBS. Poukazuje na možnosť zníženia náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ označil odporcu za vinného len na základe priebežnej správy Štátnej plavebnej správy, z ktorej nie je možné jednoznačne určiť, kto zavinil nehodu.
Podľa § 37b zák. č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu je daná vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky.
Podľa § 15 zák. č. 97/1963 Zb. nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Podľa § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len "OZ") fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 431 OZ ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škoda uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinnej v rokoch 2007 a 2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti istiny v celom rozsahu dôvodný, a v konaní bol bez pochybností preukázaný vykonanými dôkazmi.
Prevádzkovateľ dopravného prostriedku zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu bez možnosti liberácie (vynímajúc prípad, že škoda bola spôsobená zavinením poškodeného). Predpokladmi vzniku tejto prísne objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ak sa pri škodovej udalosti stretnú dve prevádzky, zodpovedajú za škodu podľa účasti na spôsobení škody.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, a v konaní nebolo sporné, že k škodovej udalosti došlo dňa 28. 06. 2006 pri protiprúdnej plavbe tlačnej zostavy odporcu X.-A., ktorá sa dostala do kolízie so stojacim plavidlom navrhovateľa W. I. X. Ako to vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania ako aj z ďalších listinných dôkazov vykonaných v tomto konaní, jednoznačnou príčinou škodovej udalosti
bolo roztrhnutie zväzovacích lán a následné uvoľnenie člna W. XXXX z tlačnej zostavy A., ktorý narazil do stojaceho plavidla Eiltank 8. Stav použitých lán ako aj technologický postup pri zhotovovaní viazacích ok na lane bol v rozpore so všetkými používanými štandardmi. Plavidlo I. X pritom svojim viazaním na pontóne neporušilo žiaden predpis a nespôsobovalo nebezpečnú prekážku pre plavbu. S poukazom na vyššie uvedené mal súd v konaní za preukázané, že k škodovej udalosti, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku a vzniku škody skutočne došlo, a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vzniknutou škodou je daná. Nakoľko došlo k stretu dvoch prevádzok, pričom nebolo preukázaná žiadna účasť navrhovateľa na spôsobení škody, za škodu zodpovedá výlučne a v plnej výške odporca, ktorý sa tejto zodpovednosti zbaviť nemôže. Niet pochýb, že škodová udalosť má pôvod v osobitnej prevádzke dopravného prostriedku a teda odporca nemá možnosť liberácie a už vôbec nie na základe ním tvrdenej skutočnosti o tom, že škodovú udalosť nezavinil. Otázka zavinenia škodovej udalosti je vo vzťahu k prejednávanej veci právne bez významu, čo v konaní v konečnom dôsledku uznal aj samotný odporca. Spornou teda zostala výška škody, ktorú je odporca povinný navrhovateľovi nahradiť a tiež otázka, či navrhovateľ mal právo uplatniť si v rámci náhrady škody aj tzv. zdržné, ktorého uplatňovanie je určitou obchodnou zvyklosťou v prípade vnútrozemskej námornej plavby.
V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa tak ako v ostatných prípadoch zodpovednosti za škodu uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Pokiaľ ide o výšku skutočnej škody, táto bola v konaní preukázaná jednak vykonaným znaleckým dokazovaním, keď znalec uviedol, že výška škody na plavidle sa rovná nákladom na opravu, ktorá plavidlo uviedla do stavu ako pred poškodením ako aj faktúrami predloženými navrhovateľom z ktorých vyplýva, že navrhovateľ mal okrem nákladov na samotnú opravu plavidla v súvislosti so vznikom škodovej udalosti aj ďalšie náklady. Ide jednak o náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s privolaním spoločnosti B., t. j. havarijného komisariátu, ktorý vykonal šetrenie nehody a za tieto činnosti fakturoval navrhovateľovi sumu spolu vo výške 4.538 EUR a jednak náklady, ktoré predstavujú škodu na úniku pohonných hmôt, ktoré spoločnosť Slovnaft, a.s. vyčíslila v sume 6.891,24 EUR, a výšku škody neskôr navýšila o 323,26 EUR. Výšku týchto nákladov navrhovateľa odporca v konaní nesporoval, pričom v konaní nebola preukázaná ani žiadna skutočnosť odôvodňujúca záver súdu o tom, že by tieto náklady nepredstavovali skutočnú škodu navrhovateľa. Súd ich preto ustálil vo výške tak, ako boli príslušnými subjektmi faktúrované a má za to, že spolu s nákladmi na opravu plavidla predstavujú skutočnú škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou. S poukazom na uvedené je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi skutočnú škodu vo výške 21.739,50 EUR.
