Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/415/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľov : 1/ F. A., bytom B. 4, A., 2/ V. A., bytom B. 4, A., obaja zast. JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom so sídlom Domašská 11, P.O.BOX 21, 520 08 Bratislava 28, proti odporcom : 1/ HABITAT, spol. s r.o., so sídlom Saratovská 4, Bratislava, IČO : 35 713 429, zast. JUDr. Evou Bellovou, advokátkou so sídlom Mliečno 511, Šamorín, 2/ Q.. C. E., bytom D. 3, A., zast. P. kancelária W., s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, o uloženie povinnosti odpredať byt, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania vo výške 375,56.- eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi odporcu v 2/ rade, advokátskej kancelárii Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava.

odôvodnenie:

V prejednávanej veci sa navrhovatelia svojim návrhom domáhali, aby súd odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť za podmienok podľa uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva a zriadení záložného práva, ktorá tvorí prílohu rozsudku, a touto zmluvou previesť do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vlastníctvo k 3 - izbovému bytu č. B., na XXXX/X. poschodí bytového domu na ulXXXXXXXX,, postaveného na pare. č.XXXX/XXXXXX, o výmere XXX/XXXXXX,, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkostiXXXX,, zapísané na LV č. 2407, pF.ú.A. obec F. okresB.aW.

Poukázali na to, že navrhovateľovi v 1/ rade bol jeho vtedajším zamestnávateľom Staving, š.p. pridelený podnikový byt na B. ul. č. X v A.. Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bola spísaná dňa 21.8.1987 a na základe týchto skutočností vzniklo navrhovateľom v 1. a 2. rade právo spoločného užívania bytu manželmi, ktoré sa v súlade s ust. od 1.1.1992 zmenilo na spoločný nájom. Na základe rozhodnutia MVS SR č. 222-43/1992 z 19.1. 1992 bol podnik STAVING, š. p. zrušený a od 1.2.1992 zaradený do likvidácie, pričom likvidátor predal v rámci verejnej dražby dňa 20.10.1992 celý obytný dom pozostávajúci zo XX bytových jednotiek na B. ul. č. X v A. vrátane pozemku Q.. C. E., bytom D. 3, A. za cenu X XXX XXX Sk. Listom z 20. 5. 1997, neskoršie dňa 3. 7. 1997 bližšie špecifikovaným oznámil nový vlastník domu žalobcovi v 1. rade, že s účinnosťou od 1. 5.1997 vytvoril na správu domu spoločnosť HABITAT s.r.o. Bratislava.

Odporca v 2/ rade ako vydražiteľ predmetného bytového domu mal podľa navrhovateľov možnosť podľa § 29 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu len do zákonom vymedzených osôb, pričom HABITAT, s.r.o. nespĺňa charakter žiadnej právnickej osoby

citovanej v tomto ustanovení. Preto je podľa navrhovateľov vklad bytového domu do spoločnosti Habitat, s.r.o. neplatný a súd by si mal túto otázku platnosti právneho úkonu prevodu obytného domu z vydražiteľa na spoločnosť Habitat, s.r.o., resp. či je odporca v 1/ rade skutočne vlastníkom predmetného domu, resp. doteraz nepredaných bytov, vyriešiť ako predbežnú otázku.

Ďalej navrhovatelia poukázali na to, že podľa § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, pričom dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie prevýšiť cenu vyplývajúcu z ust. § 17 ods. 3, § 18, § 18a, § 18b zákona. Navrhovatelia sa dovolávajú svojho zákonného práva na prevod bytu, ktorý užívajú od roku 1987, do svojho vlastníctva za podmienok zákona č. 182/93 Z.z. O tento prevod odporcu v 1/ rade opakovane žiadali, tento však prevod odmietol, pričom v rozsiahlej korešpondencii stále trvá na predaji za trhové ceny s prípadným poskytnutím určitého rabatu, s čím však navrhovatelia nemôžu súhlasiť.

