Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5C/173/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciu Prčovou v právnej veci navrhovateľa M.. D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX Z. proti odporcovi D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G. právne zastúpeného Mgr. Mariánom Jankovičom advokátom so sídlom AK Bernolákova 151/9, 050 01 Revúca v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 565, 52 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania štátu - svedočné vo výške 29,04 € a to do troch dní od právoplatnosti toho rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2009 domáhal, aby sa mu odporca písomne ospravedlnil za nepravdivé obvinenia, ktoré uviedol na mimoriadnom rokovaní výboru PZ Jelšavan dňa 20.07.2009, na mimoriadnej členskej schôdzi PZ Jelšavan dňa 23.07.2009 a na ústnom pojednávaní zvolanom Obvodným lesným úradom v Revúcej dňa 07.08.2009 na adresu navrhovateľa, že poľoval nedovoleným spôsobom a zároveň odvolať tieto nepravdivé obvinenia. Zároveň sa domáhal, aby mu odporca nahradil nemajetkovú ujmu vo výške 3 500,- €. Nárok odôvodnil tým, že dňa 17.07.2009 bol odporcom obvinený z nedovoleného spôsobu lovu, ktorého sa mal dopustiť streľbou z motorového vozidla po 22.00 hod. za použitia osvetlenia prídavnými reflektormi na vozidle, pričom tieto tvrdenia odporcu sa nezakladali na pravde. Obvinenie mal odporca predniesť dňa 20.07.2009 na mimoriadnom rokovaní výboru Mestského poľovníckeho združenia Jelšavan a následne dňa 23.07.2009 i na mimoriadnej členskej schôdzi Mestského poľovníckeho združenia Jelšavan, ktorého je navrhovateľ členom. Svoje krivé obvinenia odporca opätovne zopakoval v disciplinárnom konaní vedenom na Obvodnom lesnom úrade v Revúcej. Na podklade týchto nepravdivých tvrdení výbor Mestského poľovníckeho združenia Jelšavan uložil poľovnému hospodárovi odobrať navrhovateľovi povolenku na poľovačku a celú vec oznámiť Obvodnému lesnému úradu v Revúcej, čím bol odporcovi znemožnený výkon práva poľovníctva v rámci tohto poľovníckeho združenia. Obvodný lesný úrad v Revúcej zároveň uznal navrhovateľa za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia a uložil mu disciplinárne opatrenie zákaz lovu raticovej zveri. Obvodný lesný úrad v Revúcej zároveň oznámil podozrenie z nedovoleného spôsobu lovu orgánom činným v trestnom konaní, na základe čoho sa vo veci začalo trestné stíhanie. Nepravdivé informácie o údajnom nezákonnom spôsobe lovu sa dostali do povedomia širokej poľovníckej verejnosti, najmä v okrese Revúca, ale aj v susedných okresoch. Časť obyvateľov

meste Revúca a časť poľovníckej obce v okrese Revúca tvrdeniam odporcu uverila, u časti vzbudili tieto obvinenia podozrenie, či sa nezakladajú na pravde, pre ďalších bol zdrojom posmešných poznámok na adresu navrhovateľa, ktoré boli a sú doposiaľ šírené v prítomnosti navrhovateľa i za jeho chrbtom. Ujma, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil je o to väčšia, že sa navrhovateľ už niekoľko rokov usiluje o vytvorenie súkromného poľovného revíru v okrese Revúca a tieto krivé obvinenia zároveň pociťuje ako snahu o sabotovanie jeho plánov v tomto smere. Zverejnenie a rozšírenie týchto nepravdivých informácií pociťovali ako negatívny zásah do svojich osobnostných práv okrem navrhovateľa i členovia jeho rodiny, najmä manželka.

Na pojednávaní konanom dňa 11.01.2011 navrhovateľ dôvody návrhu doplnil v tom smere, že celú vec treba vnímať v širšom kontexte dlhodobo existujúcich a pretrvávajúcich problémov navrhovateľa s Poľovníckym združením Jelšavan, ktorému sa oznámenie odporcu hodilo a prišlo mu vhod, aby mohlo uskutočniť všetky opatrenia a kroky, ktoré uskutočnilo. Podľa názoru navrhovateľa oznámenie odporcu ako aj následné kroky Poľovníckeho združenia Jelšavan boli motivované ním uplatňovanými nárokmi na nájomné a náhradu škody voči Poľovníckemu združeniu Jelšavan.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.03.2010, kde uviedol, že vypovedal pravdivo ako na rokovaní výboru Poľovníckeho združenia Jelšavan, tak aj na ústnom pojednávaní pred Obvodným lesným úradom Revúca. Svoje tvrdenia podložil jednak výpisom z jeho mobilného telefónu, z ktorého je zrejmý čas, kedy zistil protiprávne konanie navrhovateľa a svedeckými výpoveďami svedka Y. a T. U..

