Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-139-2010.pdf
PDF · 129.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/139/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľa R. V., U.. XX.XX.XXXX, bytom v E., D. Č.. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila č. 47, proti odporcovi Slovenský rybársky zväz - Mestská organizácia Partizánske, IČO: 00178209, so sídlom v Partizánskom, Februárová č. 152/1, zastúpenému JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, Hrnčírikova č. 1/B, o zaplatenie 889,- €, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 227,63 € na účet JUDr. Ivany Magdolenovej Joríkovej, advokátky so sídlom v Partizánskom, Hrnčírikova č. 1/B, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 29.10.2010 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 26.10.2010, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 889,- € a náhrady trov konania z titulu náhrady škody. V návrhu uviedol, že odporca je právnickou osobou a základnou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu, zaoberá sa oblasťou športového rybárstva, ochrany prírody a životného prostredia na úseku rybárstva, zabezpečuje na vodných plochách rybárskych revírov riadny chov, zušľachťovanie, ochranu a lov rýb a vytvára tým podmienky na umožnenie výkonu rybárskeho práva členov združených vo zväze. Je dlhoročným členom odporcu. Prvé nezhody medzi ním a odporcom začali jeho neoprávneným vylúčením z radov odporcu. Uvedené nezhody vyvrcholili tým, že odporca mu odmietol vydať členské známky za rok 2009, na základe čoho nemohol vykonávať svoje rybárske právo vo vodách pod správou odporcu. Celú záležitosť riešil aj Slovenský rybársky zväz so sídlom v Žiline, ktorého súčasťou je aj odporca ako jeho organizačná zložka. Slovenský rybársky zväz upozornil odporcu na protiprávne konanie vo vzťahu k nemu. Napriek tejto skutočnosti mu odporca nevydal povolenku na príslušný rok, t.j. rok 2009, na základe ktorej by mohol vykonávať výkon rybárskeho práva tak ako ho vykonával po iné predchádzajúce roky. Vzhľadom k tejto skutočnosti bol nútený požiadať o povolenku na príslušný rok Mestskú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu v Púchove. Na základe tejto povolenky mohol vykonávať výkon práva rybolovu len vo zväzových vodách v rámci Slovenska a nie v materských vodách, t.j. vo vodách pod správou odporcu. V súvislosti s výkonom tohto práva mu vznikli náklady, ktoré si uplatňuje voči odporcovi titulom náhrady škody, tieto náklady spočívajú v cestovných nákladoch, ktoré bol nútený v roku 2009 vynaložiť pri svojich cestách k vode za účelom lovu rýb ako aj za účelom prevzatia povolenky a záznamu o dochádzke k vode a úlovkoch. Odporca mu odmietol nahradiť škodu na základe výzvy zo dňa 28.06.2010. Podľa jeho názoru odporca mu svojim konaním, t.j. odmietnutím vydať povolenku na rybolov v domácich vodách na rok 2009, spôsobil škodu, ktorá mu vznikla tým,
že bol nútený vykonávať právo rybolovu vo zväzových vodách na Duchonke, Nosiciach, Nitrianskom Rudne, Trenčíne, Sĺňave, Horných Orešanoch a Lužiankach.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť (č.l. 48 spisu). V konaní sa odporca bránil tvrdením, že vydal navrhovateľovi členskú známku, ale o povolenie na rybolov navrhovateľ nikdy neprejavil záujem, ale hneď požiadal o povolenie mestskú organizáciu Púchov, preto mal za to, že navrhovateľovi nespôsobil žiadnu škodu; tiež tvrdil, že navrhovateľ ako člen odporcu mohol na základe zväzového povolenia na rybolov vydaného mestskou organizáciou Púchov loviť ryby aj v miestnych vodách v jeho správe.