Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-121-2004.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/121/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. J. M., S. XX,. B. B., správca konkurznej podstaty úpadcu A. a.s. T. T., R. č. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX. proti odporcom: 1/ Ing. J. L., nar. XX.. X.. XXXX,. 2/ X. L., rod. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. obaja bytom M., A. L. Z. č. XXX,. obaja právne zastúpení Mgr. Ľ. K., advokátom so sídlom v M., Č. A. X,. o zaplatenie 8 049,52 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 049,52 € s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 25. 9. 2001 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti A. a.s. T. T., ktorá je v konkurze od 23. 10. 2003, podal návrh, v ktorom žiadal odporcov v rade 1 a 2 zaplatiť spoločne a nerozdielne kúpnu cenu v sume 242 500,-Sk s príslušenstvom. Vo svojom písomnom návrhu uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 24. 9. 2001 odpredal navrhovateľ odporcom osobné motorové vozidlo typu Nissan Primera, ŠPZ: TR 405 AB za kúpnu cenu v sume 242 500,-Sk. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka predmetné vozidlo odporcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do podania návrhu na súd a to do 20. 9. 2004 kúpna cena zaplatená nebola napriek tomu, že v článku III zmluvy bolo dohodnuté, že kupujúci sa zaväzuje uhradiť dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu v deň prechodu vlastníctva predmetu kúpy, podľa kúpnej zmluvy to bol deň 24. 9. 2001. Od prevzatia vozidla do svojho vlastníctva odporcovia osobné motorové vozidlo užívali, napriek tomu navrhovateľovi kúpnu cenu nezaplatili.
Odporcovia sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrili, kde uviedli, že nesporne odporca v rade 1 mal uzavretú pracovnú zmluvu s úpadcom A. a.s. T. T., pracovný pomer vznikol 12. 6. 2001 na základe pracovnej zmluvy a bol ukončený dňom 12. 11. 2001 dohodou. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 12. 6. 2001 bola príloha č. 2 k pracovnej zmluve, ktorá riešila podrobne hmotnú zainteresovanosť zamestnancov zaradených do kategórie obchodníci. Jeho mzda sa skladala z fixnej časti a pohyblivej časti mzdy, pričom základom výpočtu pohyblivej zložky bol hospodársky výsledok. Nárok na pohyblivú zložku mzdy mal v prípade kladného hospodárskeho výsledku obchodného strediska, kde bol zamestnanec zaradený. Odporca v rade 1/ bol podľa pracovnej zmluvy zo dňa 12. 6. 2001 zaradený do funkcie vedúci obchodnej skupiny, pričom v bode 5 predmetnej zmluvy bola podrobná špecifikácia zložiek mzdy zamestnanca. Pohyblivá zložka podľa zásad určených v prílohe č. 2 pracovnej zmluvy podľa odporcu v rade 1/ bola nárokovateľná a tvorila neoddeliteľnú súčasť mzdy zamestnanca.
Hospodársky výsledok strediska 13090 (R. - motory), ktorého vedúcim obchodnej skupiny bol odporca v rade 1, dosiahol za sledované obdobie 7 151 271,08,-Sk. V súlade s metodikou výpočtu uvedenou v prílohe č. 2 pracovnej zmluvy mali pracovníci obchodnej skupiny 13090 nárok na vyplatenie odmeny vo výške 30 % z vytvoreného hospodárskeho výsledku za sledované obdobie, čo predstavovalo sumu 2 145 381,32,-Sk. Nárok odporcu takto predstavoval čiastku 715 127,10,-Sk. Teda tretinu, pretože na hospodárskom stredisku pracovali v danej dobe traja zamestnanci.
