Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-221-2010.pdf
PDF · 112.43 KB
No categories available
10C/221/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu: BANCO MAIS, S. A., so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos- o-Velho, Portugalsko, zapísaná v obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu 500280312, na území Slovenskej republiky podnikajúceho prostredníctvom organizačnej zložky Banco Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, s miestom činnosti Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 945 745, zastúpeného splnomocneným zástupcom SKLEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: O. F., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom U. A. XXX, okres Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 4.474,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.474,71 eura, úroky z omeškania vo výške 58,80 eura a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 356,54 eura a úrokov z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia sa z a s t a v u j e .
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 137,12 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6. 7. 2010, postúpenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 8. 2010, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.474,71 eura titulom istiny, 1.029,34 eura titulom dlžného úroku, 415,34 eura titulom úroku z omeškania, úroku vo výške 32,54 % zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 38,54 % zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Nárok odôvodnil uzavretím zmluvy o úvere č. 10236 dňa 9. 1. 2009 so žalovaným, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 4.474,74 eura. Žalovaný opakovane neuhradil dohodnuté splátky a keďže bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, vyhlásil úver, vrátane príslušenstva, splatným k 20. 11. 2009.
Podaním, doručeným súdu dňa 29. 9. 2010, žalobca, na základe výzvy súdu, oznámil, že súhlasí s tým, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť istinu vo výške 4.474,71 eura, úrok vo výške 1.029,34 eura, úrok z omeškania vo výške 415,34 eura, úrok vo výške 32,54 % zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku sa preto predmetom konania stala
len časť návrhu po oznámení súhlasu s predmetom konania žalobcom, a to aj napriek tomu, že vo veci nebol vydaný platobný rozkaz a o zvyšnej časti súd nerozhodoval. V súlade s ustanovením § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku sa predmetom konania stáva časť návrhu po oznámení súhlasu žalobcu oznámením súhlasu, teda nie vydaním platobného rozkazu.
Podaním, doručeným súdu dňa 27. 1. 2011, navrhol žalobca, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť istinu vo výške 4.474,71 eura, úrok vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 21. 2. 2009 do 19. 11 2009 vo výške 58,80 eura, úrok vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd posúdil, podľa jeho obsahu, uvedené podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 21. 2. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 356,54 eura (pôvodne uplatňovaný úrok z omeškania za uvedené obdobie vo výške 415,34 eura - navrhovaný úrok z omeškania vo výške 58,80 eura) a v časti úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia (nakoľko v podaní, doručenom súdu dňa 29. 9. 2010, žalobca uplatňoval úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia).
Žalovaný so žalobou súhlasil, uviedol, že výhrady voči nej nemá. Žiadnu splátku nezaplatil preto, že išiel do výkonu trestu.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili, pričom neúčasť ospravedlnili účasťou na stretnutí s významným obchodným partnerom. Nakoľko uvedený dôvod nepredstavoval závažný dôvod pre odročenie pojednávania, za súčasného udelenia súhlasu vykonať súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, prihliadajúc pritom k obsahu spisu a doposiaľ vykonaným dôkazom.
Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca mu poskytol úver približne 140.000 - 150.000 Sk, ktorý mal splácať po 3000-4000 Sk mesačne. Úver bol poskytnutý na kúpu auta, peniaze dali priamo predajcovi. Od predajcu mu žiadnym spôsobom neavizovali, že by kúpna cena zaplatená nebola. Z úveru nezaplatil žiadnu splátku. Auto dal potom do záložne, dali mu zaň asi 35.000 Sk. Nevedel, či je auto ešte v záložni. V období od 5. 11. 2009 do 6. 9. 2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Keď bol vo výkone trestu, niečo mu od žalobcu prišlo, nevedel však uviesť, o aké listiny sa jednalo. Vtedy aj žalobcu kontaktoval, že dlh je ochotný splácať. Po návrate z výkonu trestu už nepracoval, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávky 62 eur mesačne. Má 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, spolu vo výške 80 eur mesačne. Rodičom na bývanie nič neplatí. Koncom mesiaca marec by mal ísť pracovať do Francúzska. Dlh chce splatiť, keď bude mať prácu. Žiaden majetok nevlastní.
Okrem výsluchu žalovaného súdu vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 9. 1. 2009, číslo zmluvy: 10236, vrátane všeobecných podmienok, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 9. 1. 2009, vrátane všeobecných podmienok, vyhlásením splatnosti a výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 11. 2009, finančným plánom, upozornením zo dňa 6. 10. 2009, výpisom z účtu žalobcu a kontrolným preukazom žalovaného z úradu práce, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 9. 1. 2009 zmluvu o úvere č. 10236. V zmluve si dojednali poskytnutie úveru žalovanému za účelom kúpy motorového vozidla, určeného v zmluve a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť, spolu s dohodnutým príslušenstvom. Úver bol poskytnutý na kúpu osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, od dodávateľa Petra Švikruhu - Autobazár. Výška úveru bola dojednaná v sume 4.474,74 eura. Žalovaný sa zaviazal úver splácať splátkami vo výške 170,95 eura mesačne, spolu 48 splátok, splatných do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka splatná dňa 20. 2. 2009. Dojednaná ročná úroková sadzba predstavovala 32,54 %, ročná percentuálna miera nákladov 39,46 %. Podľa čl. 4. Všeobecných podmienok, dlžník
sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver, určený v oddiele 2. Individuálnych podmienok, t. j. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny a všetky ostatné platby a výdavky, uvedené v tejto úverovej zmluve, v postupných mesačných splátkach, určených v Individuálnych podmienkach. Podľa čl. 19 Všeobecných podmienok, dlžník a veriteľ súhlasia, že vznik akejkoľvek z nasledovných skutočností vo vzťahu k dlžníkovi predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia) a oprávňuje veriteľa, aby vyhlásil úver a celé príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatnými, a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia dlžníkovi na poslednú veriteľovi známu adresu, zakladajú dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, celú sumu istiny a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov veriteľa a všetky náklady vynaložené veriteľom v súvislosti s nadobudnutím držby a predajom vozidla (náklady týkajúce sa vyhľadania a nájdenia dlžníka a vozidla, dopravy, skladovania, technických kontrol, opätovného predaja vozidla) určené veriteľom vo výške skutočne vynaložených súm. V prípade, ak dlžník neuhradí celú sumu istiny ku dňu splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru, jeho príslušenstva a platieb vzťahujúcich sa k úveru, veriteľ je oprávnený požadovať z celej sumy splatnej istiny dohodnutý úrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny, ako aj požadovať z celej sumy splatnej istiny a úroku do dňa vyhlásenia splatnosti dohodnutý úrok z omeškania až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a tohto úroku a oprávňujú veriteľa na vymáhanie splatenia úveru a akýchkoľvek súvisiacich platieb akýmikoľvek právnymi prostriedkami, vrátane súdneho vymáhania, vrátane výkonu záložného práva na vozidlo podľa podmienok záložnej zmluvy a požadovania plnenia z ručiteľského vyhlásenia. Dlžník je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace (ďalej aj ako skutočnosti defaultu
- nedostatku).
Dňa 9. 1.2009 uzatvorili žalovaný a žalobca aj zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia všetkých jeho pohľadávok voči žalovanému v súvislosti s úverovou zmluvou č. 10236, uzavretou dňa 9. 1. 2009 a súvisiacimi nárokmi. Zálohom bolo motorové vozidlo Alfa Romeo.
Upozornením zo dňa 6. 10. 2009 žalobca upozornil žalovaného, že v prípade, ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 19. Všeobecných podmienok vyhlási za splatný celý poskytnutý úver, spolu s príslušenstvom.
Dňa 12. 11. 2009 žalobca vyhlásil splatnosť dlhu ku dňu 20. 11. 2009 a vyzval žalovaného na uhradenie dlžných pohľadávok.
Podľa finančného plánu nebola zaplatená ani jedna splátka poskytnutého úveru.
Žalobca poskytol na účet Petra Švikruhu - Autobazár dňa 31. 1. 2009 sumu 4.182 eur.
Žalovaný ej evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14. 9. 2010.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona o SÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 8aa ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 5 zákona o SÚ, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd čiastočne vyhovel žalobe, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 9. 1. 2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 10236, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedenej zmluvy si zmluvné strany dojednali poskytnutie úveru žalovanému na nákup motorového vozidla zn. Alfa Romeo vo výške 4.474,74 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 splátkach vo výške 170,95 eura mesačne, počnúc 20. 2. 2009. Poskytnutie úveru, jeho výška, dojednaný spôsob splácania, vrátane výšky mesačných splátok, neboli medzi účastníkmi sporné. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu splátku. Žalobca, v súlade s článkom 19. všeobecných podmienok, vyhlásil splatnosť celého dlhu v dôsledku omeškania so zaplatením splátky o viac ako 3 mesiace, a to podaním
zo dňa 12. 11. 2009, k ôsmemu dňu od odoslania podania, t. j. k 20. 11. 2009. Uvedeným dňom sa stal splatným celý dlh žalovaného voči žalobcovi. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. V prípade absencie údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Po prvý krát pritom musel byť uvedený údaj povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2, ku ktorému došlo prvý krát ku dňu 29. 4. 2008. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto už údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov bol podstatnou náležitosťou zmluvy. Úver, poskytnutý žalobcom žalovanému, bol preto poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, nakoľko zmluva údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov neobsahovala. Keďže žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 4.474,74 eura, pričom nezaplatil žiadnu splátku na jeho úhradu, súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.474,71, tak, ako si to uplatnil v žalobe, nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného návrhu.
Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, má žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Predmetom konania, po oznámení súhlasu zo dňa 29. 9. 2010 a po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 27. 1. 2011 sa stali v časti úrokov z omeškania úroky vo výške 9 % ročne za obdobie od 21. 2. 2009 do 19. 11. 2009 v sume 58,80 eura a 9 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania do zosplatnenia dlhu, vyčíslená žalobcom na 58,80 eura, nebola medzi účastníkmi sporná, úrok vo výške 9 % ročne zodpovedá príslušným zákonným ustanoveniam, preto ho súd žalobcovi priznal. Nakoľko k splatnosti zostatku celého úveru došlo dňom 20. 11. 2009, do omeškania sa žalovaný dostal dňom nasledujúcim, t. j. 21. 11. 2009. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 21. 11. 2009, avšak len zo sumy priznanej istiny, t. j. z 4.474,71 eura.
Vo zvyšnej časti, t. j. v časti úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.092,34 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia, bola žaloba zamietnutá, nakoľko súd nemal preukázanú jej dôvodnosť. Keďže úver sa považuje za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov, súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z úveru. Z dôvodu, že žalovaný dlhuje žalobcovi len istinu vo výške 4.474,71 eura, súd nepriznal žalobcovi ani úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej uvedenú sumu, t. j. z 1.092,34 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia.
Podľa § 160 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť priznanú sumu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko mal preukázané, že pomery žalovaného neumožňujú zaplatenie dlhu v trojdňovej lehote. Súd prihliadol pritom aj ku skutočnosti, že žalovaný sa má koncom mesiaca marca zamestnať, v dôsledku čoho by mal poberať príjem, ktorý mu umožní dlh zaplatiť.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 21. 2. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 356,54 eura a v časti úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia podaním, doručeným súdu dňa 27. 1. 20011, späť a uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal, súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, konanie v uvedenej časti zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo pojednávanie a teda aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 5.011,26 eura (istina vo výške 4.474,71 eura, úrok z omeškania vo výške 58,80 eura a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 21. 11. 2009 do vyhlásenia rozsudku, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 477,75 eura), jeho neúspech 3299,86 eura (úrok za obdobie od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úrok z omeškania za obdobie od 21. 2. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 356,54 eura, úrok 32,54 % zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do vyhlásenia rozsudku, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 1.731,32 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.092,34 eura od 21. 11. 2009 do vyhlásenia rozsudku, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 116,62 eura a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do vyhlásenia rozsudku, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 66,04 eura), pričom aj v časti zastavenia konania, v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ide o neúspech žalobcu z procesného hľadiska (pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, s výnimkou prípadov, že žalobca preukáže, že späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, spôsobil svojím správaním žalovaný, čo v predmetnom prípade preukázané nebolo). Úspech žalobcu predstavoval v percentuálnom vyjadrení 60,3 %, jeho neúspech 39,7 %, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 20,6 % z celkových trov konania (60,3 % - 39,7 %). Žalobca si v žalobe a následne aj v podaní, doručenom súdu dňa 27. 1. 20011, uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 665,62 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 268 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 397,62 eura za 2 úkony právnej služby, pri výške odmeny za jeden úkon právnej služby 191,60 eura vrátane DPH a 2 režijné paušály po 7,21 eura. Výška uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok zodpovedala príslušným zákonným ustanoveniam. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, predstavuje celková výška trov právneho zastúpenia 400,36 eura, a to tarifná odmena za 1 úkon právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a), b) citovanej vyhlášky) 161,01 eura (§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál vo výške 7,21 eura za 1 úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 336,44 eura, čo činí 63,92 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Nakoľko žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia len vo výške 397,62 eura, súd nemohol rozhodnúť nad rámec jeho návrhu. Súd preto priznal žalobcovi 20,6 % z celkových uplatnených trov konania, t. j. zo sumy 665,62 eura, čo činí 137,12 eura. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Z rovnakých dôvodov, pre ktoré súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť priznanú sumu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, uložil mu v uvedenej lehote zaplatiť aj trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.