Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-25Sa/8/2022

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP1-2022/020024-002 zo dňa 23.06.2022, takto

rozhodol:

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OU-PD-OVVS-2022/011028-009 z 01.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E. (ďalej len „žalobca“) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“ alebo „“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.10.2021 v čase o 09:54 hod. v budove Okresného úradu Prievidza neuposlúchol opakovanú výzvu privolanej hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru (ďalej len „OO PZ“) Prievidza, aby predložil doklad totožnosti, teda neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Za spáchaný skutok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 70 eur podľa v spojení s Zákona o priestupkoch a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe podnetu na začatie priestupkového konania prejednal priestupok žalobcu proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustil tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Prvostupňový orgán pri vyslovení viny vychádzal najmä zo svedeckých výpovedí príslušníkov OO PZ Prievidza F. G. a F. H., zo záznamu o podaní vysvetlenia supervízorky Okresného úradu Prievidza D. I. zo dňa 29.11.2021, zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 29.11.2021, ako aj z Úradného záznamu z prehliadky kamerového záznamu zo dňa 18.11.2021. Za priestupok orgán verejnej správy uložil žalobcovi sankciu (pokutu) v sume 70 eur, pričom prihliadol na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný – na verejne prístupnom mieste, na mieru zavinenia priamym úmyselným konaním ako aj na skutočnosť, že obvinený bol v minulosti za priestupok proti verejnému poriadku opakovane priestupkovo uznaný vinným, čo odôvodňuje uloženie sankcie v hornej hranici sadzby stanovenej v Zákona o priestupkoch.

2. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo Rozhodnutie o priestupku – rozkaz, č. OU-PD- OVVS-2021/029943-002 zo dňa 31.12.2021 (ďalej len „Rozkaz“), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil konaním opísaným v odseku 1 tohto rozhodnutia a bola mu uložená pokuta vo výške 70 eur podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 ods. 2 Zákona o priestupkoch. Proti Rozkazu podal žalobca odpor, preto orgán verejnej správy vytýčil termín ústneho pojednávania a následne vydal prvostupňové rozhodnutie.

3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU- TN-OOP1-2022/020024-002 zo dňa 23.06.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil priebeh prvostupňového konania a obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj podaného odvolania žalobcu. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu – tvrdením o nezákonnosti pri vylúčení žalobcu z ústneho pojednávania o priestupku, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán neumožnil žalobcovi vstup do pojednávacej miestnosti z dôvodu, že žalobca odmietol rešpektovať platné opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej len „ÚVZ“) o vstupe do interiéru budov len s prekrytím horných dýchacích ciest. Pri dokazovaní viny prvostupňový orgán vychádzal z výpovedí svedkov, ktorí zhodne a jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností, usvedčili obvineného (žalobcu), čo považuje žalovaný za dostačujúce. Svedkovia boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav (spáchanie priestupku obvineným bolo dostatočne preukázané) a vydal rozhodnutie v súlade so zákonom. Podľa žalovaného takisto zákonne postupoval prvostupňový orgán pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok, uložený druh sankcie riadne zdôvodnil, prihliadol na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania neuposlúchnutím a nerešpektovaním opakovaných výziev hliadky Policajného zboru SR, na následky priestupku spočívajúce v narušení verejného poriadku, na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný na verejne prístupnom mieste v budove Okresného úradu Prievidza, na mieru zavinenia priamym úmyselným konaním, na pohnútky obvineného, ako aj skutočnosť, že obvinený bol v minulosti za priestupok proti verejnému poriadku dvakrát uznaný vinným, a preto mu bola uložená peňažná sankcia v hornej hranici sadzby, ktorú odvolací orgán (žalovaný) považuje za primeranú, tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho, aby sa obvinený podobného skutku v budúcnosti už nedopustil. Pri vydaní rozhodnutia v časti náhrady trov konania postupoval prvostupňový orgán podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch, trovy sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobou zo dňa 04.07.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti celkovo troch rozhodnutí o priestupku, a to rozhodnutia Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OOP6-2022/020491-004 zo dňa 19.05.2022 (ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany), č. OU-TN-OOP6-2021/027043-002 zo dňa 03.09.2021(ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku) a č. OU-TN-OOP1-2022/020024-002 zo dňa 23.06.2022 (ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku). Krajský súd v Trenčíne ako správny súd uznesením č. k. -36 zo dňa 16.08.2022 vylúčil na samostatné konanie žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2021/027043-002 zo dňa 03.09.2021 a rozhodnutia č. OU-TN-OOP1-2022/020024-002 zo dňa 23.06.2022, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