Suma 715 127,10,-Sk nebola odporcovi po ukončení pracovného pomeru vyplatená, preto odporca dňa 31. 12. 2001 zaslal spoločnosti A. a.s. T. T. zápočet vzájomných pohľadávok ku dňu 23. 11. 2001. Predmetom zápočtu boli vzájomné pohľadávky, ktoré sa kryli a ktoré sa vzájomne stretli. Jednostranným právnym úkonom boli započítané pohľadávky spoločnosti A. a.s. vo výške 242 500,-Sk voči odporcovi Ing. J. L. za kúpu osobného motorového vozidla. Z uvedeného bol podľa odporcu v rade 1 zrejmé, že nárok navrhovateľa z titulu úhrady kúpnej ceny 242 500,-Sk je neopodstatnený, nakoľko zanikol jednostranným právnym úkonom, ktorý uskutočnil odporca v rade 1 dňa 31. 12. 2001.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. Ľ. K., Ing. D. L., Ing. S. R., E. P., listinnými dokladmi - kúpnou zmluvou zo dňa 24. 9. 2001, faktúrou č. 1420629, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28K 218/02 - 625 zo dňa 23. 10. 2003, pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 12. 6. 2001, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 12. 11. 2001, pracovnou náplňou zamestnanca, výkazom ziskov a strát z 10.2001 strediska 13090, započítaním pohľadávok odporcom v rade 1 zo dňa 31. 12. 2001, prílohou č. 2 k pracovnej zmluve odporcu v rade 1 zo dňa 12. 6. 2001, oznámenie spoločnosti A. a.s. zo dňa 12. 4. 2002, ako aj ostatnými listinnými dokladmi trvale pripojenými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24. 9. 2001 odpredala spoločnosť A. a.s. T. T. odporcovi v rade 1/ Ing. J. L. osobné motorové vozidlo typu Nissan Primera, ŠPZ : TR 405 AB za dohodnutú kúpnu cenu 242 500,-Sk. Kupujúci sa zaviazal uhradiť dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu v deň prechodu vlastníctva predmetu kúpy. Kupujúci potvrdil, že motorové vozidlo prevzal pri podpise zmluvy a prevzatím motorového vozidla nadobudol kupujúci k nemu vlastnícke právo.
Výpoveďou odporcu v rade 1 mal súd preukázané, že odporca v rade 1 kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo neuhradil, vozidlo si však prevzal. Pred súdom uviedol, že kúpnu cenu nezaplatil, pretože mu boli nepravidelne uhrádzané mzdy.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 10. 2003, č.k. 28K 218/02 - 625 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A. a.s. T. T.. JUDr. J. M. bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu, z dokumentácie úpadcu zistil, že úpadca eviduje pohľadávku voči odporcovi z titulu neuhradenia kúpnej ceny za motorové vozidlo.
Odporca v rade 1/ nespochybnil tú skutočnosť, že kúpna cena za motorové vozidlo v sume 242 500,- Sk z jeho strany uhradená nebola. Na svoju obranu uviedol, že zo strany spoločnosti A. a.s. ako jeho zamestnávateľa mu neboli vyplácané riadne mzdy a to za mesiace august 2001 nevyplatené 2 605,-Sk, október 2001 nevyplatené 13 232,-Sk a november 2001 nevyplatené 2 498,-Sk. Celkove 18 335,-Sk. Podľa názoru súdu táto skutočnosť nebola sporná ani pre zamestnávateľa odporcu v rade 1 spoločnosť A. a.s., pretože listom zo dňa 12. 4. 2002 Ing. D. L., členka predstavenstva akciovej spoločnosti oznámila odporcovi v rade 1/, že pri kontrole pohľadávok zistili, že evidujú voči odporcovi v rade 1/ pohľadávku v celkovej výške 242 500,-Sk s tým, že vykonali jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov a na ich záväzok bude odpočítaná pohľadávka odporcu v rade 1/ v sume 18 335,-Sk, teda jednoznačne akceptovali výšku pohľadávky odporcu v rade 1/ a započítali ju vo vzťahu k vlastnej pohľadávke. Spornou skutočnosťou v konaní bolo započítanie pohľadávky odporcu v rade 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi v sume 224 165,-Sk (časť pohľadávky, ktorej existenciu v konaní odporca v rade 1/ preukazoval v celkovej výške 715 127,-Sk).
