Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/195/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovu v právnej veci navrhovateľa: 1 F. S., bytom B., X. XX, 2. I. S., bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. B. T., advokát so sídlom v B., V. T. č. X, proti odporcovi: A. A. A. a.s. so sídlom V., Z. č. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Ing. B. V. advokát so sídlom P., P.O.Box XXX, o určenie, že navrhovatelia nie sú úverovými dlžníkmi takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 221,16 € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že nie sú úverovými dlžníkmi z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli dňa 16.12.1997 so T. T. a.s. Krajská pobočka B. so sídlom B., na základe ktorej im bol poskytnutý úver č. 638555735 v sume 1.000.000,- Sk s 12% úrokovou sadzbou. Návrh odôvodnili tým, že o predmetný úver požiadali a následne im bol poskytnutý na základe iniciatívy strýka navrhovateľa v 2. rade J. Q., ktorý ich niekedy v novembri 1997 požiadal o pomoc, aby si namiesto neho zobrali úver s tým, že on ho bude splácať, nemusia sa ničoho báť, pričom tento úver mal byť poskytnutý na účel a to kúpu, výstavbu a modernizáciu rodinného domu, ktorý previedol J. Q. na nich kúpnou zmluvou pôvodne jeho vlastnú nehnuteľnosť, pričom medzi nimi a manželmi Q. bolo od začiatku jasné, že vystupujú len ako osoby prostredníctvom ktorých manželia Q. vykonávajú právne úkony, dôsledky ktorých sa viažu výlučne na nich, nakoľko im nikdy nezaplatili časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť a dal im aj podpísať bankový doklad od T. T., z ktorého vyplýva bezhotovostný prevod finančných prostriedkov na kúpu rodinného domu pre číslo účtu R. Y., ktorému bol J. Q. dlžníkom. Predmetný úver bol okrem ručiteľov zabezpečený zmluvou o založení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej s manželmi Q. a 22.9.1999 uzavreli so T. T. dohodu o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase s exekúciou v notárskej zápisnici č. N 27/99, Nz 17/99, pričom na uzavretie tejto notárskej zápisnice im dal pokyn a súhlas J. Q., ktorý s manželkou predmetný úver za nich nesplácali, ich nehnuteľnosť bola vydražená, avšak výťažok z dražby nepostačil na pokrytie dlhu. Zároveň v návrhu uviedli, že boli rozsudkom OS Trnava sp.zn. uznaní spolu s Q. za vinných z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom a poškodzovania veriteľa a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. vo veci navrhovateľa T. T. proti E. Q. a Z. Y. boli títo žalovaní zaviazaní zaplatiť T. T. sumu 783.378,90 Sk s príslušenstvom, ktorí vystupovali ako ručitelia predmetného dlhu. Poukázali na to, že sa stali obeťami rafinovaného a neseriózneho konania zo strany J. Q., ktorý si svoje finančné a podnikateľské problémy riešil a aj vyriešil na ich úkor. Ďalej v návrhu uviedli, že sa domáhali v konaní vedenom na OS Trnava pod sp.zn. určenia, že dohoda o vyhlásení a o uznaní dlhu a súhlasu dlžníkov s exekúciou je neplatná z dôvodov podľa , avšak okresný aj krajský súd ich návrh zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a vyslovil názor, že by ich situáciu mohla zabezpečiť nanajvýš žaloba

o určenie, že nie sú tzv. úverovými dlžníkmi respektíve , že vôbec nevznikol, alebo tu nie je právny vzťah z príslušnej úverovej zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal návrhu vyhovieť a poukázal na kompletné dokazovanie vykonané v konaní vedenom pod sp.zn. pred Okresným súdom v Trnave. Uviedol, že navrhovatelia sa stali obeťami podvodu a nekorektného konania ich strýka Q., ktorý v rannom štádiu vystupoval fér, pričom navrhovatelia boli ako jediní poškodení a hrozí im veľká exekúcia a až v konaní vedenom proti ručiteľom predmetného úveru vypovedala manželka J. Q. v ich prospech, čo však už nepomáhalo a to ani čestné prehlásenie J. Q.. Uviedol, že navrhovatelia si nemali šancu uvedomiť dôsledky celej zložitej situácie, pričom Q. ich využili ako príbuzných, nakoľko vedeli, že im nebudú môcť odmietnuť a všetko bolo dobre premyslené za predpokladu, že by úver splácal J. Q.. Vyjadril sa, že základný problém bol v tom, že manželia Q. popierali spočiatku, že všetko zorganizovali, pričom situácia dopadla inak, než predpokladali, pretože si mysleli, že dlh zaplatia, avšak nakoniec boli zodpovední zaň navrhovatelia. Poukázal na naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení, pretože tento vyplýva z podanej žaloby a bez uvedeného určenia je postavenie navrhovateľov neisté, hrozí im exekúcia na ich majetok.

Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že jej je všetko ľúto, pričom celý spor trval 10 rokov a oni mali záujem pomôcť rodine, pričom peniaze, ktoré banka vyplatila si dal J. Q. vyplatiť na určitý účet p. Y. a prvé splátky úveru aj platil. Uviedla, že ak by vedela, že nebude Q. plniť záväzky tak by takúto formu pomoci odmietla.

Navrhovateľ v 2.rade uviedol, že J. Q. je jeho strýko a staral sa o neho od detstva, požiadal ho o pomoc s čím súhlasil, avšak všetko riadil J. Q., všetko bolo pripravené a preto podpísal úverovú zmluvu, ale v súčasnosti nikto úver nespláca.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko exekučným titulom je dohoda o uznaní dlhu a súhlas s exekúciou, ktorá bola spísaná na notárskom úrade a ktorá je dôkazom, že navrhovatelia musia platiť, táto dohoda je platná, čoho dôkazom je aj rozhodnutie vydané v konaní vedenom pod sp. zn. . Vyjadril sa, že ani v tomto konaní nie je daný naliehavý právny záujem a ani rozhodnutie súdu nič nezmení na platnosti exekučného titulu a to dohody o uznaní dlhu a súhlas s exekúciou a tiež poukázal na stanovisko vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom sa konštatuje platný, právny vzťah z úverovej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že bez spolupráce a súčinnosti navrhovateľov, ktorú bolo vidno v ich konaní a ktorá je zrejmá, nebolo možné, aby úver J. Q. vybavil, čoho dôkazom je aj rozsudok vydaný v trestnom konaní, v ktorom sa preukázala spolupráca navrhovateľov. Išlo o konania, ktoré poškodili sporiteľňu a predmetným rozhodnutím sa preukázalo, že navrhovatelia konali nie celkom legálne.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania a ich zástupcov doplnil dokazovanie oboznámením sa so spismi Krajského súdu Trnava sp.zn. , Okresného súdu Trnava sp.zn. , Okresného súdu Trnava sp.zn. , úverovou zmluvou , dodatkom č. 1 k úverovej zmluve, zadaním individuálneho trvalého príkazu, zmluvou č. 1 o zriadení záložného práva, čestným vyhlásením J. Q., návrhom povinných na odklad exekúcie, upovedomením o začatí exekúcie, uznesením Okresného súdu v Trnave, kúpnou zmluva, čestným vyhlásením, dokladom od T. T. a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Pôvodný veriteľ T. T., ktorá následne postúpila pohľadávku na odporcu, poskytla navrhovateľom úver na základe úverovej zmluvy č. 63/8555735 zo dňa 16.12.1997 vo výške 1.000.000,- Sk s úrokovou sadzbou 12,5% za účelom kúpy a modernizácie rodinného domu. Dlžníci, teda navrhovatelia sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 12.350,- Sk. Predmetný úver bol zabezpečený ručiteľskými záväzkami a to Z. Y. a E. Q.. Navrhovatelia ako dlžníci si nesplnili riadne a včas záväzok voči veriteľovi. Navrhovatelia uzavreli s manželmi Q. kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 28.11.1997, ktorou predávajúci J. Q. a manželka O. Q. previedli na navrhovateľov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. B. zapísaných na LV č. 1689, išlo o parcely s rodinným domom súp. č. 1595. Podľa čl. 3 predmetnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená pri podpise zmluvy do rúk predávajúcim

vo výške 438.987,- Sk a suma 1.000.000,- Sk mala byť uhradená cestou pôžičky od T. T. na účet predávajúcich. Úver poskytnutý T. T. vo výške 1.000.000,- Sk bol v zmysle bankového dokladu T. T. zo dňa 16.1.1998 bezhotovostným prevodom poukázaný na účet vedený v S. B. na meno R. Y. v zmysle kúpnej zmluvy č. V2804/97 a čestného vyhlásenia zo dňa 4.12.1997. Dňa 22.9.1999 navrhovatelia so T. T. uzavreli dohodu o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase dlžníkov s exekúciou v notárskej zápisnici N 27/99, Nz 17/99, v zmysle ktorej sa zaviazali, že zaplatia dovtedy nezaplatené splátky za obdobie do 22.2.1999 v sume 123.500,- Sk a že po 22.2.1999 budú pôvodný dlh splácať v mesačných splátkach po 12.350,- Sk. Nakoľko predmetný dlh nesplácali došlo k exekúcii formou dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1689, ktorá bola predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a manželmi Q., ktorá exekúcia bola vykonaná súdnym exekútorom Ing. S. I. a bola vydražená manželmi X. v čiastke 835.000,- Sk s príklepom zo dňa 18.6.1999, ktorý bol schválený uznesením OS v Trnave č. R 676/99 EX 80/99. V rámci rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti bola suma rozdelená tak, že 469.000,- Sk pripadlo veriteľovi T. sporiteľni a 225.000,- Sk pripadlo B. Y. a exekútorovi pripadla suma odmena 138.800,-Sk ako aj náhradu za stratu času vo výške 80,- Sk a náhrada hotových výdavkov v sume 4.720,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 19.7.2001 boli navrhovatelia spolu s J. Q. uznaní za vinných z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom a z trestného činu poškodzovania veriteľa a boli odsúdení k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 42 mesiacov. Poškodená strana T. T. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na Občiansko-právne konanie.