5. Žalobca v žalobe poukázal na to, že priestupok je vec trestného charakteru v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru, preto sa na priestupkové konanie a páchateľa priestupku vzťahujú aj práva v tomto článku garantované. Namietal, že boli porušené jeho základné ľudské práva, ktoré mu zaisťuje SR, ako aj ústavný Listina základných práv a slobôd. Podľa žalobcu bol v tomto prípade porušený aj Európsky dohovor o ľudských právach, Zmluva o Európskej únii a Charta základných práv Európskej únie. Žalobca uviedol, že v týchto prípadoch sa vždy jedná o prekrývanie úst a nosa, čiže nasádzanie si náhubka na základe vyhlášok a iných nezákonných uznesení ÚVZ, pričom tieto vyhlášky sú nezákonné, čo potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojich nálezoch -143, -136. Žalobca namietal porušenie ustanovení , , , , , , , , , SR, ďalej bol podľa žalobcu porušený aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 3, čl. 6, čl. 14), Charta základných práv Európskej únie (čl. 1, čl. 3, čl. 4, čl. 5, čl. 8, čl. 21, čl. 41,

čl. 47, čl. 54) a Listina základných práv a slobôd (čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl.14, čl. 15). Podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konkrétne podľa citovaného zákona, policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Žalobca uviedol, že nepopiera tento paragraf, ale, aby zisťovali jeho totožnosť, musí byť zákonný dôvod, inak je to zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Policajti podľa názoru žalobcu nepostupovali podľa , pretože ho obmedzovali na jeho slobode a právach a jemu žiadny zákon nezakazuje pohybovať sa na verejnosti a verejne prístupných miestach bez náhubku. Podľa názoru žalobcu policajti nemali žiadny zákonný dôvod, aby zisťovali jeho totožnosť, žiadny zákonný dôvod neuviedli, prečo chceli preukázať jeho totožnosť, pretože nenosenie náhubku to nie je. Žalobca uviedol, že na ústne pojednávanie vo veci priestupku sa dostavil, ale zo strany zamestnanca Okresného úradu Prievidza mu bolo zabránené pojednávania sa zúčastniť. V závere žaloby žalobca poukázal na to, že v článku 2 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa o priorite ľudskej bytosti píše, že záujmy a blaho človeka majú prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti. Žalobca preto žiada, aby súd zrušil rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, potvrdené Okresným úradom Trenčín, lebo sú nezákonné, nariadenia boli vydané niekým, kto na to nemal nárok.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané po náležitom zistení skutkového stavu a právnom posúdení. Žalovaný uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a navrhuje žalobu zamietnuť. V plnej miere zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v žalobou napadnutom rozhodnutí a je toho názoru, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Žalovaný vysvetlil, prečo sa žalobca nemohol zúčastniť na ústnom pojednávaní (prvostupňový orgán mu neumožnil vstup do pojednávacej miestnosti, pretože žalobca nedodržiaval platné opatrenie ÚVZ – odmietal mať prekryté horné dýchacie cesty). Prvostupňový orgán preto pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktoré mu bola následne zaslaná výzva na možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie podkladov, čo však žalovaný v stanovenej lehote neurobil a svoju možnosť tak nevyužil. Pri dokazovaní viny prvostupňový orgán vychádzal z výpovedí svedkov, čo považuje žalovaný za dostačujúce. Žalovaný neuposlúchol výzvu verejného činiteľa legitimovať sa. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na to, že Úrad inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica, odmietol uznesením ČVS: J./ X-XXXX-XXXX podania týkajúce sa postupu policajtov počas ich služobného zákroku voči žalobcovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

7. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý bol vyzvaný, aby sa k nemu vyjadril s tým, že na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať. Žalobca túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa ust. a 13 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa v spojení s , keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( v znení účinnom do 30.06.2023; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie priestupku zo znenia právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutku) a

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súčasne neboli zistené skutočnosti odvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí na základe právnej úpravy až e) . Rozsudok bol dňa 19.12.2023 v súlade s ustanovením vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu oznámené od 29.11.2023 ( ).

10. Podľa a : (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa ; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa ; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

14. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

15. Podľa policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

16. Podľa Policajný zbor plní tieto úlohy: spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.

17. Podľa (v znení platnom a účinnom v čase spáchania priestupku, t.j. v znení platnom a účinnom do 14.11.2021 ako aj v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o priestupku) priestupku sa dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

18. Podľa za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 100 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 300 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až l) pokutu do 500 eur.

