Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-124-2006.pdf
PDF · 113.4 KB
No categories available
5Cb/124/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : M. K., Š., A. R. č. X,. IČO : XXX. XX. XXX,. zast. advokátom JUDr. M. Z., so sídlom v D. S., A. nám. X,. proti odporcovi : S. L., s.r.o., so sídlom v H. č. XX, IČO : XXX. XX. XXX,. zast. advokátom JUDr. V. Š., Š. č. X,. B., o návrhu na zaplatenie istiny 39.832,70 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 39.832,70 € s úrokom z omeškania 16% ročne od 01.01.2004 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 10.683,55€ k rukám JUDr. M. Z., do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.6.2007 domáhal zaplatenia zvyšku kúpnej ceny 1.200.000,-Sk z odpredaja nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H., vedené na LV č. 34 S. K. v D. S. ako parc.č. 51/2 vo výmere 1638m2, parc.č. 51/16 vo výmere 97m2, parc.č. 51/17 vo výmere 209m2, parc.č. 51/18 vo výmere 97m2, ktoré odpredal navrhovateľ odporcovi za dohodnutú kúpnu cenu 2.500.000,-Sk, ktorá kúpna zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti dňom 12.12.2003 pod č. V 5861/03 s tým, že kúpna cena mala byť zaplatená do 10 pracovných dní od vykonania príslušných zmien vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Lehotu na zaplatenie kúpnej ceny považoval za dôvodnú do 31.12.2003, keď odporca mal porušiť podmienky zmluvy, dostal sa do omeškania so zaplatením kúpnej ceny, zaplatil časť kúpnej ceny 1.000.000,-Sk prevodom z účtu dňa 3.3.2004 a došlo k započítaniu pôžičky, ktorú poskytol odporca navrhovateľovi vo výške 300.000,-Sk jednostranným započítaním dňa 15.1.2003.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako neodôvodnený majúc za to, že zaplatil v plnej výške kúpnu cenu za odpredanú nehnuteľnosť a to jednak v hotovosti 1.000.000,-Sk a 200.000,-Sk, započítaním 300.000,-Sk a 1.000.000,-Sk prevodom z účtu, celkom 2.500.000,-Sk, z dôvodu ktorého žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2008 č.k. 5Cb 124/2006-224 bol návrh navrhovateľa zamietnutý a odporcovi priznaná náhrada trov konania, keď mal za preukázané zaplatenie kúpnej ceny v celkovej výške 2.500.000,-Sk a sporné platby 1.000.000,-Sk zaplatené 12.12.2003 a 200.000,- Sk zaplatené 16.12.2003 vyhodnotil súd ako preddavky vyplatené odporcom navrhovateľovi titulom kúpnej zmluvy s poukazom na výpoveď svedka JUDr. M. H., v konaní na tunajšom súde pod č. 5C 20/2004, predmetom ktorého bola neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Svedok mal vypracovať dňa 10.12.2003 pre účastníkov kúpnu zmluvu, ako aj dohodu o odstupnom ,ktorá mala byť podľa tvrdenia svedka zničená, po prevode nehnuteľnosti na odporcu a vyplatení kúpnej ceny, čím súd považoval