Odporca v rade 1/ zaslal zápočet vzájomných pohľadávok označený ako započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom spoločnosti A. a.s. Išlo o zápočet zo dňa 31. 12. 2001 doručeným spoločnosti A. a.s. 8. 1. 2002, potvrdené listinným dokladom (čl.157), okrem nevyplatenej mzdy si teda započítaval odporca v rade 1/ pohľadávku, ktorú označil ako nevyplatenú časť pohyblivej zložky mzdy. Svoj nárok odôvodňoval nasledovne: podľa pracovnej zmluvy a prílohy č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 2. 7. 2001, podľa odporcu v rade 1 mu prislúchala pohyblivá zložka mzdy za tretí štvrťrok roku 2001, kedy hospodárske stredisko 13090 dosiahlo hospodársky výsledok 7 151 271,08,-Sk a metodikou výpočtu podľa prílohy č. 2 k pracovnej zmluve mal nárok na vyplatenie odmeny vo výške 30 % z vytvoreného hospodárskeho výsledku, čo predstavovalo čiastku 2 145 381,32,-Sk, na čom sa mal podieľať 1/3-inou, pretože stredisko 13090 malo troch zamestnancov obchodnej skupiny. Toto tvrdenie zo strany navrhovateľa bolo spochybnené a za účelom preukázania pravdivosti svojho tvrdenia navrhol vypočuť svedkov.
Súdom bol vypočutý svedok Ing. Ľ. K., ktorý v roku 2001 bol generálnym riaditeľom spoločnosti A. a.s. a zotrval v pozícii aj v čase, keď spoločnosť bola v konkurze. Podľa jeho vyjadrenia na odmeňovanie v organizácii bolo prijatých niekoľko smerníc s tým, že spočiatku sa podiely na hospodárskych výsledkoch vyplácali ročne, neskôr polročne a aj štvrťročne. Finančné prostriedky sa vyplácali takým spôsobom, že on ako generálny riaditeľ dostal návrh od obchodného alebo iného námestníka, na základe toho rozhodol o priznaní finančných prostriedkov - podielov na hospodárskych výsledkoch. Podľa vyjadrenia svedka v prípade odporcu v rade 1/ mu nevznikol nárok na podiel z hospodárskeho výsledku za tretí štvrťrok roku 2001. Účtovný a hospodársky výsledok k deviatemu mesiacu bol 570 000,-Sk. K predloženému listinnému dôkazu zo strany odporcu v rade 1/, kedy mu obchodný námestník Ing. R. potvrdil výšku uplatneného podielu na hospodárskom výsledku, svedok ako generálny riaditeľ spoločnosti uviedol, že nárok na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy, nemal oprávnenie vystavovať obchodný námestník, tieto údaje poskytoval ekonomický úsek a pokiaľ išlo o dané obdobie, z ich strediska v danom období nebol taký, ako potvrdil obchodný námestník Ing. R.. Svedok zdôraznil, že uvedená suma 570 000,-Sk bola za stredisko a išlo o účtovnú, nie reálnu hodnotu. K tvrdenej skutočnosti odporcu v rade 1/ o sume cca 7 000 000,-Sk ako hospodársky výsledok svedok uviedol, že išlo o čiastku ku koncu roku 2001, nie ku koncu tretieho štvrťroka 2001 a išlo o sumu, ktorá predstavovala hodnotu tovaru, nie hospodársky výsledok. Súhlas na vyplatenie odmien nedal.