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede navrhovateľa ako účastníka konania (č.l. 49 spisu) súd zistil, že odporca mu odmietol vydať povolenie na rybolov. V čase vydávania povolení išiel on, pán Ď. a pán D. po povolenia, pracovníčka u odporcu im povedala, že majú zamietnuté povolenie na rybolov a nemôžu zaplatiť ani členské, preto odišli a nahlásili vec na polícii. Neskôr pán Ď. nejako získal číslo účtu odporcu v D. R., kde zaplatili členské. Potom si boli opäť po povolenie na rybolov, bol tam aj pán I., ktorý uviedol, že členské môžu zaplatiť, ale povolenie im nevydajú. Preto si nakoniec vybavil zväzové povolenie v Púchove, na ktoré však nemohol chytať v miestnych vodách u odporcu. Musel cestovať za rybami, náklady na cestovné si vlastne vymáha v uvedenom konaní. Keď boli prvý krát u odporcu, tak pracovníčka mala pred sebou papier, kde bolo uvedené komu sa nemajú vydať povolenia. Bol tam uvedený aj on. Nemohol zaplatiť poplatok za povolenie na rybolov na účet v banke, pretože im odporca odmietol vydať šeky na zaplatenie, aj keď členské zaplatili vlastnými šekmi. Pracovníčka uviedla, že to nemôžu prijať, lebo nejde o šeky odporcu. Za povolenie na rybolov si vždy platil, nemal ho zadarmo, aj keď bol členom rybárskej stráže. Niektorí iný členovia rybárskej stráže mali povolenia zadarmo. Systém platenia u odporcu bol taký, že jednoducho sa prišlo, človek dostal dva šeky, jeden na členské, druhý na povolenie na rybolov, keď ich človek zaplatil, dostal členské známky a povolenie, v roku 2009 mu však odporca odmietol vydať šek. Keď boli žiadať šeky, pracovníčka odporcu mala na stene pred sebou papier, že povolenia im nevydajú. Je pravda, že ako člen rybárskej stráže žiadal zľavu, ale bolo mu povedané, že nemá na to nárok, preto chcel zaplatiť plnú sumu. Je pravda aj to, že šek pre syna zobral a zaplatil ho na pošte, nenapadlo ho platiť na toto číslo účtu aj platby za seba. Číslo účtu odporcu nikde nevidel.
Z výpovede odporcu (prostredníctvom jeho predsedu W. C.) ako účastníka konania (č.l. 50 spisu) súd zistil, že členské aj poplatok za povolenie na rybolov sa platí na jednom šeku, vlastné šeky si odporca dal vyrobiť z dôvodu kontroly a ochrany pred falšovaním platieb, pretože niektorí členovia si fotili ústrižky. Podstatné je, že nie je nutné zaplatiť členské a poplatky šekom, členovia tak môžu urobiť aj akýmkoľvek iným spôsobom napr. prevodom na účet v banke. U odporcu sú dve nástenky, na jednej sú telefónne čísla a na druhej v hlavnej miestnosti sú uvedené ceny jednotlivých povolení ako aj číslo účtu odporcu, toto je tam aj teraz. Je pravda, že v roku 2009 došlo u odporcu k zmene čísla účtu, kedy sa otvoril účet v D. R., K..E.., bolo to z dôvodu vysokých poplatkov v predchádzajúcej banke.
Z výpovede K. M. ako svedkyne (č.l. 50-51 spisu) súd zistil, že predseda odporcu je jej otec. S odporcom má uzavretú dohodu o vykonaní práce, kde vydáva povolenky na rybolov a robí administratívne práce. Povolenia na rybolov sa predávajú vždy od polovice decembra na ďalší rok. Záujemca príde k odporcovi, udá meno a uvedie čo chce zaplatiť. Členské je povinné, teda uvedie, akú chce povolenku. Skontroluje či má splnené povinnosti, či doručil prehľad o úlovkoch, či absolvoval brigády a pod. Podľa záujmu vyčísli sumu a vydá šek na zaplatenie, potom keď človek príde s ústrižkom o zaplatení, vydá mu členské známky a povolenie na rybolov. Niekedy sa členovia ozvú aj telefonicky, že chcú zaplatiť cez banku, síce im to neodporúča, pretože odporca má predtlačené šeky, kde už je všetko vyplnené, ale