Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/88/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., t.č. v NOO a ÚVTOS Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2023 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2023, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trenčín 10. mája 2023, sp. zn. , bolo rozhodnuté tak, že podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa odsúdený A. B., podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 6.11.2014. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. okresný súd určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov za súčasného nariadenia probačného dohľadu v trvaní 3 roky a uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal sťažnosť prokurátor do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Prokurátor sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. Úvodom poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Proti tomuto uzneseniu podal intervenujúci prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť. Dôvodom sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.

Predseda senátu rozhodnutie odôvodil tým, že u odsúdeného boli splnené všetky zákonné podmienky k podmienečnému prepusteniu, poukázal na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria a psychológia, z ktorých záverov v súhrne má vyplývať, že odsúdený netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle chorobomyseľnosti, už diagnostikovaná porucha osobnosti bola pobytom vo výkone trestu odňatia slobody modifikovaná, nepredstavuje spoločenskú nebezpečnosť jeho pobytu na slobode, má pozitívnu prognózu budúcnosti za predpokladu, že bude dôsledne dodržiavať abstinenciu od psychoaktívnych látok, tiež poukazuje na hodnotenie ústavu, ktoré má odporúčací charakter.

Podľa pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, vekom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený vykonáva 21 ročný trest odňatia slobody za trestný čin vraždy a za trestný čin zanedbania povinnej výživy, trest aj naďalej vykonáva v strednom s upni stráženia. Aj napriek celkovo pozitívnej prognóze budúceho správania sa odsúdeného, znalci poukazujú aj na stále existujúce rizikové faktory, ktorými sú črty egocentrizmu, sebapresadzovania, zvýšená výbušnosť, explozivita pod vplyvom alkoholu, dissociálne protispoločenské konanie, ľahkovážnosť a prítomná zvýšená tieseň v prežívaní, ktoré síce znalci vyhodnotili ako aktuálne stlmené, avšak sú u

odsúdeného naďalej prítomné a v spojení so stupňom závažnosti spáchaného skutku, môžu zakladať dôvodné pochybnosti o tom, či odsúdený bude viest na slobode riadny život. Navyše odsúdený ešte pred spáchaním trestného činu vraždy už mal početnú trestnú minulosť /celkom 6-krát súdne trestaný/, čo ešte viac pochybnosť vedenia riadneho života po prepustení na slobodu umocňuje.

Odsúdený bol uznaný za vinného z trestného činu proti životu, pričom ľudský život patrí k najvýznamnejším chráneným záujmom. Ochrane života patrí popredné miesto spomedzi ostatných chránených spoločenských vzťahov. Vzhľadom na vyššie zmienené rizikové faktory u odsúdeného, hoc aj stlmené, ale naďalej prítomné, u odsúdeného neexistuje záruka ani dôvodný predpoklad, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trenčíne spisová značka zo dňa 10.05.2023 zrušil a uložil Okresnému súdu v Trenčíne, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. Osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného krajský súd považuje za potrebné znovu zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal

trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu podľa ktorého sa odsúdený vo výkone trestu správal v súlade s ústavným poriadkom a plnil si svoje povinnosti. Uvedené zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pričom prokurátor v dôvodoch sťažnosti správnosť týchto skutkových zistení okresného súdu ani nenamieta. S poukazom na uvedené a na okresným súdom vykonaným znaleckým dokazovaním preukázanú pozitívnu zmenu osobnosti odsúdeného do takej miery, že z psychiatricko – psychologického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, krajský súd považuje za odôvodnený a správny záver okresného súdu o preukázaní polepšenia odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poukazuje na to, že otázku preukázania možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., nie je možné posudzovať izolovane od otázky, preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. S poukazom na to, že odsúdený počas doterajšieho dlhoročného výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a preukázal tým aj elimináciu sklonov k páchaniu trestnej činnosti, ktoré boli u neho existovali v čase jeho odsúdenia, krajský súd nepovažuje za svojvoľný právny záver okresného súdu, podľa ktorého u odsúdeného je splnená aj zákonná podmienka možného očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Podrobná a výsledkami vykonaného dokazovania podložená argumentácia okresného súdu k tejto otázke v odôvodnení napadnutého uznesenia dáva riadnu odpoveď aj na argumentáciu prokurátora v dôvodoch sťažnosti, opierajúcu sa len osobnostné črty odsúdeného v čase jeho odsúdenia, ktoré sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania podstatne zmenili počas výkonu trestu odňatia slobody v pozitívnom zmysle. Preto podľa názoru krajského súdu okresný súd pri rozhodovaní napadnutým uznesením na rozdiel o dôvodov sťažnosti prokurátora prihliadal aj na skutočnosti svedčiace v prospech odsúdeného a dal tým riadne a úplné odpovede aj na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.