19. Podľa priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

20. Podľa veta pred bodkočiarkou a : (1) Orgány oprávnené objasňovať priestupky ( ) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb. (2) O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky ( ) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

21. Podľa o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

22. Podľa výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (), o započítaní času do času zákazu činnosti (), o uložení ochranného opatrenia (), o nároku na náhradu škody () a o trovách konania ().

23. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok), ktorý sa subsidiárne použije aj na konanie o priestupkoch, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Správny poriadok (§ 32 ods. 1) ukladá orgánu verejnej správy povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome, alebo nevedome. Pokiaľ ide o administratívne trestanie t.j. konanie, v rámci ktorého príslušné orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku, alebo iného protiprávneho konania a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, správny súd považuje za potrebné uviesť, že na takéto osobitné správne konania v rámci administratívneho konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní priestupkov dodržiavať a v ich zmysle viesť priestupkové konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine páchateľa, resp. priestupcu, možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Vyjadrením zásady prezumpcie neviny je pravidlo, v zmysle ktorého obvinený nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu, nemusí využívať svoje právo na obhajobu, avšak jeho vinu nemožno odvodzovať z nečinnosti (pasivity) obvineného v trestnom resp. v priestupkovom konaní, alebo zo spôsobu jeho obhajoby. Riadne a úplné zistenie skutkového stavu orgánom vernej správy v konaniach administratívneho trestania v sebe imanentne zahŕňa povinnosť konajúcich a rozhodujúcich orgánov verejnej správy bez akýchkoľvek pochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a popísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť osobu páchateľa, t. j. deliktuálne zodpovednú osobu, ktorá predmetný skutok spáchala (či už v štádiu objasňovania priestupkov, alebo aj v ďalšom konaní o priestupku pre účely rozhodnutia vo veci).

25. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, bola mu uložená sankcia podľa § 47 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona (pokuta vo výške 70 eur) a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur.

26. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých tento orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Správny súd ďalej posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

27. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán náležite zistil skutkový stav veci, logickým hodnotením dôkazov získal relevantné skutkové zistenia, ktoré posúdil v súlade s platnou právnou úpravou. Orgán verejnej správy (Okresný úrad Prievidza) dostal podnet na začatie priestupkového konania od OO PZ v Prievidzi spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku. Priestupkovú vec posúdil a prejednal formou rozkazu o uložení sankcie za priestupok (č. OU-PD- OVVS-2021/029943-02 zo dňa 31.12.2021), proti ktorému obvinený (žalobca) podal odpor. Následne prvostupňový orgán vytýčil termín ústneho pojednávania, na ktoré predvolal obvineného A. B. (žalobcu) a svedkov F. G. a F. H. (príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli privolaní ako hliadka na Okresný úrad Prievidza na preverenie oznámenia, že sa tam nachádza muž bez prekrytia horných dýchacích ciest). Obaja svedkovia zhodne vypovedali, že po príchode na miesto muža (A. B.) vyzvali, aby preukázal svoju totožnosť, čo opakovane odmietal. Po opakovaných výzvach bol poučený, že ak doklad totožnosti nepredloží, bude predvedený na OO PZ Prievidza, čo sa aj stalo. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu, ani menšiu procesnú váhu než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom – v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi, ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.02.2018, sp. zn. ). Žalobca sa dostavil na ústne pojednávanie, avšak bez prekrytia horných dýchacích ciest, čím nedodržal platné opatrenie ÚVZ o povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest v interiéri budov, preto mu prvostupňový orgán z epidemiologických dôvodov nemohol umožniť vstup do pojednávacej miestnosti. Orgán verejnej správy preto pojednával v jeho neprítomnosti, pričom vychádzal o.i. zo skutočností, ktoré žalobca uviedol vo vlastnoručne podpísanom Zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch zo dňa 29.11.2021, kde uviedol: „Nemám žiadnu právnu povinnosť nosiť náhubok...“ Dňa 19.10.2021 v čase okolo 9:50 si bol menovaný vybavovať na Okresnom úrade v Prievidzi dokumenty, zamestnanci úradu od neho nezákonne žiadali nasadenie náhubku. Menovaný od hliadky žiadal, akú činnosť vykonávajú podľa . „Na základe uvedených skutočností som odmietol preukázať svoju totožnosť, nakoľko majú chrániť práva a slobody. Život a zdravie.“

