Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-425-2010.pdf
PDF · 79.7 KB
No categories available
5Co/425/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: C. S., a.s., so sídlom P. X,. B. 1, IČO: XXXXXXXX,. zast. JUDr. H. S., usadenou euroadvokátkou, so sídlom H. X,. M., proti odporcom v rade: 1/ M. P., nar. XX.X.XXXX,. bytom Z. N. B. XXX,. 2/ J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. N. B. XXX,. o zaplatenie 1.928,07 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 8C/121/2010-24 zo dňa 13.9.2010, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd v Čadci rozsudkom č.k. 8C/121/2010-24 zo dňa 13.9.2010 zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.928,07 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úrokov z omeškania návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom bolo dojednanie povinnosti odporcov platiť úroky z omeškania vo výške 0,08 % denne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania 115,5 € vrátane trov právneho zastúpenia 176,56 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne, vedený v Č., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a to vo výške istiny a vo výške úroku z omeškania 8,5 % ročne od 1.6.2008 do zaplatenia. Návrh vo zvyšku úrokov zamietol ako aj uplatnenie zmluvnej podmienky, ktorej obsahom bolo dojednanie povinnosti odporcov platiť úroky z omeškania vo výške 0,08 % denne, ktoré považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Prvostupňový súd mal zistené, že navrhovateľ poskytol odporkyni na základe žiadosti - písomnej zmluvy o úvere 70.000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazal splácať jej odporca v 2/ rade. Odporkyňa v 1/ rade z tejto sumy uhradila len časť, a preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Odporkyňa v 1/ rade z úveru 70.000,- Sk neuhradila sumu 1.928,07 €, preto ju v tejto časti súd zaviazal spolu s odporcom v 2/ rade spoločne a nerozdielne uhradiť. Aj keď vo všeobecných podmienkach navrhovateľa je uvedený úrok z omeškania 0,08 % denne, vzhľadom na skutočnosť, že uzavretie zmluvy považoval súd v zmysle § 52 ods. 1 OZ za spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej podľa ust. § 53 ods. 1 OZ nesmú byť ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prvostupňový súd konštatoval podľa § 53 ods. 4 OZ, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Išlo by totiž o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by stanovila výšku úroku z omeškania pri 0,08 % denne výšku 29,2 % ročne, čo je v príkrom rozpore jednak aj s ustanovením Obchodného zákonníka ohľadom úrokov z omeškania, ako aj v rozpore a značnom nepomere s vykonávacou vyhláškou k Občianskemu zákonníku a to vyhl. č. 87/95 Zb., preto súd priznal úroky z omeškania len podľa nariadenia vlády č. 87/95 Zb. a vo zvyšku nárok zamietol s tým, že určil, že zmluvná podmienka 0,08 % denne ako úrok z omeškania je neprijateľná zmluvná podmienka. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd považoval žalobu za dôvodnú v časti žalovanej istiny a žalobcovi priznal právo na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.928,07 €. Čo sa týka úroku z omeškania, súd mal za preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, keďže riadne a včas nesplácal svoj záväzok zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi. Účastníci konania mali pre tento prípad zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne (t.j. 29,2 % ročne) z dlžnej sumy. Súd vo výroku posúdil zmluvné dojednanie o úroku z omeškania medzi žalobcom a žalovaným ako neprimerané vzhľadom na ust. § 53 OZ a posúdil toto zmluvné dojednanie ako neprijateľnú podmienku v zmysle tohto ustanovenia.
S takýmto právnym posúdením veci žalobca nesúhlasí a to z nasledovných dôvodov:
V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) OZ sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.