Odporca nadobudol vlastníctvo k uvedenému obytnému domu na verejnej dražbe. V ustanovení zák. č je uvedené, že pri likvidácii podnikov uvedených v okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Q.. C. E. nadobudol vlastníctvo k predmetnému obytnému domu z majetku š.p. Staving Bratislava v likvidácii na verejnej dražbe odklepom licitátora, a to ešte pred účinnosťou o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý sa stal účinným až 1.9.1993.

Od účinnosti , t.j. od 1.9.1993 došlo k zákonnému obmedzeniu vlastníckeho práva Q.. C. E. k uvedenému obytnému domu pozostávajúceho zo XX bytových jednotiek. Zákon od svojej účinnosti obmedzil vlastnícke právo pri prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov taktiež štátu, obce, obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu a ďalších osôb, ktoré nadobudli bytový dom do vlastníctva podľa Konkrétne tieto obmedzenia obsahovali ustanovenia Z.z v , kde bolo uvedené, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu () previesť do vlastníctva len tomu nájomcovi. Ďalšie obmedzenie vlastníckeho práva obsahovalo ustanovenia , kde bolo uvedené, že dohodnutá cena bytu podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa .

Tieto zákonné obmedzenia vlastníckeho práva k predmetnému obytnému domu platili aj v zmysle zákona 182/1993 Z.Z. v znení noviel platného a účinného v dobe od 1.8.1995 do 31.5.1998, dokonca boli rozšírené. Teda tieto zákonné obmedzenia platili a boli účinné aj v dobe 1.4.1997, keď previedol vlastníctvo k predmetnému obytnému domu odporca v 2/ rade formou vkladu do základného imania Habitat, spol. s r.o. Bratislava.

Do ustanovenia pribudol ods. 5, ktorý obmedzoval vlastnícke právo, keďže vlastníci domov uvedení v môžu previesť štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Tieto zákonom stanovené podmienky Habitat spol. s r.o. nespĺňal a preto do vlastníctva Habitat spol. s r.o. nemohol ani kúpnou ani zámennou zmluvou previesť Q.. C. E. vlastníctvo bytov /XX bytových jednotiek/ v bytovom dome na B. ulici č. 4. Jedná sa o zákonom nedovolený, absolútne neplatný právny úkon a to od začiatku /ex tunc/, ktorý svojím účelom a obsahom odporuje zákonu a zákon obchádza.

Za ďalší rozhodujúci dôvod neplatnosti prevodu vlastníctva k predmetnému domu na Q.. E. považujú navrhovatelia tú skutočnosť, že v čase prevodu /20.10.1992/ jeden byt v dome - garsónka č. XX na XI. nadzemnom podlaží nebol v štátnom vlastníctve, ale vo vlastníctve B. zväzu spotrebných družstiev A. / spoluvlastnícky podiel neskôr prevedený na nájomníčku p. D./. Bez súhlasu druhovo odlišného vlastníka nemohlo byť prevedené vlastníctvo celého domu. Preto bol prevod vlastníctva k domu zo štátu na Q.. E. vykonaný v rozpore so zákonom a ako taký nemôže požívať právnu ochranu a preto treba tento právny úkon považovať za absolútne neplatný, rovnako aj ďalšie právne úkony vykonané na jeho základe: vklad bytového domu do základného imania spoločnosti Habitat, s.r.o. a prevod bytu, ktorého sú navrhovatelia nájomcami z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade.

