Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-51-2010.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/51/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: INKASO Pohľadávok, s.r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 12, proti odporcovi: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., V. XX, o zaplatenie 35,05,-Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 16,50,-Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.4.2008 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1.056,- Sk = 35,05,-Eur od odporcu, z dôvodu omeškania odporcu zo zaplatením istiny 2.000,-Sk na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Navrhovateľ sa domáhal úroku z omeškania 3 roky spätne od podania návrhu na súd. Uviedol, že odporca je v omeškaní zo zaplatením istiny od 3.1.2000 t.j. od vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 11C 253/1999 zo dňa 22.11.1999. V čase prvého dňa omeškania odporcu bola diskontná sadzba NBS vo výške 8,8% ročne. Dvojnásobok diskontnej sadzby teda predstavuje 17,6% ročne. Odporca napriek výzve navrhovateľa doteraz nezaplatil súdom priznanú istinu, ani úrok z omeškania. Spoločnosť Allianz ako veriteľ postúpil pohľadávku na navrhovateľa spolu s jej príslušenstvom, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému odporca podal v zákonnej lehote odpor. Odporca v odpore namietal, že nerozumie tomu, z akého právneho titulu a z akých dôkazov vychádzal súd pri vydaní platobného rozkazu. Namietal, že výrok platobného rozkazu je nezrozumiteľný a že nevie o tom, že by prebiehalo v minulosti konanie kde by bol zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa nejakú sumu. Uviedol, že sa vedie proti nemu niekoľko konaní, preto vzniesol námietku litispendencie, namietal, že v roku 1997 stratil občiansky preukaz a nový mu bol vydaný až v roku 2001. V priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Namietal tiež, že so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nie je v žiadnom občiansko-právnom vzťahu, nemá vedomosť o žiadnej pohľadávke.
Súd v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 v spojení s ust. § 115a a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko sa jedná o drobný spor. V konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom.
Iné dôkazy účastníci vo veci nenavrhli vykonať.
Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská poisťovňa a.s. uzavrela s odporcom zmluvu v súvislosti s druhou vlnou kupónovej privatizácie a prevzal od poisťovne pôžičku 2.000,-Sk a zaviazal sa s poisťovňou uzavrieť zmluvu o predaji akcií, ktoré nadobudne po vložení investičných bodov do Fondu Istota, resp. pôžičku vrátiť ak zmluva o predaji akcií nebude uzatvorená. Po zrušení druhej vlny kupónovej privatizácie sa stalo plnenie zo zmluvy nemožným, a keďže zmluva o predaji akcií nebola uzavretá, vznikla odporcovi povinnosť pôžičku poisťovni vrátiť. Na návrh poisťovne Okresný súd Bratislava V vydal rozhodnutie - rozsudok sp. zn. 11C 253/1999 dňa 22.11.1999, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie 2.000,-Sk bez príslušenstva. Nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.1999 a vykonateľnosť dňa 3.1.2000. Poisťovňa svoju pohľadávku zmluvou zo dňa 22.12.2006 postúpila navrhovateľovi spolu so všetkými právami s ňou spojenými, t.j. vrátene úroku z omeškania.
V tomto konaní navrhovateľ žiada od odporcu zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne z istiny 2.000,-Sk za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na súd.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčanie dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právo na zaplatenie úrokov z omeškania sa teda premlčí, ak veriteľ neuplatnil nárok na súde do troch rokov odo dňa kedy mohol právo vykonať prvý raz.
Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Pre posúdenie námietky premlčania je potrebné zaoberať sa otázkou, kedy veriteľ mohol právo na zaplatenie úroku z omeškania vykonať po prvý raz.
Zmena v osobe veriteľa nemá na plynutie premlčacej doby vplyv ( § 111 OZ ).
Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky ( § 121 ods. 3 OZ ).
Úrok z omeškania ako nárok veriteľa je odvodený od hlavného záväzku, ku ktorému má povahu akcesorického záväzku, keďže v prípade omeškania dlžníka s plnením povinnosti nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkový vzťah, ale len sa mení obsah už existujúceho záväzku. Okrem hlavného záväzku je dlžník povinný splniť aj záväzok k nemu akcesoricky, vyplývajúci z jeho omeškania.
Pre povinnosť zaplatiť úroky z omeškania sú rozhodujúce len tie okolnosti, ktoré nastali v dobe kedy došlo k omeškaniu z plnením hlavného záväzku.
Vznik omeškania nie je totožný s dobou trvania omeškania. Dlžník má povinnosť splniť peňažný záväzok v čase jeho splatnosti a ak ho v čas nesplní, dostane sa do omeškania. Omeškania teda vznikne len v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti záväzku. Až do splnenia záväzku resp. povinnosti je dlžník stále v omeškaní, ale omeškanie znovu nevzniká, iba ďalej pokračuje. Celkový čas trvania omeškania má už len vplyv na dĺžku doby, za ktorú bude dlžník povinný úroky z omeškania platiť. Právo na zaplatenie úroku z omeškania môže veriteľ vykonať po prvý raz v ten istý deň v ktorý mohol po prvý krát uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky ktorej príslušenstvom je úrok z omeškania. V deň, od ktorého začala plynúť premlčacia doba na zaplatenie pohľadávky, začala plynúť aj premlčacia doba na zaplatenie úroku z omeškania. Právny predchodca navrhovateľa si na súde právo na zaplatenia úroku z omeškania spolu s dlžnou istinou neuplatnil.
Prvý krát bolo právo na zaplatenie úroku z omeškania na súde uplatnené dňa 24.4.2008. Aj v prípade, ak by súd považoval za deň vzniku omeškania zo zaplatením 2.000,-Sk až deň nasledujúci po vykonateľnosti rozsudku sp. zn. 11C 253/1999, aj tak by veriteľ mohol právo na zaplatenie úroku z omeškania vykonať po prvý raz 4.1.2000 a trojročná doba na premlčanie by uplynula dňa 4.1.2003.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd posúdil návrh navrhovateľa ako premlčaný, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému odporcovi trovy konania vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor 16,50,-Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.