Ďalším svedkom, ktorý bol v konaní vypočutý, bola Ing. D. L., ktorá v spoločnosti pracovala ako ekonomická riaditeľka od marca 2001. Uviedla, že jej príchodom boli upravené pravidlá odmeňovania s tým, že po stanovení hospodárskeho výsledku vznikol nárok 20 % z hospodárskeho výsledku pre jednotlivých pracovníkov. Postup bol taký, že obchodníci si zúčtovali svoje výsledky, po odsúhlasení boli predložené ekonomickému úseku a následne predkladané na schválenie generálnemu riaditeľovi, resp. predstavenstvu. V roku 2001 si nepamätala, žeby boli v spoločnosti vyplácané akékoľvek odmeny, boli vyplácané len základné mzdy, nakoľko spoločnosť bola v zlej finančnej situácii. Po oboznámení sa s tvrdením odporcu v rade 1 o výške hospodárskeho výsledku za tretí štvrťrok 2001 (podpísané Ing. R.) svedkyňa uviedla, že si vyžiadala podklady z daného strediska s tým, že v deviatom mesiaci 2001 tam bola čiastka 572 857,-Sk. Nepamätala si tú skutočnosť, že v danom období by boli prehodnocovali stredisko 13090 z hľadiska odmien.
Ďalšia svedkyňa vypočutá v konaní E. P. pracovala v spoločnosti A. a.s. v roku 2001 vo funkcii hlavného účtovníka. K systému vyplácania pohyblivej čiastky mzdy sa vyjadriť nevedela. Sama spracovala spoločnosti údaje na základe podkladov, ktoré jej dávali vedúci oddelení, teda na základe došlých a vyšlých faktúr.
Na základe návrhu odporcu v rade 1/ bol súdom vypočutý svedok Ing. S. R., ktorý v roku 2001 pracoval v spoločnosti A. a.s. vo funkcii obchodného námestníka (do augusta 2002). Svedok bol vypočutý k ním vypracovanému potvrdeniu (žurnalizované na čl. 79 spisu). Potvrdenie o nároku na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy, datované 5. 11. 2001 svedok ako obchodný námestník podpísal. Obsahom potvrdenia bolo, že hospodárske stredisko 13090 dosiahlo za tretí štvrťrok 2001 kladný hospodársky výsledok vo výške 7 151 271,08,-Sk. V zmysle platných zásad odmeňovania A. a.s. v T. T. má hospodárske stredisko
č. 13090 nárok na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy vo výške 1 430 254,20,-Sk. Z uvedenej sumy má na 50 %, t.j. 715 127 nárok Ing. J. L. a zvyšok ostatní pracovníci.
Svedok si za obsahom tohto potvrdenia stál. Nevedel uviesť, prečo na ňom nie je uvedená žiadna značka, kto vybavuje uvedenú vec, ani komu má byť adresované. Vychádzal z prílohy č. 2 v pracovnej zmluve odporcu v rade 1/, kde bola stanovená metodika výpočtu hospodárskych výsledkov. K 31. 12. 2001 uvedené stredisko už nemalo vykazovaný hospodársky výsledok, lebo v novembri alebo decembri zaniklo. Svedok nevedel uviesť, či uvedený hospodársky výsledok bol predložený ekonomickej námestníčke Ing. L.. Nepamätal si, resp. si nebol istý, či bol predložený generálnemu riaditeľovi Ing. K.. Normálny postup spoločnosti pri hospodárskych výsledkoch podľa neho bol taký, že od neho išli hospodárske výsledky ekonomickému námestníkovi a následne generálnemu riaditeľovi na odobrenie. Podľa neho v roku 2001 v spoločnosti takýto postup už nefungoval, nakoľko spoločnosť mala finančné problémy a preto neboli vyplácané odmeny za hospodárske výsledky. Pamätal si, že za stredisko 13090 nebola nikomu vyplatená odmena v roku 2001. Opakovane potvrdil, že firma mala vážne finančné problémy v roku 2001 už aj s vyplácaním základných miezd.
