Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-27-2010.pdf
PDF · 241.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/27/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku JUDr. Ružena Sabová, v trestnej veci proti obžalovanej I.. W. A. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1 a nasledujúce Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 28. januára 2011 v Pezinku takto
rozhodol:
obžalovaná I.. W. A.
rodená L., narodená XX.XX.XXXX v Z., trvalé bydlisko A., ulica I. číslo XXXX/X, nezamestnaná
j e v i n n á, ž e
ako predsedníčka občianskeho združenia S. T. W. D. (IČO: 42055571) so sídlom na ulici D. c.čXXX/ XX v A. (ďalej len „združenie“), s postavením štatutárneho orgánu a oprávnením konať za združenie, po uzatvorení troch dohôd o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ich dodatkov s Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad PSVR“) v Martine, Žiline a Ružomberku, a to:
- s úradom PSVR v Martine po uzatvorení dohody č. 007/052a/208/NPV-2a dňa 19.05.2008 s Dodatkom č. 1 k dohode č. 007/052a/208/NPV-2a z 01.08.2008
- s úradom PSVR v Žiline po uzatvorení dohody č. 30/§52a/2008/ŠR dňa 14.05.2008 s Dodatkom č. 1 k dohode č. 30/§52a/2008/ŠR z 15.08.2008,
- s úradom PSVR v Ružomberku po uzatvorení dohody č. 1/§52a/2008/ŠR dňa 28.05.2008 s Dodatkom č. 1/2008 k dohode č. 1/§52a/2008/ŠR z 01.08.2008 a Dodatkom č. 2/2008 k dohode č. 1/§52a/2008/ŠR zo 14.08.2008, (ďalej len „dohoda“),
v ktorých sa v mene združenia zaviazala koordinovať dobrovoľnícku službu uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom vlastných zamestnancov združenia, a to s úradom PSVR v Martine prostredníctvom 2 zamestnancov a s úradom PSVR v Žiline a Ružomberku prostredníctvom 1 zamestnanca, v rozsahu 40 hodín týždenne na jedného zamestnanca, a po nadobudnutí práva združenia na finančný príspevok zo zdrojov štátu a Európskeho sociálneho fondu na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu (ďalej len „CCP“), na základe takto uzatvorených dohôd a ich dodatkov, v zastúpení združenia v dobe od 28.08.2008 do 28.11.2008 opakovane požiadala úrady PSVR v Martine, Žiline a Ružomberku o preplatenie mzdy, ktorú prijala od združenia za mesiace júl, august, september a október 2008 ako jeho zamestnanec v pracovnom pomere sociálny poradca a koordinátor aktivačnej činnosti, tak, že mesačne podávala na úrady PSVR v Martine, Žiline a Ružomberku žiadosti o úhradu platby, v ktorých vyčísľovala výšku tejto mzdy a odvodov do poisťovní, a to takto:
1. na úrad PSVR Martin podala
- dňa 28.08.2008 žiadosť o úhradu platby č. 3 za mesiac júl 2008 vo výške 10 952,-Sk, na základe ktorej bola dňa 25.09.2008 uhradená časť CCP vo výške 4 158,-Sk,
- dňa 30.09.2008 žiadosť o úhradu platby č. 4 za mesiac august 2008 vo výške 11 181,-Sk, na základe ktorej bola dňa 29.10.2008 uhradená časť CCP vo výške 1 989,-Sk,
- dňa 31.10.2008 žiadosť o úhradu platby č. 5 za mesiac september 2008 vo výške 9 616,-Sk, na základe ktorej bola dňa 21.11.2008 uhradená časť CCP vo výške 1 852,- Sk,
- dňa 28.11.2008 žiadosť o úhradu platby č. 6 za mesiac október 2008 vo výške 10 953,-Sk, na základe ktorej bola dňa 17.12.2008 uhradená časť CCP vo výške 1 735,-Sk,
pričom úhrady boli vykonané bezhotovostným prevodom na podnikateľský účet združenia vedený v Tatra banke, a.s., a úrad PSVR Martin tým vyplatil za účelom úhrady časti CCP za obdobie júl až október 2008 finančný príspevok v celkovej výške 9 734,-Sk (v prepočte 323,11 €), z toho 85% zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v sume 8 273,90 Sk (v prepočte 274,64 €) a 15% zo zdrojov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 1 460,10 Sk (v prepočte 48,47 €);
2. na úrad PSVR Žilina podala
- dňa 28.08.2008 žiadosť o úhradu platby č. 3 za mesiac júl 2008 vo výške 10 952,-Sk, na základe ktorej bola dňa 03.10.2008 uhradená časť CCP vo výške 1 090,-Sk,
- dňa 30.09.2008 žiadosť o úhradu platby č. 4 za mesiac august 2008 vo výške 11 181,-Sk, na základe ktorej bola dňa 31.10.2008 uhradená časť CCP vo výške 10 906,-Sk,
- dňa 31.10.2008 žiadosťou o úhradu platby č. 5 za mesiac september 2008 vo výške 9 616,-Sk, na základe ktorej bola dňa 16.12.2008 uhradená časť CCP vo výške 9 616,-Sk,
- dňa 28.11.2008 žiadosť o úhradu platby bez čísla za mesiac október 2008 vo výške 10 953,-Sk, na základe ktorej bola dňa 19.12.2008 uhradená časť CCP vo výške 10 127,-Sk,
pričom úhrady boli vykonané bezhotovostným prevodom na podnikateľský účet združenia vedený v Tatra banke, a.s., a úrad PSVR Žilina tým vyplatil za účelom úhrady časti CCP za obdobie júl až október 2008 finančný príspevok v celkovej výške 31 739,-Sk (v prepočte 1 053,54 €), z toho 85% zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v sume 26 978,15 Sk (v prepočte 895,51 €) a 15% zo zdrojov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 4 760,80 Sk (v prepočte 158,03 €); a
3. na úrad PSVR Ružomberok podala
- dňa 02.09.2008 žiadosť o úhradu platby č. 2 za mesiac júl 2008 vo výške 10 952,-Sk,
- dňa 30.09.2008 žiadosť o úhradu platby č. 3 za mesiac august 2008 vo výške 11 181,-Sk,
- dňa 29.10.2008 žiadosť o úhradu platby č. 4 za mesiac september 2008 vo výške 9 616,-Sk,
- dňa 25.11.2008 žiadosť o úhradu platby č. 5 za mesiac október 2008 vo výške 10 953,-Sk,
ale oprávnený výdavok na celkovú cenu práce za mesiac júl 2008 vo výške 693,-Sk, za mesiac august 2008 vo výške 8 569,-Sk, za mesiac september 2008 vo výške 8 569,-Sk a za mesiac október 2008 vo výške 8 569,-Sk úrad PSVR Ružomberok neuhradil z dôvodu zistenia, že nárok na finančný príspevok na úhradu časti CCP zamestnankyne združenia W. A. ako organizátorky dobrovoľníckej služby za mesiace júl až október 2008 bol uplatnený na úradoch PSVR v Martine a Žiline, pričom jej konanie smerovalo k vyplateniu finančného príspevku v celkovej výške 26 400,-Sk (v prepočte 876,32 €), z
toho 85% zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v sume 22 436,-Sk (v prepočte 744,74 €) a 15 % zo zdrojov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 3 960,-Sk (v prepočte 131,45 €),
a pritom predtým dňa 04.06.2008 predložila na úrad PSVR v Martine listiny označené ako Dodatok k pracovnej zmluve a platobný výmer č. 2/2007, ktorými predstierala, že O. A. je zamestnancom združenia ako koordinátor aktivačnej činnosti, i keď menovaný v združení nepracoval, ďalej na výkaze hodín organizátora aktivačnej činnosti s označením Počet odpracovaných hodín za mesiac…/rok… zamestnancov zamestnaných na organizovanie aktivačných činností uchádzačov o zamestnanie formou dobrovoľníckej služby, ktorý tvoril prílohu č. 2b k dohodám, a ktorý mesačne predkladala spolu so žiadosťami o úhradu platby na úrady PSVR v Martine, Žiline a Ružomberku, uvádzala nepravdivé údaje o počte odpracovaný hodín na organizovanie aktivačnej činnosti; a na základe takýchto listín obsahujúcich klamlivé údaje o výkone tejto práce, získala finančný príspevok účelovo určený na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, i keď nesplnila podmienku danú § 52a ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 52a ods. 5, ods. 9 tohto zákona a článkom IV odsek 3, 4, 8 až 10,14 uzatvorených dohôd s úradmi PSVR v Žiline a Ružomberku a v spojení s článkom IV odsek 3, 4, 8 až 11,15 uzatvorenej dohody s úradom PSVR v Martine, čím spôsobila Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Martine škodu vo výške 9 734,-Sk (v prepočte 323,11€) a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Žiline škodu vo výške 31 739,-Sk (v prepočte 1 053,54 €),
t e d a
jednak vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia,
jednak predložila nesprávny doklad a použila prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené a tým umožnila spôsobenie sprenevery,
pričom v časti skutku sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu takého konania v úmysle spáchať trestný čin, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,
č í m s p á c h a l a
z časti dokonaný, z časti nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona prečin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 225 odsek 1 a § 41 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j) a § 37 písmeno h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanej W. A., rodenej L., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, Hurbanova 16, 010 01 Žilina, škodu vo výške 1 053,54 € (slovom: jedentisícpäťdesiattri eur a päťdesiatštyri eurocentov) a
poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, Novomeského 4, 036 01 Martin škodu vo výške 323,11 € (slovom: tristodvadsaťtri eur a jedenásť eurocentov).
odôvodnenie:
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 09. augusta 2010, pod číslom konania VII/2 Gv 278/09-12, podal obžalobu na I.. W. A. pre skutok, ktorý právne posúdil v bodoch 1 a 2 ako prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, v bode 3 ako pokus prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1 Trestného zákona.
Samosudkyňa vo veci nariadila hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 27., 28.októbra 2010, 08., 09.decembra 2010 a 26. januára 2011 súd v procese dokazovania skúmal, či sa skutok uvedený v obžalobe stal a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, aký je stupeň závažnosti činu vrátane jeho príčin a podmienok jeho spáchania. Súd zisťoval osobné pomery obžalovanej a výšku príjmov z prejednávanej trestnej činnosti. Konkrétne sa súd zameral na zistenie, či sa v danom prípade jednalo o financovanie činnosti, ktorá je definovaná v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1081/2006 z 5.júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, a to na základe cieľov stanovených v nariadení (ES) č. 1083/2006 z 11.júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom sociálnom fonde (zverejnené dňa 31.júla 2006 v Úradnom vestníku EÚ, zväzok 49, L 210) a či došlo k vylákaniu analyzovaných finančných prostriedkov pochádzajúcich z majetku Štátneho rozpočtu SR a rozpočtu Európskych spoločenstiev. Ďalej súd zisťoval, ktorý zákon alebo osobitný právny predpis určuje podmienky na poskytnutie alebo použitie týchto finančných prostriedkov a či boli tieto podmienky splnené v čase uplatnenia nároku na ich vyplatenie, či obžalovaná konala tak, že uvádzala do omylu úrady práce v otázke splnenia týchto podmienok, a v akých listinách uvádzala údaje, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. Súd zisťoval, či obžalovaná použila prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a či tým umožnila spôsobenie sprenevery, a či konala s vedomím, že poškodzované záujmy patria do finančných fondov Európskej únie. Súd mal pritom na zreteli, že podľa základných skutkových podstát žalovaných prečinov podmienkou trestnosti nie je spôsobenie škody, ani získanie prospechu.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999, vymedzuje poslanie Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) vo vzťahu k úlohám stanoveným v článku 146 Zmluvy o založení spoločenstva. Ustanovuje úlohy ESF, rozsah jeho pomoci, osobitné ustanovenia a typy výdavkov, ktoré sa môžu zahrnúť do pomoci. Podľa článku 1 ods. 2 sa ESF riadi nariadením (ES) č. 1083/2006. Podľa článku 2 ods. 1 ESF prispieva k prioritám Spoločenstva, pokiaľ ide o posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti prostredníctvom zlepšovania možnosti zamestnania sa a pracovných príležitostí, o podporu vysokej úrovne zamestnanosti a zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest. V článku 3 sa stanovuje rozsah pomoci, a to i prostredníctvom podpory zlepšenia prístupu k zamestnaniu a trvalo udržateľnej inklúzie uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb na trh práce a predchádzanie nezamestnanosti. V bode 18 sa určuje, že pravidlá oprávnenosti výdavkov sa majú stanoviť na národnej úrovni s určitými výnimkami, podľa osobitných ustanovení pre výnimky súvisiace s ESF ustanovenými Nariadením (ES) č. 1083/2006.
Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, v bode 73 stanovuje, že opatrenia nevyhnutné na vykonávanie tohto nariadenia má prijať komisia. Komisia po porade s výborom pre koordináciu fondov prijala nariadenie vymedzujúce ciele, ku ktorých dosiahnutiu majú štrukturálne fondy a Kohézny fond prispievať, kritériá oprávnenosti členských štátov a regiónov na podporu z týchto fondov, dostupné finančné zdroje a kritériá ich prideľovania. Podľa článku 3 ods. 2 tohto nariadenia ESF prispieva k dosiahnutiu cieľa Konvergencia, ktorý je zameraný na zlepšovanie podmienok rastu a zamestnanosti, cieľa
Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ktorý je zameraný i na zamestnanosť predvídaním hospodárskych a sociálnych zmien vrátane zmien spojených s otvorením trhu prostredníctvom zvýšenia a zlepšenia kvality investícií do ľudského kapitálu a cieľa Európska územná spolupráca. Podľa článku 32 tohto nariadenia aktivity fondov v členských štátoch majú formu operačných programov v národnom strategickom referenčnom rámci. Každý operačný program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013. Podľa článku 56 tohto nariadenia oprávneným výdavkom na príspevok z fondov je taký výdavok, ktorý bol skutočne vynaložený. Výška výdavkov je oprávnená účtovnými dokladmi dôkaznej hodnoty rovnocennej faktúram. Pravidlá o oprávnenosti výdavkov sa stanovia na vnútroštátnej úrovni okrem výnimiek ustanovených v osobitných nariadeniach pre každý fond. Vzťahujú sa na celý rozsah výdavkov vykázaných v rámci operačného programu.
Z metodického usmernenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Sekcie riadenia ESF ako riadiaceho orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia pre programové obdobie 2007-2013, vydaného s účinnosťou od 18.04.2008 pod č.N3/2007- Aktualizácia č. 2 (ďalej len „Usmernenie Riadiaceho orgánu č. 3/2007- Aktualizácia č. 2“) súd zistil, že toto usmernenie vychádza z vyššie citovaných Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) a zo Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013. Podľa bodu 2. tohto usmernenia oprávnené výdavky predstavujú výdavky, ktoré boli skutočne vynaložené počas obdobia realizácie aktivít projektu vo forme nákladov alebo výdavkov prijímateľa za predpokladu, že sú potrebné na uspokojivé vykonávanie projektu a sú s ním priamo spojené a ktoré boli vynaložené na projekt vybraný na podporu v rámci operačného programu v súlade s kritériami výberu a obmedzeniami stanovenými Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) a s príslušnou výzvou o predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, respektíve dokumentáciou, na ktorú sa príslušná výzva odvoláva. Podľa bodu 3.4 Usmernenia Riadiaceho orgánu č. 3/2007- Aktualizácia č. 2 príspevky na aktívne opatrenia trhu práce poskytované podľa zákona č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú oprávnené do výšky, na ktorý vzniká nárok podľa tohto zákona. V prípade takto poskytnutých príspevkov sú tieto oprávnené do výšky, v akej bol nárok úradom priznaný, maximálne do výšky, v ktorej možno takýto príspevok podľa tohto zákona poskytnúť.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“) v § 52a upravuje príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Podľa § 52a ods. 2 veta prvá tohto zákona, dobrovoľnícku službu vykonáva uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá svoju činnosť v niektorej z oblastí podľa odseku 1 nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 52a ods. 4 úrad poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe podľa odseku 2 príspevok, ktorý možno použiť i na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu. Účel použitia príspevku sa dohodne podľa odseku 9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Podľa § 52a ods. 9 písm. e), f) a g) citovaného zákona dohoda uzatvorená podľa odseku 5 obsahuje počet zamestnancov, ktorí organizujú vykonávanie dobrovoľníckej služby uchádzačmi o zamestnanie a týždenný rozsah odpracovaných hodín jedným zamestnancom, ktorý organizuje vykonávanie dobrovoľníckej služby uchádzačmi o zamestnanie, záväzok úradu, že poskytne príspevok podľa odseku 5 mesačne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dohodnutých dokladov a záväzok právnickej osoby alebo fyzickej osoby viesť evidenciu dochádzky uchádzača o zamestnanie a predkladať ju mesačne do piatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca úradu.
Podľa § 52a ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. účinného do 1.8.2008 príspevok podľa odseku 4 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa odseku 2 mesačne najviac vo výške 10 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho dobrovoľnícku službu, z toho mesačne najviac vo výške 3 % na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho dobrovoľnícku službu.
Podľa § 52a ods. 5 zákona č.5/2004 Z. z. v znení zákona č. 263/2008 Z. z. účinného od 1.8.2008 príspevok podľa odseku 4 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa odseku 2 na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby, mesačne najviac vo výške 7 % a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, mesačne najviac vo výške 3% z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho dobrovoľnícku službu.
Zo zápisu z Valného zhromaždenia občianskeho združenia S. T. W. D. z 22.12.2006 a Stanov tohto združenia súd zistil, že štatutárnym orgánom občianskeho združenia je predsedníčka W. A., ktorá ho zastupuje navonok. Cieľom združenia je okrem iných činností i činnosť spočívajúca v sociálnych aktivitách a v pomáhaní znevýhodneným občanom. Z potvrdenia Štatistického úradu SR vyplýva, že tomuto združeniu bolo pridelené v štatistickom registri identifikačné číslo organizácie: 42055571 a sídlom združenia je mesto Martin.
Z výpovede obžalovanej a z listín označených ako pracovná zmluva, dodatok k pracovnej zmluve, platobný výmer a mzdový list vyplynulo, že v roku 2008 bola obžalovaná jediným zamestnancom tohto združenia. Dňa 08.02.2007 uzatvorila so združením pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na druh práce: sociálny poradca s miestnom výkonu práce zamestnanca - občianske združenie sociálne centrum W. D. A.. Dodatkom číslo 1 k pracovnej zmluve z 15.05.2008 si v postavení štatutárneho orgánu zamestnávateľa dojednala so sebou ako zamestnancom druh práce: koordinátor aktivačnej činnosti Žilina s dobou trvania pracovného pomeru od 15.05.2008 do 31.10.2008. Ako vyplýva z platobného výmeru z 15.05.2008, ako zamestnancovi vo funkcii koordinátora si určila mesačnú mzdu 8 100,-Sk. Dodatkom k pracovnej zmluve z 19.05.2008 upravila, že bude vykonávať prácu koordinátora aktivačnej činnosti na dobu určitú od 19.05.2008 do 31.10.2008 a dodatkom k pracovnej zmluve z 02.06.2008 upravila, že bude vykonávať koordinátora aktivačnej činnosti pre Ružomberok na dobu určitú od 02.06.2008 do 30.11.2008.
Súd z výpovede obžalovanej zistil, že všetky listiny súvisiace s jej pracovným pomerom v združení vyhotovila a podpísala sama, a to za zamestnávateľa v postavení štatutárneho orgánu na jednej zmluvnej strane a za zamestnanca na druhej zmluvnej strane. Tieto listiny v spojitosti s uplatňovaným nárokom na finančný príspevok predložila úradom PSVR v Martine, Žiline a Ružomberku. Obhajovala sa tým, že predmetné listiny vyhotovovala podľa usmernení a na základe pokynov zamestnankýň úradov práce, s ktorými jednala o podmienkach poskytnutia príspevku.
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní ďalej vyplynulo, že obžalovaná ako štatutárna zástupkyňa združenia, na základe žiadosti podanej na úrad PSVR v Žiline dňa 14.05.2008, v ktorej deklarovala miesto realizácie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby okres Martin, obec Žilina, a v ktorej v bode b) Počet pracovných miest na organizovanie dobrovoľníckej služby uviedla 1 koordinátor v termíne od 15.05.2008 - 31.10.2008 v rozsahu 40 h za týždeň, v ten istý deň uzatvorila s úradom PSVR Žilina Dohodu o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 30/§52a/2008/ŠR (ďalej len „dohoda č. 30/§52a/2008/ŠR“).
Úrad PSVR Žilina sa v článku III ods. 1 dohody č. 30/§52a/2008/ŠR zaviazal poskytnúť združeniu príspevok podľa § 52a ods.4, 5, 6 a 8 zákona č. 5/2004 Z. z. na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby úrazové poistenie UoZ vykonávajúcich aktivačnú činnosť, úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, na pracovné náradie, a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhrady časti celkovej ceny práce zamestnanca (ďalej len „CCP“), ktorý organizuje dobrovoľnícku službu najviac v celkovej výške 218 148,-Sk. Ďalej sa zaväzuje poskytnúť združeniu príspevok na jedného UoZ v plnej výške 2 597,-Sk, ak termín začatia dobrovoľníckej služby je od prvého
dňa do 15. dňa v kalendárnom mesiaci a poskytnúť príspevok na jedného UoZ v polovičnej výške t.j. 1 298,-Sk, ak termín začatia dobrovoľníckej služby UoZ je od 16. dňa do konca kalendárneho mesiaca.
V článku IV ods. 2 a 3 dohody č. 30/§52a/2008/ŠR bolo dojednané vykonávanie dobrovoľníckej služby 14 uchádzačmi o zamestnanie po dobu od 15.05.2008 do 31.10.2008 a dodržiavanie denného rozvrhu začiatku a konca vykonávania dobrovoľníckej služby UoZ v štruktúre od pondelka do piatku v časovom rozpätí od 8.00-12.00 h, v dohodnutom týždennom pracovnom čase 20 hodín na 1 UoZ, pričom v článku IV ods.9 sa uvádza, že dohodnutý rozvrh vykonávania dobrovoľníckej činnosti podľa predloženého denného rozvrhu začiatku a konca vykonávania aktivačnej činnosti uchádzačmi o zamestnanie (ďalej len „UoZ“) je pre právnickú osobu záväzný, s výnimkou, ak povinnosť UoZ odpracovať dohodnutý počet hodín pripadne na deň pracovného pokoja. V prípade, ak na základe predloženého denného rozvrhu má právnická osoba záujem v odôvodnených prípadoch organizovať dobrovoľnícku službu inak, napr. počas dní pracovného pokoja alebo voľna, resp. vo večerných alebo nočných hodinách, túto skutočnosť právnická osoba oznámi úradu PSVR. Úrad PSVR o uvedenej skutočnosti upovedomí UoZ, ktorý môže vykonávať aktivačnú činnosť počas dní pracovného pokoja alebo voľna, resp. vo večerných alebo nočných hodinách s tým, že sa požaduje súhlas UoZ a uvedená skutočnosť sa zapracuje do dohody s UoZ.