28. Je právom obvineného zúčastniť sa ústneho pojednávania o priestupku (§ 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch). V tomto ustanovení je formulovaná zásada ústnosti konania o priestupkoch, pretože na rozdiel od všeobecného správneho konania v konaní o priestupku správny orgán prvého stupňa uskutoční ústne pojednávanie obligatórne (povinne). Orgán verejnej správy v súlade so zásadou ústnosti rozhoduje na základe ústne vykonaných dôkazov, výsluchu účastníkov konania, znalcov, svedkov a pod. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Náležitosť ospravedlnenia a dôležitosť dôvodu posudzuje orgán verejnej správy v rámci správnej úvahy. Posúdenie otázky, či ospravedlnenie je náležité a je z dôležitého dôvodu patrí do právomoci orgánu, ktorý prejednáva priestupok. Ak obvinený z priestupku nevyužije svoje procesné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, sám si spôsobí, že sa nemôže na ňom vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu dokazovania a že nemôže navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Tým mu však nezaniklo právo nazerať do spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a preto by ho orgán verejnej správy mal pred vydaním rozhodnutia vyzvať, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený bol na ústne pojednávanie riadne predvolaný (predvolanie mu bolo podľa administratívneho spisu doručené dňa 04.03.2022), no odmietol dodržať platné opatrenie ÚVZ (pohybovať sa v budove okresného úradu s prekrytím horných dýchacích ciest), ktoré, na druhej strane, bol orgán verejnej správy povinný rešpektovať a dodržiavať, nemožno hovoriť o porušení zákona tým, že prvostupňový orgán neumožnil žalobcovi ako obvinenému vstup do pojednávacej miestnosti. Obvinený teda nebol na ústnom pojednávaní vypočutý z dôvodu, že odmietol dodržiavať záväzné opatrenie ÚVZ – Vyhlášku č. 29 vydanú dňa 10.03.2022, ktorá nariaďovala všetkým osobám riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti. Prvostupňový orgán po vykonaní ústneho pojednávania zaslal žalobcovi

listom zo dňa 23.03.2022 výzvu pred vydaním rozhodnutia (ktorú žalobca prevzal dňa 28.03.2022) a v ktorej bol poučený, že má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Súčasne bol poučený, že má právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca na predmetnú výzvu nereagoval.

29. Správny súd konštatuje, že záver prvostupňového orgánu o naplnení znakov priestupku, potvrdený žalovaným, bol preskúmateľným a zrozumiteľným spôsobom skutkovo i právne zdôvodnený. Konanie žalobcu naplnilo skutkovú podstatu priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch (v znení platnom a účinnom v čase spáchania skutku, znenie ktoré platilo aj v čase rozhodovania o priestupku), pričom súčasne ide o sankcionovateľné konanie v zmysle § 47 ods. 2 citovaného zákona. Priestupku sa dopustil žalobca, ktorý bol deliktuálne spôsobilý, svojím konaním naplnil subjektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci - pri plnení úloh Policajného zboru. Na spáchanie predmetného priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti.