za preukázané, že medzi účastníkmi konania neboli uzavreté dve samostatné zmluvy, ale len kúpna zmluva. V dôsledku odvolania sa navrhovateľa proti rozsudku, uznesením Krajského súdu v Trnave dňa 30.10.2009, č.k. 21Cob 227/2009-312 bol zrušený rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie, keď odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom I. stupňového súdu, s poukazom na obsah a formuláciu oboch zmlúv, keď z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise na čl. 42, 44 zo dňa 12.12.2003 a 16.12.2003 malo jednoznačne vyplynúť, že konateľ odporcu vyplatil navrhovateľovi peňažné sumy vo výške 1.000.000,-Sk a 200.000,-Sk ako zálohy na odstupné a nie ako preddavky kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, z čoho malo byť zrejmé, že tento úkon bol z jeho strany mienený ako plnenie záväzku voči navrhovateľovi zo zmluvného vzťahu uzavretej dohody o odstupnom a nie z kúpnej zmluvy. Odvolací súd vyslovil právny názor, že súd I. stupňa nesprávne a predčasne právne posúdil predmetnú vec. Nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď bez využitia dostupných procesných prostriedkov nezabezpečil účasť a nevypočul odporcom navrhovaného svedka JUDr. M. H. k okolnostiam a dôvodom uzavretia zmluvy o odstupnom, ktorý dôkaz použil z iného konania ako listinný dôkaz, ktorý nedostatočne vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., najmä v súvislosti s obsahom zmluvy o odstupnom a potvrdeniami o úhradách vo výške 1.000.000,-Sk a 200.000,-Sk, vykonaných v dňoch 12.12.2003 a 16.12.2003.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania (čl. 77-78), oboznámením sa s listinnými dôkazmi, kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2003 (čl. 7), zmluvou o pôžičke zo dňa 1.12.2003 (čl. 11), potvrdenia navrhovateľa zo dňa 12.12.2003 o prevzatí 1.000.000,-Sk (čl. 42), potvrdenia navrhovateľa o prevzatí sumy 200.00,-Sk (čl. 42), oznámenia odporcu zo dňa 5.3.2004 o plnení , návratka o doručení tejto výzvy zo dňa 8.3.2004 (čl. 45), započítanie pohľadávok zo dňa 24.3.2004 (čl. 46), výpis U. z účtu odporcu (čl. 49), výzva D. Ú. v Š. zo dňa 12.5.2005 (čl. 50, zápisnica o výsluchu svedka pred dožiadaným Okresným súdom Bratislava IV zo dňa 5.11.2010 JUDr. M. (čl. 387), spis tunajšieho súdu 5C 20/2004, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Z výpovede navrhovateľa zistil, že zotrváva na svojom nároku na zaplatenie zostatku kúpnej ceny z odpredávanej nehnuteľnosti v kat. úz. H. vo výške 1.200.000,-Sk spolu s príslušenstvom, keď kúpna cena bola dojednaná vo výške 2.500.000,-Sk, časť ktorej odporca zaplatil prevodom z účtu v banke a to 1.000.000,-Sk, zvyšok bol započítaný pohľadávky z poskytnutej pôžičky odporcom navrhovateľovi tvrdiac, že podľa informácie jeho právneho zástupca JUDr. H., ktorý spisoval zmluvu, mal vyčkať preúčtovanie celej kúpnej ceny formou bankového príkazu, keď mu mal odporca ukázať doklad, príkaz na úhradu na sumu 2.500.000,-Sk opatrenou pečiatkou A..
Z výpovede odporcu súd zistil, že podľa neho kúpna cena tak, ako uviedol v odpore bola v plnej výške uhradená, a to jednak započítaním pohľadávky 300.000,-Sk, 200.000,-Sk vyplatené v hotovosti a dvakrát 1.000.000,-Sk s tým, že jedenkrát 1.000.000,-Sk v hotovosti v roku 2003 a druhýkrát prevodom účtu 2004 o čom svedčia písomné potvrdenia založené v spise. Rovnako poukázal na spor súčasne vedený s týmto sporom pod č. sp.zn. 12C 210/05 o zaplatenie 300.000,-Sk odstupného odvolávajúc sa na odstupné navrhovateľom v tomto spore, ktorý mal byť vyplatený vo výške 1.500.000,-Sk.