V článku IV ods. 4 a 6 dohody č. 30/§52a/2008/ŠR sa v mene združenia ako právnickej osoby zaviazala koordinovať dobrovoľnícku službu uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom 1 vlastného zamestnanca, ktorý bude organizovať dobrovoľnícku službu UoZ v rozsahu 40 hodín týždenne na 1 zamestnanca. V tomto článku sa stanovuje, že ak nastane skutočnosť, ktorá má za následok ukončenie pracovného pomeru organizátora je právnická osoba povinná v spolupráci s úradom PSVR do 15. kalendárnych dní od skončenia pracovného pomeru určiť iného zamestnanca, ktorý bude dobrovoľnícku službu UoZ organizovať. Ak právnická osoba neurčí, nezamestná organizátora je za organizovanie dobrovoľníckej služby zodpovedný štatutárny zástupca právnickej osoby. V prípade poverenia vlastného zamestnanca organizovaním dobrovoľníckej služby UoZ sa zaviazala zaslať úradu za tohto zamestnanca hodnovernú kópiu pracovnej zmluvy a dohôd o zmene pracovných podmienok k pracovnej zmluve.
V článku IV ods. 7 a 8 dohody č. 30/§52a/2008/ŠR sa zaviazala k povinnosti viesť dennú evidenciu dochádzky UoZ a organizátora aktivačnej činnosti a predkladať úradu PSVR na základe tejto evidencie Evidenčný list dochádzky UoZ vykonávajúcich dobrovoľnícku službu a organizátorov dobrovoľníckej činnosti, t.j. vyplnené a podpísané prílohy č. 2aa a 2ba tejto dohody, a to mesačne najneskôr do 5 pracovných dní po uplynutí príslušného mesiaca.
V článku IV ods. 10 dohody č. 30/§52a/2008/ŠR sa dojednala podmienka pre predkladanie dokladov a obžalovaná sa tak zaviazala predkladať úradu PSVR Žilina najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok žiada Žiadosť o úhradu platby, t.j. prílohu č. 3 tejto dohody, výkaz k výpočtu výšky príspevku na aktivačnú činnosť, t.j. vyplnenú a podpísanú prílohu č. 4a tejto dohody, výplatnú pásku alebo iný doklad, na základe ktorého je možná identifikácia vyplatenej mzdy, spolu s kópiami zamestnávateľom potvrdených mesačných výkazov do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne a bankovými listinami osvedčujúcimi uskutočnenie príslušnej platby.
V článku IV. odsek 14 dohody č. 30/§52a/2008/ŠR je vymedzený účel použitia príspevku, pričom sa obžalovaná v mene združenia zaviazala použiť finančný príspevok poskytovaný úradom len v rozsahu a štruktúre, ktorá súvisí s organizovaním a priamym vykonávaním aktivačnej činnosti UoZ formou dobrovoľníckej služby, z toho mesačne najviac 3% na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu. Explicitne je dané, že výdavky je možné považovať za oprávnené ak sa navzájom neprekrývajú.
Dňa 15.08.2008 obžalovaná uzatvorila s úradom PSVR Žilina Dodatok č. 1 k dohode č. 30/§52a/2008/ŠR, ktorým bol zmenený predmet dohody, a to úprava práv a povinností v zmysle
Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia. Zmena nastala i v článku III dohody tým, že sa Úrad PSVR Žilina zaviazal poskytnúť združeniu príspevok na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby najviac vo výške 185 430,-Sk a príspevok na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, ak má takého zamestnanca, najviac vo výške 32 718,-Sk. Úrad sa zaväzuje poskytnúť združeniu príspevok na jedného UoZ vykonávajúceho dobrovoľnícku službu v štruktúre: príspevok na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby pre právnickú osobu najviac vo výške 1 818,-Sk a príspevok na úhradu časti CCP, ktorý organizuje dobrovoľnícke služby, najviac vo výške 779,-Sk, spolu mesačne za 1 UoZ najviac vo výške 2.597,-Sk. Ako vyplýva z článku II tohto dodatku, obžalovanej bolo dané na vedomie, že nenávratný finančný príspevok pozostáva z príspevku zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z príspevku z Európskeho sociálneho fondu v pomere 15% ku 85%, podpisom tejto dohody sa stáva súčasťou systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a zaväzuje sa ako prijímateľ pomoci dodržiavať pravidlá oprávnenosti výdavkov.
Obžalovaná ako štatutárna zástupkyňa združenia, na základe žiadosti podanej na úrad PSVR v Martine dňa 13.05.2008, v ktorej deklarovala miesto realizácie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby okres Martin a v ktorej v bode b) Počet pracovných miest na organizovanie dobrovoľníckej služby uviedla: koordinátor v počte 2 v rozsahu 40 h za týždeň, dňa 19.05.2008 uzatvorila s úradom PSVR Martin Dohodu o zabezpečení realizácie a poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 007/§52a/208/NP V-2a (ďalej len „dohoda č.007/§52a/208/NP V-2a“).
Predmetom dohody č. 007/§52a/208/NP V-2a podľa článku I je úprava práv a povinností účastníkov dohody pri zabezpečení realizácie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a citovaného zákona v zmysle Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia, Národný projekt č. V-2 Aktivácia nezamestnaných.
Dohodu č. 007/§52a/208/NP V-2a s úradom PSVR v Martine obžalovaná uzatvorila za tých istých podmienok a dojednaní ako uzatvorila dohodu č.30/§52a/2008/ŠR s ÚPSVR Žilina s výnimkou následne popísaných odchýlok:
Úrad PSVR Martin sa v článku III ods. 1 dohody č. 007/§52a/208/NP V-2a zaviazal poskytnúť združeniu príspevok najviac v celkovej výške 814 131,-Sk.
V článku IV ods. 2 a 3 dohody č. 007/§52a/208/NP V-2a, na rozdiel od dohody č. 30/§52a/2008/ŠR, bolo dojednané zabezpečiť po dobu od 19.05.2008 do 31.10.2008 vykonávanie dobrovoľníckej služby 57 UoZ v štruktúre od pondelka do piatku v časovom rozpätí od 8.00-12.00h (29 UoZ), od 11.00-15.00h (28 UoZ), v dohodnutom týždennom pracovnom čase 20 hodín na 1 UoZ, pričom v článku IV ods.9 sa odlišne stanovuje, že v prípade, ak na základe predloženého denného rozvrhu má právnická osoba záujem v odôvodnených prípadoch organizovať dobrovoľnícku službu inak, napr. počas dní pracovného pokoja alebo voľna, resp. v iných hodinách (dennom rozvrhu) ako sú dojednané v článku IV bod 3, túto skutočnosť oznámi právnická osoba minimálne 3 pracovné dni vopred ÚPSVR. V článku IV ods. 4 dohody č. 007/§52a/208/NP sa zaviazala koordinovať dobrovoľnícku službu UoZ prostredníctvom 2 vlastných zamestnancov, ktorí budú organizovať dobrovoľnícku službu UoZ v rozsahu 40 hodín týždenne na 1 zamestnanca. V článku IV ods. 11 tejto dohody sa zaviazala predkladať úradu PSVR doklady v zmysle článku IV bod 10 najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom jej výdavky vznikli. Podmienka predloženia dohodnutých dokladov je splnená, ak tieto doklady boli predložené do stanoveného termínu na ÚPSVR.
Účel použitia príspevku vymedzený v článku IV. odsek 15 dohody č. 007/§52a/208/NP V-2a uzatvorenej s ÚPSVR sa zhoduje s účelom použitia príspevku dojednaným v dohode č. 30/ §52a/2008/ŠR, ktorá bola uzatvorená s ÚPSV Žilina.
Dňa 01.08.2008 obžalovaná v zastúpení združenia uzatvorila s úradom PSVR Martin Dodatok č. 1 k dohode č. 007/§52a/208/NP V-2a, ktorým dojednala s úradom zmenu v článku III dohody tak, že Úrad PSVR Martin sa zaviazal v období od 19.05.2008 do 31.07.2008 poskytnúť združeniu príspevok najviac vo výške 370 044,-Sk. S účinnosťou od 01.08.2008, príspevok na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby najviac vo výške 14 196,-Sk a príspevok na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, ak má takého zamestnanca, najviac vo výške 6 084,-Sk. Úrad sa zaviazal od 01.08.2008 poskytnúť združeniu príspevok na jedného UoZ vykonávajúceho dobrovoľnícku službu v štruktúre: príspevok na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby pre právnickú osobu najviac vo výške 91,-Sk a príspevok na úhradu časti CCP, ktorý organizuje dobrovoľnícke služby, najviac vo výške 39,-Sk, spolu mesačne za 1 UoZ najviac vo výške 130,-Sk. S účinnosťou od 01.08.2008 došlo k zmene v článku IV ods. 2 a 3 tak, že sa združenie zaviazalo zabezpečiť vykonávanie dobrovoľníckej služby pre 52 UoZ.
Obžalovaná ako štatutárna zástupkyňa združenia, na základe žiadosti podanej na úrad PSVR v Ružomberku dňa 15.05.2008, v ktorej deklarovala miesto realizácie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby okres Martin a v ktorej v bode b) Počet pracovných miest na organizovanie dobrovoľníckej služby uviedla: 1 koordinátor v termíne vykonávania od 26.08.2008 - 30.11.2008 v rozsahu 40 h za týždeň, dňa 28.05.2008 uzatvorila s úradom PSVR Ružomberok Dohodu o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 1/ §52a/2008/ŠR (ďalej len „dohoda č. 1/§52a/2008/ŠR“).
Účelom dohody č. 1/§52a/2008/ŠR podľa článku II bolo poskytnutie príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Predmetom tejto dohody bola úprava práv a povinností účastníkov dohody pri zabezpečení realizácie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a citovaného zákona.
Dohodu č. 1/§52a/2008/ŠR s úradom PSVR Ružomberok obžalovaná uzatvorila za tých istých podmienok a dojednaní ako uzatvorila dohodu č. 30/§52a/2008/ŠR s ÚPSVR Žilina, s výnimkou následne popísaných odchýlok:
Úrad PSVR Ružomberok sa v článku III ods. 1 dohody č. 1/§52a/2008/ŠR zaviazal poskytnúť združeniu príspevok najviac v celkovej výške 233 730,-Sk.
V článku IV ods. 2 a 3 dohody č. 1/§52a/2008/ŠR, na rozdiel od dohody č. 30/§52a/2008/ŠR, bolo dojednané zabezpečiť po dobu od 02.06.2008 do 30.11.2008 vykonávanie dobrovoľníckej služby 15 UoZ v štruktúre od pondelka do piatku v dennom rozvrhu od 8.00-12.00 h, v dohodnutom týždennom pracovnom čase 20 hodín.
V článku IV ods. 4 dohody č. 1/§52a/2008/ŠR sa zaviazala koordinovať dobrovoľnícku službu uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom 1 vlastného zamestnanca, ktorý bude organizovať dobrovoľnícku službu UoZ v rozsahu 40 hodín týždenne.
Účel použitia príspevku vymedzený v článku IV. odsek 14 dohody č. 1/§52a/2008/ŠR uzatvorenej s ÚPSVR sa zhoduje s účelom použitia príspevku dojednaným v dohode č. 30/ §52a/2008/ŠR, ktorá bola uzatvorená s ÚPSV Žilina.