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 11.01.2011 uviedol, že odporca urobil oznámenie o skutočnostiach ktorých bol svedkom, toto urobil vo vnútri organizácie - Poľovníckeho združenia Jelšavan, ktorého je členom ako poľovník a tým si len splnil povinnosť oznamovať takéto skutočnosti. Vo všetkých následných krokoch voči navrhovateľovi vystupovalo PZ Jelšavan. Je potom otázne, či je vôbec daná pasívna legitimácia odporcu v tomto konaní.

Dokazovanie vo veci súd vykonal výsluchmi účastníkov konania, svedkov M.. Y. T., T. U., D. Y. a M.. N. E. a listinnými dôkazmi a to najmä zápisnicu zo zasadnutia výboru PZ Jelšavan zo dňa 20.07.2009, vyjadrenie odporcu na tomto zasadnutí výboru ako aj oznámenie PZ Jelšavan urobeným Obvodnému lesnému úradu Revúca, zápisnica Obvodného lesného úradu v Revúcej napísaná dňa 07.08.2009, z toho vyjadrenia D. U., D. Y., Y. T., D. E., rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej, rozhodnutie Krajského lesného úradu, z pripojeného vyšetrovacieho spisu A. XXXX/X - A. - Z. - XXXX: zápisnica o trestnom oznámení D. U., zápisnica o výsluchu svedka U. B., zápisnica o výsluchu svedka M.. D. E., zápisnica o výsluchu svedka M.. Y. T., zápisnica o výsluchu svedkyne T. U., zápisnica o výsluchu svedka D. Y., zápisnica o výsluchu svedka E. L., fotokópia z knihy návštev, povolenka na poľovačku M.. E., povolenka na poľovačku M.. T., podrobný rozpis hovorov mobilného telefónu D. U. č. XXXXXXXXXX,uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 16.02.2010 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Z kópie zápisnice z Výboru Poľovníckeho združenia Jelšavan zo dňa 20. 7. 2009 mal súd preukázané, že na zasadnutí výboru odporca urobil oznámenie, v ktorom uviedol: " Dňa 17. 7. 2009 som bol na poľovačke v lokalite Y. E. - P. E. s priateľkou U.. Keď bolo po 22.00 hodine išlo auto smerom do poľa s pšenicou, otočilo sa smerom do stredu, pravdepodobne videl zver, na čo sa rozsvietili prídavné svetlá umiestnené na streche vozidla a potom sa otvorili dvere a padol výstrel. Zišiel som z posedu a išiel som skontrolovať situáciu, čo sa deje. Po príchode som zistil, že na mieste je prítomný pán T., ktorého poznám, oslovil som ho čo tam robia a prečo strieľajú z auta, načo sa z diaľky ozval p. D.. E. a slovne ma napadol. Po príchode do poľovného domu pokračoval p. E. v urážkach mojej osoby..."

Z kópie zápisnice z mimoriadnej členskej schôdze Poľovníckeho združenia Jelšavan mal súd preukázané, že predmetné oznámenie bolo jej predmetom, pričom členská schôdza zobrala toto oznámenie na vedomie. Z oznámenia urobenému Obvodnému lesnému úradu v Revúcej dňa 20. 7. 2009, ako aj z tvrdení navrhovateľa a odporcu na pojednávaní mal súd preukázané, že na základe

toho oznámenia Poľovnícke združenie Jelšavan uložilo poľovnému hospodárovi odobrať pánovi T. a navrhovateľovi povolenku na poľovačku a vec oznámiť Obvodnému lesnému úradu v Revúcej.

Na Obvodný lesný úrad v Revúcej bolo zaslané oznámenie s nasledujúcim znením oznámenia odporcu: "V uvedený deň som bol na postriežke aj s priateľkou študentkou J. Š. O. J. V. v lokalite U. E. - P. E., keď po 22.00 hodine šlo terénne auto v poli s vysiatou pšenicou, ktoré po pár metroch nasmerovalo do stredu poľa pšenice, čo podľa môjho úsudku pravdepodobne spozorovalo prítomnú zver na čo sa na aute rozsvietili prídavné svetlá na streche a následne som počul ako sa otvorili dvere auta a padol výstrel. Zišiel som z posedu a šiel zistiť situáciu čo sa deje. Po príchode k miestu som zistil, že na mieste je prítomný p. M.. T., ktorého poznám a oslovil som ho, čo vlastne tam robia a prečo strieľajú z auta, načo sa z diaľky ozval p. M.. E., ktorý ma hneď začal slovne napádať. Po príchode do poľovného domu k odpisu sa v knihe návštev revíru p. M.. E. pokračoval v napádaní a urážkach mojej osoby, kde okrem iného uviedol, že v revíri platia jeho pravidlá a jeho hostia budú sedieť po samom v revíri, ktorých si sám dovezie aj odvezie z posedu. Svedkami, ktorí počuli výroky p. M.. E. boli moja priateľka, p. Y. D.."