Na vysvetlenie advokát odporcu uviedol, že medzi účastníkmi konania existovali dve zmluvy, jednak kúpna zmluva a jednak zmluva o odstupnom, ktorá nie je celkom jasná, či sa jednalo o odstupné alebo o neodstúpenie od zmluvy, za čo si dojednali účastníci určité podmienky a vzhľadom na to, že boli platené platby z dvoch rozličných dôvodov, mala byť aj evidencia navrhovateľa v tomto smere, žiadal preto doplnenie dokazovania - účtovnej evidencie navrhovateľa.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z onačených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktoré by možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Z výpovede ako aj z vyjadrenia účastníkov konania bolo nesporné, že medzi nimi boli uzavreté dve zmluvy, jednak kúpna zmluva, datovaná dňom 10.12.2003, ktorú uzavrel navrhovateľ ako fyzická osoba
- podnikateľ podľa živnostenského listu vystaveného O. Ú. v D. S., zaregistrované pod č. 18042001 dňa 20.8.2001 ako predávajúci, ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a odporca ako právnická osoba, zapísaná v Obchodnom registri O. S. v T., predmetom ktorej kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúci sa v kat. úz. V H., vedené na LV č. 34, ako parc.č. 51/2 zastavaná plocha - nádvorie o výmere 1638m2, parc.č. 51/16 zastavaná plocha o výmere 97m2, parc.č. 51/17 zastavaná plocha, dom č.s. XX o výmere 209m2 a parc.č. 51/18 zast. plocha o výmere 97m2. Podľa článku II kúpne zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 2.500.000,-Sk, s tým, že nehnuteľnosť bola ocenená znalcom Ing. L. A. na sumu 2.371.620,-Sk. Okrem nehnuteľnosti podľa článku IV sa prevádzali aj hnuteľné veci, ktoré sčasti boli súčasťou nehnuteľnosti a sčasti boli zariadením pohostinstva, v ktorom podnikal navrhovateľ. Podľa článku III mal kupujúci zaplatiť kúpnu cenu do 10 pracovných dní po vykonaní príslušných zmien vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Podľa článku VI účastníci konania sa dohodli, že možnosť odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rovnako bolo nesporné medzi nimi, že uzavreli písomnú dohodu o odstupnom, toho istého dňa 10.12.2003, keď bola uzavretá aj kúpna zmluva, kde bol označený predávajúci M. K. - fyzická osoba - podnikateľ, kupujúci S. L. s.r.o., právnická osoba, zastúpená konateľom Ing. P. L.. Podľa článku I si dohodli, že kupujúci, teda právnická osoba S. L. s.r.o. vyplatí predávajúcemu ako odstupné 1.500.000,-Sk a to podľa článku II v termíne do 12.12.2003 s tým, že v článku III sa zaviazal predávajúci, že vráti kupujúcemu v termíne do 30.1.2004 uvedenú sumu, pokiaľ nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve nebudú prevedené do vlastníctva kupujúceho do 25.1.2004. Samotnú dohodu o odstupnom podpisoval predávajúci M. K., pri kupujúcom bol uvedený Ing. P. L., bez bližšieho označenia, a ako svedok sa podpísal JUDr. M. H.. Tento spôsob podpisu zmlúv vyhodnotil odvolací súd ako právne irelevantný, vzhľadom na postavenie odporcu ako fyzickej osoby alebo ako konateľa právnickej osoby.
Rovnako boli nesporné doklady písomné vystavené navrhovateľom pre odporcu o prevzatí finančnej hotovosti dňom 12.12.2003 v sume 1.000.000,-Sk, uvedené v písomnom potvrdení, že ho preberá ako zálohu za odstupné a takisto 16.12.2003, kde mal prevziať navrhovateľ sumu 200.000,-Sk od odporcu ako fyzickej osoby, ako zálohu za odstupné. Taktiež nebolo sporné, že medzi účastníkmi resp. fyzickou osobou Ing. P. L. a navrhovateľom bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 1.12.2003, kde opäť je svedkom JUDr. M. H., na základe ktorej konateľ odporcu požičal navrhovateľovi 300.000,-Sk, ktorú sa zaviazal navrhovateľ vrátiť do 15.1.2004, najneskôr do 10 dní po výzve dlžníka veriteľom, keď uvedená suma bola započítaná odporcom dňom 24.3.2004, ktoré oznámil písomne navrhovateľovi, ktorú v úložnej dobe navrhovateľ neprevzal, hoci naďalej mal bydlisko v Š., A. R. č. X.. Svedčí o tom doporučená zásielka vrátená poštou v úložnej dobe. V započítacom prejave odporca skonštatoval, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 1.500.000,-Sk tým, že dňa 12.12.2003 uhradil kúpnu cenu 1.000.000,- Sk v hotovosti, a dňa 16.12.2003 200.000,-Sk, a doplatok kúpnej ceny 1.000.000,-Sk prevodom z účtu 3.3.2004. Požadoval tým od navrhovateľa vystavenie príjmového dokladu na sumu 1.500.000,- Sk výzvou dňa 5.3.2004, ktorú prevzal navrhovateľ. Rovnako táto skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi konania. Uvedené doklady boli nevyhnutné pre odporcu z dôvodu účtovnej evidencie na doloženie ktorých bol vyzvaný daňovým úradom dňa 12.5.2005 ako to vyplýva z tohto prípisu, kde žiadali od neho doklad preukazujúci platbu, ktorou zaplatil 2.500.000,-Sk titulom kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2003.