možné to je po predložení výpisu z účtu o zaplatení. Niekedy prijme platbu aj do pokladne napr. keď ide o člena ZŤP, aby nemusel chodiť na poštu. Vždy pred vydávaním povoleniek si vytlačí číslo účtu odporcu a zoznam povoleniek, ktoré vyvesí v čakárni na nástenku, v hlavnej miestnosti ako aj v kancelárii kde sedí. Takto to bolo aj v roku 2009. Čo sa týka nejakých problémov s platením členského a povolení v roku 2009, pamätá si, že prišiel R. V., že má záujem o členské a povolenku, vyčíslila mu konečnú sumu, spýtal sa, či nemá nárok na zľavu ako člen stráže. V zozname členov s nárokom na zľavu ho nemala, preto
mu uviedla, že musí zaplatiť plnú sumu, na čo uviedol, že si to vybaví niekde inde a odišiel. Žiadny iný problém s nikým iným si nepamätá a to ani s navrhovateľom a pánom D.. Zoznam členov odporcu, ktorí majú nárok na zľavu schvaľuje odporca vo výbore. Žiadny pokyn od odporcu, že by nemala vydať povolenie alebo šek niektorému členovi nedostala, každý rok chodí vestník zo Žiliny, kde je zoznam ľudí zo zákazom vydania povolení, v tomto zozname sa žiadny člen odporcu nenachádzal. Na zväzovú povolenku môže člen u odporcu loviť na všetkých vodách, ak nejde o člena môže loviť len na rieke Nitre a na Bagri v Partizánskom. R. V. bral šek na členské pre syna, tam bolo aj číslo účtu, šek pre seba odmietol prevziať s tým, že si to vybaví niekde inde.
Z oznámenia Slovenského rybárskeho zväzu - Rady Žilina zo dňa 08.04.2009 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že na svojom zasadnutí sa zaoberali správou kontrolnej komisie, z ktorej vyplýva, že odporca odmietol prijať členské od navrhovateľa, R. V. K. C. D., keďže nezaplatením členského do 31.03.2009 zaniká členstvo vo zväze, konanie odporcu by mohlo nasvedčovať, že odporca chcel, aby sa tak stalo, preto Rada prijala uznesenie, ktorým uložila odporcovi povinnosť prijať členské príspevky, vydať členské známky a v prípade záujmu povolenia na rybolov navrhovateľovi, R. V. K. C. D..
Z povolenia na rybolov a záznamu o dochádzke k vode (č.l. 14-19 spisu) a prehľadu trás (č.l. 20-27 spisu) súd zistil, že navrhovateľ pre rok 2009 získal zväzové kaprové povolenie na rybolov zo dňa 28.05.2009 u mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Púchove, v období od júna 2009 do decembra 2009 lovil vo vodách na Duchonke, Nových Nosiciach, Nitrianskom Rudne, Trenčíne, Sĺňave, Horných Orešanoch a Lužiankach.
Z rybárskeho poriadku Slovenského rybárskeho zväzu (č.l. 56 pripojeného spisu sp. zn. 5 C 133/2010) a z jeho smernice o platení zápisného, členských príspevkov a o vydávaní povolení na rybolov (č.l. 57-69 pripojeného spisu sp. zn. 5 C 133/2010) súd zistil, že podľa všeobecných zásad rybárskeho poriadku držiteľ zväzového kaprového povolenia môže loviť ryby vo všetkých rybárskych revíroch uvedených v zozname, pričom toto povolenie platí aj na kaprové vody vlastnej organizácie, v ktorej je loviaci členom; každý člen je povinný zaplatiť členský príspevok do 31. marca bežného roka (časť I písm. B bod 4 smernice), miestne a mestské organizácie vydávajú členom svojej organizácie povolenia na rybolov a to okrem iných miestne povolenie na kaprové vody alebo zväzové povolenie na kaprové vody (časť III písm. A bod 1 smernice), miestne povolenie na kaprové vody sa vzťahuje na vody obhospodarované miestnou alebo mestskou organizáciou, ktorá povolenie vydáva (časť VI bod 1 písm. a smernice), zväzové povolenie na kaprové vody platí na všetky kaprové vody, ktoré sú zahrnuté vo zväzovom rybárskom poriadku - kaprové vody ZRP-K (časť VI bod 2 písm. a smernice).