Zo zápisnice o prerokovaní oznámenia Poľovníckeho združenia Jelšavan spísanej dňa 7. 8. 2009 vyplynulo, že pred týmto orgánom odporca uviedol: "Všetko čo som uviedol v oznámení sa zakladá na pravde. Videl som prichádzajúce auto pod posedom U. E. - O., auto sa priblížilo k posedu a po nasmerovaní na pole, rozsvietili sa svetlá a padol výstrel. Videl som jasne, že sa strieľalo na diviačiu zver. Potom som zišiel z posedu a išiel som sa pozrieť, kto to strieľal. Pán E. mi povedal, že som jebnutý na hlavu, a to sa opakovalo pri poľovnom dome. Rana padla po 22.00 hodine. Už bola veľká tma. Ako som prišiel pán E. dohľadával zver už so psom. "

Obvodný lesný úrad v Revúcej o skutočnostiach uvedených v oznámení Poľovníckeho združenia Jelšavan po vykonanom správnom konaní rozhodol dňa 16. 9. 2009 tak, že navrhovateľovi uložil disciplinárne opatrenie - zákaz lovu raticovej zveri na dobu jedného roka za to, že dňa 17.07.2009 použil pri naháňaní diviačej zveri prídavné svetlá na svojom terénnom vozidle a nesplnil si povinnosť oznámiť OLU porušenie predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva inými osobami keď dňa 17.07.2009 v nočných hodinách v poľovnom revíry X. J. G. došlo k porušeniu ust. , Zákona o poľovníctve a vyhlášky o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu a niektorých druhov zveri v znení vyhl. č. , pri love na diviačiu zver, ktorého sa dopustil M.. Y. T. za spoluúčasti M.. D. E.. M.. Y. T. v poľovnom revíri X. J. G. dňa 17.07.2009 v čase po 22.00 hod. poľoval a vystrelil na diviačiu zver za noci, t.j. hodinu po západe slnka, pričom k streľbe využil osvetlenie z prichádzajúceho motorového vozidla, ktoré riadil M.. D. E.. Pri tomto rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného okrem svedeckej výpovede odporcu na základe výsluchov svedkov Ľ. C. - poľovného hospodára, D. Y., Y. T., E. L., T. U. a ohliadky miesta v časti U. E.. Predmetné rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej bolo Krajským lesným úradom v Banskej Bystrici zrušené z dôvodu, že sa obvodnému lesnému úradu nepodarilo preukázať, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu zákonných ustanovení, za ktoré mu disciplinárne opatrenie bolo uložené. Nepodarilo sa mu odstrániť rozpor vo vyjadreniach jednotlivých účastníkov ústnych konaní, podľa ktorých k lovu diviačej zveri malo dôjsť v časovom rozpätí 21.30 až 23.00 hod, pričom čas lovu bol rozhodujúci pre posúdenie jeho zákonnosti.

Z vyšetrovacieho spisu ORPZ v Rimavskej Sobote č. A. XXXX/X-A. - Z. - XXXX súd zistil, že sa na ORPZ v Rimavskej Sobote viedlo trestné stíhanie pre trestný čin pytliactva podľa na základe oznámenia o spáchaní trestného činu urobeného neznámou osobou, pri ktorom bolo pripojené oznámenie Poľovníckeho združenia Jelšavan o nedovolenom spôsobe lovu diviačej zveri M.. D. E. a M.. Y. T. dňa 17.07.2009. V trestnom konaní boli ako svedkovia vypočutí okrem iného navrhovateľ, odporca, M.. Y. T., T. U., D. Y., E. L. a iní ako aj boli zabezpečené listinné dôkazy - kópia knihy návštev Poľovníckeho združenia Jelšavan, povolenky na poľovačku vydané navrhovateľovi a M.. T. na lov diviačej zveri na r. 2009, zápisnica z konania pred Obvodným lesným úradom v Revúcej, rozhodnutia Obvodného úradu v Revúcej, ktorými navrhovateľovi a M.. Y. T. boli uložené disciplinárne opatrenia, rozhodnutie Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici, ktorý bolo zrušené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej týkajúce sa navrhovateľa, rozpis hovorov z mobilného telefónu odporcu za obdobie od 14.07.2009 do 19.07.2009, snímka z ortofotomapy. Na základe vykonaného dokazovania bolo uznesením zo dňa 16.02.2010 trestné konanie zatavené, nakoľko skutok, ktorý bol predmetom

