Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/428/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci navrhovateľky: Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., zastúpená JUDr. F., advokátkou so sídlom Z., proti odporkyni: E. nar. XX.XX.XXXX, bytom S., zastúpená Mgr. V. advokátom so sídlom W. o zaplatenie 3.435,36 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 1.229,10 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Mgr. V. advokáta.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 01.04.2009 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni zaplatenia 3.435,36 € s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že je dcérou odporkyne a po rozvode manželstva v roku 1979 sa vrátila bývať do rodinného domu rodičov, kde s matkou - odporkyňou, otcom a vtedy ešte maloletou dcérou žili v spoločnej domácnosti harmonickým rodinným životom, a spoločne sa podieľali na nákladoch súvisiacich s prevádzkovaním rodného domu. Po smrti otca sa veľmi zhoršili vzájomné vzťahy s odporkyňou, čo vyvrcholilo tým, že odporkyňa odišla bývať k druhej dcére, ktorá tiež žije v L.. V apríli 2006 sa odporkyňa vrátila bývať do rodného domu. Od toho času odporkyňa navrhovateľku vyháňa z domu. Od apríla 2006 odporkyňa vôbec neprispieva na náklady súvisiace s bývaním - elektrina, voda, plyn. Všetky účty za elektrinu, vodu, plyn platí výlučne navrhovateľka. Celkový dlh odporkyne za plyn za obdobie od apríla 2006 do mája 2008 predstavuje za elektrinu 36.818,57 Sk, za plyn 65.188,22 Sk, za vodné a stočné 1.486,90 Sk, dlžná čiastka je celkom v sume 103.493,69 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje 3.435,36 €.

Odporkyňa s návrhom na začatie konania nesúhlasila s tým, že návrh je nedôvodný, voči navrhovateľke nemá žiaden dlh.

Vo svojom vyjadrení k návrhu, odporkyňa ďalej uviedla, že odo dňa 05.02.2003 do 06.07.2006 v predmetnom rodinnom dome nebývala, napriek tomu uhrádzala faktúry za poskytovanie služieb spojených s užívaním rodinného domu, v ktorom bývala aj navrhovateľka. Odporkyňa tak platila všetky príslušné faktúry za dodávky energie a médií, okrem toho daň z nehnuteľností, a to až po súčasnosť a poplatok za odvoz tuhého komunálneho odpadu. Dňa 18.07.2005, došlo zo strany navrhovateľky k „prehláseniu” merača spotreby elektrickej energie v rodinnom dome na meno a priezvisko navrhovateľky

- faktúry za odber boli vystavené na meno a priezvisko navrhovateľky, dňa 18.08.2005 došlo zo strany navrhovateľky k „prehláseniu” merača spotreby plynu v rodinnom dome na meno a priezvisko navrhovateľky, faktúry za odber boli vystavené na meno a priezvisko navrhovateľky a dňa 19.08.2005 došlo zo strany navrhovateľky k „prehláseniu” merača spotreby vody v rodinnom dome na meno a priezvisko navrhovateľky - faktúry za odber boli vystavené na meno a priezvisko navrhovateľky. Dňa 06.07.2006 začala odporkyňa opätovne bývať v predmetnom rodinnom dome a požiadala príslušných poskytovateľov jednotlivých služieb spojených s užívaním rodinného domu aby boli faktúry za dodávky jednotlivých energii a médií vystavované a zasielané na meno a priezvisko E. - odporkyne. Príslušné obchodné spoločnosti ako dodávatelia energii a médií do rodinného domu, však žiadosti odporkyne nevyhoveli, nakoľko k tomu bol potrebný súhlas navrhovateľky a táto tento súhlas nedala. Až po tom, ako Krajský súd v Bratislave dňa 29.03.2006 v konaní vedenom pod spisovou značkou svojim rozhodnutím zrušil poverenie navrhovateľky spravovaním rodinného domu bolo možné fakturácie za spotrebu plynu v rodinnom dome od 13.05.2008, fakturácie za spotrebu elektrickej energie v rodinnom dome od 13.02.2009, fakturácie za spotrebu vody v rodinnom dome od 24.01.2008 opätovne adresovať na meno a priezvisko odporkyne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne E., oboznámil sa so zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosť zo dňa 18.08.2005, zmluvou o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 31.08.2005, zmluvou o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 24.08.2005, faktúrami vystavenými navrhovateľke za vodné a stočné, za dodávky elektrickej energie, za dodávky plynu, obsahom dedičského spisu po poručiteľovi E., vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , , uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.13 CoD 72/05-116 zo dňa 29.03.2006 a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že od roku 1979 býva navrhovateľka v rodinnom dome v L., na ulici S. ktorý bol v tom čase v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - rodičov navrhovateľky, teda odporkyne a jej dnes už nebohého manžela, otca navrhovateľky. Do rodičovského domu sa nasťahovala v čase, keď sa rozpadli jej manželské vzťahy a prebiehalo rozvodové konanie.