Z ústrižku poštovej poukážky (č.l. 46 spisu), evidencie predaných povolení na rybolov za rok 2009 spolu s ústrižkami poštových poukážok (č.l. 84-86 pripojeného spisu sp. zn. 5 C 133/2010) a evidenčného listu navrhovateľa ako člena odporcu (č.l. 57 spisu) súd zistil, že dňa 08.03.2009 navrhovateľ poukázal na účet odporcu v banke č. XXXXXXXXXX/XXXX členské v sume 16,50 €; členské a poplatok za povolenie na rybolov sa platí na jednom šeku; podľa evidenčného listu navrhovateľa zaplatil členské a poplatok za povolenie na rybolov spolu v sume 2.000,- Sk aj v roku 2008 jedným šekom účet odporcu v banke, pričom mu bola poskytnutá zľava z poplatku za povolenie na rybolov v sume 150,- Sk.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5 C 133/2010 súd zistil, že návrhom na začatie konania zo dňa 26.10.2010 sa navrhovateľ D. Ď. domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.102,- € a náhrady trov konania z titulu náhrady škody na rovnakom skutkovom a právnom základe ako navrhovateľ v prejednávanej veci (č.l. 1-4 spisu); konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
D. Ď. pri svojej výpovedi ako účastník konania (č.l. 71-72 pripojeného spisu) uviedol, že bývalé vedenie odporcu bolo voči nemu zaujaté, chcelo ho vylúčiť aj s navrhovateľom a pánom D.. Povolenie na rybolov aj s menovanými si bol pýtať už 02.01.2009, aj vo februári 2009. Vždy im bolo povedané, že nemôžu zaplatiť ani členské, povolenie im tiež nevydajú, boli vyvesení na nástenke u odporcu, že povolenia sa im nevydajú. Potom v marci 2009 cez poštovné poukážky zaplatil členské aby mu nezaniklo členstvo. Dňa 17.05.2009 mu osobne pán C. (teraz predseda odporcu - pozn. súdu) povedal, že povolenie mu
nevydá, lebo nechce byť disciplinárne stíhaný. Vtedy už prišlo aj to vyjadrenie zo Žiliny. Ďalší funkcionár odporcu pán I. nakoniec povedal, že členskú známku im majú nalepiť, ale povolenie nevydať. Až potom si vybavil povolenie v Púchove. Vo vodách ktoré spadajú pod odporcu však nemohol loviť, lebo by to bolo pytliactvo. Chodil preto do iných revírov, takéto vyrozumenie mal aj z Rady v Žiline. Je pravda, že v roku 2009 bol loviť aj na Bagri, asi dva krát, lebo je to zväzová voda. V roku 2008 mal povolenie od odporcu, lovil hlavne v domácich revíroch u odporcu. V roku 2009 jazdil na ryby väčšinou sám, jednotlivé záznamy o rybačkách riadne viedol. Na rybačky jazdil svojím autom zn. Škoda Felícia 1,6, od odporcu sa vlastne domáha náhrady nákladov na cestovné. Zlé vzťahy s bývalým vedením odporcu boli preto, lebo bol v roku 2008 členom rybárskej stráže a je aj teraz, problémy vznikli vtedy, keď ho bývalé vedenie odvolalo spolu s pánom V., zobrali im odznaky. Dali to na súd a odznaky im museli vrátiť. Tiež nachytali člena výboru M. R. ako loví v pstruhových vodách na položenú udicu, čo je zakázané, z tohto vznikli vlastne všetky nezhody. Je pravda, že k vydanému povoleniu na rybolov v Púchove dostal aj zväzový poriadok, aj si ho prečítal. Je pravda aj to, že členské známky od odporcu dostal. Písomnú žiadosť o povolenie na rybolov si u odporcu nepodal, nakoľko je dlhoročným členom a to 25 rokov. Poplatok za povolenie na rybolov zaplatil do Púchova, odporcovi ho nezaplatil, lebo povolenie by nedostal ako mu to bolo povedané. V roku 2008 lovil vo vodách aj mimo Partizánskeho, ale väčšinou nie, to je asi 20 krát v Partizánskom a možno 5 krát mimo.