Pokiaľ ide o tzv. zdržné, medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľ má nárok na túto paušalizovanú náhradu zisku, ktorý by navrhovateľovi vznikol v prípade, že by k škodovej udalosti nedošlo. Odporca tvrdil, že navrhovateľ má nárok iba na skutočne preukázaný ušlý zisk. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa, a teda že ako poškodený má nárok na zdržné, pričom tento svoj záver oprel najmä o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCb X/XX-XXX a zaužívané obchodné zvyklosti, ktoré sú súčasťou obyčajového práva a zároveň prameňom práva medzinárodného. Hoci je zrejmé, a súd nepopiera, že dodržiavanie obchodných zvyklostí je v slovenskom právnom poriadku charakteristické najmä pre obchodné záväzkové vzťahy, súd má vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, kedy na toku rieky Dunaj na území slovenskej republiky došlo k zrážke lodí dvoch zahraničných spoločností (z ktorých jedna nie je členom EÚ), za to, že na obchodné zvyklosti je s poukazom na absenciu podrobnejšej právnej úpravy "námorného práva" v právnom poriadku Slovenskej republiky potrebné prihliadnuť. Danú vec teda súd posúdil aj s súlade so zaužívanými obchodnými zvyklosťami poriečnych štátov Dunaja a teda aj Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zdržné je inštitútom, ktorý je v rámci vnútrozemskej plavby uplatňovaný a zaužívaný a to aj samotným odporcom, pričom jeho účelom je nahradiť prevádzkovateľovi plavidla paušalizovaný ušlý zisk z dôvodu núteného zdržania plavidla. Nakoľko škodca je v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť poškodenému okrem skutočnej škody aj ušlý zisk, pričom tento je v rámci vnútrozemskej plavby obyčajne paušalizovaný, súd má za to, že paušalizácia ušlého zisku je v tomto prípade v súlade so zákonom. Právnu normu je potrebné vykladať i s prihliadnutím k jej účelu, ktorý zákonodarca sledoval, čo je v tomto prípade kompenzácia majetkovej ujmy. Tomuto záveru svedčí aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. XX Y. X/XX-XXX, z ktorého vyplýva, že krajský súd uznal inštitút zdržného v ním prejednávanej veci. Nakoľko je majetková ujma v prípade vnútrozemskej plavby zvyčajne uhrádzaná paušalizovane, súd má za to, že odporca je navrhovateľovi povinný uhradiť zdržné za 19 dní, 5 hodín a 15 minút vo
výške 34.593,75 EUR tak ako žiadal navrhovateľ. Odporca takto určenú výšku zdržného nespochybnil a v konaní spôsob výpočtu nenamietal. Namietal jedine priznanie zdržného ako takého, preto súd navrhovateľovi priznal zdržné tak, ako bolo navrhovateľom uplatnené.
S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené právne závery súdu, tento rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody spolu vo výške 56.263,25 EUR.