Dňa 01.08.2008 obžalovaná v zastúpení združenia uzatvorila s úradom PSVR Ružomberok Dodatok č. 1 k dohode č. 1/§52a/2008/ŠR, ktorým dojednala s úradom zmenu v článku III dohody tak, že Úrad PSVR Ružomberok sa zaviazal poskytnúť združeniu príspevok na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby najviac vo výške 1 818,-Sk a príspevok na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, ak má takého zamestnanca, najviac vo výške 779,-Sk, spolu najviac vo výške 192 178,-Sk. Úrad sa zaviazal od 01.08.2008 poskytnúť združeniu
príspevok na jedného UoZ vykonávajúceho dobrovoľnícku službu v štruktúre: príspevok na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby najviac vo výške 1 818,-Sk a príspevok na úhradu časti CCP, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, najviac vo výške 779,-Sk, spolu mesačne za 1 UoZ najviac vo výške 2 597,-Sk. S účinnosťou od 01.08.2008 došlo k zmene v článku IV ods. 2 a 3 tak, že sa združenie zaviazalo zabezpečiť vykonávanie dobrovoľníckej služby pre 11 UoZ.
Dňa 14.08.2008 obžalovaná v zastúpení združenia uzatvorila s úradom PSVR Ružomberok Dodatok č. 2 k dohode č. 1/§52a/2008/ŠR, ktorým dojednala s úradom zmenu v článku I dohody tak, že predmetom dohody je úprava práv a povinností v zmysle Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia, Prioritná os č. 1 Podpora rastu zamestnanosti. Zmena nastala aj v článku III dohody tým, že sa konkretizovala výška príspevku v prípade ak UoZ odpracoval polovicu mesiaca, alebo ak UoZ odpracoval počas kalendárneho mesiaca viac ako dvojnásobok dohodnutého týždenného pracovného času. Ako vyplýva z článku II ods. 2 tohto dodatku, obžalovanej bolo dané na vedomie, že nenávratný finančný príspevok pozostáva z príspevku zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z príspevku z Európskeho sociálneho fondu v pomere 15% ku 85%, podpisom tejto dohody sa stáva súčasťou systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a zaväzuje sa ako prijímateľ pomoci dodržiavať pravidlá oprávnenosti výdavkov.
Ako je zrejmé z článkov II ods. 2 dohôd č. 007/§52a/208/NP V-2a, č. 30/§52a/2008/ŠR a č.1/ §52a/2008/ŠR, uzatvorených s ÚPSV Žilina, Martin a Ružomberok obžalovaná vzala na vedomie, že finančný príspevok je verejným prostriedkom Slovenskej republiky, podpisom týchto dohôd sa stáva súčasťou systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a zaväzuje sa ako prijímateľ pomoci dodržiavať pravidlá oprávnenosti výdavkov podľa prílohy č. 1a dohôd. Prílohu č.1a zmieňovaných dohôd tvorí Usmernenie MPSVR SR č.N3/2007-aktualizácia č.2, ktorým sa ustanovujú pravidlá oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013.
Súd vykonal dokazovanie Žiadosťami o úhradu platby, ktorých tlačivá boli evidované ako príloha č. 3a uzatvorených dohôd č. 007/§52a/208/NP V-2a, č. 30/§52a/2008/ŠR a č.1/§52a/2008/ŠR, a ktoré obžalovaná predkladala úradom PSVR Žilina, Martin a Ružomberok za obdobie jedného mesiaca, tak ako bolo dojednané v článku IV ods. 10 a 11 uzatvorených dohôd. Z podacej pečiatky na týchto listinách súd zistil dobu predkladania žiadosti na jednotlivé úrady PSVR tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zo žiadostí o úhradu platby vyplynula i požadovaná čiastka, ktorej výška je zaznamenaná v bodoch 1 až 3 výroku rozsudku. Súd z týchto listín ďalej zistil, že na všetkých troch úradoch si uplatnila:
- za obdobie júl 2008 na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 144/08 oprávnený výdavok na mzdu v sume 7 015,-Sk, na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 138/08 oprávnený výdavok na odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 1 134,-Sk a na základe výdavkového pokladničného dokladu č.139/08 oprávnený výdavok na odvody do Sociálnej poisťovne v sume 2 803,- Sk;
- za obdobie august 2008 na základe výdavkového pokladničného dokladu č.233/08 oprávnený výdavok na mzdu v sume 7 157,-Sk, na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 234/08 oprávnený výdavok na odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 1 158,-Sk a na základe výdavkového pokladničného dokladu č.235/08 oprávnený výdavok na odvody do Sociálnej poisťovne v sume 2 866,- Sk;
- za obdobie september 2008 na základe výdavkového pokladničného dokladu č.400/08 oprávnený výdavok na mzdu v sume 5 682,-Sk, na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 404/08 oprávnený výdavok na odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 1 134,-Sk a na základe výdavkového pokladničného dokladu č.405/08 oprávnený výdavok na odvody do Sociálnej poisťovne v sume 2 800,-Sk;
- za obdobie október 2008 na základe výdavkového pokladničného dokladu č.504/08 oprávnený výdavok na mzdu v sume 7 014,-Sk, na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 502/08 oprávnený výdavok na odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 1.134,-Sk a na základe výdavkového pokladničného dokladu č.503/08 oprávnený výdavok na odvody do Sociálnej poisťovne v sume 2 805,- Sk.
Z výdavkových pokladničných dokladov č. 144/08, č. 233/08, č. 400/08 a č. 504/08, ktoré obžalovaná pripojila k Žiadostiam o úhradu platby spolu so mzdovými listami a výplatnými páskami za obdobia od 7/2008 do 10/2008 pre súd vyplynulo, že občianske združenie S. T. W. D. A. vyplatilo za účelom mzdy W. A. dňa 31.07.2008 sumu 7 015,-Sk, dňa 30.09.2008 sumu 7 157,-Sk, dňa „napísané 31.09.2008“ sumu 5 682,-Sk, dňa 24.11.2008 sumu 7 014,-Sk.
Vyplnené tlačivá so znakom Európskeho sociálneho fondu, ktoré tvorili prílohu 2b k dohodám a ktoré predstavovali výkaz počtu odpracovaných hodín za mesiace júl až október 2008 obžalovanej ako zamestnanca zamestnaného na organizovanie aktivačných činností uchádzačov o zamestnanie formou dobrovoľníckej služby svedčia o tom, že obžalovaná tieto listiny vypracovala a podpísala, v predtlači uviedla svoje meno ako meno zamestnanca, stanovený týždenný počet hodín na organizovanie aktivačnej činnosti 40h a odpracovaný počet hodín na organizovanie aktivačnej činnosti spolu za mesiac 176 h. V tlačive čestne vyhlásila a svojim podpisom potvrdila správnosť a pravdivosť uvedených údajov. Takto vyplnené tlačivá predkladala jednotlivým úradom PSVR spolu so žiadosťou o úhradu platby a ďalšími dokladmi, o čom svedčia podacie pečiatky úradov na týchto listinách. V listinách označených ako Mesačný výkaz prác koordinátora aktivačnej činnosti UoZ, sa pred podpisom obžalovanej nachádza popis dennej aktivity s uvedením dátumu a počtu odpracovaných hodín koordinátorkou W. A. - 8 hodín denne.
Súd z tlačív tvoriacich prílohu 2b k dohodám zistil, že obžalovaná v časti týchto listín, ktoré následne podľa podacej pečiatky predložila na úrad PSVR v Martine v dňoch 28.08.2008, v predtlači uviedla meno O. A. ako meno zamestnanca, stanovený týždenný počet hodín na organizovanie AČ 40 h a odpracovaný počet hodín na organizovanie AČ spolu za mesiac 176 h. V tlačive čestne vyhlásila a svojim podpisom potvrdila správnosť a pravdivosť uvedených údajov.
Z výpovede obžalovanej a z listín označených ako pracovná zmluva, dodatok k pracovnej zmluve, platobný výmer a mzdový list vyplynulo, že obžalovaná vyhotovila pracovnú zmluvu z 10.07.2007 medzi združením sociálne centrum W. D., zastúpený W. A. ako zamestnávateľom a O. A. ako zamestnancom. Z tejto pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať prácu sociálneho poradcu v mieste výkonu práce v Martine. Dodatkom z 19.05.2008 k tejto pracovnej zmluve stanovila, že zamestnanec O. A. bude pre zamestnávateľa vykonávať prácu koordinátora aktivačnej činnosti od 19.05.2008 do 31.10.2008. Predmetné listiny predložila Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Martine dňa 04.06.2008, čomu nasvedčuje dátum z podacej pečiatky úradu.
Súd vykonal dokazovanie platobnými poukazmi, ktoré vystavovali úrady PSVR na základe žiadostí o úhradu platby, a z týchto listín zistil výšku finančného príspevku vyplateného úradom PSVR za účelom úhrady časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu v združení. Výpisy z výdavkových účtov ESF a ŠR jednotlivých úradov PSVR vedené v Štátnej pokladnici poskytli údaj o tom, kedy a v akej sume úrady PSVR splatili finančný príspevok na účet združenia vedený v Tatra banke, a.s. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX. Fakt, že sa jedná o podnikateľský účet majiteľa Sociálne centrum W. D. A. potvrdila Tatra banka, a.s. Bratislave správou z 05.03.2010. Na základe skutočností vyplývajúcich z týchto listín, ktoré neboli vyvrátené ostatnými dôkazmi, mal súd za nepochybné, že za účelom úhrady časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu na účet združenia bol poukázaný príspevok z výdavkového účtu ESF a ŠR
- úradu PSVR Žilina dňa 03.10.2008 vo výške 1.090,-Sk, dňa 31.10.2008 vo výške 10 906,-Sk, dňa 16.12.2008 uhradená časť CCP vo výške 9 616,-Sk a dňa 19.12.2008 vo výške 10 127,-Sk, spolu v celkovej výške 31 739,-Sk (v prepočte 1 053,54 €);
- úradu PSVR Martin dňa 25.09.2008 vo výške 4 158,-Sk, dňa 29.10.2008 vo výške 1 989,-Sk, dňa 21.11.2008 vo výške 1 852,-Sk a dňa 17.12.2008 vo výške 1 735,-Sk, spolu v celkovej výške 9 734,- Sk (v prepočte 323,11 €).
Zhodné skutočnosti vyplynuli z vyčíslenia škody úradu PSVR Žilina z 05.03.2010 a 11.01.2011 a z vyčíslenia škody úradu PSVR Martin z 26.01.2010 a 14.01.2011. Z týchto listín vyplýva, že finančný príspevok bol vyplatený združeniu na úhradu mzdy štatutárnej zástupkyne (koordinátora) W. A.. Pri výpočte príspevku sa úrady PSVR riadili postupom uvedeným v internej norme Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. IN-039/2008 - metodický pokyn č. 4-10/2008, účinný od 1.mája 2008 a v internej norme Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. IN-052/2008 - metodický pokyn č. 4-10/2008 - Dodatok č. 1, účinný od 1.augusta 2008. Postup pri výpočte vychádzal z § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. Pri výpočte mzdy koordinátora úrady PSVR vychádzali z podporných dokladov, a to z evidenčného listu dochádzky Uoz vykonávajúcich aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, z výkazu k výpočtu príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, z výplatnej pásky, z mzdového listu a z podkladov o zaplatení odvodov do všeobecnej zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne.