Odporca pri svojej výpovedi ako účastník konania (č.l. 72 pripojeného spisu) uviedol, že na vydanie povolenia na rybolov nie je právny nárok. Prax odporcu je taká, že tak o členské ako aj o povolenie sa žiada, nie je predpísaná písomná forma, povolenie sa vydáva na základe žiadosti o vydanie šeku na zaplatenie a po zaplatení príslušného poplatku. Pokiaľ ide o nejaké oznámenie na nástenke o zákaze vydania povolenia, to bolo inak, u nich sa členom rybárskej stráže vydávajú povolenia zadarmo podľa vyhodnotenia činnosti za predchádzajúce obdobie. Boli však na navrhovateľa D. Ď. nejaké pripomienky od členov a sťažnosti, preto na nástenke bolo len to, že sa mu povolenie nevydá zadarmo, ale normálne za poplatok. Šeky na povolenky vydáva K. M., ktorá pracuje na dohodu v období vydávania povoleniek.
Z výpovede maloletého G. L. ako svedka (č.l. 88-89 pripojeného spisu) súd zistil, že je rybár, členské a povolenie na rybolov si bol v roku 2009 vybavovať spolu s bratom. Prišli tam, vstúpil do miestnosti kde bola nejaká pani, vypýtal si šek, ešte sa pýtal kam ho má odniesť a potom na pošte šek zaplatil. Spomína si, že vlastne tam bol dva krát, raz s tým bratom a potom bol s mamou. Nespomína si, či videl niekde napr. na nástenke číslo účtu odporcu v banke, nástenku si pozeral, bol tam rozpis, koľko sa platí za povolenie. Tam kde bol on bola len jedna nástenka.
Z výpovede R. T. ako svedkyne (č.l. 89 pripojeného spisu) súd zistil, že je členkou odporcu, sama je rybárka, aj v roku 2009 si vybavovala členské známky a povolenie na rybolov. Prebehlo to tak, že sa dostavila do sídla odporcu, kde jej pracovníčka vydala šek na zaplatenie, ktorý potom v E. E. zaplatila zo svojho účtu. Pred touto miestnosťou, kde sedela táto pani, bola nástenka s informáciami, bolo tam uvedené aj číslo účtu odporcu, nejaké informácie o vodách, nejaká mapa o revíroch. Na nejaký zoznam členov odporcu si nepamätá. Na uvedenom šeku boli kontaktné údaje a účet odporcu, pracovníčka odporcu tam dopísala len sumu, keď uviedla aké povolenie chce. V kancelárii s pracovníčkou odporcu bola sama, pred kanceláriou bol však rad ľudí, dvere boli otvorené.
Z výpovede D. L. ako svedka (č.l. 90 pripojeného spisu) súd zistil, že je rybár, u odporcu bol aj v roku 2009 aj minulý rok. Členské a povolenie si chodí vybavovať sám. Jednoducho tam príde, povie pracovníčke aké povolenie chce a dostane šek na zaplatenie, ktorý niekedy zaplatí aj cez internet banking, číslo účtu zistí z toho šeku. Nepamätá sa, či v roku 2009 platil cez internet banking, minulý rok asi áno. Číslo účtu iným spôsobom ako z toho šeku nezisťoval. Pamätá si, že na chodbe u odporcu bola nástenka, boli tam druhy povolení, nejaké mapy a na ostatné si nespomína. Nespomína si ani, že by na tej nástenke boli nejaké mená ľudí, ktorí by nemali dostať povolenie, nepamätá si na žiadne zoznamy členov odporcu, ktorým by nemalo byť vydané povolenie, ani na akékoľvek iné zoznamy osôb v iných otázkach, je to inak zaujímavá téma, ktorá sa vymyká iným informáciám o rybároch, čiže asi by ho niečo také zaujímalo, ale na nič také si nepamätá.
Z výpovede Š. T. ako svedka (č.l. 90-91 pripojeného spisu) súd zistil, že je rybár, bol ním aj v roku 2009. Členské a povolenie si vybavil tak, že prišiel, dostal šek, ktorý zaplatil a po predložení ústrižku mu boli vydané členské známky a povolenie. Je pravda, že tam je aj nástenka kde sú druhy povolení. Pamätá si, že tam bol aj taký papier, kde bolo uvedené, že navrhovateľ, teda pán Ď., D. D. K. D. V. nedostanú v roku 2009 rybárske lístky alebo sa im nevydajú. Bolo to na nástenke na ľavej strane v chodbe pred miestnosťou, kde sa vydávajú tie šeky. Videl to na vlastné oči, ešte navrhovateľa aj s ostatnými podpichoval, keď prišli za jeho kolegom pánom R., že ich teraz naučia poslúchať. Nepamätá sa, či na tej nástenke bolo alebo nebolo aj nejaké číslo účtu.