Súdu bola predložená príloha č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 12. 6. 2001 odporcu v rade 1, príloha bola datovaná dňa 2. 7. 2001. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo strany odporcu v rade 1 bola predložená príloha č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 12. 6. 2001 aj s iným obsahom bez uvedenia dátumu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd vychádzal z prílohy č. 2, ktorá mala dátum a to 2. 7. 2001 a jej obsah korešpondoval aj svedeckým výpovediam, pokiaľ išlo o výpočet pohyblivej čiastky mzdy. Vychádzajúc z uvedenej prílohy č. 2 k pracovnej zmluve odporcu v rade 1/ pohyblivá zložka mzdy sa počítala štvrťročne, podklady pre výpočet hospodárskeho výsledku poskytoval ekonomický úsek, výpočet predkladal obchodný zástupca spolu s vedúcim obchodnej skupiny, musel byť odsúhlasený generálnym riaditeľom. Pohyblivá zložka mzdy zamestnancov predstavovala z vypočítaného hospodárskeho výsledku 20 %. Vyplatenie pohyblivej zložky mzdy bolo vyplácané po výplatnom termíne nasledujúceho mesiaca po ukončení štvrťroka.
Na základe vykonaného dokazovania pri vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov súd dospel k záveru, že odporca v rade 1 nepreukázal existenciu jeho nároku na pohyblivú čiastku mzdy prináležiacu mu za tretí štvrťrok roku 2001 v sume 715 127,10,-Sk. Súdu nebol predložený žiadny hodnoverný listinný dôkaz preukazujúci dosiahnutie hospodárskeho výsledku strediska 13090, kde bol vedúcim obchodnej skupiny odporca v rade 1. Všetci vypočutí svedkovia v konaní potvrdili tú skutočnosť, že v roku 2001 spoločnosť A. a.s. bola v zlej finančnej situácii, za celý rok sa nevyplácali žiadnym pracovníkom pohyblivé čiastky mzdy, základná mzda sa tiež nevyplácala v stanovenom termíne, resp. nie naraz. Jediným listinným dokladom, ktorý preukazoval tvrdenie odporcu v rade 1 o nároku na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy, bolo potvrdenie vystavené Ing. S. R. dňa 5. 11. 2001 ako obchodným námestníkom. Išlo však o potvrdenie, ktoré nebolo v účtovníctve spoločnosti. Sám svedok potvrdil, že ho nepredkladal ekonomickému úseku, ani generálnemu riaditeľovi na schválenie, čo bol predpoklad výplaty pohyblivej zložky mzdy pre zamestnancov, v danom prípade postup pre odporcu v rade 1 upravoval Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve. V tejto časti nárok odporcu v rade 1 nemal súd za preukázaný, uplatnené započítanie vo vzťahu k spoločnosti A. a.s. bolo v tejto časti odmietnuté listom zo dňa 14. 1. 2002 a ani v priebehu konania odporca v rade 1 nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku vo vzťahu k navrhovateľovi v sume 715 127,-Sk.
Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítanie vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa. Stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky, tieto nastávajú až kompenzačným prejavom a to ex tunc t.j. ku dňu stretnutia pohľadávok. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane.
