Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-104-2010.pdf
PDF · 101.51 KB
No categories available
12C/104/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., P. XXXX/X, zastúpená advokátskou kanceláriou Y./P. s.r.o., so sídlom v V., P. XX, IČO: XX XXX XXX proti odporcom 1: JUDr. Y. F., súdny exekútor, so sídlom v J., P. X/XXX a 2: R. J., so sídlom v L., N.. XX. C. č. X o zaplatenie 4.465,54 eur s prísl., takto
rozhodol:
Konanie voči odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e.
Konanie voči odporcovi v 2. rade v časti o zaplatenie istiny 2.965,54 eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2009 do zaplatenia zastavuje.
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.500 eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.4.2010 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd uložil obom odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť jej istinu 4.465,54 eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe exekučného titulu - rozhodnutia odporcu v 2. rade zo dňa 5.2.1997, č. 44/1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.2.1997 a poverenia Okresného súdu Trenčín, č. XXXX*XXXXXX zo dňa 12.6.1998, vykonával odporca v 1. rade exekúciu v prospech odporcu v 2. rade a v neprospech navrhovateľky o vymoženie istiny 5531,50 eur s prísl.. Uznesením 23Er 961/1998 zo dňa 24.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2009 bolo exekučné konanie zastavené z dôvodu neprípustnosti exekúcie po dátume 26.2.2007, pretože v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni bolo možné predmetnú exekúciu vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia - exekučného titulu, t.j. najneskôr do 26.2.2007. Po tomto dátume prebiehala exekúcia protizákonne a všetky plnenia navrhovateľky po tejto dobe boli plneniami bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie odporcu v 2. rade. Išlo o plnenia
- zrážky zo starobného dôchodku navrhovateľky, ktoré na základe exekučného príkazu odporcu v 1. rade vykonával zhodou okolností práve odporca v 2. rade a to vo výške 207,79 eur /6.260 Sk/ mesačne, počnúc dňom 4.5.2008, pričom boli vykonané zrážky za osem mesiacov /máj až december 2008/ t. j. 8 x 207,79 eur = 1662,35 eur a vo výške 246,99 eur mesačne počnúc dňom 4.1.2009 do 4.11.2009, čo predstavuje zrážky za 11 mesiacov /január až november 2009/ t. j. 11 x 246,99 eur = 2716,89 eur. Uvedené zrážky v predmetnom exekučnom konaní vykonával na základe exekučného príkazu súdneho exekútora odporca v 2. rade ako platiteľ dôchodku, avšak zároveň boli tieto zrážky vykonávané v prospech odporcu v 2. rade ako oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. V súčasnosti sa tieto peňažné prostriedky v celkovej výške 4379,24 eur nachádzajú na účte súdneho exekútora /odporca v
1. rade/, ktorý ich nevydal oprávnenému /odporca v 2. rade/, hoci súdny exekútor bol v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti do 7 dní od prijatia každej platby vyplatiť zrazenú sumu oprávnenému - odporcovi v 2. rade. Keď navrhovateľka požiadala odporcu v 2. rade o vrátenie predmetných peňažných prostriedkov vo výške 4379,24 eur odporca v 2. rade odmietol tieto prostriedky vrátiť, pretože tvrdí, že nimi nedisponuje. Na základe ďalšieho exekučného titulu - rozhodnutia odporcu v 2. rade zo dňa 30.12.1996 č. 74/1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.2.1997 a poverenia Okresného súdu Trenčín, č. XXXX*XXXXXX zo dňa 25.9.1998, vykonával odporca v 1. rade exekúciu v prospech odporcu v 2. rade a v neprospech navrhovateľky o vymoženie istiny 4051,72 eur s prísl.. Uznesením 23Er 1637/1998 zo dňa 24.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2009 bolo exekučné konanie zastavené z dôvodu neprípustnosti exekúcie po dátume 3.2.2007, pretože v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni bolo možné predmetnú exekúciu vykonať najneskôr do 10. rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia - exekučného titulu, t.j. najneskôr do 3.2.2007. Navrhovateľka na základe jednostranného vyhlásenia o splatení dlhu zo dňa 22.11.2004 uhrádzala priamo na účet odporcu v 1. rade mesačné splátky vymáhaného dlhu na základe vyššie opísaného exekučného titulu odporcu v 1. rade vo výške 200 Sk /6,64 eur/ až do 7.3.2008. Pretože počnúc dňom 4.2.2007 prebiehala exekúcia protizákonne, všetky mesačné plnenia navrhovateľky vykonané od uvedeného dátumu až do 7.3.2008 boli vykonané bez právneho dôvodu. Vyplatené splátky na účet odporcu v 1. rade bez právneho dôvodu spolu predstavujú sumu vo výške 86,30 eur. Na vrátenie uvedenej sumy navrhovateľka vyzvala odporcu v 1. rade listom zo dňa 13.11.2009. Odporca v 1. rade sumu vo výške 86,30 eur navrhovateľke nevrátil napriek tomu, že tieto peňažné prostriedky sa takisto nachádzajú na účte súdneho exekútora /odporca v 1. rade/, ktorý ich oprávnenému /odporca v 2. rade/ nevydal.