Z výpovede C. Š. ako svedka (č.l. 91 pripojeného spisu) súd zistil, že je rybár a u odporcu aj členom rybárskej stráže, bol rybár aj v roku 2009. Vybavoval si členské a povolenie, prišiel k odporcovi za pani M., ktorá mu vydala šek, tento zaplatil na pošte, vrátil sa s ústrižkom o zaplatení a boli mu nalepené členské známky a vydané povolenie. Je pravda, že v priestoroch odporcu je nástenka aj priamo pred pani M., pred jej písacím stolom je taký priestor na oznamy, bývajú tam zverejnené druhy povolení a iné informácie, nepamätá sa, či tam bolo číslo účtu odporcu v roku 2009. Pamätám si, že v miestnosti u pani M. bol oznam na takom bielom papieri, že sa navrhovateľovi teda pánovi Ď., K. K. D.U. D. K. V. nemajú vydať povolenky na rok 2009. Padlo mu to do očí, lebo sa to nestáva, všimol si to aj preto, lebo hneď vedľa boli mená na zľavy pre členov rybárskej stráže a bol tam jeden človek dopísaný aj ceruzkou. Raz bol aj na chodbe a počul ako pani M. hovorí, že šeky navrhovateľovi ani pánovi D. K. V. nevydá a aj videl, že títo pri odchode nemajú žiadne šeky.
Z výpovede L. I. ako svedka a aj z jeho konfrontácie s navrhovateľom (č.l. 92-93 pripojeného spisu) súd zistil, že je rybárom, bol ním aj v roku 2009, vybavoval si tiež členské a povolenie, bol to bežný postup. Prišiel k odporcovi, odovzdal hlásenie za minulý rok, dostal šek, po zaplatení dostal povolenie a členské. Od roku 2010 je u odporcu tajomníkom. V roku 2009 bol adeptom na tajomníka, vtedy u odporcu nevykonával žiadnu funkciu. Členské a úhrady za povolenie na rybolov je možné zaplatiť nielen šekom, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom, číslo účtu odporcu je verejne prístupné, či už na tých šekoch, na nástenke, na informačnej tabuli, možno ho získať na schôdzach a podobne. Nemá vedomosť, že by v roku 2009 bolo odopreté niektorému členovi odporcu získanie povolenia na rybolov, ani on sám nikdy nepovedal, že nejaký člen nemá získať povolenie, teda nevydal žiadny takýto pokyn. Je pravda, že sa náhodne stretol v kancelárii u pani M. s navrhovateľom, kedy sa tento pýtal s ústrižkom o zaplatení členského, že či mu budú vydané členské známky, na čo uviedol, že áno. Nepamätá sa, či bol vtedy prítomný pán D. K. D. V.. Inak sa s navrhovateľom ohľadne vydania alebo nevydania povolenia na rybolov už nestretol. Nepamätá sa že by na nástenke u pani M. visel zoznam členov, ktorým sa nemajú vydať povolenia na rybolov. Nástenka u pani M. je len interná, zverejňujú sa tam kontakty na funkcionárov, nejaké súťaže. Ešte je potom druhá nástenka vonku, tá slúži na informovanie členov, napr. o tom, kedy sú brigády, čas vydávania povoleniek a pod. Existuje aj Vestník Rady SRZ Žilina, kde sú uvedení ľudia, ktorým nemožno vydať povolenie vôbec alebo na určitý čas, tento je položený u pani M. na stole.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 139/2002 Z. z.“), rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Rybárske právo patrí štátu.
Podľa § 4 ods. 3 prvá veta zákona č. 139/2002 Z. z., ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z., loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov.