V zmysle ust. § 369 ods. 1 OZ, platného v čase vzniku omeškania, t.j. 1.6.2008, ak dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Zákon č. 454/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 15. januára 2009 síce obmedzil použitie ustanovenia § 369 ods. 1 OZ v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv tak, že úroky z omeškania možno v takýchto prípadoch dohodnúť najviac do výšky usanovenej podľa predpisov občianskeho práva, avšak v zmysle ustanovenia § 768f Obchodného zákonníka sa toto obmedzenie nevzťahuje na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Zo žalobného návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku dňa 1.6.2008, tzn. pred 15. januárom 2009. Žalobca je preto toho názoru, že aplikácia obmedzení vyplývajúcich z ust. § 369 Obchodného zákonníka vzhľadom na prechodné ustanovenie neprichádza do úvahy. Takýto postup predbieha právnu úpravu a je vo svojej podstate retroaktívny.
K samotnej výške úroku z omeškania má žalobca za to, že sa v žiadnom prípade neprieči dobrým mravom ani zásadám poctivého obchodného styku. Úrok z omeškania je inštitútom, ktorý má povahu sankcie pre prípad omeškania s plnením zákonnej alebo zmluvnej povinnosti. Súčasne plní aj funkciu reparačnú, kedy veriteľovi nahradzuje náklady a zisk z peňažných prostriedkov, ktoré nemôže používať z dôvodu porušenia povinnosti vrátiť ich druhou zmluvnou stranou. Zmluvné dojednanie o úroku z omeškania je pri posudzovaní jeho súladu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku vždy nutné komparovať s celým komplexom zmluvy a jednotlivými zmluvnými dojednaniami. V danom prípade bol pre splatenie úveru dohodnutý úrok (odmena za poskytnutie peňažných prostriedkov) a jeho výška bola určená s ohľadom na dobu poskytnutia úveru a miery rizika v danom čase. Povinnosť platiť bežný úrok bola dohodnutá na dobu trvania úveru, resp. úverovej zmluvy s odstúpením od zmluvy zanikla povinnosť bežný úrok hradiť a nastúpila povinnosť hradiť úrok z omeškania. Povinnosť hradiť bežný úrok a úrok z omeškania sa teda neprekrývali, i keď toto zákon nevylučuje, nakoľko ide o oddelené nároky. Úrok z omeškania teda nahradil bežný úrok a ročná miera úroku a dohodnutého úroku z omeškania je približne rovnaká. Ak je výška zmluvného úroku v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, pričom žalobca je presvedčený o tom že je, nakoľko úroková miera v prípade spotrebiteľských úverov poskytovaných na trhu je obvykle ešte vyššia, má žalobca za to, že aj výška zmluvne dohodnutého úroku z omeškania je takisto v súlade s týmito kategóriami právneho poriadku.
Na základe vyššie uvedeného preto žalobca nesúhlasí s posúdením uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne ako nároku, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca je toho názoru, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne (t.j. 29,2 % ročne), nie je v rozpore s dobrými mravmi, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepredstavuje ani neprijateľnú podmienku a nie je zdrojom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a že v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu išlo s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a formu zabezpečenia o úrokovú sadzbu obvyklú a primeranú.
Žalobca tak isto zdôrazňuje, že súd síce vo výroku rozsudku zhodnotil zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, ale v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nezdôvodnil takýto postup ani neuviedol právne posúdenie veci, ktoré ho viedlo k takémuto výroku. Žalobca má za to, že uvedený výrok je teda nepreskúmateľný a s jeho vyslovením nesúhlasí. Z rozhodnutia napadnutého odvolaním teda nie je možné zistiť, na základe čoho bol výrok v rozhodnutí uvedený, nakoľko v odôvodnení rozsudku nemá žiadnu oporu.
Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok o neprijateľnosti zmluvných dojednaní uvedených v rozsudku a zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že prizná žalobcovi celý nárok uplatnený žalobou ako aj trovy odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote účastníkom konania, preskúmal rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a vyhlásil rozsudok podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., ktorým napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ v rámci odvolacieho konania, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje.
Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu odvolacieho konania. Úspešní v odvolacom konaní boli odporcovia v 1/ a 2/ rade, ktorým však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že odporcovi v 1/ a 2/ rade odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.