Rozchádzali sa tvrdenia účastníkov konania čo do dôvodu plnenia odporcom k 12.12.2003 a k 16.12.2003. Navrhovateľ jednoznačne tvrdil, že malo ísť o zálohu na odstupné, naopak odporca tvrdil, že malo ísť o zaplatenie časti kúpnej ceny. považoval vyplatené sumy na základe dohody o odstupnom, ako preddavok na kúpnu cenu, ktorá sa mala po podpise kúpnej zmluvy do kúpnej ceny započítať. Koncipovanie dohody o odstupnom JUDr. M. H. považoval odporca za nejaký individuálny termínus technikus, vytvorený týmto svedkom v záujme poistenia prevodu na zaplatenie nehnuteľnosti a zaplatenia kúpnej ceny poukazujúc aj na článok III prvý odstavec podľa ktorého v prípade, že nedošlo by k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho do 25.1.2004, bol by povinný navrhovateľ vrátiť zaplatenú sumu pod bodom I do 30.1.2004. Navrhovateľ sa odvolával na písomné potvrdenia ním vystavené na popud JUDr. M. H., ktorý im spisoval uvedené dohody aj kúpnu zmluvu a odporca sa odvolával na výpoveď svedka v predchádzajúcom konaní, kde bol vypočutý vo veci 5C 20/04, ako aj na účtovnú evidenciu navrhovateľa, ktorý viac než pravdepodobne tieto údaje uvedené nemá v účtovníctve ako príjmové.
Vychádzajúc z ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. v danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi konania ako podnikateľmi nie je možné posudzovať podľa Obchodného zákona v § 1 ods. 1, nakoľko Obchodný zákonník v ustanovení § 409 upravuje kúpnu zmluvu, ktorou sa prevádzajú hnuteľné veci. Právne vzťahy týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti sú riešené predpismi občianskeho práva. Z dôvodu ktorého sa na právny vzťah kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi budú vzťahovať ustanovenia §§ 588 Obč. zák. a ďalšie s tým, že budú dodržané ustanovenia § 46 ods. 1 a 2 Obč. zák. teda písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľnosti, kde podľa § 48 ods. 1 a 2 Obč. zák. môže účastník od zmluvy odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté.
V záujme objasnenia tvrdení účastníkov konania, ako aj obsahu právnych úkonov kúpnej zmluvy a dohody o odstupnom súd v pôvodnom rozhodnutí použil výpoveď svedka v konaní vedenom pod č. sp.zn. 5C 20/04 , kde svedok JUDr. M. H. bol vypočutý na pojednávaní dňa 14.1.2005, kde uviedol, že bol požiadaný oboma účastníkmi v lete v roku 2003 na spísanie kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľ mal previesť nehnuteľnosť - pohostinstvo v H. na odporcu, ktorý o to prejavil záujem. On osobne bol prítomný pri spísaní zmluvy. Inak účastníci konania jednali medzi sebou osobne. Potvrdil, že dňom 10.12.2003 vypracoval pre účastníkov kúpnu zmluvu a súčasne na žiadosť účastníkov mal spísať aj dohodu o odstupnom, ktorou chceli mať zabezpečené účastníci, že v prípade, že sa niekomu niečo stane, bude táto suma predstavujúca odstupné ako zábezpeka pre tento právny úkon. Svedok spísal dohodu, predložil účastníkom na podpis, s tým, že si ponechal podpísaný originál dohody a dohodu bez podpisov vydal účastníkom. Zdôraznil, že táto dohoda o odstupnom mala byť zničená po prevode nehnuteľnosti na odporu na základe kúpnej zmluvy a vyplatení kúpnej ceny. Kúpna cena mala byť zaplatená do 30.12.2003, kupujúcim označeného investora. Tvrdil, že dohodnutá kúpna cena zahrňovala nehnuteľnosť, niektoré hnuteľné veci obsiahnuté v zmluve, v hodnote 2.500.000,-Sk. Účastníci konania potvrdili pravdivosť výpovede svedka.