Podľa § 10 ods. 5 a 9 zákona č. 139/2002 Z. z., povolenie na rybolov vydáva užívateľ. Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte v nadväznosti na analýzu úlovkov a zarybňovací plán.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 139/2002 Z. z., užívateľ je oprávnená osoba, ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky pridelilo výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri.
Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 185/2006 Z. z.“), povolenie na rybolov sa vydáva na základe žiadosti.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 185/2006 Z. z., spolu s povolením na rybolov a osobitným povolením na rybolov sa vydáva rybársky poriadok obsahujúci zoznam a rozlohu rybárskych revírov, na ktoré sa povolenie a osobitné povolenie vzťahujú, a úpravu lovných mier podľa § 13 ods. 4. Osoba, ktorá je držiteľom rybárskeho lístka a povolenia na rybolov alebo osobitného povolenia na rybolov, ktoré nahrádza rybársky lístok, je osobou oprávnenou na lov rýb.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že odporca mu údajne odmietol vydať povolenie na rybolov na rok 2009, preto bol nútený získať ho u inej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Púchove, následne nemohol loviť v miestnych vodách v správe odporcu, za lovom rýb musel dochádzať k iným vodám, čím mu vznikli cestovné výdavky, ktoré si ako škodu uplatnil u odporcu.
Navrhovateľ bol v roku 2009 členom odporcu, odporca je organizačnou zložkou Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý je registrovaným občianskym združením (č.l. 49 pripojeného spisu sp. zn. 5 C 133/2010), podľa jeho stanov je odporca právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou (č.l. 6-12 spisu).
Z dokazovania vyplýva, že dňa 08.03.2009 zaplatil navrhovateľ odporcovi členské v sume 16,50 € na jeho účet v banke a teda bol členom odporcu počas roka 2009, nebolo sporné ani ti, že odporca navrhovateľovi po zaplatení vydal aj členské známky na rok 2009.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že mu odporca nevydal povolenie na rybolov na rok 2009.
Z citovaných ustanovení vyhlášky č. 185/2006 Z. z. vyplýva, že povolenie na rybolov sa vydáva na žiadosť. Formálne náležitosti žiadosti neustanovuje zákon č. 139/2002 Z. z., vyhláška č. 185/2006 Z. z., stanovy Slovenského rybárskeho zväzu, rybársky poriadok Slovenského rybárskeho zväzu a ani smernica o platení zápisného, členských príspevkov a o vydávaní povolení na rybolov. Z dokazovania však nepochybne vyplýva, že pri podávaní žiadosti o vydanie povolenia na rybolov odporca uplatňoval neformálny prístup, kedy v podstate stačilo zaplatiť príslušný poplatok a žiadateľovi bolo povolenie vydané (ak nebol vyčerpaný limit pridelených povolení odporcu pre daný rok). Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že mu odporca odmietol vydať „šeky“ na zaplatenie poplatku za povolenie, tento úkon (aj v prípade jeho preukázania) nemožno podľa názoru súdu stotožniť s odmietnutím vydania samotného povolenia na rybolov, pretože tento nie je podmienkou vydania povolenia, keďže rozhodujúce je len samotné zaplatenie príslušného poplatku. Preto podľa názoru súdu navrhovateľovi nič nebránilo zaplatiť poplatok za vydanie požadovaného povolenia na rybolov na rok 2009 na účet odporcu v banke rovnakým spôsobom akým preukázateľne zaplatil členské na rok 2009 (na zaplatenie členského mu odporca
údajne tiež nevydal „šek“ a po zaplatení príslušnej sumy zostal naďalej čelnom odporcu z čoho vyplýva, že fakt vydania alebo nevydania „šeku“ na zaplatenie nemá navrhovateľom tvrdený vplyv).