Odvolanie navrhovateľov proti trestnému rozsudku bolo zamietnuté uznesením KS v Trnave sp.zn. . V konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. sa pôvodne navrhovateľ T. T. a.s. P., ktorá pohľadávku následne postúpila na navrhovateľa A. A. A. a.s. (odporcu v tomto konaní) rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -257 zo dňa 21.1.2004 v spojení s rozsudkom NS SR sp.zn. -332 zo dňa 1.2.2006, ktorým bol potvrdený napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave boli žalovaní v 1. rade E. Q. a v 2.rade Z. Y. (ručitelia predmetného úveru) zaviazaní k zaplateniu sumy 783.378,90 Sk so 16,5% úrokom od 1.11.1999 do zaplatenia. Vo zvyšku súd konanie zastavil. V predmetnom konaní pôvodne vystupovali na strane žalovaných aj navrhovatelia, voči ktorým bola zobratá žaloba späť z dôvodu zabezpečenia úveru formou notárskej zápisnice, v ktorej bola obsiahnutá dohoda o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase dlžníkov s exekúciou a následne vystupovali ako vedľajší účastníci na strane žalovaných v 1. a v 2. rade. NS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úverová zmluva spĺňa zákonom stanovené náležitosti, bola podpísaná oprávnenou osobou, úkon bol vykonaný slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a teda ide o platný právny úkon v zmysle , pričom bol zabezpečený ručením a preto bol návrh dôvodný.

NS SR vyhodnotil námietky žalovaných, že peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom boli poskytnuté v rozpore s dohodnutým účelom z dôvodu simulovaného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy ohľadne rodinného domu, vyhodnotil ako irelevantné, pretože ak dlžník poskytnuté peňažné prostriedky má použiť podľa zmluvy iba na určitý účel a použije ho na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi, pričom v danom prípade si sporné strany dohodli za akých podmienok môže veriteľ žiadať splatenie celého úveru pred lehotou splatnosti. V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. sa navrhovatelia domáhali určenia, že dohoda o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlasu dlžníkov s exekúciou je neplatná, pričom Okresný súd v Trnave rozhodol rozsudkom č.k. - 196 zo dňa 28.4.2008 tak, že návrh zamietol a Krajský súd v Trnave č.k. - 231 zo dňa 29.12.2008 potvrdil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa z dôvodu, že na požadovanom určení navrhovatelia nemali naliehavý právny záujem, pretože ak by aj bola určená neplatnosť dohody o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase dlžníkov s exekúciou, ešte bez ďalšieho nemožno z toho vychádzať, že povinnosť navrhovateľov ako úverových dlžníkov zaplatiť pohľadávku z úverovej zmluvy zanikne, to znamená, že sa úverová zmluva nestáva neplatnou a tým pohľadávka nezaniká.

Odvolací súd vyjadril názor v odôvodnení rozhodnutia, že definitívnu stabilizáciu právne neistého postavenia žalobcov v prejednávanej veci by tak (v prípade trvania na ochrane práv prostriedkov podľa . ) mohla zabezpečiť nanajvýš žaloba o určenie, že nie sú tzv. úverovými dlžníkmi resp., že vôbec nevznikol alebo tu nie je právny vzťah z úverovej zmluvy, žalobcom by však celkom postačovalo v akomkoľvek konaní smerujúcom k uloženiu im povinnosti, či dokonca k vymoženiu plnení na základe úverovej zmluvy namietať neplatnosť právnych úkonov (v konaní o plnenie, či v exekučnom

konaní), ktorých platnosťou by sa v takomto prípade musel súd zaoberať ako otázkou predbežnou bez potreby skúmania naliehavého právneho záujmu.

V súčasnosti je vedené voči navrhovateľom exekučné konanie na OS Trnava pod sp.zn. Er 543/2000, Ex 54/2000, v ktorom konaní boli námietky povinného v 1. rade (navrhovateľa v 2.rade) zamietnuté uznesením OS Trnava zo dňa 1.6.2010 ako aj námietky povinnej v 2. rade (navrhovateľky v 1. rade), taktiež uznesením zo dňa 1.6.2010.

