Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-61-2010.pdf
PDF · 93.73 KB
No categories available
9C/61/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci navrhovateľky: F. G. rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Nádražná XXX/XX, proti odporcom: X. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 3. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Kýčerského l , Bratislava, 4. Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľky J., nar. XX.XX.XXX.X, naposledy trvale bytom Z., E. XXX/XX, sa návrhom doručeným na súd dňa 23.6.2004 spolu s ďalšími navrhovateľmi domáhal od odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade alebo odporcu v 3. rade alebo odporcu v 4. rade zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb., alternatívne zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. odporcami v 1.- 4. rade spoločne a nerozdielne vo výške 17.000,- Sk.
Svoj návrh odôvodnil tým, že do spoločnosti s obchodným názvom BMG Invest s.r.o. Košice vložil na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky. K investovaniu peňazí sa rozhodol na základe presvedčenia podporovaného masívnou reklamou, v ktorej nebankové subjekty sľubovali zhodnotenie finančných prostriedkov o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované bankami. Nebankové subjekty však prestali plniť, resp. nesplnili svoje záväzky a uzatvorili svoje prevádzky, z dôvodu úpadku a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Navrhovateľ bol presvedčený, že svoje peňažné prostriedky investoval v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že investuje do bankových subjektov. Nebankové subjekty prijímali vklady, vykonávali teda bankovú činnosť bez požadovanej licencie, čím porušovali zákon o bankách. Národná banka Slovenska, v ktorej kompetencii bolo v prípade zistenia nedostatkov v činnosti banky zasiahnuť do 10.10.1999, nevyužila svoju právomoc a voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore so zákonom, nezasiahla. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 3. rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činu neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek
dostatku známych skutočností orgány činné v trestnom konaní nezasiahli adekvátne, ale až po uzavretí prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 2. rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Rovnako nekonaním a zanedbaním povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šíreniu klamlivej reklame, malo za následok, že na základe klamlivej reklamy navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do nebankových subjektov. Slovenská republika tak nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila navrhovateľovi škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je preukázaná tým, že pokiaľ by Slovenská republika včas, razantne a v súlade s právomoci zverenými jeho orgánom zákonom zakročila voči nebankovým subjektom a pozastavila ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu poukazovala vtedajšia ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových subjektov, nebol by im navrhovateľ zveril svoje peniaze.
Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom investičných zmlúv investoval svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, išlo o obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom, resp. občianskoprávny vzťah upravený Občianskym zákonníkom. T.j. navrhovateľka a nebankový subjekt vstúpili do súkromnoprávnych vzťahov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi. Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu, kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové subjekty takéto povolenie nemali a preto dohľadu a kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska, v čase uzatvorenia investičných zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani podľa zákona o kolektívnom investovaní, podľa zákona č. 385/1999 Z.z., pretože činnosť nebankových subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami dohľadu podľa § 60 ods. 1, písm. k) zákona o kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. je škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bol toho názoru, že v predmetnej veci táto podmienka splnená nie je.
Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu, na základe ktorej vložila do tzv. "nebankového subjektu" finančné prostriedky s prísľubom ich zhodnotenia. Popísal činnosť, ktorú Úrad finančnej polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia PZ venoval nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu uvedených subjektov. Poukázal na postup v rámci ktorého od 23.10.2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňové úrady. Dňa 26.3.2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18.6.2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 4.2.2002 B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu z jeho strany nedošlo a nie je preto daný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú navrhovateľovi podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.
Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.11.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské
spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie "správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť" alebo "správ. spol., a.s." Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od nich nebankové subjekty vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve. Navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými subjektami, ktoré si dostatočne nepreveril a preto musí znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál s názvom "Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie". Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaniu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.
Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie podľa zákona 58/1969 Zb. Namietal, že za škodu nezodpovedá ani podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľovi škodu nespôsobil. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by v minulosti išlo o klamlivú reklamu. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. Košice mala v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu. Každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv. Konštatoval, že zo strany navrhovateľky išlo o špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o záväzkové vzťahy a preto navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.
Navrhovateľ v priebehu konania zomrel dňa 10.1.2007. Súd uznesením zo dňa 6.5.2010 právnu vec navrhovateľa v 6. rade J. proti odporcom 1,2,3,4 vylúčil na samostatné konanie. F. je jediná zákonná dedička po nebohom J. , je teda hmotnoprávnou nástupkyňpu pôvodného navrhovateľa .
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovataeľky a odporcov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, neúčasť ospravedlnili odporca v 2 a. 4 rade. Navrhovateľka ani odporcovia nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 10.1.2002 č. PZ-NR-2002 01 10/34 03 03/OS-OS a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľky J. uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o pôžičke č. . PZ- NR-2002 01 10/34 03 03/OS-OS dňa 10.1.2002 na základe ktorej poskytol tejto spoločnosti finančné prostriedky vo výške 17.000,- Sk ako pôžičku. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v lehote 3 mesiacov navrhovateľovi požičané finančné prostriedky vráti s ročným úrokom 22,00 %.
Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si zmluvné záväzky nesplnila, vložené finančné prostriedky navrhovateľovi nevrátila, na spoločnosť bol vyhlásený konkurz.
Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal. Súd skúmal, či navrhovateľovi vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporcovia dopustili nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľa v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil naplnenie žiadnej z uvedených podmienok zodpovednosti štátu podľa citovaného § 18 zákona č. 58/1969 Zb.
Právny predchodca navrhovateľky uzatvorením zmluvy o pôžičke vstúpil do záväzkovo právnych vzťahov s právnickou osobou BMG Invest s.r.o., Košice . Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia zmluvou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy nesplnila a navrhovateľovi nevyplatila poskytnuté finančné prostriedky, zatvorila svoje pobočky a bol na ňu vyhlásený konkurz. Právnemu predchodcovi navrhovateľky vznikli voči uvedenej spoločnosti pohľadávky zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si mal možnosť prihlásiť v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej spoločnosti. Konkurzné konanie nie je dosiaľ ukončené, t.j. nie je známe, či a v akej výške môžu byť v konkurznom konaní uspokojené nároky navrhovateľky. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľke najneskôr do rozhodnutia súdu vznikla. Návrh na začatie konania o náhradu škody je preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti navrhovateľke na uspokojenie jej nárokov voči nebankovým subjektom, bude možné s určitosťou konštatovať, či jej vznikla škoda a v akej výške.
V konaní ďalej nebolo preukázané, že by zo strany štátneho orgánu išlo o nesprávny úradný postup. Z obsahu spisu nevyplýva, že by nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa zákona č. 385/1999 Zb. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové fondy ako aj správcovské spoločnosti, vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, na ktoré sa primerane vzťahuje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Prevádzkovanie týchto činností štátne orgány zakázať nemohli, pretože nemohli zasahovať do záväzkovo právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi právnym predchodcom navrhovateľky a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle.
Neobstojí ani námietka právneho predchodcu navrhovateľa, že k investovaniu svojich peňazí do spoločnosti sa rozhodol na základe presvedčenia podporovaného reklamou, že ide o investičnú spoločnosť s príslušnou licenciou na takýto predmet podnikania, pretože nebankové subjekty ani po formálnej stránke nespĺňali zákonom určené náležitosti pre správcovské spoločnosti (obchodné meno, výška základného imania, právna forma).
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu titulom nesprávneho úradného postupu a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.