Vzhľadom na odlišnosť právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu , ktorým je súd I. stupňa viazaný (§ 223 O.s.p.), a súčasne bolo uložené súdu prístupnými procesnými prostriedkami zabezpečiť výsluch svedka JUDR. M. H., súd zabezpečil tento dôkaz cestou dožiadaného súdu. V zápisnici dňa 5.1.2010 v prítomnosti navrhovateľa ako aj právneho zástupcu odporcu sa svedok vyjadril k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2003 a dohody o odstupnom dňa 10.12.2003, ktoré sa týkali prevodu nehnuteľnosti v kat. úz. H., vedené na LV č. 34. Opakovane potvrdil, že pre účastníkov konania niekedy v novembri alebo v decembri 2003 vypracoval kúpnu zmluvu a rovnako spísal dohodu o odstupnom. Tvrdil, že pri podpise týchto právnych úkonov nebol prítomný. Svedok tvrdil, že dohodnutá kúpna cena bola 2.500.000,-Sk a 1.500.000,-Sk malo byť odstupné za to, že predávajúci odstupuje objekt kupujúcemu, ako aj z dôvodu prípadných daní. K účelu dohody o odstupnom svedok tvrdil, že celková kúpna cena za nehnuteľnosť bola stanovená v hodnote 4.000.000,-Sk, ale na základe pokynov zo strany oboch účastníkov, bola v kúpnej zmluvy stanovená cena 2.500.000,-Sk. Zo samotného odstúpenia 1.500.000,-Sk mala byť uhradená ťarcha, ktorá viazla na nehnuteľnosti v prospech Slovenskej sporiteľne. Tvrdil, že konateľovi odporcu osobne odovzdal jeden exemplár kúpnej zmluvy ako aj zmluvy o odstupnom. Mal za to, že zmluva o odstupnom mala byť roztrhaná až potom, čo bola uhradená suma 4 000.000,-Sk a nie potom, čo mala byť uhradená suma 2.500.000,-Sk. Svedok sa zásadne odvolával na e-mailovú komunikáciu vrátane zmlúv, ktorú založil do spisu na CD nosiči, ktorá odzrkadluje celkový priebeh uzatvárania kúpnej zmluvy a zmluvy o odstupnom. Svedok nebol prítomný pri vyplácaní jednotlivých čiastok pre navrhovateľa z kúpnej ceny a zo zmluvy o odstupnom. To, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda o cene prevádzanej nehnuteľnosti 4.000.000,-Sk, kde bola rozdelená táto suma na kúpnu cenu 2.500.000,-Sk, a odstupné 1.500.000,-Sk, vyplýva aj z komunikácie medzi účastníkmi konania pri vypracovaní čestného prehlásenia právnym zástupcom JUDr. M. H., pre oboch účastníkov konania dňa 1.12.2003. Predávajúci podľa dohody o odstupnom mal obdržať od odporcu podľa článku I. 1.500.000,-Sk do 12.12.2003. Rovnako je nesporné podľa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 21.10.2003 je v článku II uvedený záväzok vyplatenia dohodnutej sumy 4.000.000,-Sk za nehnuteľnosť vedenú na LV č. 34 zahrňujúcu nielen nehnuteľnosť, ale aj hnuteľné veci s inventárom podľa osobitného zoznamu, ktorý sa mal stať súčasťou zmluvy. Samotný odporca vo svojom prípade adresované navrhovateľovi dňa 10.2.2004 , kde platbu 1.500.000,-Sk označuje ako platbu odstupného na vydanie príjmového dokladu , ktorého sa dožadoval od navrhovateľa vyplatené v troch splátkach 2.12.2003, 12.12.2003 a 16.12.2003 a následne sa dožadoval od navrhovateľa uvedenia čísla účtu, na ktorý mohol zaplatiť samotnú kúpnu cenu, ktorá
mala byť uhradená z úveru poskytnutého pre odporcu, pričom navrhovateľ mal mať záujemcu, o ktorom mal vedieť odporca, ktorý by mu ponúkol za nehnuteľnosť 5.000.000,-Sk.