Podľa názoru súdu v uvedenej právnej veci došlo k čiastočnému započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov konania, nakoľko boli splnené predpoklady pre započítanie pohľadávok a to nasledovne: Navrhovateľ mal voči odporcom v rade 1,2 pohľadávku vo výške 242 500,-Sk, t.j. 8 049,52 €, táto bola splatná 24. 9. 2001. Odporca v rade 1 mal pohľadávku voči navrhovateľovi z titulu neuhradenej mzdy v sume 2 605,-Sk (86,47 €), išlo o mzdu za mesiac august 2001, splatnú k 30. 9. 2001, teda po započítaní mzdy k pohľadávke navrhovateľa od 1. 10. 2001 bola pohľadávka navrhovateľa v sume 7 963,05 €. Za mesiac október 2001 mal z titulu neuhradenej mzdy odporca v rade 1 voči navrhovateľovi v sume 13 232,-Sk (439,22 €), splatnú k 30. 11. 2001, teda ku dňu 1. 12. 2001 pohľadávka navrhovateľa bola v sume 7 523,83 €. Za mesiac november 2001 mal odporca v rade 1 pohľadávku z titulu neuhradenej mzdy v sume 2 498,-Sk (82,91 €), splatnú k 31. 12. 2001. K 1. 1. 2002 bola pohľadávka navrhovateľa v sume 7 440,91 €. Pohľadávka navrhovateľa v sume 242 500,-Sk (8 049,52 €) bola účastníkmi konania nespochybnená a takisto výška nevyplatenej mzdy navrhovateľom odporcovi v rade 1 v celkovej sume 18 335,-Sk bola nepochybná. Zo strany odporcu v rade 1 bol urobený kompenzačný prejav s tým, že pohľadávky boli rovnakého druhu, odporca v rade 1 urobil prejav spočívajúci k započítaniu, doručené navrhovateľovi dňa 8. 1. 2002 a ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok došlo i k zániku tak, ako to bolo súdom vyčíslené.
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 12 % ročne od 24. 9. 2001. V uvedenom období bola diskontná sadzba NBS 8,8 %, preto súd akceptoval výšku úroku z omeškania uplatnenú navrhovateľom, nakoľko nepresahovala dvojnásobok diskontnej sadzby NBS. Predmetný úrok z omeškania bol priznaný v období tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku v súlade so započítaním vzájomných pohľadávok k daným obdobiam.
Odporcovia v rade 1 a 2 boli zaviazaní zaplatiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne, nakoľko motorové vozidlo, ktoré odkúpil odporca v rade 1 od navrhovateľa kúpnou zmluvou zo dňa 24. 9. 2001, nadobudli odporcovia v rade 1 a 2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, išlo teda o ich spoločný záväzok, kúpna cena zo strany odporkyne v rade 2 nebola napadnutá.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo dňa 4. 11. 2009 podali odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporcovia v rade 1/ a 2/. Odvolací súd uznesením zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a skutočností v ňom zadokumentovaných zistil, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny za odpredaj osobného motorového vozidla typu Nissan Primera ŠPZ: TR 405 AB za kúpnu cenu 242 500,-Sk odporcom. Ani predaj motorového vozidla, ani nezaplatenie kúpnej ceny medzi účastníkmi sporné nebolo. Spornosť ohľadne nároku uplatneného navrhovateľom vznikla po tom, čo odporcovia, resp. odporca v rade 1/ žiadal zohľadniť zánik pohľadávky navrhovateľa započítaním po jej strete s jeho mzdovými nárokmi z titulu nevyplatenia mzdy za mesiac august 2001, október a november 2001, pohyblivé zložky mzdy v sume 715 127,-Sk. Navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie kúpnej ceny za odpredaj motorového vozidla, ktorý je svojou povahou nárokom občianskoprávnym. Na druhej strane odporca žiadal o započítanie svojich mzdových nárokov, ktoré si uplatňoval podľa ustanovení Zákonníka práce. Úlohou okresného súdu bolo ujasniť si, či nároky uplatnené odporcom v rade 1/ proti navrhovateľovi má posudzovať podľa Zákonníka práce účinného od 1. 4. 2002, ktorý bol vyhlásený pod číslom 311/2001, alebo podľa Zákonníka práce účinného do 1. 4. 2002 pod číslom 65/65 v znení zmien a doplnkov a či je podľa Zákonníka práce možný zánik nárokov (záväzkov) započítaním.
Podľa § 251 ods. 1 Zákonníka práce účinného od 1. apríla 2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne nároky urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z tohto dôvodu bolo potrebné i mzdové nároky odporcu posudzovať podľa Zákonníka práce účinného do 1. apríla 2002 a vysporiadať sa s tým, či Zákonník práce účinný do 1. apríla 2002 umožňoval zánik záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov započítaním.