trestného stíhania nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania policajný orgán dospel k záveru, že skutok formálne napĺňa znaky trestného činu pytliactva, avšak stupeň nebezpečnosti konania nebol taký, aby po materiálnej stránke bolo možné konanie podozrivých kvalifikovať ako trestný čin, pričom obaja podozriví boli za toto konanie disciplinárne potrestaní, pričom tento trest možno považovať za dostatočný.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že dňa 17.07.2009 bol vo večerných hodinách, teda od 19.00 hod. odporca na poľovačke v lokalite U.N. - E., pričom bol na posede s názvom P.. Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné a vyplynulo to aj zo svedeckých výpovedí a listinných dôkazov, že v tento deň bol na poľovačke aj navrhovateľ a ako hosť aj M.. Y. T., ktorý bol na posede zvanom O.. V konaní taktiež nebolo sporné tvrdenie navrhovateľa, ktoré bolo preukázané aj výpoveďou svedka M.. Y. T., že navrhovateľ išiel na poľovačku s M.. T. ako jeho hosťom, pričom na začiatku poľovačky odviezol M.. T. do lokality U. - E. a on išiel poľovať do lokality Y.. Spornými v konaní boli skutočnosti uvádzané odporcom v oznámení urobenom pred výborom Poľovníckeho združenia Jelšavan dňa 20.07.2009, ktoré sa stali aj súčasťou oznámenia Poľovníckeho združenia Jelšavan urobenému Obvodnému lesnému úradu v Revúcej. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca nemohol z miesta, kde sa na poľovačke nachádzal, teda z posedu O.N. vidieť skutočnosti, ktoré opísal vo svojom oznámení a vo svojich výpovediach, spochybňoval najmä pravdivosť týchto tvrdení odporcu, že z posedu O., na ktorom sa nachádzal mohol vidieť priame svetlá prichádzajúceho auta, tvrdenie, že auto išlo smerom do poľa, tvrdenie, že sa na aute po jeho natočení smerom do stredu poľa zapli prídavné svetlá ako aj tvrdenie, že sa strieľalo z auta a že sa strieľalo po 22.00 hodine.

Súd sa v konaní zameral na skúmanie a preukazovanie pravdivosti tvrdení uvádzaných odporcom v jeho oznámeniach urobených pred výborom dňa 20.07.2009, ktoré sa preniesli aj do oznámenia Mestského poľovníckeho združenia Jelšavan urobeného Obvodnému lesnému úradu v Revúcej, ako aj tvrdení uvádzaných vo výpovedi pred Obvodným lesným úradom v Revúcej dňa 07.08.2009, nakoľko tieto boli predmetnom návrhu navrhovateľa a práve tieto mali podľa navrhovateľa protiprávne zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedkov T. U. a D. Y. a čítania listinných dôkazov - zápisníc z výsluchov týchto svedkov uskutočnených v trestnom konaní ako aj ďalších listinných dôkazov súd v konaní nedospel k záveru, že oznámenie urobené odporcom bolo nepravdivé, aj keď niektoré konkrétne detailné tvrdenia v ňom uvedené neboli jednoznačne preukázané, napríklad tvrdenie o zapnutí prídavných svetiel na aute prichádzajúcom k posedu, alebo tvrdenia o presnom slede jednotlivých udalostí - či sa na aute najprv otvorili dvere a padol výstrel, či predtým ako padol výstrel auto zastalo alebo či výstrel padol ešte počas jazdy auta. O týchto tvrdeniach však súd nemal ani preukázané, že by boli lživé.

Pravdivosť tvrdení odporcu uvádzaných v oznámení, v ich hrubých podstatných rysoch podľa názoru súdu sporná nie je, nakoľko z výpovedí všetkých osôb zúčastnených na konaní vyplynulo, že dotknutého večera navrhovateľ skutočne prišiel svojim autom k posedu O. vyzdvihnúť tam poľujúceho M.. T.. Taktiež je zrejmé, čo potvrdil aj svedok M.. T., že toho večera, približne v čase príchodu navrhovateľa po M.. T. autom padol výstrel na diviaky bežiace po poli.