Odporca v 1/ rade žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že je t. č. vlastníkom predmetného bytu, ktorého nájomcami sú navrhovatelia. Navrhovatelia požiadali odporcu v 1/ rade o prevod predmetného bytu. Odporca súhlasil, avšak nie za cenu stanovenú ale za tzv. trhovú cenu. O takýto prevod navrhovatelia nemali záujem. Takéto oznámenie zaslal odporca navrhovateľovi dňa

28.12.1999. Žalobu o určenie povinnosti odpredať byt podali navrhovatelia až 6.12.2004. Podľa názoru odporcu v 1/ rade je nárok navrhovateľov premlčaný, nakoľko nebola dodržaná všeobecná trojročná lehota a preto vzniesol námietku premlčania nároku. Ďalej poukázal na to, že odporca nie je subjektom, ktorému v poslednom znení ukladá povinnosť odpredať byt navrhovateľov a vôbec nie v režime uvedeného zákona. Za základný rozpor v stanoviskách sporových strán považujú skutočnosť, že odporca namieta, že predmetný obytný dom zmenil vlastníctvo /v r. 1992/ na základe o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa vzťahuje len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov, schválených či určených orgánmi verejnej moci, ktoré sú vyňaté z prieskumnej činnosti všeobecných súdov. Až novelou bol doplnený zákona, ktorý v ods. 1 stanovil: „Pri likvidácii organizácii uvedených v speňaží likvidátor majetok predajom veci na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v . Podľa druhého odseku, do doby prijatia osobitného , o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2003 sp. zn. ako aj R 88/2004 z 27. 3. 2006 sp. zn.: .

Napokon poukázal na to, že v prípade prevodu obytného domu na B. X v A. z majetku STAVING š. p. v likvidácii na dražiteľa p. Q.. C. E. v r. 1997 nešlo o predaj v rámci tzv. veľkej privatizácie, ale formou predaja majetku štátneho podniku v likvidácii. Keďže zákon stanovil, že majetok štátneho podniku v likvidácii sa musí speňažovať formou verejnej dražby, v danom prípade bola vykonaná dražba majetku. To ale neznamená, že predmetný majetok bol privatizovaný. Odporca preto nie je osobou uvedenou v v poslednom znení a nie je ani osobou povinnou odpredať byt podľa ,29, 29a, 29b v poslednom znení. Preto žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Odporca v 2/ rade taktiež žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že nie je ani vlastníkom bytu č. XX v obytnom dome na B. ulici č. X v A., ktorého nájomcami sú navrhovatelia a ani spoločníkom obchodnej spoločnosti HABITAT, spol. s r.o., ktorá vlastní uvedený byt. Navrhovatelia dňa 14.12.1999 požiadali odporcu v 1. rade o odkúpenie bytu, pričom žalobu o určenie povinnosti odpredať byt č. XX podali navrhovatelia až dňa 06.12.2004, t.j. po piatich rokoch odo dňa vzniku ich nároku. Nárok navrhovateľov je preto už toho času premlčaný, nakoľko žaloba nebola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Z vyššie uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Vo vzťahu k neplatnosti nenamietaných právnych úkonov poukázal na to, že odporca v 2. rade založil dňa 20.02.1997 ako jediný spoločník spoločnosť s ručením obmedzeným HABITAT, spol. s r.o. Ako vlastník nehnuteľnosti - obytného domu so s.č. S., zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F., vložil túto nehnuteľnosť

- obytný dom ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. a týmto vkladom prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti - obytnému domu na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. Potom, ako jediný spoločník spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. v mesiaci máj 1997 previedol svoj 100%- ný obchodný podiel v spoločnosti HABITAT, spol. s.r.o. na nadobúdateľa - obchodnú spoločnosť V.S.O.P.

- Výroba. Sprostredkovanie. Obchod. Poradenstvo, s.r.o.

Podľa § 16 odsek 1/ zákona o vlastníctve bytov „Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Predmetné ustanovenie sa týka prevodu vlastníctva bytu a nie prevodu vlastníctva bytového domu, pričom upravuje prvý prevod vlastníctva bytu v obytnom dome z vlastníctva vlastníka bytového domu ako celku.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v 2. rade prevádzal na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. obytný dom ako celok a nie jednotlivé byty v obytnom dome, pri prevode nedošlo k porušeniu Zákona o vlastníctve bytov. Predmetné ustanovenie / zákona o vlastníctva bytov sa týka prevodu vlastníctva domu alebo jej časti podľa osobitného predpisu, a to .