V súvislosti so zánikom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je odlišná právna úprava Občianskeho a Obchodného zákonníka v porovnaní so Zákonníkom práce, ktorý na rozdiel od uvedených zákonov neumožňoval zánik záväzkov kompenzáciou vzájomných nárokov, čo znamená, že nemôže niektorý z účastníkov odmietnuť plnenie iba z dôvodu, že má voči druhému účastníkovi nárok na plnenie z iného právneho dôvodu. Zákonník práce inštitút započítania nepoznal. Okresný súd z tohto pohľadu neposudzoval možnosť zániku vzájomných nárokov účastníkov, preto jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené.
Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom prvostupňový súd vytýčil vo veci pojednávanie, na ktorom právny zástupca odporcov uviedol, že Zákonníka práce účinný do 1. apríla 2002 neobsahoval ustanovenia týkajúce sa započítania tak, ako to riešil Zákonník práce účinný po tomto období. Bol toho názoru, že pokiaľ v Zákonníku práce nie je doslovne uvedené, že započítanie nie je možné, na rozdiel od odvolacieho súdu tvrdil, že je možné započítať nároky vzájomne v tomto konaní. Bol si vedomý, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z komentára v Zákonníku práce účinného do 1. 4. 2002. Aj z tohto pohľadu sa ponúkla možnosť riešenia sporu s navrhovateľom tak, žeby odporcovia v rade 1/ a 2/ zaplatili žalovanú sumu bez úrokov. Na túto skutočnosť reagoval navrhovateľ tak, že nesúhlasil s možným mimosúdnym riešením. Zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a žiadal zaviazať odporcov zaplatiť kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktorú prepočítal na eurá daným kurzom.
Po vyjadreniach účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 9. 2. 2011 účastníci nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a preto dokazovanie bolo vyhlásené za skončené.
Po zhrnutí skutkového a právneho stavu vo veci samej bol posúdený návrh navrhovateľa dôvodným a odporcovia boli zaviazaní zaplatiť kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou od navrhovateľa v roku 2001 s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 28. 10. 2010, ako aj na tú skutočnosť, že Zákonník práce účinný do 1. 4. 2002 nepoznal inštitút započítania nárokov. Uplatnené nároky uplatňované odporcom v rade 1/, aj keď prevyšovali žalovanú sumu navrhovateľom, boli uplatnené len do výšky žalovanej sumy, teda posudzované len ako obrana, započítané vo vzťahu k nároku navrhovateľa neboli. Pokiaľ by si odporca v rade 1/ uplatnil svoje nároky vzájomným návrhom, bolo by možné jeho návrh posudzovať ako samostatný nárok bez zohľadňovania možnosti kompenzácie. K tomuto však zo strany odporcu v rade 1/ nedošlo.
Okrem žalovanej sumy si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 12 % ročne od uzavretia kúpnej zmluvy. Súd bol toho názoru, že úrok z omeškania správne má byť uplatnený deň po uzavretí kúpnej zmluvy a to 25. 9. 2001. Výška diskontnej sadzby v danom období bola vyššia, ako si ju navrhovateľ uplatnil, ale bola akceptovaná súdom, pretože nepresahovala výškou dvojnásobok diskontnej sadzby NBS k danému obdobiu (8,8 % diskontná sadzba NBS). Kúpna zmluva medzi spoločnosťou A. a.s. a odporcom v rade 1/ bola uzavretá 24. 9. 2001. Podľa článku III. sa kupujúci zaviazal uhradiť dohodnutú kúpnu cenu v deň prechodu vlastníctva predmetu kúpy. Podľa článku IV. si kupujúci prevzal motorové vozidlo po podpísaní zmluvy a prevzatím nadobudol k nemu vlastnícke právo, teda v uvedený deň mala byť kúpna cena zaplatená. Pokiaľ k úhrade kúpnej ceny nedošlo, nasledujúcim dňom došlo k omeškaniu s plnením kúpnej ceny.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.