Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-122-2010.pdf
PDF · 94.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/122/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnoprávnej veci žalobcu: INTEC PHARMA, s.r.o. so sídlom Lamačská 8, Bratislava, IČO: 00 683 264, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľudovíta Schweighovera, Šafárikovo námestie č.2 Bratislava, proti žalovanému: POLIKLINIKA SEVER, so sídlo Martin, Zvolenská 10169, IČO: 36 439 959, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30 Martin, v konaní o zaplatenie 6.154,87 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6.154,87 eur a úroky z omeškania vo výške:
- 13,75% ročne zo sumy 1.355 eur od 19.11.2008 do zaplatenia,
- 13,25% ročne zo sumy 2.042,30 eur od 16.11.2008 až do zaplatenia,
- 13,25% ročne zo sumy 93,61 eur od 19.11.2008 až do zaplatenia,
- 13,25% ročne zo sumy 154,55 eur od 19.12.2008 do zaplatenia,
- 12,50 % ročne zo sumy 88,23 eur od 22.12.2008 do zaplatenia,
- 12,50% ročne zo sumy 694,08 eur od 5.1.2009 do zaplatenia,
- 10% ročne zo sumy 609,08 eur od 26.1.20009 do zaplatenia,
- 10% ročne zo sumy 698,60 eur od 28.1.2009 do zaplatenia,
- 9,5% ročne zo sumy 436,55 eur od 29.3.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 887,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľudovíta Schweighofera, advokáta so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 2.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2010 domáhal zaplatenia sumy 6.154,87 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dodal žalovanému tovar na základe vzájomných obchodných vzťahov, pričom dodanie tovaru žalovaný potvrdil svojou pečiatkou a podpisom na faktúrach, ktoré súčasne slúžili ako dodací list. Jednalo sa o faktúra 1804233, 1804331, 1804560, 1805126, 1805489, 1805848, 1806078, 1806093 a 291100211. Žalovaný napriek prevzatiu tovaru za tento kúpnu cenu nezaplatil. Súd vo veci dňa 12.8.2010 rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 17Rob/42/2010, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor v ktorom uviedol, že z príloh ku žalobe nevyplýva, že žalobca splnil dodávku, na faktúrach je síce pečiatka žalovaného, ale je tam nečitateľný podpis bez identifikácie osoby ktorá uvedený tovar prevzala. Žalobca tiež nepredložil podľa žalovaného dodacie listy podpísané osobou ktorá v tom čase tovar za žalovaného prevzala.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalovaného, pričom žalovaný sám sa na opakované predvolania na súd nedostavil, ďalej výsluchom svedkov, prečítaním listín a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci: Žalobca k žalobe pripojil listiny a to faktúry č. 1804233 na sumu 1.355,87 eur splatnú 8.11.2008, faktúru č. 1804331 na sumu 2.042,30 eur splatnú 15.11.2008, faktúru č. 1804560 na sumu 93,61 eur splatnú 18.11.2008, faktúru č. 1805126 na sumu 154,55 eur splatnú 8.12.2008, faktúru č. 1805489 na sumu 88,23 eur splatnú 21.12.2008, faktúru č. 1805848 na sumu 694,08 eur splatnú 4.1.2009, faktúru č. 1806078 na sumu 609,08 eur splatnú 25.1.2009, faktúru č. 1806093 na sumu 698,60 eur splatnú 27.1.2009, faktúru č. 2091100211 na sumu 436,55 eur splatnú 28.3.2009. Na každej faktúre je uvedené kto faktúru a tovar prevzal: a na každej faktúre sa nachádza pečiatka žalovaného s podpisom. K faktúram žalobca pripojil dva pokusy o zmier z 29.5.2009 a z 10.12.2009 adresované žalovanému. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby doručenej súdu dňa 16.2.2010 s tým, že tovar bol žalovanému riadne dodaný na prevádzku do lekárne Amanita, dodávaný bol šoférmi žalobcu s tým, že spolu s tovarom boli doručené aj faktúry, ktoré slúžili aj ako dodacie listy. Prevzatie tovaru žalovaný potvrdil pečiatkou a podpisom svojho zamestnanca na prevádzke. Naviac tovar, ktorý bol dodávaný tvorili aj lieky ktorých bol žalobca výlučným dodávateľom, takže ho nemohol dodať žalovanému nikto iný. Žalobca tiež predložil do spisu listinu, ktorou mal žalovaný uznať svoj záväzok. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia uvedeného v odpore, len poukázal napríklad na faktúru č. 2091100201, pričom za stranu ktorá tovar podľa tejto faktúry prevzala je pečiatka lekárne Amanita a je tam podpis, ale chýba tam číslo občianskeho preukazu, teda osoba nie je identifikovaná. Tiež na faktúrach sa vyskytujú tri až štyri rozdielne podpisy, pričom ani jeden nie je identifikovaný. Svedok L. T. vypovedal, že je zamestnancom žalobcu, pracuje ako šofér, do prevádzky žalovaného do lekárne Amanita v Martine vozil tovar, pričom si viedol vlastnú evidenciu o dodanom tovare, ďalej o faktúrach na základe ktorých bol tovar dodaný, ako aj o spôsobe platby. Svedok priniesol so sebou aj svoju evidenciu, ktorá je do skončenia konania súčasťou spisu z ktorej vyplýva, že pokiaľ ide o faktúru 1804233 dodávka bola uskutočnená 5.9.2008, platba v hotovosti neprebehla. Pokiaľ ide o faktúru 184331 dodávka prebehla 17.9.2008, u faktúry 184560 túto nemá v evidencii, pravdepodobne ju má v evidencii kolega, u faktúry 185126 dodávka prebehla 10.10.2008, faktúru 1805489 nemá v evidencii, faktúru 1805848 dodávka uskutočnená 6.11.2008, u faktúry 1806078 dodávka uskutočnená 28.11.2008, u faktúry 1806093 dodávka uskutočnená 1.12.2008, u faktúry 2091100211 dodávka uskutočnená 27.1.2009. Pokiaľ ide o realizáciu samotnej dodávky, prebiehalo to tak, že v lekárni existovalo okienko cez ktoré sa tovar dodával, ku každej dodávke tovaru existovali štyri faktúry, dve zostávali u odberateľa, teda konkrétne v lekárni Amanita a dve zostávali pre žalobcu. Zamestnanci lekárne, ktorí sa nachádzali za okienkom prebrali tovar tak, že ho odkontrolovali podľa faktúry a následne došlo k podpísaniu a opečiatkovaniu faktúry. Dovnútra lekárne mu dodávateľ nevchádzal, pretože za okienkom sa nachádzali služobné priestory, tovar sa dodával cez okienko. Ženy ktoré preberali tovar, boli zamestnankyne žalovaného, navzájom sa poznali. Niekedy tovar preberal v lekárni aj muž. V konaní bol ďalej vypočutý svedok Y. L., ktorý pracoval tiež ako šofér žalobcu a vypovedal zhodne ako svedok L. T. v súvislosti s dodávkami, ktoré realizoval on a týkali sa faktúr 1805489 a 184560. Svedkyňa G.. V. T. vypovedala, že pracovala ako vedúca pobočky žalobcu v Žiline, v podstate realizovala objednávky v rámci Žilinského kraja, objednávky prebiehajú telefonicky, pokiaľ ide o konkrétnu lekáreň Amanita komunikovala s T.. I., ktorá objednávala tovar. Tiež s ňou jednala p. I. ohľadom neuhradených faktúr s tým, že ju prosila, aby tovar očkovacie vakcíny aj napriek neuhradeným predchádzajúcim faktúram boli dodané, pretože boli určené pre lekárku, ktorá mala naobjednávaných pacientov. Svedkyňa sa jej snažila vyjsť v ústrety a tak tovar napriek tomu, že predchádzajúce faktúry neboli uhradené, dodali. Tiež ju jedenkrát o dodávku napriek neuhradeným faktúram prosil nejaký pán z lekárne Amanita, ktorý sa síce predstavil, ale na meno si už nespomína s tým, že zoženú nejaké peniaze na úhradu faktúr. Tovar bola dodaný, lebo zaplatili v hotovosti. Faktúra ktorá bola uhradená v hotovosti mala číslo 2091100528. Po výsluchu vyššie uvedených svedkov, právny zástupca žalovaného uviedol, že nespochybňujú faktúry č. 1804233, 1805848, 1806078 a 1806093. Nespochybňujú tieto faktúry pokiaľ ide o podpis p. I.. Žalobca do spisu priložil listinu označenú ako oznámenie od odosielateľa Poliklinika Sever s.r.o. Martin adresovanú INTEC PHARMA, s.r.o. Bratislava z ktorej vyplýva, že Poliklinika Sever akceptuje záväzok voči žalobcovi vo výške 6.154,87 eur, akonáhle bude mať k dispozícii finančné prostriedky, záväzok v plnej výške uhradí. Vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že v sortimente dodávaného tovaru boli aj niektoré liečivá, resp. očkovacie vakcíny ktorých žalobca je výlučným dodávateľom, súd učinil dotaz na zdravotné poisťovne, či žalovaný uvedené vakcíny ktorých bol žalobca výlučným dodávateľom týmto poisťovniam fakturoval.
Poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, poisťovňa Dôvera a poisťovňa Union zhodne uviedli, že Poliklinika Sever s.r.o. Martin, prevádzka lekáreň Amanita fakturovala uvedené očkovacie vakcíny týmto poisťovniam v inkriminovanom období od septembra 2008 do februára 2009.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určený jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods.2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia. Ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru a v súlade so zmluvou a týmto zákonom
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa ust. § 450 ods. l Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom, alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri planení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o 8% vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 15 ods.1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou je splnomocnený na všetky úkony ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedené mohol súd dôvodiť predovšetkým z výpovede žalobcu, ktorý tvrdil, že na základe telefonickej objednávky bol žalovanému dodaný tovar, a to lieky a očkovacie vakcíny. To, že predávajúci si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 409 ods.1 a § 411 Obchodného zákonníka, žalovanému tovar riadne dodal, mal súd preukázané jednak výpoveďou žalobcu, jednak faktúrami, ktorými bola fakturovaná kúpna cena za dodaný tovar a súčasne slúžili ako dodacie listy, kde žalovaný ako súd z týchto faktúr zistil, s pečiatkou a podpisom potvrdil prevzatie tovaru. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj svedkovia a to šoféri žalobcu páni T., P., ktorí podrobne opísali akým spôsobom bol tovar dodávaný, tiež opísali, že tovar bol dodávaný na prevádzku žalovaného a to lekáreň Amanita, pričom preberanie tovaru žalovaným bolo realizované cez okienko kde pracovníci žalobcu do služobných priestorov prevádzky žalovaného vôbec nevstupovali, ale tovar podávali cez okienko, pričom osoby, ktoré sa nachádzali v služobných priestoroch žalovaného za okienkom tovar podľa faktúry odkontrolovali, prepočítavali a potvrdili jeho prevzatie
podpisom. Osoby nachádzajúcich sa v služobných priestoroch prevádzkarne boli väčšinou oblečené v bielych plášťoch. Z uvedené je teda zrejmé, že tovar prevzali zamestnanci žalovaného poverení preberaním tovaru a títo konali čo by zákonní zástupcovia podnikateľa, teda žalovaného tak, ako to má na mysli ust. § 15 ods.1 Obchodného zákonníka. Prostredníctvom ust. § 15 Obchodného zákonníka sa môže aj alternovať oprávnenie konať v mene podnikateľa predovšetkým pri právnických osobách. Napriek tomu, že žalovaný popiera dodanie tovaru s tým, že podpisy ktorými mal žalovaný potvrdiť prevzatie tovaru sú nečitateľné a nenachádza sa tam ani číslo občianskeho preukazu, a teda tieto osoby nie je možné identifikovať, podľa názoru súdu ani v prípade, že by sa v služobných prevádzkových priestoroch žalovaného nachádzali osoby ktoré neboli zamestnancami žalovaného a tieto tovar prevzali, toto by ani v prípade preukázania takýchto skutočností nezbavilo žalovaného ako podnikateľa zodpovednosti za toto prevzatie, pretože s poukazom na ust.§ 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Týmto ustanovením zákon chráni dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili úkon s touto nepoverenou osobou v prevádzkarni podnikateľa. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania aj v prípade, hoci súd toto reálne nepredpokladá, že by za žalovaného v jeho prevádzkarni konali neoprávnené osoby, táto skutočnosť nemohla byť tretím osobám a teda žalobcovi známa, pretože tieto osoby sa nachádzali v prevádzkarni žalovaného, v jeho služobných priestoroch, boli oblečené v bielych plášťoch a z ich vystupovania a postupu akým tovar preberali, bolo možné reálne usudzovať, že sa jedná o zamestnancov žalovaného poverených touto činnosťou. Na základe týchto skutočností možno ustáliť, že tovar skutočne bol žalovanému dodaný. Uvedená skutočnosť je potvrdená aj vyjadreniami zdravotných poisťovní, ktoré uviedli že žalovaný im fakturoval aj tovar, ktorého výlučným dodávateľom bol žalobca. V súvislosti s dodávkou tovaru vznikla žalovanému povinnosť za dodaný tovar zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, ako však bolo preukázané, čo ani samotný žalovaný nespochybnil, táto kúpna cena žalovaným nebola. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny čo predstavovalo kúpnu cenu za dodaný tovar. Keďže žalovaný si svoju povinnosť splniť svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania tak ako to má na mysli ust. § 365 Obchodného zákonníka a žalobcovi teda prislúchajú úroky z omeškania. Keďže nebola preukázaná dohoda ohľadne výšky úrokov z omeškania, prislúchali žalobcovi úroky zákonné a to podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného jednak do 15.1.2009 pokiaľ ide o kúpnu cenu splatnú pred 15.1.2009 a jednak podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009 pokiaľ ide o splatnosť kúpnej ceny ktorá nastala po dátume 15.1.2009. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami, súd nemal dôvod úroky v tejto výške nepriznať a to úroky z dlžnej sumy a od doby ktorá nasledovala deň po splatnosti faktúr. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úplne úspešný, o trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov voči žalovanému. Trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku v sume 369,- eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 518,82 eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi v súlade s Vyhláškou MS SR č.655/2004 za dva úkony právnej služby á 210,78 eur (príprava, prevzatie a podanie žaloby) dvakrát režijný paušál á 7,21 eur plus 19% DPH vo výške 82,84 eur, teda spolu vo výške 518,820
eur. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia ide o návrhové konanie a iné trovy právneho zastúpenia si žalobca neuplatnil. Teda súd priznal trovy právneho zastúpenia len za tieto dva úkony.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.