Právny zástupca odporcu v konečnom návrhu spochybnil pravosť výpovede svedka, považoval ju za krivú výpoveď oproti výpovedi v konaní 5C 20/2004 a mal za to, že zmluva o odstupnom je nulitnou zmluvou, keďže táto sa mala roztrhať, pretože v prípade platnosti zmluvy mala byť táto zavedená v účtovníctve navrhovateľa ako aj odporcu, čo sa nestalo.
Predmetom sporu vedeného pod č. sp.zn. 5C 20/2004 Okresného súdu Dunajská Streda bol určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny riadne a včas. Tvrdenia svedka, že dohodu vypracoval o odstupnom na základe žiadosti účastníkov konania vyplýva zo samotných čestných prehlásení , ktorý tiež vypracoval svedok, kde jednoznačne sa uvádzala suma za prevod nehnuteľnosti 4.000.000,-Sk, v oboch dokladoch je rozdelená táto suma na prevod nehnuteľnosti zahrňujúce hnuteľné veci, jednak na 2.500.000,-Sk - ako kúpna cena, a 1.500.000,-Sk - odstupné. Odporca si protirečil vo svojich tvrdeniach, keď popieral platnosť dohody o odstupnom, keď sám si bol vedomý toho, že sa vypláca suma samostatne na odstupné, ktorú aj vyplatil a navrhovateľom vystavené potvrdenia nikdy nenamietol. Ako to vyplýva z jeho stanoviska z 10.2.2004 , keď s dožadoval vydania príjmového pokladničného dokladu na úhradu týchto pohľadávok. Ani z listinných dôkazov, ani z výpovede svedka JUDr. H. nevyplynulo, že suma 1.500.000,-Sk titulom odstupného na základe samotnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania nemala byť vôbec vyplatená navrhovateľovi odporcom a ak túto navrhovateľ prijal, mala byť súčasťou kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Zo svedeckej výpovede sa potvrdilo, že boli uzavreté dve samostatné zmluvy, tieto neboli spochybnené ani účastníkmi konania. Na základe nich sa malo plniť . To , že táto dohoda o odstupnom mala byť zábezpekou pre zaplatenie kúpnej ceny, je aj dôkazom toho, že sa podpísal jeden exemplár tejto dohody, uložil sa u právneho zástupcu. Tvrdenia svedka, že zmluva o odstupnom mala byť zničená po prevode nehnuteľnosti a zaplatení kúpnej ceny, keď v prípade výpovede svedka v predchádzajúcom konaní o neplatnosť právneho úkonu, nebola uvedená výška kúpnej ceny, ktorá mala byť vyplatená len tvrdenie svedka o vyplatení kúpnej ceny, keď svedok vo svojej výpovedi dňa 5.11.2010 už uvádza zaplatenie celej sumy 4.000.000,-Sk, následne mala byť dohoda o odstupnom roztrhaná, a opäť zopakoval svoje tvrdenia na určitú zábezpeku poskytnutej sumy 1.500.000,-Sk, čo vlastne malo kryť náklady na úhradu dlhov, ktoré zaťažovali nehnuteľnosť, pravdepodobne voči S. S., ktorú mal navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy. To, že obaja účastníci konania si boli vedomí existencie dvoch zmlúv, svedčia aj následne uzavreté zmluvy ako zábezpeky označené ako zmluvy o pôžičke, kde veriteľom bol navrhovateľ, odporca bol dlžníkom. Tieto zmluvy nakoniec nie sú datované, ani podpísané účastníkmi . Z toho plynie, že účastníci uvažovali stále o existencii dvoch zmlúv a plnení z dvoch zmlúv. Túto skutočnosť nespochybnili, len plnenie z nich. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd prvého stupňa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v konaní 5 C 20/2004, keď uviedol, že v zmysle dohody o odstupnom sa účastníci dohodli na odstupnom v sume 1 500 000,-Sk, ktoré zaplatí kupujúci predávajúcemu v termíne do 12.12.2003.Predávajúci toto odstupné kupujúcemu mal vrátiť do 30.1.2004, pokiaľ nehnuteľnosť uvedená v kúpnej zmluve nebude prevedená do jeho vlastníctva do 25.1.2004.Z obsahu tejto dohody potom nepochybne vyplýva, že išlo o takzvané odstupné tak, tak ako ho pomenoval navrhovateľ, teda odstupné z prevádzky pohostinstva. Túto dohodu o odstupnom nemožno stotožňovať s odstupným v zmysle § 497 O.z., pretože ide o inštitúty úplne zmyslovo a právne odlišné. Odstupné, ktoré si účastníci dohodli, bolo práve pre prípad, ak dôjde k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a ak sa odporca stane vlastníkom, len vtedy bude toto odstupné navrhovateľovi patriť. Ak by sa tak v lehote stanovenej neudialo bol by navrhovateľ povinný odstupné vrátiť. Keďže ale podmienky nadobudnutia vlastníctva v samom prípade boli splnené, odporca nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti dňom 12.12.2003, dôvody na vrátenie odstupného zo strany navrhovateľa nie sú dané. Odstupné v zmysle § 497 Ob.z. je založené na opačnom princípe. Ak niekto odstúpi od zmluvy v súlade so zákonom (§48Ob.z.) za takto vymienenú výhodu odstúpenia si účastníci dohodnú odstupné, ktoré môžu dohodnúť aj dodatočne. Odstupné v tomto prípade plní funkciu akého si odškodnenia druhého účastníka zmluvy za to, že k právnemu úkonu nedošlo. Odstupné podľa citovaného ustanovenia nemusí byť dohodnuté vo finančných prostriedkoch, môže spočívať aj vo vecnom plnení.
Keďže sa nepreukázal pôvodne zaujatý právny názor I. stupňového súdu, že išlo o preddavky zaplatenie na kúpnu cenu dojednané vo výške 2.500.000,-Sk, keď vyššie uvedené dôkazy písomné právne úkony účastníkov, ako i čestné prehlásenia zo dňa 1.12.2003 podpísané svedkom JUDr. H., svedčali úplne o niečom inom, že účastníci si dohodli odstupné. Ide o peňažné plnenia, ktoré mal vyplatiť odporca
navrhovateľovi a ďalej kúpnu zmluvu na základe ktorého mal odporca vyplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu, teda celkom 4.000.000,-Sk. Doklady o čestných prehláseniach sú podpísané tak svedkom JUDr. H., ako aj účastníkmi konania. Jedná sa o dve samostatné právne úkony a na základe nich navrhovateľovi patrí ako plnenie z dohody o odstupnom , tak plnenie z kúpnej zmluvy. Keďže odporca zaplatil len časť kúpnej ceny dojednanej vo výške 2.500.000,-Sk, jednak prevodom na účet navrhovateľa 1.000.000,-Sk a jednak započítaním pôžičky vo výške 300.000,-Sk, celkom dlh na kúpnej zmluve predstavuje sumu 1.200.000,-Sk.
Tvrdenie odporcu o nezavedení týchto sú, do účtovnej evidencie účastníkov, by svedčalo, že takáto pohľadávka neexistuje, súd považoval za bezpredmetné, keď vychádzal z listinných dôkazov v spise. Účtovná evidencia účastníkov konania je vedená v zmysle zákona o účtovníctve a prípadné nedostatky môžu by ť dôvodom pre vykonanie kontroly daňovým úradom. Tým nie je podmienená existencia dôvodnosti nároku.