Zo zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť zo dňa 18.08.2005 súd zistil, že táto zmluva bola uzavretá medzi Západoslovenskou energetikou, a.s. a navrhovateľkou, zo zmluvy o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd č. 282200 zo dňa 31.08.2005 súd zistil, že táto zmluva bola uzavretá medzi Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a navrhovateľkou, zmluvou o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 24.08.2005 súd zistil, že táto zmluva bola uzavretá medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a navrhovateľkou. Na základe uvedených zmlúv boli dodávané energie a pitná voda do predmetného rodinného domu a z domu odvádzané odpadové vody.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka uvedeným obchodným spoločnostiam za žalované obdobie od apríla 2006 do mája 2008 uhrádzala platby za dodávku elektriny, plynu a za vodné a stočné. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že počas uvedeného obdobia bývala v rodinnom dome aj odporkyňa a na platbách za nepodieľala.

Podľa ustanovenia kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na základe vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že správanie odporkyne z formálnoprávneho hľadiska vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia sa na úkor navrhovateľky, nakoľko prijímala plnenie (dodávky energii, pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd) poskytované

vyššieuvedenými dodávateľmi navrhovateľke na základe zmlúv uzavretých medzi vyššieuvedenými dodávateľmi a navrhovateľkou bez toho, aby sa podieľala na platbách za tieto dodávky, teda majetok odporkyne sa o finančný podiel na platbách nezmenšil. Formálne by teda bolo naplnené citované ústanovenie konštatovaním, že odporkyňa sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľky získaním majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.

V tejto súvislosti však súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom k tomu, že citované zákonné ustanovenie je interpretačným pravidlom vo vzťahu k všetkým zákonným ustanoveniam, súd predmetnú vec skúmal aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

I keď pojem “dobré mravy” nedefinuje, podľa teórie a ustálenej judikatúry sú dobré mravy okrem iného merítkom hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vo všeobecnosti teda možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

Skúmajúc, či by poskytnutím ochrany právu navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia neprišlo k rozporu s dobrými mravmi súd zistil nasledovné:

Z výsluchu navrhovateľky i odporkyne súd zistil, že navrhovateľka sa k svojim rodičom do ich rodinného domu prisťahovala v čase svojho rozvodového konania, pričom sa rôznia výpovede v tom, že navrhovateľka tvrdila, že rodičia ju volali, aby sa k nim prisťahovala, naopak odporkyňa tvrdila, že nikto ju nevolal, navrhovateľka k nim prišla v noci s plačom aj s vtedy maloletou dcérou a nemali srdce ju do domu neprijať.

Svedkyňa E. - sestra navrhovateľky a dcéra odporkyne vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že jej rodičia s navrhovateľkou nežili v dome harmonicky - otec akoby sa navrhovateľky bál, navrhovateľka na nič neprispievala, všetko mala v rodičovskom dome zadarmo, odporkyňa kým vládala tak aj varila. Po smrti manžela sa odporkyňa pýtala do domácnosti k svedkyni, pretože po operácii potrebovala opateru a k navrhovateľke nemala dôveru. Svedkyňa svojou výpoveďou potvrdila výpoveď odporkyne, ktorá uviedla, že navrhovateľka v rodičovskom dome s ničím nepomáhala v domácnosti, neprispievala na domácnosť, žila si len pre seba.

Odporkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že keď sa navrhovateľka vydala, dva roky aj s manželom bývala v rodičovskom dome, kde ju aj s manželom živili, odporkyňa s manželom pomáhali navrhovateľke so stavbou rodinného domu, pomáhali aj finančne, keď darovali navrhovateľke na stavbu 200.000,- Kčs a ešte pred vydajom jej darovali dva stavebné pozemky. Odporkyňa v rámci svojej výpovede uviedla aj to, že keď sa vrátila do predmetného rodinného domu, navrhovateľka jej robila prieky, vypínala elektrinu aj plyn, vymieňala zámky na dverách domu aj na skriniach. Navrhovateľka uvedené skutočnosti nepoprela, súd ich mal preto za nesporné.

Uvedené skutočnosti považoval súd za dostatočné na to, aby skonštatoval, že uplatňovanie si žalovaného nároku navrhovateľkou je v rozpore s dobrými mravmi. Domáhanie sa žalovanej sumy ako platieb za energie, vodu a odpad voči matke, ktorá jej pomohla nielen v ťažkej životnej situácií, keď spolu s maloletou dcérou hľadala útočisko v čase rozvodu s manželom, ale pomáhala jej fakticky celý život a to napriek nie harmonickým vzťahom, pretože to považovala za svoju povinnosť rodiča voči dieťaťu, je v rozpore s mravnými normami spoločnosti, ktoré sú vyjadrené aj v ustanoveniach Zákona o rodine.

