Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-6C/103/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: P.. X. M., nar.XX.X.XXXX, bývajúceho vo N., D. č. XXX, zast. Bc. Drahoslavom Drotárom, nar.9.1.1980, bývajúcim vo Valalikoch, Hlavná č. 187, proti žalovaným: 1. Q. P. - M., nar.XX.X.XXXX, bývajúcej vo N., D. č. XXX a 2. F. M., nar.XX.X.XXXX, bývajúcemu vo N., D. č. XXX, zast. JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., advokátom v Košiciach, Jantárova č. 30, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11. septembra 2009 č.k. -98 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1/ žalobu z a m i e t o l a

2/ u l o ž i l žalobcovi povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 656,61 eura na účet právneho zástupcu žalovaných v 1.,2. rade a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že účastníci konania (súrodenci) na základe dedičského rozhodnutia po ich otcovi F. M., zomrelom dňa 9.4.1999 (sp. zn. D 676/1999, , ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.6.2000) sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. N., parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1357 m2, parc. č. XXX/ X - záhrada o výmere 2395 m2 a parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1429 m2, každý z účastníkov v podiele 1/3, ďalej, že dňa 14.11.2001 uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením tak, že podľa geometrického plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody sa žalobca stal výlučným vlastníkom novo vzniknutého pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1211 m2, žalovaný v 2. rade výlučným vlastníkom novo vzniknutých pozemkov parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1051 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 959 m2 a žalovaná v 1. rade výlučnou vlastníčkou novo vzniknutého pozemku parc. č. XXX/X

- záhrada o výmere 1960 m2 s tým, že podľa bodu 3 dohody vzhľadom na to, že žalobca nenadobudol rozdelením pozemok s výmerou zodpovedajúcou veľkosti jeho spoluvlastníckych podielov, hľadí sa na

takto vzniknutý rozdiel vo výmere, ktorého veľkosť je 516 m2 ako na dar ostatným účastníkom tejto dohody v pomere 283 m2 pre žalovaného v 2. rade a 233 m2 v prospech žalovanej v 1. rade. Vklad vlastníckeho práva z predmetnej dohody bol povolený Správou katastra nehnuteľností dňa 31.3.2003. Po uzavretí dohody, resp. povolení vkladu začali medzi účastníkmi konania nezhody, ktoré sa vyostrili dňom 1.7.2005, kedy žalovaní odpojili žalobcu od čerpania vody zo studne a došlo aj k fyzickému napadnutiu žalovaného v 2. rade zo strany syna žalobcu (jeho zástupcu v tomto konaní). Dôvodom vzniku nezhôd malo byť zistenie žalovaného v 2. rade, že žalobca na základe údajného vydržania získal časť majetku patriaceho otcovi účastníkov do svojho vlastníctva.

Na základe vykonaného dokazovania, keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania, s poukazom na ust. , a žalobu v celom rozsahu zamietol, keď uzavrel, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé iné majetkové právo, premlčacia doba je trojročná a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu . Žaloba na vrátenie daru bola súdu doručená dňa 3.5.2006 a obdarovaní by svojím správaním naplnili skutkovú podstatu Obč. zákonníka už po uzavretí dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne po povolení vkladu (dňa 31.3.2003).

Odhliadnuc od uvedeného s poukazom na ust. uzavrel, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušenie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Správanie žalovaných s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale nemalo podobu hrubého porušenia dobrých mravov podľa Obč. zákonníka, keďže od roku 2001 medzi účastníkmi konania z titulu majetkovo-právnych sporov dochádza k vzájomným nezhodám a vzájomnému osočovaniu.

Zaoberal sa aj otázkou absolútnej neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 14.11.2001 namietanej žalobcom a s poukazom na ust. , ,, a nasl. uzavrel, že neboli splnené zákonom dané podmienky pre vyslovenie absolútnej neplatnosti namietaného právneho úkonu.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 656,61 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. tento rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Uviedol, že napadnutý rozsudok pokladá v celom rozsahu za nesprávny, nezákonný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s podstatou žaloby, jeho rozhodovací postup nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a riadne vysvetlený a jeho právne posúdenia (závery), podobne ako aj skutkové zistenia, sú nesprávne. Zdôraznil nesprávnu a svojvoľnú interpretáciu ustanovení právnych predpisov súvisiacich s danou vecou, najmä pri inštitúte vrátenia daru a inštitúcie premlčania súdom prvého stupňa a nepochopenie inštitútu zástupcu účastníka na základe plnomocenstva, v dôsledku čoho vykonal nezákonné dokazovanie vo veci, keďže výsluch tohto zástupcu vykonal ako výsluch žalobcu. Namietal jeho nepravdivé obvinenie z podvodu, ktoré súd prvého stupňa zavádzajúco prezentoval ako zistenie súdu z výsluchu žalovaných, aj keď u žalovaných takéto obvinenie nebolo v konaní vyslovené. Postup sudcu vo veci dokazuje jeho zaujatosť, resp. neschopnosť objektívne zhodnotiť neslušné správanie žalovaných voči nemu a jeho rodine. Namietal aj posúdenie jeho prejavu vôle na vrátenie daru ako nejakého následku nejakých pretrvávajúcich nezhôd medzi účastníkmi konania, ktoré je však neprípustné a pre neho nezrozumiteľné. Podobne nezrozumiteľné pre neho je aj nejaké premlčanie dvoch nešpecifikovaných nárokov bez určenia presného začiatku a presného konca premlčacej lehoty. V uvedenom smere namietal aj nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vytýkal súdu prvého stupňa aj nesprávne posúdenie platnosti zmluvy, keďže nedodržanie formy vyžadovanej

zákonom je vždy neplatnosťou absolútnou, a preto ju nemožno posudzovať podľa ustanovení o relatívnej neplatnosti. Za tohto stavu napadnutý rozsudok spočíva nielen v nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových záveroch, ale má aj obsahové nedostatky odôvodnenia vo vyššie uvedených podstatných otázkach, ktoré ho robia nepreskúmateľným.

Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny za ich právne zastúpenie za 1 úkon 98,26 eura + režijný paušál 6,95 eura.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, aj keď s ním možno v niektorých smeroch súhlasiť, je nedôvodné.

V posudzovanej veci išlo o žalobcom proti žalovaným uplatňovaný nárok na vrátenie daru podľa ust. . Svojou zmenenou žalobou sa z tohto titulu domáhal proti žalovaným vypratania časti pozemku, a to proti žalovanej v 1. rade označenej v pripojenom geometrickom pláne ako diel 1 o výmere 233 m2 odčlenený od pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. N. a zapísanom na LV č.XXXX ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1960 m2 a proti žalovanému v 2. rade označenej v tomto geometrickom pláne ako diel 2 o výmere 135 m2 odčleňovaný od pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. N. a zapísanom na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 959 m2 a označenej ako diel 3 o výmere 148 m2 odčleňovaný od pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. N. a zapísanom na LV č. XXXX ako parc. č. 178 - zastavané plochy o výmere 1051 m2.

Podľa ust. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z platnej právnej úpravy v uvedenom ustanovení vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

Aj toto právo darcu podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz ( ).

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne vychádzal z uvedených zásad, v konečnom dôsledku však premlčanie uplatňovaného nároku žalobcu posúdil nesprávne. Je pravdou, že podľa žalobných tvrdení (v žalobe o vrátenie daru pod bodom III - č.l. 3) už od zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam dochádzalo k sústavnému verbálnemu i fyzickému napádaniu žalobcu i členov jeho rodiny zo strany žalovaných a na tom základe ich žalobca listom zo dňa 15.4.2004 vyzval na vrátenie daru (rozdielu vo výmere zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý pri vyporiadaní daroval jednotlivým žalovaným). Zároveň z týchto žalobných tvrdení, ale aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcom uvádzaný rušivý stav trval naďalej a k podaniu žaloby ho viedol skutok zo dňa 1.7.2005, kedy ho žalovaní odpojili z čerpania vody zo spoločnej studne nachádzajúcej sa na „obdarovanom pozemku“, z ktorej čerpal vodu nepretržite vyše 20 rokov, znemožňovali a bránili mu v prístupe na pozemok, aby odstránil poruchu v čerpacom systéme a fyzicky napadli členov jeho rodiny. Za tohto stavu, pokiaľ žalobca svoje právo uplatnil na súde dňa 3.5.2006, vykonal svoje právo vo všeobecnej trojročnej zákonom ustanovenej lehote. Práve v tomto smere možno súhlasiť s dôvodmi odvolania žalobcu, že k premlčaniu ním uplatňovaného práva nedošlo.

Stotožniť sa však nemožno s odvolaním žalobcu vo zvyšujúcej časti.

Z ustanovenia totiž vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, prípadne len samotná jeho nevďačnosť, ale len také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa obdarovaného je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti. Do úvahy je teda potrebné brať a hodnotiť aj správanie sa darcu z hľadiska, či aj tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ by tomu totiž tak bolo, nemohol by sa darca úspešne domáhať vrátenia daru a reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. .

V prejednávanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynula existencia dlhodobých vzájomných nezhôd medzi účastníkmi konania vyplývajúcich z majetkových sporov (ktoré boli predmetom súdnych konaní) a vzájomných slovných a fyzických napádaní účastníkov (členov ich rodiny), pre ktoré boli vedené aj priestupkové konania pre priestupky voči občianskemu spolunažívaniu, a to aj voči synovi, resp. manželke žalobcu.

Za tohto stavu, keďže nebolo preukázané také správanie sa žalovaných, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa darcu, súd prvého stupňa vychádzajúc z princípu vzájomnosti správne uzavrel, že správanie žalovaných nemožno charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a v konečnom dôsledku správne na tom základe žalobu zamietol.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny.

Podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa však neboli vo výroku o náhrade trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania aj v prípade, že podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania (zásady úspechu) sú splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, má sa zaoberať aj podmienkami pre uplatnenie ust. na rozhodnutie o trovách konania. V tomto smere musí hodnotiť, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie (sčasti alebo celkom) náhrady trov v konaní úspešnému účastníkovi. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach na strane účastníka alebo v okolnostiach veci. V posudzovanom prípade z uvedeného hľadiska sa javilo potrebným hodnotiť najmä okolnosti veci (preukázané vzájomné napádania účastníkov, ale aj ich blízky príbuzenský vzťah, keďže ide o súrodencov a pod.) a vyhodnotiť z tohto hľadiska podmienky pre aplikáciu ust. na rozhodnutie o trovách konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa sa zaoberal možnosťou aplikácie ust. v zmysle vyššie uvedených zásad, preto odvolací súd podľa ust. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude po posúdení podmienok pre aplikáciu aj ust. znovu o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.