Zo správy úradu PSVR Ružomberok z 20.01.2010 súd zistil, že združeniu nebol uhradený výdavok na celkovú cenu práce (mzdu) zamestnanca (A. W.), ktorý organizoval aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie za celé trvanie dohody. Z pripojeného prehľadu vyplýva, že za mesiac júl 2008 bola požadovaná výška mzdy 10 952,-Sk, za mesiac august 2008 11 181,-Sk, za september 9 616,-Sk a za október 10 953,-Sk. Oprávnenosť výdavkov na celkovú cenu práce zamestnanca, ktorý organizoval aktivačnú činnosť bola v sume 26 400,-Sk, a to za mesiac júl v sume 693,-Sk, a za mesiac august až október 2008 v sume po 8 569,-Sk.
Internou normou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. IN-039/2008 - metodický pokyn č. 4-10/2008, účinná od 1.mája 2008, sa stanovuje postup pre realizáciu aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby. V bode 6.2 sú stanovené podmienky poskytnutia príspevku, podľa ktorých úrad PSVR poskytuje právnickej osobe príspevok na základe uzatvorenej písomnej dohody, pričom príspevok možno použiť i na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu vo výške najviac 3% z výšky príspevku podľa bodu 6.2.1. Výška príspevku závisí od počtu UoZ zúčastnených na aktivačnej činnosti v kalendárnom mesiaci a maximálna výška príspevku na jedného UoZ na mesiac je 2 597 Sk pre rok 2008. (Výpočet maximálnej výšky príspevku sa riadi podľa ust. § 5a ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z.). V bode 6.5 sa stanovuje postup k prílohám k dohode, ktorú úrad PSVR uzatvára s právnickou osobou, pričom sa určuje, že právnická osoba je povinná viesť svoju vlastnú dennú evidenciu dochádzky UoZ, ktorí sa zúčastňujú na dobrovoľníckej službe a organizátorov. Právnická osoba uvedenú evidenciu dochádzky uschováva a poskytne ju na fyzickú kontrolu úradu PSVR na základe vyzvania a v zmysle podmienok stanovených v dohode. Na základe tejto evidencie právnická osoba predkladá v 2 vyhotoveniach na úrad PSVR mesačne, najneskôr do 5 pracovných dní po uplynutí príslušného mesiaca evidenčný list dochádzky UoZ vykonávajúcich dobrovoľnícku službu, ktorý obsahuje údaje o počte odpracovaných hodín UoZ a výkaz hodín organizátora aktivačnej činnosti. Evidenčný list dochádzky je podporným dokumentom a prílohou žiadosti o úhradu platby. Tlačivo so znakom ESF pomenované ako Výkaz počtu odpracovaných hodín za mesiac…/rok… zamestnanca zamestnaného na organizovanie aktivačných činností uchádzačov o zamestnanie formou dobrovoľníckej služby tvorí prílohu 2ba k tlačivu Dohody o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom táto dohoda je prílohou č.7a internej normy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. IN-039/2008.
Z internej normy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. IN-052/2008 - metodický pokyn č. 4-10/2008 - Dodatok č. 1, účinnej od 1.augusta 2008 vyplýva, že tento metodický pokyn mení a dopĺňa internú normu č. IN-039/2008, pričom účel použitia príspevku v bode 6.2.2 sa určuje tak, že príspevok na aktivačnú činnosť pozostáva z príspevku na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a z príspevku na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu. Príspevok sa poskytuje najviac vo výške 3% z celkovej ceny práce na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, pričom maximálna výška tohto príspevku je 779,-Sk. Uvedená výška príspevku je maximálna a úrady PSVR môžu podľa vlastného rozhodnutia uzatvárať dohody (dodatky) i na nižšie výšky ako je stanovené maximum, a to s ohľadom na disponibilné finančné prostriedky rozpočtované v rámci NP č. V-2. Dohoda o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je prílohou č.3 internej normy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. IN-052/2008.
Z výpovede zamestnankýň úradov PSVR, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vypočuté ako svedkyne a ktorých výpovede budú ďalej zmieňované vyplynulo, že pri spisovaní dohôd o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ich dodatkov, postupovali podľa pokynov vyplývajúcich z vyššie uvedených interných noriem Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
Skutočnosti uvedené v správe Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, sekcia služieb zamestnanosti Bratislava z 19.02.2010 potvrdzujú, že postup pri úhrade výdavkov na aktivačnú činnosť vrátane úhrady časti CCP zamestnanca organizujúceho aktivačnú činnosť je stanovený v uzatvorenej dohode medzi subjektom organizujúcim aktivačnú činnosť a úradom PSVR. Plnenie každej dohody sa posudzuje osobitne a nezávisle na sebe. Pracovný čas organizátora aktivačnej činnosti úzko súvisí s rozvrhom práce UoZ vykonávajúcich aktivačnú činnosť. V správe sa uvádza, že internou normou číslo IN-063/2008 účinnou od 03.09.2008 bola výška príspevku na mzdu organizátora aktivačnej činnosti upravená jednotne pre všetky úrady PSVR na sumu maximálne 520,-Sk a minimálne 214,-Sk za jedného uchádzača o zamestnanie za mesiac v závislosti na počte UoZ, o ktorých sa organizátor stará.
Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, žiaden z prejednávaných úradov PSVR sa pri výpočte finančného príspevku nespravoval internou normou č. IN-063/2008 účinnou od 03.09.2008 a zamestnankyne úradov PSVR vypočuté na hlavnom pojednávaní sa o tejto internej norme ani nezmieňovali, z čoho súd usudzuje, že o tomto predpise úrady PSVR v čase činu nemali vedomosť. Výška príspevku na úhradu časti CCP zamestnanca združenia organizujúceho aktivačnú činnosť bola i v čase od účinnosti internej normy č. IN-063/2008 vypočítaná postupom podľa internej normy č. IN-052/2008.
Úrad PSVR Žilina prostredníctvom poverenej zamestnankyne na zastupovanie úradu v tejto trestnej veci A.. Y. M. M. dňa 04.03.2010 a 24.03.2010 pred vyšetrovateľom PZ navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť úradu PSVR Žilina škodu vo výške 31 739,-Sk (v prepočte 1 053,54 €). Na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2010 poverená zástupkyňa úradu PSVR Žilina potvrdila, že si navrhovateľ neuplatnil nárok na náhradu škody v inom konaní a na podanom návrhu trvá.
Úrad PSVR Martin prostredníctvom poverenej zamestnankyne na zastupovanie úradu v tejto trestnej veci O.. A. Z. dňa 18.02.2010 pred vyšetrovateľom PZ navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť úradu PSVR Martin škodu vo výške 9 734,-Sk (v prepočte 323,11 €). Na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2010 poverená zástupkyňa úradu PSVR Martin potvrdila, že si navrhovateľ neuplatnil nárok na náhradu škody v inom konaní a na podanom návrhu trvá.
Úrad PSVR Ružomberok prostredníctvom poverenej zamestnankyne na zastupovanie úradu A.. U. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2010 uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody.
Obžalovaná I.. W. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásila: Som nevinná. Obhajovala sa tým, že nárok na príspevok si uplatnila na viacerých úradoch preto, že keď jej nevyplatil príspevok jeden úrad, tak automaticky jej mohol vyplatiť príspevok druhý úrad, resp. jej mohol doplatiť do sumy minimálnej mzdy. Jej činnosť spočívala v tom, že s aktivačnými pracovníkmi vykonávali administratívne činnosti v centre združenia na ul. Kolárovej v Martine. Ostatné činnosti vykonávala v teréne vo forme práce doma pre zdravotne postihnutých alebo zdravotne postihnutých rodinných príslušníkov, charitatívne práce pre bezdomovcov a rôzne kultúrne podujatia. V súvislosti s UoZ, ktorí vykonávali aktivačnú činnosť, kontrolovala účasť aktivačných pracovníkov v domácnostiach, robila poradenské činnosti postihnutým osobám, viedla administratívne práce. Bola si vedomá toho, že s úradom PSVR Martin mala uzatvorenú dohodu, na základe ktorej mala povinnosť koordinovať dobrovoľnícku službu
prostredníctvom 2 vlastných zamestnancov prijatých na tento účel do pracovného pomeru a títo mali organizovať dobrovoľnícku činnosť v rozsahu 40 hodín týždenne na jedného zamestnanca. Vedela, že jej pracovný čas bol viazaný na aktivačnú činnosť UoZ v časovom rozpätí stanovenom v dohodách. Obhajovala sa tým, že podľa dohôd mala pracovný čas v rozsahu 40 hodín týždenne, avšak pracovala do večerných hodín. Výkaz o počte odpracovaných hodín organizátora na počet 40 hodín údajne musela dať na všetky úrady práce. Obžalovaná uviedla, že jej dochádzka bola súčasťou dochádzky aktivačných pracovníkov, pričom pozostávala z dvoch dochádzok, a to z dochádzky v práci a dochádzky, ktorá bola nariadená úradom PSVR. Na úrady údajne mala podľa ich usmernenia písať 8 hodín. Do predtlače sa zapisoval aj popis práce. Mala len jednu mzdu, za ktorú odvádzala odvody do poisťovní. Pripustila, že jednotlivé úrady práce nemuseli byť upovedomené o tom, že súbežne podáva žiadosti o refundáciu svojej mzdy na iných úradoch. Po predložení čestných vyhlásení z 08.12.2008 a 12.12.2008, ktoré doručila úradu PSVR Žilina priznala, že čestné vyhlásenia vyhotovila a podpísala, avšak tak konala údajne na pokyn zamestnankyne úradu. Obžalovaná uviedla, že sa s obsahom uzatvorených dohôd pred ich podpisom neoboznámila. Rovnopisy dohôd jej údajne neboli odovzdané s prílohami, a preto sa nemala možnosť oboznámiť ani s prílohou č. 1- Usmernením MPSVR SR č.N3/2007- aktualizácia č.2, ktorým sa ustanovujú pravidlá oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013. Pracovná náplň k pracovnej pozícii koordinátor aktivačnej činnosti v združení podľa jej vyjadrenia vystavená nebola. V žiadosti o príspevok, ktorú podala na úrade PSVR v Martine uviedla 2 koordinátorov preto, lebo zamýšľala rozšíriť činnosť združenia aj na Turčianske Teplice. Ďalšieho zamestnanca do združenia neprijala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na mzdu. Dodala, že v roku 2008 bol zdrojom financovania združenia len úrad práce cez refundácie zo zdrojov ESF a v tomto roku bola jedinou zamestnankyňou združenia. Z vyjadrenia obžalovanej k dodatkom k uzatvoreným dohodám vyplýva, že si bola vedomá zmeny dojednaných podmienok, ktorá nastala z dôvodu zmeny § 52a ods. 5 zákona č.5/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.08.2008. Vedela, že z tohto dôvodu došlo k zníženiu príspevku do výšky, ktorá nebola rovnaká na všetkých úradoch PSVR. Obžalovaná vypovedala, že záležalo od toho koľko prostriedkov mal úrad na účte v Štátnej pokladnici, pritom úrad PSVR v Martine znížil túto sumu.
Obžalovaná neuznala nárok poškodených na náhradu škody s odôvodnením, že vznik škody nespôsobila.