Výpoveďami svedkov D. Y., T. U. a listinným dôkazom - výpisom telefonických hovorov z mobilného telefónu odporcu súd mal na rozdiel od Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici za preukázané, že výstrel na diviaky padol po 22.00 hodine, konkrétne okolo 22.40 hod. Odporca v konaní tvrdil, že krátko po tom ako počul výstrel, telefonoval D. Y., aby mu oznámil, že sa ide pozrieť k posedu O., nakoľko má za to, že sa z auta strieľalo na diviaky. Toto potvrdila aj svedkyňa T. U. ako aj svedok D. Y.. Z výpisu telefonických hovorov z mobilného telefónu odporcu vyplýva, že dňa 17. 07. 2009 odporca telefonoval na telefónne číslo XXX/XXX/XXXXXX, o ktorom svedok D. Y. potvrdil, že sa jedná o jeho telefónne číslo v čase o 20.20 hod., o 22.41 hod., o 22.52 hod., o 23.04 hod. a o 23.48 hod. Z týchto telefonických hovorov, mohol byť ten, ktorým odporca svedkovi D. Y. oznámil, že sa ide pozrieť na miesto strieľania len hovor urobený najskôr o 22.41 hod. Nemohlo sa jednať o telefonický hovor urobený o 20.20 hod., nakoľko v tomto čase ešte nebola tma, pričom sám svedok D. Y. potvrdil, že keď mu odporca telefonoval, už bola tma. Pritom čas 20.20 hod. sa nezhoduje ani s výpoveďou navrhovateľ a svedka M.. T., ktorí

tvrdili, že sa strieľalo najskôr okolo 21.30. Pritom v čase od 20.20 do 22.41 hod. žiaden iný telefonát z mobilného telefónu odporcu uskutočnený nebol.

Výpovediam navrhovateľa a svedka M.. Y. T., že sa na diviaky strieľalo okolo 21.30 hod. súd neuveril, nakoľko z vyššie uvedených dôkazov mal preukázanú pravdivosť tvrdenia odporcu o čase streľby. Navrhovateľ v konaní namietal, že k streľbe nemohlo dôjsť po 22.00 hod., nakoľko on aj M.. T., ba dokonca aj odporca sa už boli v čase o 22. 00 hod. odpisovať z knihy návštev. Odporca uviedol, že z knihy návštev sa bol odpísať pred polnocou a tu sa pri odpisovaní stretol aj s navrhovateľom, pričom do knihy návštev napísal reálny čas dokedy poľoval, lebo po 22.00 hod. už len sedel na postriežke. Tomuto tvrdeniu odporcu súd uveril, nakoľko v konaní bola preukázaná pravdivosť tvrdenia odporcu, že k streľbe na diviaky došlo v čase okolo 22.41 hod. Preto je zrejmé, že k reálnemu odpísaniu navrhovateľa, M.. T. ani odporcu z knihy návštev nemohlo dôjsť o 22.00 hod. teda v čase, keď sa títo ešte nachádzali na posedoch v teréne.

Ani z oznámenia urobeného odporcom pred výborom PZ Jelšavan dňa 20.07.2009 ani z jeho výpovede urobenej v konaní pred Obvodným lesným úradom v Revúcej dňa 07.08.2009 priamo nevyplynulo jednoznačné faktické tvrdenie odporcu, že sa strieľalo z auta a už vôbec nie tvrdenie, že strieľal navrhovateľ. Možno konštatovať, že z celkového obsahu oznámenia možno nepriamo vyvodiť, že k streľbe na zver malo podľa odporcu dôjsť z auta, pričom takýto úsudok mohol vyplývať jednak z formulácie "...a následne som počul ako sa otvorili dvere auta a padol výstrel" ako aj z formulácie "Po príchode k miestu som zistil, že na mieste je prítomný p. M.. T., ktorého poznám a oslovil som ho, čo tam vlastne robia a prečo strieľajú z auta,...". Sám odporca na pojednávaní uviedol, že z jeho pohľadu sa mu skutočne zdalo, že strieľajú z auta. Odporca však v tomto smere nepredniesol žiadne jednoznačné tvrdenia a už vôbec nie obvinenia týkajúce sa konkrétnej osoby. Preto súd v konaní nezistil riadny skutkový základ pre tvrdenia navrhovateľa v návrhu ako aj v priebehu konania, že k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti došlo tým, že bol odporcom obvinený z nedovoleného spôsobu lovu, ktorého sa mal okrem iného dopustiť streľbou z motorového vozidla. Naviac, ako vyplýva aj z rozhodnutia obvodného lesného úradu o uložení disciplinárneho opatrenia navrhovateľovi, tento ani nebol uznaný za vinného z dôvodu, že by bol strieľal na zver z auta. Správnosť alebo reálnu preukázateľnosť jednotlivých detailných tvrdení uvádzaných v oznámení odporcu, resp. výpovedi odporcu pred Obvodným lesným úradom v Revúcej týkajúcich sa presného smeru pohybu auta (či išlo po poli, popri poli alebo do poľa) a presný sled priebehu udalostí, ku ktorým došlo večer 17.07.2009 pri sede O. mal byť predmetom dôkladného skúmania a prešetrovania jednotlivými orgánmi, ktorým bolo toto oznámenie určené, teda v prvom rade výborom Poľovníckeho združenia Jelšavan predtým, než sa rozhodlo vyvodiť voči navrhovateľovi sankcie v podobe odobratia poľovného lístka a postúpiť toto oznámenie na obvodný lesný úrad a neskôr Obvodným lesným úradom v Revúcej a orgánmi činnými v trestnom konaní.