Odporca svoj dlh do dnešného dňa neuhradil, preto je s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Hoci navrhovateľ odporcovi faktúry na náhradu škody doručil dňa 15. 05. 2007 (v prípade faktúry znejúcej na sumu 55.939,99 EUR a dňa 12. 03. 2008 (v prípade faktúry znejúcej na sumu 323,26 EUR) odporca tieto do dnešného dňa neuhradil. S poukazom na uvedené navrhovateľovi okrem istiny prináležia aj úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 55.939,99 EUR od 16. 07. 2007 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 323,26 EUR od 13. 03. 2008 do zaplatenia. Súd návrh navrhovateľa v časti úrokov z omeškania presahujúcej výšku občianskoprávnych úrokov z omeškania zamietol, nakoľko náhrada škody spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku je inštitútom Občianskeho práva.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:
1/ Dvanásť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 532,77 EUR (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 56.263,25 EUR (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia (rok 2007) (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd zo dňa 17. 08. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 08. 02. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- písomné podanie na súd zo dňa 03. 03. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 14. 03. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 16. 10. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- písomné podanie na súd zo dňa 20. 10. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd zo dňa 10. 09. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 29. 09. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- písomné podanie na súd zo dňa 05. 10. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd zo dňa 08. 11. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 02. 02. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 133,19 EUR (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 56.263,25 EUR (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 12. 11. 2010 (§ 14 ods. 5 vyhlášky)
3/ Režijný paušál - 2 x 5,91 EUR, t. j. 11,82 EUR, 3 x 6,31 EUR, t. j. 18,93 EUR, 2 x 6,95 EUR, t. j. 13,90 EUR, 5 x 7,21 EUR, t. j. 36,06 EUR, 1 x 7,41 EUR, t. j. všetko spolu 88,12 EUR (§16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 6.526,43 EUR + režijný paušál 88,12 EUR, spolu 6.614,55 EUR (bez DPH).
b/ - Uhradený súdny poplatok - 3.754,60 EUR + 20,58 EUR, t. j. 3.775,18 EUR
- Preddavky na znalečné - 121,35 EUR + 268,52 EUR, t. j. 389,87 EUR
- Hotové výdavky - preklad návrhu do ukrajinského jazyka - 241,19 EUR
t. j. všetko spolu 4.406,24 EUR
Trovy konania spolu 11.020,79 EUR.
Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 04. 02. 2011. Súd trovy upravil tak, že právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal odmenu za úkony, Rokovanie s protistranou zo dňa 06. 02. 2007, Písomné podanie zo dňa 23. 02. 2007 a Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania zo dňa 06. 08. 2007 nakoľko tieto úkony boli vykonané pred začatím súdneho konania a ich účelom je príprava zastúpenie, ktorá je obsiahnutá v úkone právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal odmenu ani za úkon Písomné podanie zo dňa 07. 09. 2007 nakoľko nie je obsahom súdneho spisu, za úkon Písomné podanie zo dňa 11. 02. 2008, ktorým navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazu, nakoľko toto podanie neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu, ďalej Písomné podania zo dňa 25. 03. 2008, 29. 04. 2008, 13. 01. 2010 a 31. 05. 2010, ktoré s prihliadnutím k ich rozsahu a obsahu nemajú charakter úkonov právnej služby a v neposlednom rade ani úkon Písomné podanie zo dňa 01. 04. 2008, ktoré je zmenou návrhu, pričom potrebu vykonania tohto úkonu zapríčinil sám navrhovateľ a teda nejde o účelné uplatňovanie práva. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za výdavky na vyhotovovanie fotokópii zo spisu, ktoré sú podľa právneho názoru súdu obsiahnuté v režijných paušáloch. Právnemu zástupcovi súd nepriznal náhradu za stratu času, nakoľko sídlo právneho zástupcu sa nachádza v Bratislave, tak ako sídlo Okresného súdu Bratislava II, z čoho vyplýva, že mu nárok na náhradu straty času nevznikol. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že sa jeho sídlo nachádza v inom bratislavskom obvode (Rozsudok KS BA č. k. XXCo XXX/XXXX). Súd navrhovateľovi priznal náhradu preddavkov na znalecké dokazovanie vo výške skutočne zaplatených preddavkov po zohľadnení vrátených častí preddavkov. Vo zvyšku súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa, nakoľko boli vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou.
Odporca, ktorý bol v konaní neúspešný je v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania štátu vo výške 13,28 EUR (viď uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.