V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na Článok 4 Zákona o rodine, podľa ktorého všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že vzniknutú situáciu navrhovateľka spôsobila najmä vlastným konaním: Do rodičovského domu sa prisťahovala v čase, keď bol tento v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov. Napriek tomu, že ako sama uviedla vo svojej výpovedi - s bývalým manželom si spoločný majetok vyporiadali tak, že bývalý manžel jej vyplatil finančné prostriedky za podiel na rodinnom dome, mala teda prostriedky na zadováženie si vlastného bývania, v rodičovskom dome zotrvala. Po smrti otca v roku 2003 začalo dedičské konanie, predmetom ktorého je aj rodinný dom, v ktorom účastníčky bývajú a ktoré ešte nie je ukončené, ale vzhľadom k ustanoveniu navrhovateľka prichádza do úvahy ako dedička a spoluvlastníčka predmetného rodinného domu v podiele 1/6. Ako súd zistil z obsahu dedičského spisu po poručiteľovi E. Y. - otcovi navrhovateľky a manželovi odporkyne, je to navrhovateľka, ktorá svojou nečinnosťou sťažuje prejednanie dedičstva. Právne vzťahy k predmetnému rodinnému domu teda nie sú, vzhľadom k neukončenému dedičskému konaniu usporiadané, navrhovateľka však bez dohody s odporkyňou ako väčšinovou spoluvlastníčkou a svojou sestrou ako potenciálnou spoluvlastníčkou v rovnakom podiele ako navrhovateľka, uzavrela zmluvy s dodávateľmi energií a vody, pričom sa jedná o hospodárenie so spoločnou vecou, keď sú dedičky (potenciálne spoluvlastníčky) oprávnené a povinné voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Aj v tejto skutočnosti - že vzniknutú situáciu spôsobila navrhovateľka a následne sa domáha voči odporkyni plnenia, súd vzhľadal rozpor s dobrými mravmi.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol.

Začiatok formulára

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle citovaného ustanovenia súd priznal náhradu trov konania odporkyni, ktorá mala v konaní plný úspech.

V súlade s ustanovením veta druhá odporkyňa vyčíslila svoje trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor a z trov právneho zastúpenia advokátom, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, nasledovne:

Súdny poplatok za odpor bol zaplatený odporkyňou v sume 206,00 €.

Podľa ustanovenia vyhl. č. patrí právnemu zástupcovi odporkyne odmena za tieto úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.04.2009.............131,13 € + 6,95 € režijný paušál

2. podanie odporu dňa 29.04.2009…………......................131,13 € + 6,95 € režijný paušál

3. zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 27.10.2010.....131,13 € + 7,21 € režijný paušál

4. zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 08.12.2010.......131,13 € + 7,21 € režijný paušál

5. zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 02.02.201...........131,13 € + 7,21 € režijný paušál

Odmena za právne služby a režijné paušály predstavuje sumu 691,18 € + 19 % daň z pridanej hodnoty je spolu v sume 822,50 €.

Sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu odporkyne je v Bratislave, teda v zmysle ustanovenia vyhl. č. za zastupovanie pred Okresným súdom Malacky mu patrí náhrada za stratu času za cesty na pojednávania Bratislava - Malacky a späť v dňoch 27.10.2010 (11,59 € x 4 polhodiny = 46,36 €), 08.12.2010 (11,59 € x 4 polhodiny = 46,36 €) a 02.02.2011 (11,59 € x 4 polhodiny = 46,36 €) teda spolu v sume 139,08 €.

Právnemu zástupcovi odporcu patrí aj náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom v zmysle ustanovenia § 15 písm a) citovanej vyhlášky za tri cesty Bratislava - Malacky a späť: - dňa 27.10.2010

- 74 km, základná náhrada za 1 km 0,183 €, spotreba 7,2 litrov na 100 km, cena za liter paliva 1.26 €, teda v sume 20,255 €

- dňa 08.12.2010 -74 km, základná náhrada za 1 km 0,183 €, spotreba 7,2 litrov na 100 km, cena za liter paliva 1.30 €, teda v sume 20,452 €

- dňa 02.02.2011 - 74 km, základná náhrada za 1 km 0,183 €, spotreba 7,2 litrov na 100 km, cena za liter paliva 1.37 €, teda v sume 20,815 €.

Spolu predstavujú trovy konania odporkyne (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia) sumu 1.229,10 €.

Podľa ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V zmysle citovaného ustanovenia je povinná navrhovateľka zaplatiť náhradu trov konania odporkyne na účet Mgr. Karola Haťapku, advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.