Pre účely predmetného konania a rozhodnutia, či zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľa bolo podstatné zistiť, či celkový obsah oznámenia urobeného navrhovateľom a jeho výpoveď pred Obvodným lesným úradom v Revúcej bol nepravdivý a nie preukazovať presný priebeh skutkových okolností, ku ktorým došlo večer dňa 17.07.2009. Z vykonaného dokazovania, mal súd preukázanú pravdivosť podstaty obsahu oznámenia urobeného odporcom. Zároveň nemal preukázanú nepravdivosť žiadnych takých tvrdení urobených v oznámení, ktoré by boli podávané zo strany odporcu jednoznačne, ako fakt.

Pri zisťovaní skutkového stavu veci sa súd opieral aj o výpoveď svedkyne T. U. urobenú jednak na súdnom pojednávaní ako aj z listinného dôkazu - čítania zápisnice o jej výpovedi v trestnom konaní. Navrhovateľ v konaní spochybňoval pravdivosť výpovede svedkyne a uvádzal, že ak svedkyňa vypovedala tak ako vypovedala, vôbec nemohla byť ne mieste kde sa odohrali sporné udalosti, pričom dôvodil, že zo strany odporcu išlo o účelovo predvolaného svedka na potvrdenie jeho tvrdení. Takého spochybnenie výpovede svedkyne nemá žiadny skutkový základ a navrhovateľ ho v podstate ničím relevantným neodôvodnil, okrem toho, ak svedkyňa pred Obvodným lesným úradom v Revúcej vypovedala, že diviaky videla na horizonte a na dnešnom pojednávaní pred súdom uviedla, že diviaky videla vybehnúť z lesa, nemohla na posede O. byť. Súd konštatuje, že svedkyňa hneď na začiatku svojej výpovede uviedla, že vzhľadom na odstup času si už na veľa vecí nespomína. Výpoveď svedkyne sa

v podstatných veciach zhodovala s jej predchádzajúcou výpoveďou pred obvodným lesným úradom ako aj v trestnom konaní. Zároveň bola svedkyňa súdom poučená o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať ako aj o následkoch krivej svedeckej výpovede. Obdobne, ako vyplynulo z vyšetrovacieho spisu bola svedkyňa poučená aj v trestnom konaní, pričom v trestnom konaní o priebehu udalostí dňa 17. 07. 2009 vypovedala ešte podrobnejšie ako v predmetnom konaní. Prípadné rozpory v niektorých detailoch jej výpovede sa dajú pripísať a odôvodniť dĺžkou času, ktorý uplynul od sporných udalostí. Práve takúto svedeckú výpoveď je podľa názoru súdu dôvodné vyhodnotiť ako dôveryhodnú, nakoľko je zrejmé, že s pribúdajúcou dĺžkou času od určitej udalosti bude zapamätanie si jej priebehu menej presné, s možnými odlišnosťami v detailoch. Skôr opačná svedecká výpoveď, pri ktorej si svedok aj po väčšom časovom odstupe od udalosti o ktorej svedčí presne pamätá všetky jej detaily môže vyvolávať pochybnosti o jej pravdivosti, alebo prinajmenšom o jej spontánnosti, teda, že výpoveď nebola vykonaná bez predchádzajúcej prípravy svedka.

