Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/104/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou T.. Ľ. M. v právnej veci navrhovateľky: T. L., L. X, Q., proti odporcom: v 1. rade Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v 2. rade V. W., D. X, D., zastúpený advokátkou JUDr. Danou Jelínkovou Dudzíkovou, AK Dolná 186/4, Šamorín - Mliečno o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania 227,77 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 04.06.2010 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorená dňa 11.09.2008 medzi navrhovateľom, odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade je neplatná. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že je výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu č. X na prvom poschodí bytového domu súp. č. XXX, ktorý sa nachádza v bytovom dome na L. E.. Č.. X v Bratislave. V roku 2008 požiadal odporca v 2. rade odporcu v 1. rade o bezúčelový úver v sume 1.800.000,-Sk. Na zabezpečenie úveru chcel odporca v 2. rade pôvodne zriadiť záložné právo k rodinnému domu jeho matky, ktorý sa nachádza v obci D.. Banka túto nehnuteľnosť ako predmet zálohu akceptovala, avšak neskôr bolo zistené, že k tejto nehnuteľnosti chýba prístupová komunikácia. Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uviedla, že sa s odporcom v 2. rade ústne dohodla, že až do vyriešenia problému s chýbajúcou prístupovou komunikáciou bude zriadené záložné právo na jej byt. Odporca v 2. rade však problém s chýbajúcou prístupovou komunikáciou neriešil, pričom koncom roka 2009 poslal navrhovateľke textovú správu, v ktorej jej oznámil, aby zaplatila nedoplatok úveru v banke, inak bude jej byt vydražený. Navrhovateľka preto dňa

22.12.2009 uhradila na účet odporcu v 1. rade sumu 800,-Eur. Vo veci zriadenia prístupovej komunikácie kontaktovala navrhovateľka i starostu obce D., ktorý jej oznámil, že už pri vydávaní stavebného povolenia na dom súp. č. 9 bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, ktoré nebolo zrušené.

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že zmluvu o zriadení záložného práva navrhovateľka podpísala potom, čo sa s jej obsahom oboznámila a súhlasila s ním. Podpisom tejto záložnej zmluvy splnomocnila odporcu

v 1. rade, aby realizoval podľa svojho výberu záložné právo na byt na L. E.. v Bratislave patriaci do jej výlučného vlastníctva, ako aj všetky s realizáciou záložného práva súvisiace právne úkony. Odporca v 1. rade ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka svojim podpisom na záložnej zmluve potvrdila, že si ju riadne prečítala, jej obsahu porozumela a súhlasí s ním, ďalej, že je spôsobila na právne úkony, jej zmluvná voľnosť nie je obmedzená, a že právne úkony spojené s uzatvorením zmluvy urobila slobodne a vážne. Navrhovateľka obsah záložnej zmluvy nikdy nenamietala a nespochybnila. Bola si plne vedomá, že za podmienok uvedených v záložnej zmluve môže dôjsť k výkonu záložného práva. Tvrdenia navrhovateľky považuje odporca za neodôvodnené. Neplatnosť záložnej zmluvy navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala a záložná zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle .

Odporca v 2. rade s návrhom navrhovateľky taktiež nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobu navrhovateľky považuje za nedôvodnú, nakoľko navrhovateľka nepreukázala v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. M. taktiež podľa odporcu v 2. rade nepreukázala, od ktorého zákonného ustanovenia odvodzuje neplatnosť právneho úkonu. Právny základ svojho nároku tak nielenže nepreukázala, ale ho ani neuviedla. Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že medzi navrhovateľkou a odporcom existoval v roku 2008, kedy došlo k čerpaniu úveru, priateľský vzťah. Navrhovateľka a odporca v 2. rade sa rozhodli pre spoločné podnikanie a založili spolu obchodnú spoločnosť J. Q., P..D..G.. Spoločníkmi tejto spoločnosti sú navrhovateľka a odporca. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bola realitná činnosť, maloobchod, veľkoobchod, chov vybraných druhov zvierat a pod. Navrhovateľka a odporca v 2. rade potrebovali finančný kapitál na začiatok spoločného podnikania. Na tento účel sa dohodli, že odporca v 2. rade požiada o úver, ktorý nebude účelovo viazaný a ktorý bude v plnej výške poskytnutý na činnosť spoločnosti J. Q., P..D..G.. Za týmto účelom uzavrel dňa 03.07.2008 ako dlžník s odporcom v 1. rade ako veriteľom zmluvu o poskytnutí bezúčelového úveru v sume 1.300.000,- Sk. Na zabezpečenie tejto pohľadávky uzavreli dňa 03.07.2008 odporca v 1. rade ako dlžník a G. W. ako záložca zmluvu o zriadení záložného práva. Predmetom zálohu bol rodinný dom v obci D. súp. č. X. Úver z tejto zmluvy bol použitý na náklady spojené so začatím podnikateľskej činnosti firmy J. Q., s.r.o. Dňa 25.11.2008 uzavrel odporca v 2. rade ako dlžník s odporcom v 1. rade druhú zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej sa odporca v 1. rade zaviazal poskytnúť bezúčelový úver v sume 280.000,- Sk. Na zabezpečenie pohľadávky z tohto úveru došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k bytu navrhovateľky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom splnomocneného zástupcu odporcu v 1. rade výsluchom odporcu v 2. rade, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 078844/Zal/2, zmluvy o poskytnutí úveru č. 078844, výpisu z obchodného registra

spoločnosti J. Q., P..D..G.., výpisu z listu vlastníctva č. 222, zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. Č.. XXXXXX/Zal/X, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka a odporca boli partnermi. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že keď odporca na jar 2008 zistil, že na W.M. ulici je na predaj predajňa akvaristiky, potreboval si vziať úver. Keďže v súvislosti s jeho rodinným domom bol problém, navrhovateľka mu prisľúbila pomoc. Podľa dohody sa mal byt po doriešení problémov s príjazdovou komunikáciou odblokovať. Prvý úver vo výške 1,3 mil. Sk na zariadenie firmy nestačil, preto bol čerpaný i ďalší úver v sume 280.000,- Sk, ktorý bol zabezpečený už iba záložným právom k bytu navrhovateľky. Odporca v 2. rade si z týchto finančných prostriedkov podľa navrhovateľky financoval svoj vlastný úver, ako aj kúpu svojho auta.

Z výsluchu odporcu v 2. rade súd zistil, že odporca v 2. rade v súčasnosti úver nespláca, nakoľko stratil zamestnanie. Pokiaľ bol zamestnaný snažil sa úver splácať. Odporca v 2. rade vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že navrhovateľka s ním išla do spoločného podnikania, sľúbila mu, že všetko potrebné vybaví. Keď sa vyskytol problém s príjazdovou komunikáciou, sama odporcovi v 2. rade navrhla, že založí svoj vlastný byt. Odporcu v 2. rade navrhovateľka presviedčala, že sa nemusí báť, že všetky úvery budú splatené.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Zal/X súd zistil, že odporca v 1. rade ako záložný veriteľ uzatvoril s navrhovateľkou ako záložcom a odporcom v 2. rade ako záložným veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti - byt. č. 4, ktorý sa nachádza na 1. podlaží bytového domu na L. E.. č. X v Bratislave. Zriadením záložného práva bola zabezpečená pohľadávka odporcu v 1. rade voči odporcovi v 2. rade, ktorá vznikli na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX. Vklad záložného práva v prospech odporcu v 1. rade bol Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu povolený dňa 18.09.2008.

Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 078844 súd zistil, že na základe tejto zmluvy sa zaviazal odporca v 1. rade poskytnúť odporcovi v 2. rade úver v sume 1.300.000,-Sk. Odporca v 2. rade sa tento úver zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 9.946,66 Sk. Odporca v 2. rade sa v tejto zmluve zaviazal zabezpečiť úver zriadením záložného práva k rodinnému domu v obci D. súp. č. X.

Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 092213 súd zistil, že odporca v 1. rade sa na základe tejto zmluvy zaviazal poskytnúť odporcovi v 2. rade úver v sume 280.000,-Sk. Odporca v 2. rade sa tento úver zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.119,04 Sk mesačne. Odporca v 2. rade sa taktiež zaviazal zabezpečiť uvedený úver zriadením záložného práva v prospech odporcu v 1. rade k nehnuteľnosti - bytu č. X, ktorý sa nachádza na 1. podlaží bytového domu na L. ul. č. X v Bratislave.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X súd zistil, že odporca v 1. rade ako záložný veriteľ uzatvoril s navrhovateľkou ako záložcom a odporcom v 2. rade ako záložným veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti - byt. č. X, ktorý sa nachádza na X. podlaží bytového domu na L. E.. Č.. X v Bratislave. Zriadením záložného práva bola zabezpečená pohľadávka

odporcu v 1. rade voči odporcovi v 2. rade, ktorá vznikli na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.??

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a .

Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu nadobúdateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Podľa § 80 písm. c) možno návrhom na začatie konania uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľ, však musí v konaní preukázať, že na určení právneho vzťahu, alebo práva má naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, má naliehavý právny záujem na tomto určení. Ako dôvod neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. 078844/Zal/2, zo dňa

11.09.2008 navrhovateľka uviedla, že dôvodom, pre ktorý súhlasila so zriadením záložného práva v prospech odporcu v 2. rade, bola skutočnosť, že pôvodné zabezpečenie úveru nebolo odporcom v 1. rade akceptované, nakoľko k nehnuteľnosti - rodinnému domu v obci D. súp. č. X nevedie prístupová cesta. Podľa ústnej dohody s odporcom v 2. rade malo podľa navrhovateľky toto záložné právo trvať do vyriešenia tohto problému.

Po preskúmaní zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Zal/X, súd zistil, že tieto zmluvy obsahujú všetky náležitosti, ktoré sú zákonom pre tento druh právnych úkonov vyžadované. Ako dôvod pre určenie neplatnosti uvedených zmlúv, navrhovateľka v podstate uviedla skutočnosť, že bola odporcom v 2. rade pri uzatváraní záložných zmlúv uvedená do omylu.

Právnym následkom omylu skutočne môže byť v súlade s úst. neplatnosť právnych úkonov. Predpokladom právnej relevancie omylu však je, že omyl sa týka rozhodujúcej (podstatnej) okolnosti samotného právneho úkonu. Podľa toho možno rozlišovať omyl v predmete plnenia, v akosti dohodnutého plnenia, resp. omyl v osobe spolukontrahenta. Z vykonaného dokazovania, ako aj z výpovede samotnej navrhovateľky je však zrejmé, že navrhovateľka poznala obsah a následky uvedeného dôvodu. I keby navrhovateľka preukázala všetky ňou uvádzané tvrdenia, došlo by z jej strany iba k preukázaniu existencie omylu v jej pohnútke. Omyl v pohnútke však nemá žiadnu právnu relevanciu a nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal ani navrhovateľkou navrhované dokazovanie výsluchom svedkýň I.. U. a Q., resp. odporcom v 2. rade navrhovaného svedka L. Ž., nakoľko okolnosti uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva nemôžu mať žiaden vplyv na platnosť tohto právneho úkonu. Navyše k zrušeniu záložného práva bez toho, aby bola zabezpečená pohľadávka uspokojená, mohlo po jeho zriadení dôjsť iba na základe prejavu vôle odporcu v 1. rade, teda záložného veriteľa. Akákoľvek ústna dohoda medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade o tom, že po splnení určitých podmienok dôjde k zániku záložného práva odporcu v 1. rade k bytu vo vlastníctve navrhovateľky, bola právne irelevantná. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že jej návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 tak, že navrhovateľka, ktorá bola v konaní neúspešná je povinná zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu v 2. rade advokátkou a to v celkovej sume 227,77 Eur za 3 úkony právnej služby pri sadzbe 55,49 Eur za 1 úkon (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 10.11.2010, účasť na pojednávaní dňa 24.01.2011), režijný paušál 2x 7,21 Eur, 1x 7,41 Eur+ 20% DPH.

Odporcovi v 1. rade súd nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že bol v konaní úspešný, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní do dňa jeho doručenia., písomne. ( )

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 ?????