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.09.2003, sp. zn. , o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, sa vzťahuje len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov, schválených či určených orgánmi verejnej moci, ktoré sú vyňaté z prieskumnej činnosti všeobecných súdov, a to či už podľa tretej časti (v konaní o neplatnosť právnych úkonov) alebo

piatej časti (v správnom súdnictve) . Odporca v 2. rade nadobudol obytný dom v rámci dražby, ktorú realizoval likvidátor spoločnosti STAVING, š.p. v likvidácii podľa ustanovení o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení, avšak odporca v 2. rade v žiadnom prípade nenadobudol obytný dom na základe privatizačného projektu.

Podľa § 29 odsek 7 zákona o vlastníctve bytov „ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu. 22) nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, 23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.“

Ustanovenie / zákona o vlastníctve bytov je účinné odo dňa 01.01.1998 a bolo prijaté novelou . Odporca v 2. rade prevádzal obytný dom na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. v roku 1997, teda pred účinnosťou uvedeného ustanovenia.

Ďalej odporca v 2/ rade poukázal na to, že napriek tomu, že sa žalobcovia odvolávajú na ustanovenie, ktoré nebolo účinné pri prevode obytného domu z odporcu v 2. rade na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o., že odporca v 2. rade síce nadobudol obytný dom na základe dražby, ktorá sa realizovala podľa , avšak ako už bolo vyššie uvedené, obytný dom prevádzal na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. na základe ustanovenia a nie ustanovenia upravujúceho kúpnu zmluvu. Taktiež je nutné uviesť, že odporcu v 2. rade navrhovatelia nepožiadali o prevod vlastníctva bytu, svoju žiadosť adresovali spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. Vzhľadom na uvedené pri prevode nemohlo dôjsť a ani nedošlo k porušeniu Zákona o vlastníctve bytov.

K otázke nemožnosti previesť do vlastníctva spoločnosti obytný dom, v ktorom je už aspoň jeden byt v samostatnom vlastníctve, poukázal odporca v 2/ rade na to, že pri prevode obytného domu z odporcu v 2. rade na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. nebol ani jeden byt v obytnom dome v samostatnom vlastníctve či už odporcu 2. rade, alebo spoločnosti HABITAT, spol. s r.o., alebo akejkoľvek tretej osoby.

Súd v konaní vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, predovšetkým však rozhodnutím POZEMNÝCH STAVIEB, n.p. Bratislava o pridelení podnikového bytu a zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu navrhovateľovi v 1/ rade, Dražobnou vyhláškou zo dňa 29.9.1992 o verejnej dražbe obytného bloku XX/B, B. 4, A., potvrdením dražobnej komisie STAVING, š.p. v likvidácii, Bratislava, zo dňa 16.11.1992 o nadobudnutí nehnuteľnosti vydražiteľom Q.. C. E., oznamom HABITAT, spol. s r.o. o zmenách vo vlastnícko-nájomných vzťahoch, žiadosťou navrhovateľov zo dňa 8.11.1999 o prevod vlastníctva bytu a podielu na spoločných priestoroch, odpoveďou HABITAT, spol. s r.o. zo dňa 17.11.1999 na žiadosť navrhovateľov, výpismi z LV č. 2407, výpisom z obchodného registra spoločnosti HABITAT spol. s r.o. a zmluvou o prevode vlastníctva bytu v bytovom dome B. X v A. č. XXXXXXXXX.

V súvislosti so zistením skutkového stavu treba poukázať aj na to, že medzi účastníkmi nebol sporný priebeh skutkových udalostí, ako ho tvrdili navrhovatelia, vrátane priebehu zmien vo vlastníckych vzťahoch k predmetnému bytu.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, tiež v súlade so zhodnými tvrdeniami účastníkov, ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu :

Rozhodnutím zo dňa 31.7.1987 vtedajší zamestnávateľ navrhovateľa v 1/ rade STAVING š.p. pridelil navrhovateľovi X-izb. podnikový byt č. XX na B. č. X v A.. Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bola spísaná dňa 21.8.1987. Na základe toho navrhovatelia začali ako spoloční nájomcovia predmetný byt užívať a užívajú ho tak doposiaľ.