Svedkyňa O. A. zamestnankyňa úradu PSVR v Žiline uviedla, že obžalovaná s týmto úradom uzatvorila dohodu, na základe ktorej jej mal úrad vyplácať príspevok a refundovať náklady na mzdu koordinátora. V dohode sa obžalovaná zaviazala, že bude robiť koordinátora aktivačnej činnosti 40 hodín týždenne. Na základe dohodnutých podmienok obžalovaná predkladala doklady, ktoré úrad považoval za pravdivé. V novembri 2008 sa z telefonátu pracovníčky úradu PSVR v Ružomberku dozvedela, že obžalovaná má podpísané dohody i s inými úradmi. Na základe toho bola obžalovaná vyzvaná, aby podala čestné vyhlásenie, že náklady, ktoré požaduje na preplatenie z ich úradu si nedáva preplácať aj na inom úrade. Svedkyňa Z.. A. I.ň dodala, že s obžalovanou osobne jednala pri uzatváraní predmetnej dohody a poskytla jej informácie o aktivačnej činnosti. Na bližšie okolnosti súvisiace s uzavretím dohody si svedkyňa nespomenula. Jej prax bola taká, že klientom umožnila prečítať si dohodu pred jej podpisom a klientov informovala o výške príspevku na úhradu časti CCP koordinátora. Klientov upozornila na povinnosť predkladania dokladov k žiadosti o úhradu platby. Upozorňovala klientov i na to, že môžu mať koordinátora na čas 40 hodín týždenne a na menší počet hodín. Koordinátor riadi a usmerňuje UoZ, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku službu. S obžalovanom prichádzala na úrade PSVR do kontaktu v čase, keď obžalovaná podávala žiadosti o úhradu. Pri výpočte príspevku úrad vychádzal z údajov uvedených v evidenčnom liste dochádzky a odpracovaných hodín UoZ vykonávajúcich aktivačnú činnosť a organizátorov aktivačnej činnosti, tlačivo ktorého bolo prílohou pod č. 2ba uzatvorenej dohody. Na základe predložených dokladov nemala dôvod pochybovať o tom, či obžalovaná činnosť UoZ skutočne koordinovala. Dňa 08.12.2008 jej obžalovaná doručila čestné vyhlásenie, že v žiadostiach o úhradu platby za obdobie od 15.05.2008 do 31.10.2008 si neuplatnila nárok aj na iných úradoch. Dňa 12.12.2008 jej obžalovaná doručila čestné vyhlásenie, že finančné prostriedky požadované v žiadosti o úhradu za mesiac október 2008 si nerefundovala na inom úrade. Súd týmito listinami doplnil dokazovanie. Svedkyňa A.. Y. M. M. potvrdila, že s obžalovanou bola uzatvorená dohoda č. 30/§52/2008/ ŠR dňa 14.05.2008. Obžalovaná sa zaviazala koordinovať dobrovoľnícku službu v rozsahu 40 hodín týždenne na 1 zamestnanca. UoZ, o koordináciu ktorých išlo, mali presne špecifikované, ktoré hodiny robia. Dodala, že koordinátor za UoZ zodpovedá, určuje, prideľuje a rozdeľuje prácu.
Z listiny úradu PSVR Žilina z 24.11.2008, č. C/2008/095073, vyplýva, že s poukazom na to, že obžalovaná má uzatvorenú dohodu na vykonávanie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby na viacerých úradoch PSVR, úrad PSVR Žilina vyzýva obžalovanú, aby preukázala, že požadované náklady si neuplatnila aj na iných úradoch.
Z listiny úradu PSVR Žilina z 02.12.2008, č. C/2008/097478 súd zistil, že úrad vyzval obžalovanú na predloženie originálu listín pomenovaných v tejto písomnosti, včítane originálu výplatnej pásky za obdobie 10/2008, originálu mzdového listu za obdobie 10/2008, originálu výdavkového dokladu za mzdu 10/2008, originálu príjmového dokladu zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, originálu výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, originálu príjmového dokladu zo Sociálnej poisťovne, originálu mesačného výkazu poistného a príspevkov zo Sociálnej poisťovne, a to z dôvodu, že tieto neboli predložené k žiadosti o úhradu platby za mesiac október 2008, ktorú obžalovaná podala na úrad PSVR Žilina dňa 28.11.2008. Obžalovaná bola vyzvaná, aby preukázala, že požadované náklady si neuplatnila aj na iných úradoch.
Z výpovede svedkyne W. D.č, zamestnankyne úradu PSVR Martin vyplynulo, že na základe žiadosti obžalovanej ako štatutárnej zástupkyne občianskeho združenia W. D. dňa 19.05.2008 spísala dohodu. V dohode bol uvedený počet uchádzačov, ktorých si subjekt vzal na vykonávanie dobrovoľníckej služby v časovom rozsahu týždenne 20 hodín. Na základe žiadosti obžalovanej v dohode uviedla, že táto bude mať dvoch organizátorov aktivačnej činnosti na 40 hodín týždenne. Obžalovanej poskytla tlačivá, ktorými mala dokladovať na úrade PSVR počet odpracovaných hodín na aktivačnej činnosti ako koordinátorka. Obžalovanej sa preplácalo na základe ňou doložených hodín o tom, koľko odpracovala. Na tlačive počet odpracovaných hodín - dochádzka u organizátora obžalovaná čestne vyhlásila a svojim podpisom potvrdila, že tie údaje, ktoré tam dala sú správne a pravdivé. Obžalovaná predkladala výplatnú pásku, výkaz o odvodoch do poisťovne, výdavkový pokladničný doklad o prevzatí mzdy, a preto považovala jej nárok na preplatenie časti CCP za oprávnený. Svedkyňa O.. A. Z. sa z listu úradu PSVR Ružomberok z 22.10.2008 dozvedela, že obžalovaná i na tomto úrade žiadala náhradu mzdy. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná predkladala na 3 úradoch práce výplatné pásky a mzdové listy, na základe ktorých si uplatňovala náklady za 40 hodinový pracovný týždeň. V dohode sa obžalovaná zaviazala zabezpečiť dodržiavanie denného rozvrhu začiatku a konca vykonávania dobrovoľníckej služby v štruktúre od pondelku do piatku. V tomto časovom rozpätí sa mala venovať svojim uchádzačom v rozsahu 40 hodín týždenne. V dohode je uvedené v akom časovom rozpätí bola koordinátorka povinná koordinovať činnosť uchádzačov o zamestnanie, ktorí dobrovoľníckou činnosťou vykonávali. Dohoda bola uzatvorená s úradom PSVR v Martine na 40 hodín týždenne, na 8 hodín denne.
Z výpovede svedkyne A.. U. B., zamestnankyne úradu PSVR Ružomberok vyplynulo, že obžalovaná pri podávaní žiadosti uviedla, že bude mať jedného koordinátora, ktorý bude koordinovať aktivačnú činnosť uchádzačov v počte tých 15. Obsadených bolo 11 miest na 40 hodín. Chápalo sa tým, že sa obžalovaná na plný pracovný úväzok bude venovať týmto uchádzačom. Obžalovaná podala žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na 15 uchádzačov na dobrovoľnícku službu s tým, že určí jedného organizátora na obdobie od 02.06.2008 do 30.11.2008. Dňa 28.05.2008 bola uzavretá dohoda na 15 uchádzačov s denným rozvrhom vykonávania dobrovoľníckej služby od 8 do 12 každý pracovný deň. Bolo zaradených 11 uchádzačov. Obžalovaná si určila seba ako koordinátora. Pracovná zmluva s dodatkom bola úradu práce doručená dňa 02.09.2008 s tým, že bude vykonávať koordinátora aktivačnej činnosti v Ružomberku. Pre potreby výpočtu mzdy obžalovaná doložila platový výmer a rozsah vykonávania s tým, že bude koordinovať 40 hodín týždenne v pôsobnosti úradu práce v Ružomberku pre 15 uchádzačov. Následne po konzultácii s úradom PSVR v Martine zistili, že obžalovaná je koordinátorkou aj v Martine na 40 hodín aj v Ružomberku na 40 hodín. Úrad práce Martin potvrdil, že obžalovanej vyplatil časť CCP za prácu koordinátora. Vtedy usúdili, že sa nedá vykonávať 40 hodín práca v Martine a u nich, a preto vyplácanie mzdy zastavili. Zistili, že za mesiac august uhradil mzdu úrad práce v Martine aj úrad práce v Žiline. Pokiaľ by neboli vedeli, že na ďalších dvoch úradoch práce je obžalovaná koordinátorkou, mzdu by jej refundovali. Na origináloch dokladov žiadostí o úhradu platby, ktoré obžalovaná podpísala a opečiatkovala sa uvádzalo, koľko si žiada. Žiadosti o úhradu platby predkladala trojmo s podkladmi, a to s faktúrami, výplatnými páskami mzdy koordinátora, odvodmi do zdravotnej poisťovne, do sociálnej poisťovne, výpismi z účtu s údajmi o úhrade odvodov. Predložené doklady sa evidovali na úrade práce a boli vo fotokópii odosielané na oddelenie Európskeho sociálneho fondu. Svedkyňa A. Z. dodala, že
na základe žiadostí o úhradu platby vyhotovovala platobné poukazy. Žiadosti predkladal subjekt za mesiac vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, v ktorom si uplatňoval náhradu nákladov spojených s aktivačnou činnosťou a náhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť UoZ. Žiadosť za mesiac august 2008 bola úradu doručená dňa 30.09.2008 v sume 11.181,-pričom celá suma predstavovala úhradu časti CCP. Táto nebola uhradená, pretože z oddelenia ESF túto platbu zamietli z dôvodu toho, že za august bola úhrada časti celkovej ceny práce zamestnanca vyplatená na úrade PSVR v Martine, kde bola koordinátorom tá istá zamestnankyňa dobrovoľníckej služby v rozsahu 40 hodín týždenne tak, ako na úrade PSVR v Ružomberku. Náhrada časti CCP sa odvíjala od dochádzky UoZ a dochádzky koordinátora. V týchto dokladoch bolo uvedené 40 hodín týždenne.
Z výpovede sv. Z.. Z. P. súd zistil, že táto svedkyňa pracovala ako dobrovoľníčka v združení. Zúčastnila s obžalovanou na jednaní s úradom PSVR v Martine, pričom mala za to, že pracovníčky úradu nevedeli usmerniť obžalovanú ako má výkazy týkajúce sa príspevkov vypracovávať. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná koordinovala činnosť ľudí tak, že chodila do Ružomberka i Žiliny, viedla záznamy o tom, kde, ktorý aktivačný pracovník a u ktorého klienta bol a čo tam robil. Od obžalovanej vie, že podklady pre úrady PSVR si robila sama, aktivačné pracovníčky doklady kompletizovali.
Svedkyňa L.Ľ A. vypovedala, že robila na aktivačných prácach ako opatrovateľka a pomáhala pri administratívnych prácach. Vypisovala dochádzky a viedla evidencie potrebné pre úrad PSVR. Obžalovaná chodila za klientmi i do Žiliny a Ružomberka, robila tam poradenstvo aj školenia. Počas jej 6- mesačného pôsobenia obžalovaná ráno zadelila prácu tým, ktorí prišli, potom mala klientov v sociálnom centre v Martine. Počet 8 hodín písali do dochádzky, pričom aj keď niektorí chodili v opatrovať poobede, museli napísať v tých hodinách, v ktorých mal určené opatrovanie. Obžalovaná im povedala, ako to majú vypisovať. Písala aj dochádzku obžalovanej, a to každý deň 8 hodín. Vyhotovovali 3 dochádzkové listy pre každý úrad. Dochádzku vyplňovala na originál tlačív, ktoré mali z úradov práce. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že sa pýtala obžalovanej na vypisovanie počtu hodín a ona jej povedala, že na všetky úrady sa musí dávať rovnako napísané. Uviedla, že originál dokladov sa dával do Martina, prefotené sa dávali do Žiliny a Ružomberka. Potom sa čakalo čo Martin preplatí „s tým, aby sa to dalo na druhé úrady“. Svedkyňa L.Ľ U. uviedla, že s obžalovanou chodila do Ružomberka a do Žiliny. Tlačivá vyplňovali pre úrady v Martine, v Ružomberku a v Žiline. Obžalovaná chodila do všetkých troch miest, objednávala tam ľudí na poradenstvo cez telefón, pričom v kalendári mali presne uvedené, kedy bude obžalovaná v Ružomberku a kedy v Žiline. Tlačivá, do ktorých vypisovala dochádzku obžalovanej mali z úradu práce. V prípade A. sa písal údaj 40 hodín na čas 1 týždňa. Vypísali rovnako pre Ružomberok, Žilinu, aj Martin. Svedkyňa W. Š.ť uviedla, že bola zamestnaná v združení od mája do októbra 2008. Mala na starosti opatrovanie jedného pacienta. V združení robili aj zber šatstva, propagáciu proti drogám, kriminalite, karneval.… Vie, že obžalovaná dobrovoľníkov v Ružomberku kontrolovala cez telefón. Svedkyňa A.. A. A. vypovedala, že v združení pôsobila ako aktivačný pracovník prostredníctvom úradu PSVR v Martine od mája 2008 do októbra 2008. Vykonávala administratívne činnosti. Mala na starosti dochádzku ľudí, ktorí opatrovali niekoho v domácnosti, a to pre oblasť Žiliny. Dochádzky sa zozbierali a v združení sa sumarizovali na jedno tlačivo. Vždy na konci mesiaca sa spravil prehľad o dochádzke po jednotlivých dňoch a po skončení mesiaca sa odniesli na príslušný úrad. V prípade A. písali 8 hodín, v prípade aktivačných pracovníkov 4 hodiny denne. Na otázku prokurátora uviedla, že pri vykazovaní dochádzky sa nedalo nič pokaziť. Obžalovanej vždy vyznačovali 8 hodín denne a 40 hodín týždenne.