Navrhovateľka svoj nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia oprela o ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka. Súčasne uviedla, že sa domnieva, že súdny exekútor je iba platobné miesto, pričom jej bezdôvodné plnenie v prospech odporcu v 2. rade ako oprávneného v exekučnom konaní bolo vykonané okamihom pripísania peňažnej sumy na účet exekútora. Domnieva sa, že osobou povinnou vydať bezdôvodné obohatenie je odporca v 2. rade a je iba na ňom, aby sa domáhal voči odporcovi v 1. rade výplaty prijatých plnení. Napriek tomu z dôvodu istoty žalovala i odporcu v 1. rade.
Súd priznal navrhovateľke ňou v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 15 Ro 83/2010-30 zo dňa 24.5.2010, proti ktorému obaja odporcovia v zákonnej 15 - dňovej lehote podali odpor. Odporca v 1. rade žiadal návrh proti nemu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno - právny vzťah, pretože exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovení exekučného poriadku a O.s.p..
Odporca v 2. rade žiadal súd, aby návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým namietol zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v uznesení Okresného súdu Trenčín, ktorý svoj postup zdôvodnil ustanoveniami § 265 zákona č. 413/2002 Z.z., ktorý už v tom čase bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.2004. Súčasne si uvedomujú, že aj zákon o sociálnom poistení v § 277 ods. 1 ustanovuje, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003, čo však neznamená, že v otázke zániku práva pohľadávku vymáhať súd správne aplikoval ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu vydania exekučného titulu. Domnievajú sa, že pri posudzovaní exekučného titulu nemal súd vychádzať z platného znenia zákona č. 274/1994 Z.z. k 31.12.2003, ale zo znenia tohto zákona platného a účinného ku dňu nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, t.j. ku dňu 26.2.1997 a to z toho dôvodu, že v tom čase platné ustanovenia zákona č. 274/1994 Z.z. umožňovali dlžníkovi len dovolať sa premlčania podľa § 24 ods. 2 v trojročnej premlčacej lehote. K predĺženiu premlčacej lehoty na 6 rokov v § 24 ods. 2, ak k zavedeniu inštitútu zániku práva tzv. preklúziou v § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. došlo až dňom 1.7.2001, t.j. dňom keď nadobudol účinnosť
zákon č. 242/2001 Z.z., ktorým bol zákon č. 274/1994 Z.z. novelizovaný. Ako dôkaz, že súd v tomto konaní nepostupoval správne, vychádzal zo znenia ustanovenia § 274/1994 Z.z. účinného k 31.12.2003, predložili uznesenie toho istého súdu č. k. 23 Er 961/1998-27 zo dňa 6.6.2008, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania, pričom vo svojom odôvodnení poukázal na skutočnosť, že „podľa § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za 3 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa poistné predpísalo". Z podobných dôvodov zamietol odvolanie navrhovateľky tiež odvolací súd /Krajský súd Trenčín/ uznesením č. k. 4CoE 137/2008-34 zo dňa 30.9.2008.
Navrhovateľka sa na pojednávania pred tunajší súd opakovane neustanovila, jej neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil zakaždým jej právny zástupca z dôvodu zdravotných s tým, že navrhovateľka súhlasila, aby v predmetnej veci pojednával súd aj v jej neprítomnosti. S použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. preto súd v predmetnej veci pojednával i v neprítomnosti navrhovateľky.
Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím účastníkov, resp. ich zástupcov, oboznámením sa s obsahmi spisov Exekútorského úradu J., súdny exekútor JUDr. Y. F. spisové značky Ex 1159/2002, Ex 1163/2002, písomnými podaniami právneho zástupcu navrhovateľky /čl. 48, 58/, listom adresovaným navrhovateľkou odporcovi v 2. rade zo dňa 13.11.2009 /pokus o zmier - žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia/, oznámením odporcu v 2. rade navrhovateľke zo dňa 26.3.2008 /čl. 13/, listom adresovaným odporcom v 2. rade navrhovateľke zo dňa 19.12.2008 /oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku na základe výkonu rozhodnutia/, listom adresovaným navrhovateľkou odporcovi v 2. rade zo dňa 13.11.2009 /pokus o zmier - žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia/ a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Na základe exekučných titulov odporcu v 2. rade zo dňa 5.2.1997, č. 44/1997 a zo dňa 30.12.1996, č. 74/96 a poverení Okresného súdu Trenčín, vykonával odporca v 1. rade exekúciu v prospech odporcu v 2. rade a v neprospech navrhovateľky o vymoženie súm 5531,50 eur s prísl. a 4051,72 eur s prísl..
Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 23Er 961/1998-44 zo dňa 24.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2009 bolo exekučné konanie /Ex 1163/2002/ zastavené. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia mal súd zistené, že dôvodom zastavenia konania bola neprípustnosť exekúcie po dátume 26.2.2007, pretože v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni bolo možné predmetnú exekúciu vykonať najneskôr do 10 - tich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia - exekučného titulu, teda najneskôr do 26.2.2007.
V rámci vyššie uvedeného exekučného konania boli vykonávané zo starobného dôchodku navrhovateľky zrážky, ktoré na základe exekučného príkazu odporcu v 1. rade vykonával odporca v 2. rade a to vo výške 207,79 eur /6260 Sk/ mesačne, počnúc dňom 4.5.2008. Zrážky boli vykonané za 8 mesiacov /máj až december 2008/, spolu vo výške 1662,35 eur a vo výške 246,99 eur od 4.1.2009 do 4.11.2009, čo za 11 mesiacov predstavuje sumu 2716,89 eur.
Spolu, teda v rámci exekučného konania Ex 1163/2002 sa vykonali z dôchodku navrhovateľky zrážky v celkovej výške 4379,24 eur.
Uznesením č. k. 23Er 1637/1998-35 zo dňa 24.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2009 bolo exekučné konanie Ex 1637/1998 zastavené. Dôvodom zastavenia bola neprípustnosť exekúcie po dátume 3.2.2007, pretože podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni bolo možné predmetnú exekúciu vykonať najneskôr do 10 - tich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia - exekučného titulu, najneskôr do 3.2.2007. Navrhovateľka na základe jednostranného vyhlásenia o splatení dlhu zo dňa 22.11.2004 uhrádzala priamo na účet odporcu v 1. rade mesačné splátky vymáhaného dlhu na základe vyššie uvedeného exekučného titulu odporcu v 1. rade vo výške 200 Sk /6,64 eur/ až do 7.3.2008. Podľa tvrdenia navrhovateľky všetky mesačné plnenia,
ktoré vykonala od 4.2.2007 do 7.3.2008 /13 mesačných splátok/ boli vykonané bez právneho dôvodu. Spolu išlo o sumu 86,30 eur.
Listami zo dňa 13.11.2009 vyzvala navrhovateľka odporcu v 2. rade o vrátenie sumy 4379,24 eur a odporcu v 1. rade o vrátenie sumy 86,30 eur, avšak bezúspešne.
Vyššie uvedený skutkový stav veci nebol medzi účastníkmi konania sporný.
K tvrdeniam odporcu v 2. rade, že predmetné exekučné konania nemali byť zastavené z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty, z dôvodu ktorého v priebehu celého konania žiadali návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť, navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že s právnym názorom odporcu sa nestotožňuje. Poukázala na to, že podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť ... vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na vymáhanie a platenie „starých" pohľadávok sociálnej poisťovne sa aj po účinnosti zákona o sociálnom poistení od 1.1.2004 použili predpisy účinné pred novelou, t. j. účinné do 31.12.2003. Nesprávny je však názor odporcu v 2. rade, podľa ktorého by na pohľadávku vyplývajúcu z rozhodnutia z roku 1997 bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona účinné ešte v roku 1997. Je potrebné aplikovať právne predpisy účinné k 31.12.2003. Poukázala na zákon č. 242/2001 Z.z., ktorým bolo s účinnosťou od 1.7.2001 do zákona č. 274/1994 Z.z. doplnené nové znenie § 25, pričom ustanovením ods. 2 bola zavedená desaťročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, pretože zákon č. 242/2001 Z.z. nemá žiadne prechodné ustanovenie ohľadne časovej účinnosti novelizovaných ustanovení. Nové ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. sa použije aj na pohľadávky vzniknuté pred novelou účinnou od 1.7.2001. Pretože tento stav už následne zmenený nebol, aj ku dňu 31.12.2003 sa na pohľadávku z roku 1997 použije ustanovenie o desaťročnej prekluzívnej lehote zavedené do zákona v roku 2001. Nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby sa ustanovenie o preklúzii na takúto pohľadávku nepoužilo. Je preto úplne zrejmé, že po uplynutí 10 rokov od právoplatnosti exekučných titulov sa exekučné konania vykonávali neoprávnene. Pretože aj po tejto dobe navrhovateľka platila odporcovi v 2. rade v rámci exekučného konania, takéto plnenie je bezdôvodným obohatením odporcu v 2. rade.