30. Pojem „verejný poriadok“, ktorý je objektom skutkovej podstaty verejného poriadku, nie je v našom právnom poriadku jednoznačne zadefinovaný a považuje sa za tzv. neurčitý právny pojem. Vo všeobecnosti je však verejný poriadok chápaný ako súhrn pravidiel konania a správania sa ľudí na verejnosti. Tieto pravidlá môžu byť obsiahnuté v právnych normách, ako aj v normách mimoprávnych, najmä morálnych, etických a spoločenských. Priestupku podľa písm. a) ust. § 47 Zákona o priestupkoch sa dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Chráneným objektom pri tejto skutkovej podstate je riadny výkon verejnej správy a s tým súvisiaca potreba rešpektovania autority osoby, ktorá je v postavení verejného činiteľa. Neuposlúchnutie je odmietnutie dobrovoľne sa podriadiť výzve verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci na základe zákona, a to buď verbálnym odmietnutím alebo konkludentným odmietavým prejavom bez slovného vyjadrenia. Výzve je potrebné vyhovieť v primeranom čase spravidla bezodkladne. Ak vyzvaná osoba výzve nevyhovie, dopúšťa sa priestupku. Výzva verejného činiteľa musí byť urobená pri výkone jeho právomoci na základe zákonného zmocnenia. obsahuje oprávnenie príslušníka policajného zboru vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti( citovaného zákona). Občania sú povinní podrobiť sa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný súkromný názor a bez toho, že by najprv hodnotili zákonnosť postupu verejného činiteľa. Hoci z obsahu napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového rozhodnutia) explicitne (výslovne) nevyplýva, z akého dôvodu príslušníci polície vyzvali žalobcu na preukázanie totožnosti, z opisu skutku (ktorý žalobca nespochybnil) a administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v daný deň najprv príslušnou zamestnankyňou Okresného úradu Prievidza vyzvaný, aby si prekryl horné dýchacie cesty (dodržiaval platné opatrenia ÚVZ), a pretože na výzvy nereagoval, bola privolaná hliadka polície, ktorá ho taktiež vyzvala na prekrytie horných dýchacích ciest (teda rešpektovanie opatrenia na ochranu zdravia). Následne bol žalobca vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť ako osoba, ktorá nedodržiava uvedené opatrenia a u ktorej vzniklo podozrenie, že sa dopúšťa priestupku podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa citovaného ust. (v znení platnom a účinnom ku dňu 19.10.2021) priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto, nesplní nariadené opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa alebo až d), až i), , , , , až . Z toho vyplýva, že postup príslušníkov policajného zboru bol odôvodnený dodržiavaním platných opatrení ÚVZ na ochranu zdravia, keď jedným z opatrení bola povinnosť všetkých fyzických osôb mať riadne prekrytie horných dýchacích ciest na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov.

31. Žalobca v administratívnom konaní (ani v žalobe) zistený skutkový stav orgánmi verejnej správy v žiadnom rozsahu nerozporoval, ani v administratívnom konaní nenavrhol doplnenie dokazovania. Žalobca v žalobe namietal, že v týchto prípadoch – t.j. aj vo veci rozhodnutia o priestupku, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, sa vždy jedná o prekrývanie úst a nosa, čiže nasádzanie si náhubka na základe vyhlášok a iných nezákonných uznesení ÚVZ. Ťažiskovou námietkou žalobcu bolo teda popieranie záväznosti protipandemických opatrení vo všeobecnosti, ale predovšetkým konkrétne povinnosti nosiť respirátor/rúško a v nadväznosti na to absencie oprávnenia orgánov verejnej správy ukladať v súvislosti s touto povinnosťou akékoľvek povinnosti (a sankcie). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v zmysle Vyhlášky ÚVZ č. 250 (platnej v čase spáchania priestupku, t.j. ku dňu

19.10.2021), ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, ÚVZ podľa z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 nariadil podľa citovaného zákona ako opatrenie pri ohrození verejného zdravia všetkým osobám riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti. Preto neobstojí námietka žalobcu, že išlo o nezákonné opatrenia. Ohrozenie verejného zdravia nastáva podľa pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň. Čiže samotnú povinnosť nosiť ochranné pomôcky pri ohrození verejného zdravia, ak tak ustanoví opatrenie ÚVZ, predpokladá samotný zákon. Vo vzťahu k ust. ods. teda platí, že zákon dostatočne jasne a presne obmedzuje základné právo a slobodu (slobodu súkromia a telesnej integrity - možnosť nariadiť používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok pri ohrození verejného zdravia) v prospech ochrany verejného zdravia, pričom vyhlášky len konkretizujú povinnosti osôb nosiť konkrétne ochranné pomôcky (rúška a respirátory) pri konkrétnych činnostiach a na konkrétnych miestach. Právomoc ÚVZ na prijímanie týchto opatrení (formou vyhlášky) vyplýva aj z ust. . ÚVZ bol podľa riadne zriadený a má postavenie tzv. dekoncentrovaného orgánu štátnej správy s územnou pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky sa už v náleze sp. zn. z 22. júna 2016 vyjadril, že to, či je určitý orgán štátnej správy zriadený zákonom, ktorý nie je výslovne označený ako ministerstvo, ústredným orgánom štátnej správy alebo miestnym orgánom štátnej správy, vyplýva nielen z písomného označenia daného orgánu štátnej správy, ale predovšetkým z právnej úpravy jeho postavenia, pôsobnosti a právomoci, teda či daný orgán štátnej správy materiálne plní funkciu ústredného orgánu štátnej správy. Rozhodujúce je tak vymedzenie pôsobnosti ÚVZ v , ktorá podľa zahŕňa aj nariaďovanie opatrení na predchádzanie ochoreniam podľa a opatrení pri ohrozeniach verejného zdravia podľa , ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Správny súd ďalej konštatuje, že právnym základom pre vydanie Vyhlášok ÚVZ na nariadenie opatrení podľa a v zmysle je ustanovenie , ktoré v ods. 1 uvádza, že v prípade, ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa alebo daného zákona na celom území Slovenskej republiky, určitej časti územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ÚVZ alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom. v predmetnom ustanovení výslovne určuje, že predpisy vydané uvedenými orgánmi verejnej správy sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súladnosť tejto právnej úpravy s bola predmetom prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo dňa 1. decembra 2021, ktorý bol vyhlásený v Zbierke , pričom Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že táto právna úprava je v súlade s . Predmetné Vyhlášky ÚVZ SR tak boli vydané na základe platného, účinného a ústavne súladného ustanovenia zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze zároveň skonštatoval, že „úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva sú zákonom zriadené orgány štátnej správy oprávnené vydávať všeobecne záväzné právne predpisy (vyhlášky ÚVZ).“ Vyhlášky, v ktorých sú zakotvené povinnosti používania preventívnych a iných ochranných pomôcok majú teda jasný zákonný základ. Podľa správneho súdu niet preto sporu o tom, že žalobca bol povinný nariadené opatrenia (vyhlášky) dodržiavať.

32. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že neexistoval zákonný dôvod na zisťovanie jeho totožnosti, správny súd poukazuje na ust. , podľa ktorého Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Na účely riadneho plnenia úloh, ktoré sú policajtovi zverené, je policajt oprávnený požadovať od osoby, aby preukázala svoju totožnosť. Platí, že Policajný zbor sa spolupodieľa, resp. spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku (vrátane dodržiavania platných opatrení na ochranu zdravia), a ak bol tento porušený, primárne robí opatrenia na jeho obnovenie. Ak teda v čase spáchania priestupku (19.10.2021) platila za účelom ochrany verejného zdravia vyhláška ÚVZ o povinnosti pohybovať sa v priestoroch interiérov budov len s prekrytím horných dýchacích ciest (ako je zdôvodnené v predchádzajúcom odseku), zodpovedala tomu aj povinnosť zabezpečovať dodržiavanie predmetných opatrení na ochranu zdravia.

Už samotná skutočnosť nerešpektovania nariadených opatrení (vyhlášky č. 250) zakladala možnosť uloženia samostatnej sankcie (za priestupok podľa ), predpokladom uloženia ktorej je, nepochybne, okrem iného zistenie totožnosti osoby. V nadväznosti na námietku žalobcu o zneužívaní právomoci verejného činiteľa (postupom príslušníkov policajného zboru, ktorí žiadali žalobcu o predloženie dokladu totožnosti) správny súd poukazuje na to, že príslušný orgán po prešetrení podnetu pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, tento podnet uznesením ČVS: J./X-XXXX-XXXX zo dňa 29.12.2021 odmietol so záverom, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Námietka žalobcu týkajúca sa poukazu na to, že Policajný zbor spolupôsobí o.i. pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva, pričom on pri lietadle nebol, nemá oporu v obsahu administratívneho spisu, z ktorého nevyplýva, že by žalobca bol žiadaný o preukázanie totožnosti v tejto súvislosti.

33. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich vydané rozhodnutia, nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad správneho konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne sa v konaní brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania, základných zásad ukladania trestov. Správny súd teda dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel ani s uplatnením postupu v zmysle ustanovenia 195 a nasl. . Prvostupňový orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok sankciu (pokutu) v zákonom stanovenom rozpätí so zohľadnením kritérií podľa Zákona o priestupkoch, a to vo výške 70 eur, pričom zákon umožňuje jej uloženie do výšky 100 eur. Podľa ustanovenia Zákona o priestupkoch orgán verejnej správy musí obligatórne prihliadnuť na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Orgán verejnej správy pri uložení pokuty prihliadol na spôsob spáchania priestupku (neuposlúchnutím a nerešpektovaním opakovaných výziev hliadky polície na verejne prístupnom mieste Okresného úradu Prievidza), na mieru zavinenia (priamym úmyselným konaním), ako aj na skutočnosť, že žalobca bol v minulosti za priestupok proti verejnému poriadku priestupkovo uznaný vinným, preto mu bola uložená sankcia v hornej polovici sadzby, teda rozhodnutie je aj v tejto časti dostatočne odôvodnené.

34. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).