Navrhovateľom navrhnutý dôkaz prehratím videozáznamu ním predloženým, resp. vykonaním ohliadky na mieste súd nevykonal, nakoľko pravdivosť tvrdení odporcu uvádzaných v oznámení a vo výpovedi pred Obvodným lesným úradom v Revúcej mal v rozsahu potrebnom pre účely tohto konania preukázanú z ostatných dôkazov vykonaných v konaní.

Podľa ust. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zák. č. 23/ 1962 Zb. o poľovníctve účinného do 31. 8. 2009 ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zvere pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom, škodlivými zásahmi ľudí, škodnou zverou a škodlivými zvieratmi a ochrana poľovníckych zariadení.

Podľa čl. 20 ods. 2 Zák. č. 23/ 1962 Zb. o poľovníctve účinného do 31. 8. 2009 zabezpečenie riadnej ochrany poľovníctva je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Zák. č. 23/ 1962 Zb. o poľovníctve účinného do 31. 8. 2009 právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 Zák. č. 23/ 1962 Zb. o poľovníctve účinného do 31. 8. 2009 Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Podľa ust. § 14 ods. 3 Zák. č. 23/ 1962 Zb. o poľovníctve účinného do 31. 8. 2009 výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

Právo na ochranu osobnosti upravuje ako jednotné právo. Jeho úlohou je zabezpečiť v občianskoprávnej oblasti ochranu osobnosti fyzickej osoby a jej individuálnej integrity ako nutnú podmienku jej dôstojnej existencie a jej slobodného rozvoja. V rámci jednotného práva

na ochranu osobnosti fyzickej osoby existujú jednotlivé dielčie osobnostné práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ktoré sú súčasťou jej celkovej fyzickej a psycho-morálno-sociálnej integrity (porovnaj Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Humlák, M. a kol.: Občanský zákoník, I, § 1 - 459, komentář, C. H. BECK 2008, s.123).

Výpočet jednotlivých dielčích práv na ochranu osobnosti uvedený v je len demonštratívny a teda umožňuje rozšírenie ochrany na ďalšie hodnoty všeobecného osobnostného práva aj v rámci sudcovskej tvorby práva. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal ochrany svojej občianskej cti a dobrej povesti, pričom toto dielčie právo je výslovne uvedené v demonštratívnom výpočte jednotlivých chránených osobnostných hodnôt. Predmetom ochrany je v tomto smere ochrana občianskej cti, ktorú osoba požíva jednak všeobecne v mieste svojho bydliska, v mieste svojho pracoviska ako aj v iných oblastiach jej spoločenského života napr. jej česť vo vedeckých kruhoch, alebo česť ako podnikateľa pôsobiaceho v podnikateľskej sfére. Navrhovateľ sa v konaní dovolával okrem iného práve zásahu do jeho podnikateľskej cti v rámci podnikania v oblasti zameranej na poľovníctvo ako aj do jeho cti ako poľovníka, člena poľovníckeho združenia.

v ust. a vymedzuje čoho sa môže subjekt ochrany práva domáhať v prípade, ak došlo k neoprávnenému zásahu do niektorého dielčieho práva na ochranu osobnosti. Jednou zo základných podmienok pre priznanie niektorého z nárokov podľa je, aby zásah do jej osobnostného práva bol neoprávnený. Ďalšími podmienkami sú existencia ujmy na osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej alebo psychicko-morálno-sociálnej integrite a príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a neoprávneným zásahom. Ako vyplýva z uvedeného, občianskoprávna ochrana osobnosti sa fyzickej osobe poskytuje len proti takému zásahu do jej osobnostných práv, ktorý je možné kvalifikovať ako neoprávnený. Neoprávneným zásahom je taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. V každom konkrétnom prípade tvrdeného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je treba zároveň skúmať aj to, či v prípade zásahu, ktorý sa navonok môže javiť ako neoprávnený, neexistuje dôvod alebo okolnosť, ktorá neoprávnenosť zásahu vylučuje. Takýmito okolnosťami sú napr. súhlas fyzickej osoby so zásahom do svojej osobnosti, možnosť zásahu predpokladaná zákonom - tzv. zákonné licencie upravené napr. v a , prípad keď k zásahu dôjde v rámci výkonu subjektívneho práva

- napr. právo na slobodu prejavu a pod.