Na pojednávaní pred súdom právny zástupca navrhovateľa naviac uviedol, že je bezpredmetné riešiť v tomto konaní, či exekučný súd správne aplikoval pri svojom rozhodnutí o zastavení exekučného konania príslušné ustanovenia zákona, keďže rozhodnutie exekučného súdu, podľa ktorého exekúcia bola zastavená je právoplatné a vykonateľné.
Písomným podaním zo dňa 7.1.2011 vzala navrhovateľka voči odporcovi v 1. rade návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporca v 1. rade vrátil na účet navrhovateľky neoprávnene vymoženú sumu 1724,13 eur. Sumu vo výške 880,56 eur si odporca v 1. rade ponechal ako trovy konania /odmena exekútora/, čo navrhovateľka nerozporuje.
Vyššie uvedené skutočnosti pri výsluchu na pojednávaní potvrdil odporca v 1. rade s tým, že vyššie uvedená suma bola navrhovateľke z jeho strany uhradená dňa 30.8.2010, prevodom na jej účet.
Vyššie uvedeným písomným podaním navrhovateľka vzala sčasti späť návrh aj voči odporcovi v 2. rade a to v časti istiny vo výške 2965,54 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z vyššie uvedenej sumy od 1.12.2009 do zaplatenia z dôvodu, že odporca v 2. rade zadržiava na svojom účte do dnešného dňa len časť neoprávnene vymoženej žalovanej sumy vo výške 1500 eur, ktorá bola vyplatená na účet odporcu v 2. rade dňa 24.6.2009.
Odporca v 2. rade na pojednávaní prd súdom dňa 13.1.2011 potvrdil, že sumu 1500 eur od navrhovateľky prijal na svoj účet s tým, že jeho pohľadávka, ktorá bola predmetom exekúcie prekludovaná nebola,
exekučné konanie nemalo byť ani zastavené a teda nemôže ísť z ich strany o bezdôvodné obohatenie. Je však pravda, že spravili chybu, že sa voči rozhodnutiam o zastavení exekúcií neodvolali.
Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či to manželstvo je alebo nie je.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania voči odporcovi v 1. rade v celom rozsahu a voči odporcovi v 2. rade sčasti, v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia späť ešte pred prvým pojednávaním v predmetnej veci, využijúc tak svoje dispozičné právo s návrhom a preto súd konanie vo vzťahu k odporcovi v 1. rade v celom rozsahu a vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zastavil.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úrok iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záver, že nárok navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade o zaplatenie istiny 1500 eur bol podaný dôvodne. V konaní bolo jednoznačne preukázané, na základe rozhodnutí odporcu v 2. rade zo dňa 5.2.1997, č. 44/1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.2.1997 a zo dňa 30.12.1996, č. 74/1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.2.1997 a poverení Okresného súdu Trenčín, vykonával odporca v 1. rade exekúciu v prospech odporcu v 2. rade a v neprospech navrhovateľky o vymoženie sumy 5531,50 eur /sp. z. Er 961/1998, Ex 1163/02/ a sumy 4051,72 eur /Er 1637/1998, Ex 1159/2002/. Vyššie uvedené exekučné konania boli pre neprípustnosť exekúcie po dátume 26.2.2007, resp. 3.2.2007 zastavené. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 23Er 961/1998 bola po dátume 27.2.2007 u navrhovateľky vymožená spolu suma 4379,24 eur a v exekučnom konaní sp. zn. 23Er 1637/1998 po 3.2.2007 vymožená suma spolu vo výške 86,30 eur.
Súd sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľky, že suma 4465,54 eur bola z príjmu navrhovateľky odporcom v 1. rade v prospech odporcu v 2. rade zrazená nedôvodne z dôvodu, že zrážky týchto súm boli vykonané v čase keď exekúcie už prebiehali protizákonne /počnúc dňom 27.2.2007, resp. 3.2.2007/. Z vyššie uvedenej sumy ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia zadržiaval odporca v 2. rade na svojom účte sumu 1500 eur /čím získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol/, sumu ktorú zaviazal súd odporcu v 2. rade navrhovateľke zaplatiť.
Navrhovateľka vyzvala odporcu v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 13.11.2009, pričom tento list bol odoslaný dňa 19.11.2009. odporca v 2. rade na list navrhovateľky nijako nereagoval, do vyhlásenia rozhodnutia sumu 1500 eur navrhovateľke nezaplatil, preto sa dostal do omeškania a preto súd navrhovateľke v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal ňou uplatnené úroky z omeškania z priznanej istiny, ktoré si navrhovateľka uplatnila v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.