Súd konal a rozhodoval o žalovanom skutku, pričom v procese dokazovania si ujasnil, čo tvorí samotný skutok. Popisom skutku v zmysle slovného vyjadrenia ani právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe nebol súd viazaný. V procese hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že sa skutok stal, pričom za skutok považoval taký prejav vôle navonok, ktorý bol pre následok v trestnom práve relevantný a bol spôsobený zavinene. Na základe výsledkov dokazovania súd upravil popis skutku a jeho právnu kvalifikáciu tak, aby zodpovedal skutočnému stavu veci. Skutok následne posúdil ako z časti dokonaný, z časti nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona prečin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1 Trestného zákona.
Trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia.
Trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods.1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu.
Objektom týchto trestných činov je cudzí majetok, v tomto prípade špecifický majetok zo Štátneho rozpočtu SR a Európskeho sociálneho fondu. Tieto ustanovenia zabezpečujú ochranu verejným rozpočtovým zdrojom a sankcionujú vylákanie analyzovaných finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa.
Súd nezistil okolnosti vedúce k zániku trestnosti a trestu v zmysle § 87 až § 90 Trestného zákona.
Súd v procese hodnotenia dôkazov sa v prvom rade zaoberal obhajobou obžalovanej, ktorej podstata spočívala v tom, že inkriminované listiny vyhotovovala podľa usmernení a na základe pokynov zamestnankýň úradov PSVR, s ktorými jednala o podmienkach poskytnutia príspevku, pričom úrady PSVR považovala za nadriadený orgán. Obžalovaná argumentovala nesprávnym metodickým usmernením zo strany zamestnancov úradov PSVR, nejasnosťou pri aplikácii noriem upravujúcich podmienky čerpania prostriedkov zo zdrojov Európskeho spoločenstva i nedostatočným oboznámením sa s prílohami uzatvorených dohôd, ktoré jej úrady PSVR údajne neposkytli.
Súd v súvislosti s touto obhajobou poukazuje na § 11 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., podľa ktorého služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú po a) ústredie a úrad, a po b) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10. Z platného právneho stavu jednoznačne vyplýva, že občianske združenie Sociálne centrum W. D. K. A. nebolo k úradom PSVR vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ale na základe uzatvorenej dohody boli spolu v rovnocennom postavení poskytovateľmi služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky. Preto pred súdom neobstojí obhajoba obžalovanej, že jej nebolo poskytnuté náležité usmernenie zo strany zamestnancov PSVR. Podľa názoru súdu povinnosťou obžalovanej ako štatutárnej zástupkyne poskytovateľa služieb zamestnanosti na území Slovenskej republiky bolo nielen náležité osvojenie si povinností vyplývajúcich z podmienok uzavretých dohôd a ich dodatkoch, ale aj dôsledné plnenie týchto povinností. Súd poznamenáva, že obsah uzatvorených dohôd a ich dodatkoch bol tvorený na základe všeobecne záväzných právnych predpisov a interných noriem MPSVaR SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých ustanovenia boli vyjadrené a konkretizované v podmienkach zaznamenaných v jednotlivých článkoch týchto dohôd a ich dodatkoch. Súd má za to, že obžalovaná ako subjekt dlhodobo sa zaoberajúci činnosťou zameranou na udržiavanie sociálnej súdržnosti prostredníctvom zlepšovania možnosti prístupu k zamestnaniu UoZ bola povinná i štúdiom právnych predpisov upravujúcich danú problematiku predchádzať vzniku prípadných nejasností a rozporov pri výklade ustanovení upravujúcich podmienky a postup pri uplatňovaní nároku na príspevok. Obžalovaná potvrdila, že si bola vedomá, že finančný príspevok pochádza zo zdrojov Európskych spoločenstiev a zo zdrojov verejného rozpočtu, pretože i tlačivá boli označené znakom ESF. I napriek tomu dohody, ktoré uzatvorila nečítala a nevykonala kroky smerujúce k tomu, aby sa oboznámila s Usmernením MPSVR SR č. N3/2007- aktualizácia č.2, i keď jej v rovnopise dohôd bolo dané na vedomie, že táto listina tvorí ich prílohou č. 1.
Obžalovaná sa obhajovala ďalej tým, že v zmysle článku IV ods. 4 dohôd uzatvorených s úradmi PSVR v Žiline, Martine a Ružomberku mala právo žiadať náhradu mzdy i ako štatutárny zástupca združenia s odôvodnením, že bola nositeľom zodpovednosti za organizovanie dobrovoľníckej služby a ona ani iná osoba nemusela byť v pracovnom pomere. Obhajoba obžalovanej je v nesúlade s ustanovením § 52a ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. podľa ktorého úrad poskytuje právnickej osobe príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, pričom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. účinného v dobe skutku (ďalej Zákonníka práce) sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, v ktorej sa podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) dohodne druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jeho stručná charakteristika a miesto výkonu práce. Podľa článku IV ods. 4 uzatvorených dohôd obžalovaná ako štatutárny zástupca združenia by zodpovedala za organizovanie dobrovoľníckej služby len ak by nastala skutočnosť, ktorá by mala za následok ukončenie pracovného pomeru organizátora a nedošlo by k určeniu iného zamestnanca, ktorý bude dobrovoľnícku službu UoZ organizovať. Poverenie vlastného zamestnanca organizovaním dobrovoľníckej služby UoZ bolo podmienené zaslaním hodnovernej kópie pracovnej zmluvy a dohôd o zmene pracovných podmienok k pracovnej zmluve za tohto zamestnanca. V prejednávanom prípade nenastala právna skutočnosť majúca za následok ukončenie pracovného pomeru organizátora, pretože pracovný pomer obžalovanej ako zamestnanca združenia a ani pracovný pomer iného zamestnanca združenia počas inkriminovanej doby neskončil. Zo znenia článku IV ods. 4 uzatvorených dohôd je nepochybné, že zákonnou podmienkou pre vznik nároku na úhradu časti CCP bol vznik statusu fyzickej osoby ako zamestnanca na základe pracovného pomeru založeného písomnou pracovnou zmluvou medzi združením ako zamestnávateľom a zamestnancom s dohodnutým druhom práce: organizovanie dobrovoľníckej služby uchádzačov o zamestnanie.
Pracovná zmluva z 08.02.2007, dodatky k pracovnej zmluve z 15.05.2008, 19.05.2008 a 02.06.2008 a výdavkové pokladničné doklady č. 144/08, č. 233/08, č. 400/08 a č. 504/08 vystavené združením dokazujú, že obžalovaná bola v období júl až október 2008 zamestnancom združenia v pracovnom zaradení: na dobu neurčitú sociálny poradca s miestnom výkonu práce Martin, od 15.05.2008 do 31.10.2008 koordinátor aktivačnej činnosti Žilina, od 19.05.2008 do 31.10.2008 koordinátor aktivačnej činnosti a od 02.06.2008 do 30.11.2008 koordinátor aktivačnej činnosti pre Ružomberok. Za túto činnosť jej bola združením vyplácaná mzda, a to za júl 2008 v sume 7 015,-Sk, za august 2008 v sume 7 157,-Sk, za september 2008 v sume 5 682,-Sk, za október 2008 v sume 7 014,-Sk. Teda mzda v uvedenej výške jej nebola vyplácaná len za činnosť spočívajúcu v práci zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu UoZ na základe uzatvorených dohôd a ich dodatkov, ale i za ostatné činnosti súvisiace s prácou sociálneho poradcu. Ako vyplynulo z výpovedi svedkýň A. , U., Š.ťobžalovaná sa v združení venovala poradenstvu a rôznym iným aktivitám, ktoré nesúviseli s činnosťou koordinátora aktivačnej činnosti UoZ. Podstata tejto činnosti podľa výpovede svedkyne A.. M. a Z.. I.ň spočívala v riadení a usmerňovaní UoZ, v zadeľovaní, rozdeľovaní a kontrole ich práce, a to v časovom rozvrhu začiatku a konca vykonávania dobrovoľníckej služby UoZ v štruktúre určenej v článku IV ods. 2, 3 uzatvorených dohôd. Súd poukazuje v tejto súvislosti na správu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, sekcia služieb zamestnanosti Bratislava z 19.02.2010 podľa ktorej pracovný čas organizátora aktivačnej činnosti úzko súvisí s rozvrhom práce uchádzačov o zamestnanie vykonávajúcich aktivačnú činnosť. Preto neobstojí obhajoba obžalovanej, že túto činnosť vykonávala v inej dobe, a to i s poukazom na znenie článku IV ods. 9 dohôd podľa ktorého dohodnutý rozvrh vykonávania dobrovoľníckej činnosti podľa predloženého denného rozvrhu začiatku a konca vykonávania aktivačnej činnosti UoZ je pre právnickú osobu záväzný. V prípade, ak by organizovanie tejto činnosti chcela vykonávať v inom čase, bola povinná túto skutočnosť oznámiť úradu PSVR, s ktorým mala uzatvorenú dohodu. V danom prípade súd nezistil, že by obžalovaná takúto skutočnosť oznámila, a tak mal za to, že prácu zamestnanca organizujúceho dobrovoľnícku službu UoZ na základe uzatvorených dohôd mohla vykonávať len v čase súvisiacom s rozvrhom práce UoZ vykonávajúcich aktivačnú činnosť, pričom podľa predmetných dohôd tento čas sa pohyboval od pondelka do piatku, na základe dohôd uzavretých s úradom PSVR v Žiline a Ružomberku v časovom rozpätí od 8.00-12.00 h, a na základe dohody uzavretej s úradom PSVR v Martine v časovom rozpätí od 8.00-12.00h a od 11.00-15.00h. Teda už z týchto skutočností možno vyvodiť záver, že obžalovaná v pracovnej pozícii organizátora dobrovoľníckej služby UoZ neodpracovala čas presahujúci 40 hodín týždenne. Navyše, ak by sa tak stalo, konala by v postavení štatutárneho zástupcu združenia ako zamestnávateľa v príkrom rozpore s ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce účinného
v čase skutku, podľa ktorého pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne.