Zo spisu Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.10.2002 bola zistená výpoveď svedkyne O. Q., ktorá uviedla, že je manželkou J. Q. a spoločne uzatvárali kúpnu zmluvu, ktorou prevádzali svoju nehnuteľnosť na navrhovateľov, pričom účelom uzavretia vzťahu kúpnej zmluvy bola snaha získať finančné prostriedky, pretože jej manžel mal dlhy, ktoré chcel použitím peňazí z úveru vyrovnať a v skutočnosti nemali záujem nehnuteľnosť predať, pretože v nej stále bývali. Manžel ju informoval o tom, že za týmto účelom bola uzavretá aj zmluva s navrhovateľmi a úver mali splácať oni a potvrdila vedomosť, že časť úveru bola uhradená, avšak potom sa úver už nesplácal. Ďalej sa vyjadrila, že jej manžel J. Q. prestal podnikať, následne nemal finančné prostriedky, aby mohol v splácaní úveru namiesto S. pokračovať.

Podľa ( ďalej len ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene platiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Zmluva o úvere je v zmysle absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Zákon v základnom ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Ustanovenie § 497 ako základné ustanovenie zmluvy o úvere je v zmysle § 263 ods. 2 kogentné.

Podľa ( ďalej len ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V tomto ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnosti právneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na určitú dobu. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec

Z obsahu listinných dôkazov a to najmä z úverovej zmluvy bolo zistené, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti, táto zmluva je právnym úkonom vykonaným medzi navrhovateľmi a pôvodným veriteľom T. T. a.s. P., ktorá následne svoju pohľadávku postúpila na odporcu, úverová zmluva vyjadruje vôľu účastníkov ( veriteľ poskytol finančné prostriedky a dlžníci ich prijali). Predmetná zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa ustanovenia , bola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a teda sa jedná o platný právny úkon v zmysle ustanovenia . Navrhovatelia svojou argumentáciou nepreukázali, že by predmetný právny úkon vykonali nie slobodne, vážne, zrozumiteľne a určite, od počiatku si boli vedomí skutočnosti, akú zmluvu podpisujú, prijali finančné prostriedky a taktiež si boli vedomí všetkých povinností, ktoré im z tohto zmluvného vzťahu vyplývajú. Skutočnosť, že k podpisu úverovej zmluvy a následne aj k jej zabezpečeniu dohodou o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, pristúpili na podnet iniciátora predmetného úveru J. Q., však táto skutočnosť nezakladá neplatnosť predmetného záväzkového vzťahu.

Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je neplatný. Ak by však druhej osobe so zreteľom na okolnosti prípadu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. S poukazom na uvedenú právnu citáciu súd poukazuje na dobrú vieru veriteľa (T. T.), ktorá nemala a nemohla mať vedomosť o zámere J. Q., na podnet ktorého podľa tvrdenia navrhovateľov pristúpili k uzavretiu úverovej zmluvy a argumentácia navrhovateľov bola totožne uvádzaná nielen v tomto konaní, ale aj v konaní vedenom pred KS v Trnave pod sp.zn. , v ktorom následne boli zaviazaní k plneniu ručitelia predmetného úveru a aj v ktorom konaní Najvyšší súd SR ako aj Krajský súd v Trnave vyhodnotil predmetný úverový vzťah za platný. Navrhovatelia zrejme neopatrnosťou, dôverčivosťou doplatili na celú záležitosť, avšak táto skutočnosť ich nezbavuje záväzku z predmetného zmluvného vzťahu.

Na základe uvedeného súd predmetný návrh ako nedôvodne podaný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. tak, že plne úspešnému odporcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 221, € za 2 úkony právnej pomoci úkon po 53,49 € ( podľa úkon 1/13 - ina VZ - 695, €, . prevzatia a príprava, vyjadrenie k veci ) + 1 úkon po 55,( v roku 2011 1/13 - ina VZ - 721,40 € , účasť na pojednávaní dňa 18.1.2011 ) + 2 x režijný paušál po 7,21 € ( v roku 2010) + 1 x režijný paušál po 7,41 € ( v roku 2011), spolu 184,30 € + 20% DPH vo výške 36,86 € . Súd nepriznal odmenu za úkon zastupovanie na pojednávaní dňa 21.10.2010, nakoľko plnomocenstvo bolo súdu doručené až dňa 26.10.2010 a súd ani na pojednávaní dňa 21.10.2010 nekonal so zástupcom odporcu, ktorý vyslal na pojednávanie substitúta bez preukázania riadneho plnomocenstva udeleného odporcom. Z uvedeného neprináleží ani náhrada

cestovného ani náhrada za stratu času. Taktiež bol úkon právnej pomoci vyčíslený právnym zástupcom navrhovateľa nesprávne, nakoľko v danom prípade nešlo o priznanie pohľadávky, ale nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.