Kúpna cena mala byť zaplatená najneskôr do 31.12.2003, odporca sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny dňom nasledujúcim 1.1.2004. Vzhľadom na to, že účastníkmi konania sú podnikatelia, úroky z omeškania sa spravujú ustanoveniami Obch. zákonníka s poukazom na § 365 Obch. zákona a § 369 ods. 1 Obch. zákona, ktoré sú o 10% vyššie, než je úroková sadzba stanovená Národnou bankou Slovenska pred prvým polrokom, keď došlo k omeškaniu. Výška úroku stanoveného Národnou bankou Slovenska v rozhodnom čase bola 6%, celkom úrok z omeškania takto činí 16% ročne.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý nebol úspešný. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu a z odvolania po 60.000,-Sk(1 991,64€) z hodnoty konania 1.200.000,-Sk podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov 6% z hodnoty konania najmenej 2.000,-Sk, a trovy právneho zastúpenia JUDr. M. Z., za 14 úkonov právnej pomoci prevzatie veci 15.12.2005, spísanie návrhu 16.12.2005, písomné vyjadrenie k odporu 3.1.2007, účasť na pojednávaní 23.3.2007, účasť na pojednávaní 22.5.2007 - odročené, účasť na pojednávaní 22.6.2007 - odročené, účasť na pojednávaní 17.4.2008 , účasť na pojednávaní 21.10.2008, písomný konečný návrh 11.12.2008, účasť na pojednávaní 11.12.2008 - vyhlásený rozsudok, odvolanie proti rozsudku 27.1.2009, účasť na pojednávaní 12.2.2010 odročené, a účasť na pojednávaní 4.2.2011) Jeden úkon právnej pomoci 15.050,-Sk podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/04 Z.z. platné do 31.12.2008 , následne novelizované Vyhláškou č. 577/2008 Z.z. a Novelou 209/2009 Z.z., počítaná odmena v eurách s účinnosťou od 31.12.2008 vychádzajúc z hodnoty konania nad 1.000.000,-Sk prislúcha odmena za jeden úkon 14.650,-Sk 200,-Sk za každých aj začatých 100.000,-Sk, takto boli začaté 2 x 100.000,- Sk, čo predstavuje 2 x 200,-Sk, celkom odmena činí 14.650,-Sk + 400,-Sk. V prípade odročených pojednávaní prislúcha advokátovi odmena 1-ina podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, čo predstavujú 1-inu zo sumy 15.050,-Sk = 3.762,50 Sk. V prípade pojednávaní , kde bolo vyhlásený rozsudok prislúcha odmena na základe citovaného ustanovenia vo výške 1-iny odmeny, čo predstavuje 7.525,-Sk. V prípade úkonov prevzatia veci , spísanie návrhu, písomného vyjadrenia 3.1.2007, konečného návrhu 11.12.2008 , odvolanie zo dňa 27.1.2009 a účasť na pojednávaní 4.2.2011 odmena v plnej výške ako aj účasť na pojednávaniach dňa 23.3.2007, 21.10.2008, 4.2.2011 počet úkonov 7 x 15.050,-Sk = 105 350,- Sk(3496,98€). V prípade odročených pojednávaní dňa 20.2.2007, 22.5.2007, 22.6.2007, 17.4.2008, 12.2.2010, prislúcha 1-ia odmeny 5 x 3.762,50 Sk činí 94 062,5€ (3 122,30€). Advokát si účtovali náhradu hotových nákladov formou režijného paušálu v zmysle § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky 1/100- inu z výpočtového základu stanoveného podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 655/04 stanovenú ako priemernú mesačnú mzdu zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výška výpočtového základu v roku 2005 činila 15 000,-Sk z čoho 1/100-ina čo je 150,-Sk, počet úkon 2 x 150 = 300,-Sk (9,96€). Výška výpočtového základu v roku 2007 činila 17.822,-Sk, z toho 1/100-ina činila 178,-Sk, počet úkonov 4 x 178,-Sk = 712,-Sk (23,63€) Výška výpočtového základu v roku 2008 činila 19.056,-Sk, z toho 1/100-ina činí 190,-Sk, počet úkonov v roku 2008 boli 4 x 190,-Sk = 760,-Sk (25,23€). V roku 2009 výška výpočtového základu činila 695,-€, z toho 1/100-ina činí 6,95 €. V roku 2009 bol jeden úkon právnej pomoci. V roku 2010 výška výpočtového základu činila 721,-€, z toho 1/100-ina 7,21 €. V roku 2011 výška výpočtového základu činila 741,-€ z toho 1/100-ina 7,41 €. V roku 2010 a v roku 2011 boli len právne úkony jedenkrát. Celkom odmena advokáta 3.496,98€ + 3.122,30€ + 80,39 € = 6.699,67€
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je povinný odporca zaplatiť trovy konania navrhovateľovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).