Súd zastáva názor, že obžalovaná už pri uzatváraní dohôd s úradmi PSVR v dňoch 14.05.2008, 19.05.2008 a 28.05.2008 predstierala zámer organizovať dobrovoľnícku službu UoZ v rozsahu 40 hodín týždenne prostredníctvom 1 organizátora pre obvod Ružomberok a Žilina a prostredníctvom 2 organizátorov pre obvod Martin. Ako vyplýva z jej výpovede, združenie bolo v roku 2008 odkázané len na finančné prostriedky zo zdrojov Európskeho spoločenstva. Obžalovaná už pri uzatváraní dohody č. 007/§52a/208/NP V-2a s úradom PSVR v Martine dňa 19.05.2008 vedela, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov združenie nemôže prijať na pozíciu organizátora ďalšieho zamestnanca. I napriek tomu pri uzatváraní dohody v článku IV ods. 4 dohody predstierala, že združenie bude koordinovať dobrovoľnícku službu UoZ prostredníctvom 2 vlastných zamestnancov, ktorí budú organizovať dobrovoľnícku službu UoZ v rozsahu 40 hodín týždenne na 1 zamestnanca, a že tento záväzok bude plniť. Úrad PSVR v Martine takto uviedla do omylu, ktorý následne prehĺbila i predložením pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej zmluve a ďalšími listiny, ktorými predstierala pracovný pomer O. A.. Obžalovaná vypovedala, že v roku 2008 O. A. nebol zamestnancom združenia. V združení pracoval len v roku 2007. V roku 2008 bola jedinou zamestnankyňou združenia. Vychádzajúc z tohto nepochybne pravdivého vyjadrenia obžalovanej súd dospel k záveru, že pracovná zmluva, dodatok k pracovnej zmluve a ďalšie listiny, ktoré predložila na úrad PSVR v Martine, boli fingované a boli vyhotovené so zámerom predstierať, že združenie spĺňa podmienku vyplývajúcu z článku IV ods. 4 dohody č. 007/ §52a/208/NP tým, že zamestnáva 2 vlastných zamestnancov, ktorí organizujú dobrovoľnícku službu UoZv súlade s dohodou. Obžalovaná si nepochybne bola vedomá toho, že v prípade nesplnenia takto dohodnutej podmienky by finančný príspevok úradom PSVR V Martine nebol vyplatený.
Ako vyplýva z uzatvorených dohôd a ďalších dôkazov obžalovaná sa zaviazala dňa 19.05.2008 na úrade PSVR v Martine a následne i dňa 28.05.2008 na úrade PSVR v Ružomberku, a to v článku IV ods. 4 uzatvorených dohôd, že združenie bude koordinovať dobrovoľnícku službu UoZ prostredníctvom vlastných zamestnancov v rozsahu 40 hodín týždenne na 1 zamestnanca, i keď už v tom čase vedela, že je a bude jediným zamestnancom združenia, že túto činnosť môže a bude vykonávať len prostredníctvom svojej osoby. K tejto povinnosti sa zmluvne zaviazala aj napriek tomu, že k takej istej povinnosti sa zaviazala už 14.05.2008 na úrade PSVR v Žiline. Súd dospel k záveru, že i v tomto prípade zámer plniť danú povinnosť už v čase uzatvárania dohôd len predstierala. Vedela, že na splnenie podmienky, ku ktorej sa zaviazala nemá materiálne predpoklady a vedela, že túto činnosť bude vykonávať sama, i keď nie v zmluvne dohodnutom rozsahu, t.j. v rozsahu 40 hodín týždenne. Následne, ako súd zistil z výpovede obžalovanej a vypočutých svedkýň, predkladala úradom PSVR so zámerom získať čo najvyšší finančný príspevok spolu so žiadosťami o úhradu i vyplnené tlačivá obsahujúce výkaz počtu odpracovaných hodín zamestnanca zamestnaného na organizovanie aktivačných činností uchádzačov o zamestnanie formou dobrovoľníckej služby, ktorými na každom úrade predstierala, že práve pri organizovaní aktivačnej činnosti v obvode tohto úradu odpracovala 40 hodín týždenne. Súd nemal pochybnosť o tom, že sa jednalo o doklady fiktívne. Veď sama obžalovaná priznala, že v týchto dokladoch neuvádzala skutočný počet odpracovaných hodín, ale uviedla toľko hodín, koľko úrad údajne požadoval. Teda neuviedla pravdivý údaj v doklade označenom znakom ESF, pretože údaj o počte odpracovaných hodín koordinátorom nebol v súlade so skutočným stavom. I napriek tomu vyhlásila, že tento údaj je správny a jeho pravdivosť potvrdila svojim podpisom. Takto sfalšovaný doklad potom predložila trom úradom štátnej správy so zámerom, aby jej na základe neho poukázali príspevok na úhradu časti CCP zo zdrojov ESF a štátneho rozpočtu SR. Pritom pri uzatváraní dohôd, a to v článku IV. odsek 14 dohody uzavretej s úradom PSVR v Žiline a v Ružomberku a v článku IV. odsek 15 dohody uzavretej s úradom PSVR v Martine, jej bolo dané na vedomie, že výdavky je možné považovať za oprávnené len ak sa navzájom neprekrývajú. Ani táto skutočnosť nezabránila obžalovanej nárokovať si preplatenie nákladov na tú istú mzdu za jeden mesiac na 3 úradoch PSVR, k čomu predkladala rovnaké výplatné pásky, mzdové listy, pokladničné doklady o vyplatení mzdy i rovnaké doklady o zaplatení poistného. Súd zastáva názor, že obžalovaná tak konala s vedomím, že jednotlivé úrady nie sú informačne prepojené, a preto nebude zistiteľné duplicitné uplatnenie nároku. Napokon túto možnosť pri svojom výsluchu pripustila, pričom súd nezaznamenal skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že by sama z vlastnej iniciatívy tento fakt úradom signalizovala.
Z výpovedí vypočutých zamestnankýň a z listinných dôkazov mal súd za nepochybne dokázané, že obžalovaná mohla použiť na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu len 3% z finančného príspevku poskytnutého úradom. K tejto povinnosti sa zaviazala v článku IV. odsek 14 dohody uzavretej s úradom PSVR v Žiline a v Ružomberku a v článku IV. odsek 15 dohody uzavretej s úradom PSVR v Martine, ktorými je takto vymedzený účel použitia príspevku.
Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že poskytnutie predmetného príspevku bolo viazané na podmienky dané § 52a ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 52a ods. 5, ods. 9 tohto zákona a článkom IV odsek 3, 4, 8 až 10,14 uzatvorených dohôd s úradmi PSVR v Žiline a Ružomberku a v spojení s článkom IV odsek 3, 4, 8 až 11,15 uzatvorenej dohody s úradom PSVR v Martine. Tieto podmienky neboli splnené, pretože zamestnanec združenia zamestnaný na organizovanie aktivačných činností uchádzačov o zamestnanie formou dobrovoľníckej služby nevykonával túto dobrovoľnícku službu v dohodnutom časovom rozsahu. Pritom obžalovaná v dokladoch predložených na úrady PSVR v Žiline, Martine a Ružomberku klamlivo predstierala, že združenie splnilo podmienky na vyplatenie príspevku, ku ktorým sa v dohodách a ich dodatkoch zaviazalo. Tieto klamlivé skutočnosti teda obžalovaná podporovala predkladaním fiktívnych dokladov s úmyslom utvrdiť platiteľa príspevku v klamlivom presvedčení, že dohodnutá podmienka spočívajúcu v odpracovaní 40 hodín týždenne bola splnená. Úrady PSVR v Žiline a Martine následne poskytli združeniu príspevok na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizoval dobrovoľnícku službu v presvedčení, že tento zamestnanec odpracoval pri tejto činnosti 40 hodín týždenne. Na základe toho súd dospel k logickému záveru, že časť poskytnutého finančného príspevku, ktorá bola zmieňovanými nariadeniami ES a z nich vyplývajúcimi dohodami účelovo určená na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, na tento účel v združení použitá nebola, čím došlo k sprenevere finančných prostriedkov pochádzajúcich zo zdrojov ESF. Navyše i ust. § 52a ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. určuje, že príspevok možno použiť na úhradu časti CCP zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, pričom účel použitia príspevku sa dohodne. Úrad PSVR v Ružomberku nárok na príspevok na úhradu časti CCP uplatnený na základe fiktívnych dokladov nevyplatil len z dôvodu včasného zistenia, že sa jedná o nárok na vyplatenie výdavku, ktorý už bol uplatnený na inom úrade PSVR. Pritom k tomuto zisteniu nedošlo pričinením obžalovanej, a tak súd konštatuje, že k dokonaniu činu z časti nedošlo len z dôvodu prekážky, ktorá stála mimo jej vôle.
Po zhodnotení všetkých zistených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaná konala zavinene v priamom, vopred uváženom úmysle, vyjadrenom v ustanovení § 15 písmeno a) Tr. zák., pretože vedená pohnútkou získať pre seba neoprávnený finančný prospech chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, t. j. v konkrétnom prípade záujem spoločnosti na oprávnenom a transparentnom čerpaní finančných prostriedkov zo zdrojov štátneho rozpočtu a rozpočtu Európskych spoločenstiev. Obžalovaná konala v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pričom uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky jej konania, toto konanie iniciovala. V príčinnej súvislosti s týmto zavineným konaním obžalovanej vznikol následok na objekte chránenom Trestným zákonom vo forme vzniku materiálnej škody na cudzom majetku.
Obžalovaná naplnila po objektívnej i subjektívnej stránke znaky z časti dokonaného, z časti nedokonaného v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1 Trestného zákona, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej nie je jeho závažnosť len nepatrná. Ustanovenie § 261 Tr. zák. pritom poskytuje ochranu finančným záujmom Európskej únie na území nášho štátu v súlade s Európskou dohodou o pridružení uzavretou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej, zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť 1.februára 1995.
Pri ukladaní trestu súd mal na zreteli zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovanej, jej osobné pomery a
možnosť jej nápravy. Súd prihliadol na to, že obžalovaná nebola postihnutá za priestupok a hľadí sa na ňu akoby dosiaľ nebola súdom trestaná. Za právne významnú skutočnosť majúcu vplyv na určenie druhu a výmery trestu tak súd považoval nielen priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. spočívajúcu v spáchaní 2 trestných činov, ale aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Pri zhodnotení pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich okolnosti a priťažujúcich okolnosti súd dospel k záveru, že pomerom obžalovanej, jej osobe a možnostiam nápravy je primeraný trest odňatia slobody na 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky. Vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, na pohnútku obžalovanej, ktorá i keď bola zištná, svojou povahou nezastrela spoločensky významné aktivity obžalovanej na poli sociálnej práce, súd dospel k záveru, že i trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom môže byť v danom prípade dosiahnutý jeho účel predpokladaný § 34 ods. 1 Tr. zák.. Trest je úmerný spáchanej trestnej činnosti a spĺňa predpoklady pre naplnenie funkcie individuálnej a generálnej prevencie.
Súd uložil obžalovanej i povinnosť nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline škodu vo výške 1 053,54 € a poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine škodu vo výške 323,11€, pretože ju odsudzoval pre trestný čin, ktorým spôsobila inému majetkovú škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. por. Pritom bol nárok v adhéznom konaní riadne a včas uplatnený. Nebránila tomu zákonná prekážka, pretože nárok nebol premlčaný a nebol uplatnený v inom konaní. Výška škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti tomuto rozsudku sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech ako i neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto osobám, okrem prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok.