Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-371-2010.pdf
PDF · 89.11 KB
No categories available
27C/371/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky R. H. O., bytom M. N. V., L. XXX/XXa,. zast. JUDr. M. P., advokátom so sídlom P., V. XXXX/XA. proti odporcovi S.., s. r. o., so sídlom B., Z. XX,. IČO XX. XXX. XXX. o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha vynesenia rozsudku, ktorým by súd určil, že je výlučnou vlastníčkou EKN parcely číslo 471 o výmere 65207 m2 - orná pôda zapísanej S. K. T. na liste vlastníctva číslo 1848 pre katastrálne územie I.. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2009, ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod číslom V 6343/2009, predala predmetnú nehnuteľnosť odporcovi za kúpnu cenu 77.596,35 euro s tým, že kúpnu cenu odporca zaplatí v dvoch splátkach, a to čiastku 10.000,- euro pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny vo výške 67.596,33 euro najneskôr do 31. mája 2010. Prvú splátku kúpnej ceny vo výške 10.000,-euro odporca zaplatil pri podpise kúpnej zmluvy, druhú splátku vo výške 67.596,33 euro však odporca navrhovateľke doposiaľ riadne neuhradil. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka v zmysle čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy odstúpila listinou zo dňa 19. októbra 2010 od predmetnej kúpnej zmluvy.
Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr zaoberal otázkou, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, ako i otázkou, či navrhovateľka správne vymedzila okruh účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia týchto procesných podmienok totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný
i v prípade, kde by bolo možné žalovať na plnenie, ak sa určovacou žalobou vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadným ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na plnenie nemožno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Pritom príslušné závery sa viažu nielen k žalobe o určenie ako takej, ale taktiež k tomu, akého konkrétneho určenia sa navrhovateľ domáha. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. je daný, ak navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, nie je ako ich vlastník v katastri nehnuteľností zapísaný. Uvedený stav nastane napríklad v prípade, že odstúpením bola zrušená s účinkami od počiatku kúpna zmluva po prevode nehnuteľností, podľa ktorej bolo vložené vlastnícke právo do katastra nehnuteľností. Zrušením kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností " od počiatku " totiž s účinkami " od počiatku " zaniká právny titul, na základe ktorého kupujúci (nadobúdateľ) nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi kúpnej zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred uzatvorením zmluvy, a to nielen z hľadiska obligačných účinkov zmluvy, ale i účinkov vecnoprávnych. To sa prejavuje najmä tým, že predávajúci ( scudziteľ ) je naďalej vlastníkom nehnuteľností a že - bez zreteľa k uzavretiu kúpnej zmluvy - vlastne nikdy neprestal byť vlastníkom zmluvou prevádzanej nehnuteľnosti. Na tomto závere nič nemení ani to, že podľa kúpnej zmluvy ( neskôr zrušenej) bolo pre kupujúceho (nadobúdateľa) vložené do katastra nehnuteľností vlastnícke právo. Ak bola zrušená zmluva s účinkami " od počiatku " a nastáva teda rovnaký právny stav, ako keby k zmluve vôbec nedošlo, aj z hľadiska vecnoprávnych účinkov zmluvy stráca vlastnícke právo vložené do katastra nehnuteľností svoj právny podklad. Pretože nadobúdateľ nie je vlastníkom nehnuteľností a pretože - z dôvodu zrušenia kúpnej zmluvy s účinkami " od počiatku " - sa ním vlastne ani nikdy nestal, boli zrušením kúpnej zmluvy " od počiatku " odstránené účinky vkladu vlastníckeho práva, vykonaného na základe takejto zmluvy. Ak tu nie je právny titul, na základe ktorého kupujúci (nadobúdateľ) nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemôže mať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vykonaný na jeho základe, akékoľvek právne účinky pre právne pomery účastníkov zrušenej zmluvy - zaniknutého právneho titulu. V takomto prípade, t. j. za stavu platného odstúpenia od zmluvy
o prevode nehnuteľností predávajúci dosiahne zápis obnoveného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti práve prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktorým bude určené, že je vlastníkom nehnuteľností, a na základe ktorého bude vykonaný nový zápis v katastri nehnuteľností. Zápis vlastníckeho práva predávajúceho do katastra nehnuteľností, vzhľadom k tomu, že k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu dochádza zo zákona, má len deklaratórne účinky. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva prevodcu nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. postačuje skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, nie je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný.
V prejednávanej veci, vzhľadom na vyššie uvedenú interpretáciu ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. možno bez väčších pochybností ustáliť, že naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení zo strany navrhovateľky je nespochybniteľná. Rovnako, keďže návrh smeruje proti subjektu, ktorý je ako vlastník spornej parcely zapísaný v katastri nehnuteľností, súd ustálil, že navrhovateľka správne vymedzila okruh účastníkov a teda možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že konanie netrpí ani nedostatkom vecnej legitimácie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t.j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade splnené, súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky sporu a oboznámením sa so spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z listu vlastníctva číslo 1848 pre katastrálne územie I. súd zistil, že EKN parcela číslo 471 o výmere 65207 m2 - orná pôda, je vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorý túto parcelu nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod číslom V 6343/2009.
Z listiny zo dňa 21. decembra 2009 označenej ako " kúpna zmluva " súd zistil, že navrhovateľka ako predávajúca predala odporcovi ako kupujúcemu EKN parcelu číslo 471 o výmere 65207 m2 - orná
pôda v katastrálnom území I. za dohodnutú kúpnu cenu 77.596,33 euro, ktorú sa odporca zaviazal navrhovateľke vyplatiť v dvoch splátkach, a to prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- euro pri podpise kúpnej zmluvy a druhú časť kúpnej ceny vo výške 67.596,33 euro do 31. mája 2010. Z predmetnej listiny označenej ako " kúpna zmluva " súd ďalej zistil, že podľa článku IV. bod 4 kúpnej zmluvy sa účastníci dohodli, že v prípade, že nedôjde k vyplateniu druhej časti kúpnej ceny, zaväzuje sa predávajúci vrátiť do 10 dní prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- euro na účet kupujúceho a zároveň sa kupujúci zaväzuje vrátiť predmetnú parcelu číslo 471 späť do vlastníctva predávajúceho.
Z listiny zo dňa 19. októbra 2010 označenej ako " odstúpenie od zmluvy ", ktorú navrhovateľka ako predávajúci adresovala a doručila odporcovi ako kupujúcemu súd zistil, že navrhovateľka odporcovi oznámila, že v zmysle čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 21. decembra 2009, na základe ktorej previedla na odporcu vlastníctvo k parcele číslo 471 o výmere 65207 m2 - orná pôda v katastrálnom území I. a ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod V 6343/2009. K zdôvodneniu odstúpenia navrhovateľka uviedla tú skutočnosť, že odporca ako kupujúci si nesplnil svoju platobnú povinnosť, keď druhú splátku kúpnej ceny vo výške 67.596,33 euro nezaplatil do dohodnutého termínu 31. máj 2010.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh nie je dôvodný. Základnou otázkou, ktorú si súd musel v konaní vyriešiť bolo to, či navrhovateľka platne odstúpila od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo na odporcu k predmetnej parcele. Platnosť odstúpenia od zmluvy navrhovateľka odvodzovala z článku IV bod 4 kúpnej zmluvy. Súd sa však s uvedeným právnym názorom navrhovateľky nestotožnil. Uvedený bod kúpnej zmluvy totiž podľa súdu neupravoval právo odstúpiť od zmluvy. Jediné, čo vyplýva z uvedeného bodu zmluvy je to, že v prípade nevyplatenia druhej časti kúpnej ceny zo strany odporcu, vznikne navrhovateľke povinnosť vrátiť odporcovi prvú časť kúpnej ceny a odporcovi vznikne povinnosť vrátiť navrhovateľke späť do vlastníctva predmet kúpy, t. j. EKN parcelu číslo 471. Súd je toho názoru, že takéto dojednanie - ani za použitia interpretačných pravidiel - nemožno interpretovať tak, že účastníci zmluvy si dojednali pre prípad omeškania so zaplatením druhej splátky kúpnej ceny možnosť navrhovateľky ako predávajúcej odstúpiť od kúpnej zmluvy. Pokiaľ by účastníci zmluvy skutočne mienili dojednať právo navrhovateľky ako predávajúcej odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania so zaplatením kúpnej ceny, vyjadrili by to explicitne presne tak, ako to vyjadrili v článku VI. bod 3 predmetnej kúpnej zmluvy. Za daného stavu teda súdu nezostávalo iné, ako ustáliť, že účastníci si nedojednali právo navrhovateľky odstúpiť od kúpnej zmluvy pre prípad omeškania so zaplatením druhej splátky kúpnej ceny. Pokiaľ teda navrhovateľka mala v úmysle odstúpiť od kúpnej zmluvy pre omeškanie kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny, mohla tak platne učiniť len v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade, však bola povinná odporcovi ako kupujúcemu poskytnúť na splnenie jeho platobnej povinnosti ešte dodatočnú lehotu, čo však navrhovateľka neučinila. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 989/99, pokiaľ veriteľ dlžníkovi neposkytol k splneniu dlhu ďalšiu primeranú lehotu, nemôže od zmluvy pre omeškanie dlžníka podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platne odstúpiť. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že súd listinu zo dňa 19. októbra 2010 nepovažuje za platné odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy. Ak je správny záver súdu v tom, že navrhovateľka neodstúpila platne od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola EKN parcela číslo 471 o výmere 65207 m2 - orná pôda v katastrálnom území I., musí byť správny i ten právny názor, že vlastníkom predmetnej parcely je naďalej odporca. Z tohto dôvodu nemohol súd inak, ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Plne úspešnému odporcovi vzniklo voči neúspešnej navrhovateľke v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a odporcovi trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.