Bytový dom na B. č. X v A., v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol vo vlastníctve štátneho podniku STAVING, š.p. v likvidácii. Odporca v 2/ rade túto nehnuteľnosť - bytový dom nadobudol vo verejnej dražbe dňa 20.11.1992 v rámci likvidácie majetku štátneho podniku STAVING, š.p. v likvidácii a ako fyzická osoba sa stal vlastníkom tohto obytného domu. Odporca v 2/ rade potom založil dňa 20.2.1997 ako jediný spoločník spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. a do základného imania spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. vložil predmetný obytný dom ako nepeňažný vklad a tým prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti

na spoločnosť HABITAT, spol. s.r.o. (odporcu v 1/ rade). V prípade uvedenej dražby išlo o dražbu, ktorou Staving, š.p. v likvidácii predával majetok v rámci speňažovania majetku v likvidácii.

V konaní nebolo preukázané, že by v čase vydraženia predmetného bytového domu ani v čase, keď odporca v 2/ rade vložil túto nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad od základného imania odporcu v 1/ rade, hoci len jeden z bytov vo vlastníctve inej osoby, prípadne, že by niektorý z nájomcov bol pred vykonaním vyššie uvedených právnych úkonov požiadal o prevod bytu do vlastníctva.

Navrhovatelia požiadali odporcu v 1/ rade o prevod predmetného bytu do vlastníctva prvý krát dňa 28.12.1999.

Odporca v 1/ rade doposiaľ s navrhovateľmi neuzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

V súčasnosti je ako vlastník predmetného bytu č. XX na XX. posch. na ul. B. č.4, A., ktorého nájomcami sú navrhovatelia, v katastri nehnuteľností na LV č.XXXX vedený odporca v 1/ rade.

Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhali, aby súd odporcovi uložil povinnosť odpredať im predmetný byt za podmienok podľa , a to predovšetkým s poukazom na to, že podľa navrhovateľov odporcom, resp. tomu z nich, ktorý je vlastníkom bytu, táto povinnosť vyplýva z ustanovení ,29, 29a, 29b Zákona o vlastníctve bytov.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcov v konaní. Kto je vecne legitimovaný v určitom konaní na súde závisí od obsahu právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania a toto posúdenie závisí od hmotnoprávnych predpisov.

V prejednávanej veci posúdenie vecnej legitimácie na strane odporcov záviselo od toho, kto je vlastníkom predmetného bytu, teda od posúdenia platnosti právnych úkonov, na základe ktorých je v súčasnosti ako vlastník predmetného bytu vedený odporca v 1/ rade.

Vo vzťahu k namietaným právnym úkonom, teda predovšetkým vo vzťahu k otázke vkladu predmetného bytového domu do základného imania odporcu v 1/ rade odporcom v 2/ rade, súd dospel k záveru, že nejde o neplatný právny úkon.

Je pravdou, že podľa § 29 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov znení účinnom v čase vkladu domu do základného imania odporcu v 1/ rade, platilo obmedzenie, že vlastníci domov uvedení v § 18 ods. 1 môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu 23a) len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Vychádzajúc z predmetného ustanovenia, ktoré odkazuje (23a) výlučne na kúpnu zmluvu podľa a nasl. , toto obmedzenie možno aplikovať len na prevod bytového domu kúpnou zmluvou podľa . V tomto prípade však nešlo o kúpnu zmluvu, ale o nepeňažný vklad do spoločnosti odporcu v 1/ rade. Aj v takomto prípade platia určité obmedzenia. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 16/94, možno konštatovať, že nemožno previesť do vlastníctva spoločnosti obytný dom, v ktorom je už aspoň jeden byt v samostatnom vlastníctve, keďže v takomto prípade už nemožno hovoriť o bytovom dome ako samostatnej veci spôsobilej vkladu do základného imania ako celku, ale len jednotlivých bytov a nebytových priestorov. V prípade predmetného bytového domu však v čase vkladu tohto domu do základného imania odporcu v 1/ rade nebol žiadny z bytov v tomto bytovom dome prevedený.