Podľa ustálenej judikatúry o neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby nepôjde ani v prípadoch urobenia trestných oznámení o spáchaní trestného činu, ak takéto trestné oznámenie nie je lživé, urobené v úmysle poškodiť určitú osobu, ani v prípadoch ak niekto vypovedá ako svedok v súdnom konaní a riadi sa pritom príslušnými právnymi predpismi. Pokiaľ by však vypovedajúca osoba pred súdom bez akéhokoľvek vzťahu k predmetu svojho výsluchu nedôvodne osočila iného účastníka z nečestného chovania, hanlivo ho označila alebo sa iným spôsobom dotkla jeho práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti (exces), môže sa jednať o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. (porovnaj Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Humlák, M. a kol.: Občanský zákoník, I, § 1 - 459, komentář, C. H. BECK 2008, s. 173), (porovnaj taktiež Rozhodnutie NSČR sp. zn. ).

V predmetnom konaní mal súd preukázané, že odporca urobil oznámenie o skutočnostiach, ktorých bol svedkom vo večerných hodinách dňa 17.07.2009 tak, ako sa mu z jeho pohľadu javili, v rámci Poľovníckeho združenia Jelšavan. Možno prisvedčiť právnemu zástupcovi odporcu, že pokiaľ odporca, ktorý je poľovníkom, členom poľovníckeho združenia, bol svedkom udalostí, o ktorých mohol mať podozrenie, že pri nich došlo k neoprávnenému spôsobu lovu, bol nielen oprávnený ale dokonca aj povinný takéto oznámenie urobiť. Takáto povinnosť mu nepriamo vyplývala z ust. § 2 ods. 1 Zákona o poľovníctve, podľa ktorého súčasťou práva poľovníctva je aj ochrana zveri pred škodlivými zásahmi ľudí ako aj z ust. § 7 ods. 1 písm. c/ Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, podľa ktorého sú členovia Slovenského poľovníckeho zväzu povinní dôsledne rešpektovať pravidlá občianskej a poľovníckej morálky. Oznámenie o takýchto okolnostiach odporca urobil na pôde poľovníckej organizácie

- poľovníckeho združenia. Akým spôsobom poľovnícke združenie s týmto oznámením naložilo a ako toto oznámenie prešetrilo a vyhodnotilo a aké dôsledky na základe jeho prešetrenia vyvodilo voči navrhovateľovi, teda všetky konania, ktoré nasledovali zo strany poľovníckeho združenia Jelšavan, už nemožno pripisovať na ťarchu odporcovi a teda ani z týchto následných konaní vyvodzovať jeho

prípadnú zodpovednosť za zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Jediným konaním, ktorým mohlo zo strany odporcu dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa bolo teda len urobenie oznámenia v rámci Poľovníckeho združenia Jelšavan, prípadne jeho následná výpoveď pred Obvodným lesným úradom v Revúcej, pričom súd nemal v konaní preukázané, že by tvrdenia odporcu v týchto uvádzané boli lživé, urobené v úmysle poškodiť navrhovateľa. Urobenie uvedeného oznámenia nemožno v žiadnom prípade považovať za exces zo strany odporcu a preto týmto jeho konaním nemohlo dôjsť ani k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Nad rámec možno uviesť, aj keď to priamo nebolo predmetom návrhu navrhovateľa, že obdobné možno konštatovať aj vo vzťahu k svedeckej výpovedi odporcu v trestnom konaní.

Nakoľko zásah do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo zo strany odporcu urobením oznámenia a výpoveďou v správnom konaní nie je zásahom neoprávneným, právne nedovoleným, navrhovateľovi voči takémuto zásahu neprináleží ani ochrana podľa . Preto súd jeho návrh v celom rozsahu, teda ako v časti, v ktorej žiadal aby sa mu odporca ospravedlnil ako aj v časti, v ktorej žiadal nahradiť vzniknutú nemajetkovú ujmu v peniazoch zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal plný nárok na náhradu trov účelne potrebných na obranu jeho práva voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania odporcu predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia advokátom. Tieto súd priznal v zmysle ust. , a Vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia odporcu dňa 3.1.2011 a účasť na súdnom pojednávaní dňa 11. 1. 2001, ktoré trvalo 4 začaté dvojhodiny) v tarifnej výške á 91, 29 € ako aj režijný paušál na náhradu niektorých hotových výdavkov vo výške á 7, 41 €. Základ pre výpočet tarifnej odmeny právneho zástupcu odporcu pritom v súlade s ust. Vyhlášky predstavoval sumu 2000,- €. V súlade s ust. Vyhlášky súd odmenu a náhrady právneho zástupcu odporcu zvýšil o položku dane z pridanej hodnoty (20%), teda o sumu 94, 25 €, nakoľko právny zástupca odporcu preukázal, že je jej platiteľom.

V súlade s ust. súd uložil navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný a u ktorého nie sú dané predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré spočívali vo svedočnom vyplatenom svedkyni N. E..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).