Je teda zrejmé, že povolenie na rybolov sa vydáva po zaplatení príslušného poplatku, ktorý navrhovateľ odporcovi nezaplatil hoci nepochybne mal vedomosť o čísle účtu odporcu v banke ako aj o druhoch a cenách jednotlivých povolení, ktoré boli zverejnené na nástenke odporcu, keď táto skutočnosť vyplýva z výpovedí samotných účastníkov konania aj vypočutých svedkov; navrhovateľ nepochybne poznal aj číslo účtu odporcu v banke, pretože naň platil členské na rok 2009 (ako aj členské a poplatok za vydanie povolenia na rybolov v roku 2008, navyše v roku 2009 podľa vlastného udania platil členské a poplatok za vydanie povolenia na rybolov pre svojho syna), údaj o účte bol tiež zverejnený na nástenke odporcu, táto skutočnosť vyplýva najmä z výpovede svedkyne M. K. E. T., ostatní svedkovia uviedli, že sa na účet odporcu na nástenke nepamätajú z čoho nevyplýva, že zverejnený nebol, preto ich výpoveď nie je v rozpore s výpoveďami uvedených svedkýň. Pokiaľ navrhovateľ tvrdené odmietnutie vydania „šeku“ na zaplatenie poplatku za vydanie povolenia na rybolov na rok 2009 stotožnil s odmietnutím vydania samotného povolenia, je to jednoducho jeho omyl, z ktorého nemôže pre odporcu plynúť návrhom uplatnená povinnosť na náhradu škody. Rovnako o omyle navrhovateľa možno hovoriť ak odmietnutie vydania povolenia na rybolov stotožňoval s tvrdeným zoznamom členov u svedkyne M., ktorým nemá byť vydané povolenie na rybolov, pretože takéto dôsledky mohlo mať len prípadné disciplinárne opatrenie uložené v zmysle stanov Slovenského rybárskeho zväzu (§ 8 stanov), ktorého uloženie v konaní žiadny z účastníkov konania ani len netvrdil, takéto rozhodnutie by v zmysle stanov muselo byť navrhovateľovi riadne doručené, takže by sa o ňom nemohol dozvedieť tvrdeným spôsobom z nástenky odporcu.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasné (kumulatívne) splnenie štyroch podmienok: 1/ protiprávny úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4/ zavinenie. Všetky uvedené predpoklady musia byť na vznik zodpovednosti odporcu za škodu splnené súčasne. Keď teda odporca nevydal navrhovateľovi povolenie na rybolov, neporušil žiadnu právnu povinnosť, pretože povinnosť vydať povolenie mu vzniká až po podaní žiadosti, ktorú treba vzhľadom na zavedenú prax u odporcu pokladať za podanú po zaplatení poplatku za požadované povolenie na rybolov, ktorý navrhovateľ nezaplatil. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu neboli naplnené.
Podľa názoru súdu nemožno súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa, že na základe vydaného zväzového kaprového povolenia v miestnej organizácii zväzu v Púchove nemohol loviť (okrem zväzových) aj v miestnych kaprových vodách pod správou odporcu. Navrhovateľ bol po zaplatení členského na rok 2009 členom odporcu, v zmysle rybárskeho poriadku bol oprávnený loviť vo všetkých zväzových kaprových vodách včítane miestnych kaprových vôd pod správou odporcu, vynaložené náklady navrhovateľa ako loviaceho na cestovné teda nemožno pokladať za škodu navrhovateľa, ale za dobrovoľnú dispozíciu s jeho majetkom. Za jeho škodu nemožno považovať ani vynaložené cestovné do Púchova za účelom vyzdvihnutia povolenia na rybolov na rok 2009, pretože navrhovateľ nezaplatil poplatok za vydanie povolenia na rybolov u odporcu, preto na vydanie povolenia mu u odporcu ani nemohol vzniknúť nárok.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bol plne úspešný odporca a preto mu vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 227,63 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 51,45 € spolu s režijným paušálom v sume 7,21 €, 2. účasť na pojednávaní dňa 20.12.2010 v sume 102,90 € (vo výške dvojnásobku pretože pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) spolu s režijným paušálom v sume 7,21 € a 3. účasť na pojednávaní dňa 17.1.2011 v sume 51,45 € spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €, spolu účelne vynaložené trovy konania odporcu v sume 227,63 €, ktoré je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnej zástupkyni odporcu. Súd nepriznal odporcovi uplatnený
úkon právnych služieb v podobe ďalšej porady s klientom, pretože vykonanie tohto úkonu odporca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, tiež za účasť na pojednávaní dňa 20.12.2010 priznal súd odporcovi len jeden režijný paušál, pretože hoci tento úkon trval viac ako dve hodiny stále išlo len o jeden a ten istý úkon právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).