V nadväznosti na vyššie uvedené potom súd dospel, k záveru, že sporné právne úkony boli vykonané v súlade so zákonom, sú platné a preto odporca v prvom rade je vlastníkom predmetného bytu, ktorého nájomcami sú navrhovatelia.

Keďže vlastníkom predmetného bytu je odporca v 1/ rade, nie je odporca v 2/ rade účastníkom právneho vzťahu, ktorému má byť podľa návrhu navrhovateľov poskytnutá ochrana v tomto konaní a preto odporca v 2/ rade nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný.

Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie preto súd nemal inú možnosť, než návrh proti odporcovi v 2/ rade už len z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.

Čo sa týka odporcu v 1/ rade, ten je v tomto konaní ako aktuálny vlastník predmetného bytu pasívne vecne legitimovaný a súd sa vo vzťahu k nemu zaoberal vecnou opodstatnenosťou návrhu. Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného z vykonaných dôkazov však súd dospel k záveru, že ani návrhu proti odporcovi v 1/ rade nie je možné vyhovieť.

Navrhovatelia v konaní tvrdili, že v prípade odporcu v 2/ rade, ktorý nadobudol bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, išlo práve o nadobudnutie v rámci tzv. veľkej privatizácie podľa Tomuto názoru však nemožno prisvedčiť.

Na počiatku bol vlastníkom celého bytového domu Staving, š.p. Ten vstúpil do likvidácie a rozpredával svoj majetok. V rámci odpredávania majetku došlo k tomu, že bola vyhlásená dražba a na tejto dražbe kúpil odporca v 2/ rade celý bytový dom, v ktorom sa nachádza aj byt v nájme navrhovateľov.

Je pravdou, že na predaj majetku na dražbe v rámci likvidácie, sa použijú ustanovenia To však ešte samo o sebe neznamená, že ide o predaj v rámci veľkej privatizácie. Pokiaľ sa predával určitý majetok podniku, ktorý bol v likvidácii, predával sa nie v rámci tzv. veľkej privatizácie, ale v rámci likvidácie podľa ustanovení V prejednávanej veci pritom nepochybne nešlo o predaj bytového domu v rámci privatizácie.

Navrhovatelia sa v konaní domáhali, aby súd niektorému z odporcov uložil povinnosť uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o prevode vlastníctva, ktorej znenie malo byť prílohou rozsudku a ktorú navrhovatelia súdu predložili.

Podľa sa navrhovateľ môže domáhať, aby súd uložil odporcovi splniť povinnosť, ktorá mu vyplýva z právneho predpisu. Súd však v žiadnom prípade nemôže meniť obsah zmluvy, ktorá sa má takto uzavrieť (porov. Zborník IV str. 381).

Vo vzťahu k zmluve o prevode vlastníctva, ktorú mali odporcovia (jeden z nich) uzavrieť a ktorá mala tvoriť prílohu rozsudku v prejednávanej veci, možno konštatovať, že táto v časti týkajúcej sa dohody o kúpnej cene nemá oporu v zákone.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov sa cena za 1 mX podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta pri byte 2 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Opotrebenie podľa odseku 1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a celková výška zníženia obstarávacej ceny domu podľa odseku 1 môže byť najviac 80%.

V zmluve o prevode vlastníctva predmetného bytu, ktorá mala byť prílohou rozsudku a ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá, je cena bytu určená v čl. VI zmluvy na základe obvyklej ceny, za akú sa prevádzali porovnateľné byty v roku 1999 (X-izbový byt v bytovom dome na B. č. X v A. v cene 44.128,- Sk), z ktorej je odpočítaných 22 % ako 2 % z obvyklej ceny ročne za dobu 11 rokov (v zmluve nesprávne uvedené ako 10 rokov) a kúpna cena za spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku je určená ako obvyklá cena, za akú sa prevádzali porovnateľné spoluvlastnícke podiely v roku 1999 (spoluvlastnícky podiel súvisiaci s X-izbovým bytom v bytovom dome naA. č.D. vN.).

Z uvedeného je zrejmé, že spôsob určenia ceny obsiahnutý v navrhovanej zmluve o prevode vlastníctva bytu je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov. Naviac, navrhovatelia v konaní ničím nepreukázali, že (ak by sme aj nevzali do úvahy spôsob určenia ceny zakotvený v zmluve) výška samotnej ceny bytu a spoluvlastníckych podielov zodpovedá cene bytu a spoluvlastníckych podielov v zmysle ustanovení § 18 Zákona o vlastníctve bytov.

Za takýchto okolností potom, v spojení s tým, že súd nemôže modifikovať obsah zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, súd nemohol pre rozpor navrhovanej zmluvy s kogentnými ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov, návrhu vyhovieť a nemal inú možnosť, než návrh, proti odporcovi v 1/ rade z tohto dôvodu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa Súd, v súlade s vyhl. č. , vychádzal ustálení výšky náhrady trov konania z hodnoty veci. Právny zástupca odporcu v 2/ rade vyčíslil hodnotu veci na sumu 80.000.- eur, vychádzajúc z trhovej hodnoty obdobného bytu, za ktorú sa v súčasnosti predáva na trhu nehnuteľností, podľa verejne dostupných inzerátov na predaj obdobného bytu. Súd však dospel k záveru, že v prejednávanej veci hodnota veci nemôže zodpovedať trhovej hodnote bytu, ktorý je predmetom konania. Navrhovatelia totiž žiadali, aby súd uložil odporcom povinnosť uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v ktorej výška odplaty za prevod vlastníctva bytu

a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku celkovo predstavuje 1498,- eura. Predmetom konania je teda právny úkon, kde výška peňažného ekvivalentu za prevod vlastníctva nehnuteľnosti predstavuje sumu 1498,- eura. Táto suma potom predstavuje aj hodnotu veci, z ktorej treba vychádzať aj pre účely ustálenia výšky náhrady trov konania podľa vyhl. č. ako základu pre výpočet tarifnej odmeny advokáta pri ustálení výšky priznanej náhrady trov konania.

Odporca v 1/ rade bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto inak boli splnené predpoklady, aby mu súd priznal náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Súd odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania pôvodne aj priznal, hoci len vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku. Nakoľko však odporca náhradu trov konania nevyčíslil a zo súdneho spisu okrem trov právneho zastúpenia žiadne iné trovy odporcu v 1/ rade nevyplývajú, súd mu napokon podľa ustanovenia náhradu trov konania nepriznal.

Odporcovi v 2/ rade vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. , v celkovej výške 375,56.- eura (vrátane DPH 19 %, t.j. 62,60.- eura, keďže právny zástupca odporcu je platiteľom DPH), a to zo základu 1498,- eura za nasledovné 4 úkony právnej pomoci :

1. prevzatie a príprava zastúpenia 13.12.2007 - 71,37.- eura + paušálna náhrada 5,91- eura

2. vyjadrenie z 31.3.2009 - 71,37.- eura + paušálna náhrada 6,95,- eura

3. účasť na pojednávaní dňa 10.11.2010 -71,37.- eura + paušálna náhrada 7,21.- eura

4. účasť na pojednávaní dňa 26.1.2011 - 71,37.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura

Vychádzajúc z uvedeného potom súd navrhovateľov, a to spoločne a nerozdielne, keďže sú manželmi a zároveň aj spoločnými nájomcami predmetného bytu (teda v ich prípade ide o nerozlučné procesné

spoločenstvo), zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania odporcovi v 2/ rade tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na tunajšom súde

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( )

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( )