Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/57/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa v 1.rade: R. W., N..XX.X.XXXX,A. H. XX, XXX XX K. N. M., navrhovateľky v 2.rade: P. W., T.. F., N..XX.X.XXXX, A. H.J. XX, XXX XX K. N. M., navrhovateľky v 3.rade: Q. K., T.. X., N..X.X.XXXX, A. H. X, XXX XX K. N. M. a navrhovateľky vo 4.rade: Z. M.Á., T.. K., N..XX.X.XXXX, A. F. X, XXX XX Košice, všetci právne zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporcovi v 1.rade: J.. W. E., N..X.X.XXXX, A. C. XX, XXX XX K. N. M., zastúpený JUDr. Janou Koľvekovou, advokátkou so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, odporkyni v 2.rade: S. E., T.. A.Ň., N..X.X.XXXX, A. C. XX, XXX XX K. N. M., odporcovi v 3.rade: Q. E., N..XX.X.XXXX, A. C. XX, XXX XX K. N. M., odporkyni vo 4.rade: J.. Z. E., T.. S., N..XX.X.XXXX, A. C. XX, XXX XX K. N. M., odporcovi v 5.rade: J.. F. E., N..XX.X.XXXX, A. C. XX, XXX XX K. N. M., odporcovi v 6.rade: J. E., N..XX.XX.XXXX, A. W. D. X/A, A., odporcovia v 3. až 6. rade právne zastúpení JUDr. Alexandrom Fuschom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, odporkyni v 7.rade: J.. P. W., T.. Š., N..X.XX.XXXX, A. Š. XX, XXX XX A., zastúpená Darinou Špuntovou, bytom Trnková 56, 040 14 Košická Nová Ves v konaní o určenie vlastníckeho práva a určenie hraníc pozemkov

rozhodol:

Žalobu voči odporcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6.rade z a m i e t a.

Vo vzťahu navrhovateľov v 1., 2., 3. a 4. rade a odporcov v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovatelia v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom v 3., 4., 5. a 6.rade trovy konania vo výške 455,36 EUR na účet ich právneho zástupcu JUDr. Alexandra Fuchsa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu voči odporkyni v 7.rade v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľmi v 1., 2., 3. a vo 4. rade voči odporkyni v 7.rade.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.4.2007 domáhali určenia, že novovytvorená parcela č.487/7 - zastavaná plocha o výmere 8 m2, ktorá vznikla odčlenením dielu 1 vo výmere 2 m2 z parcely 490/3 zapísanej na R. Č..XXX z dielu 2 vo výmere 6 m2 odčlenenej z parcely 487/3 vedenej na R. Č..XXX pre Katastrálne územie Košická Nová Ves patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2.rade a že novovytvorená parcela 487/8 - zastavaná plocha o výmere 26 m2 vytvorená z dielov 3 odčlenením parcely 487/3 vo výmere 17 m2 vedenej na R. Č..XXX a z dielu 4 vo výmere 9 m2 odčleneného z parcely 483/2 vedenej na R. Č..XXX pre k.ú. Košická Nová Ves patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateliek v 3. a 4.rade, bez náhrady trov konania. Vo

vzťahu k pôvodne označenej odporkyni v 8.rade navrhovatelia navrhli ju vynechať ako ďalšiu účastníčku konania, nakoľko v prípade odporkyne v 7. a 8. rade ide o tú istú osobu.

Svoj návrh navrhovatelia právne a skutkovo odôvodnili tým, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností v k.ú. Košická Nová Ves parc.č.490/4, 490/1, 490/2, pričom v prírode sa jedná o zastavanú plochu s rodinným domom a záhradou a navrhovateľky v 3. a 4. rade sú vlastníčkami nehnuteľností v k.ú. Košická Nová Ves W..Č..XXX/X, XXX/X, XXX/X, pričom v prírode sa jedná o zastavanú plochu s rodinným domom a záhradou. Uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté navrhovateľmi v roku 1964, kedy ich odkupovali tak ako boli zamerané geometrickým plánom, vytvárali sa nové stavebné parcely s tým, že navrhovatelia v 1. a 2.rade nadobudli pozemok parc.č.167/1, 167/4 - roľa o výmere 1.876 m2. Novovytvorená parc.č.167/4, 167/2 - roľa o výmere 1.880 m2 pripadla už nebohému Q. K. a jeho manželke, t.j. navrhovateľke v 3.rade, pričom po Q. K. je právnou nástupkyňou a vlastníčkou jeho dcéra, navrhovateľka vo 4.rade. Ďalej uviedli, že v roku 1972 bol vyhotovený geometrický plán a následne boli vyvlastnené zadné časti pozemkov navrhovateľov v 1. a 2. rade o výmere 1.000 m2, navrhovateľke v 3.rade a jej manželovi Q. K. o výmere 1.046 m2. V prírode boli tieto pozemky pôvodne v rozsahu, v akom ich zakúpili v roku 1964 oplotené a keď v roku 1975 došlo k odčleneniu vyvlastnených častí nehnuteľností, došlo v prírode k vykolíkovaniu hranice a plot, ktorý mali pôvodne postavený v zadnej časti posunuli na hranicu, ktorá bola v prírode vytýčená. K tomu došlo asi v roku 1976 a takto nehnuteľnosti užívali až do obdobia, keď odporcovia v 3. a 4.rade domáhali odstránenia plotu a vydania časti nehnuteľnosti. Navrhovatelia sporné časti parciel považujú za vlastné, pretože po odpočítaní výmery, ktorú nadobudli na základe kúpy v roku 1964 nezodpovedá tomu, čo v dnešnej dobe užívajú, navrhovateľom v 1. a 2.rade mala zostať výmera 876m2 a navrhovateľom v 3. a 4.rade mala zostať výmere 863m2. Podľa geometrického plánu (Geotop Košice) bol zameraný skutočný stav v prírode a boli vytvorené nové parcely č.487/7, ktorú užívajú navrhovatelia v 1. a 2. rade, parcela č.487/8, ktorú užívajú navrhovatelia v 3. a 4.rade, nakoľko sa domnievajú, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním. Dobromyseľnosť v držbe sporných pozemkov preukazujú tým, že navrhovatelia v 1. a 2. rade na pozemku postavili fóliovník s pevnými základmi, neskôr skleník, ktorý je tam dodnes a ktorý používajú a navrhovatelia v 3. a 4.rade tým, že v zadnej časti pozemku majú dlhodobo posadené ovocné stromy, ktoré majú viac ako desať rokov a ploty, ktoré ohraničujú susedné pozemky boli postavené viac ako pred 30 rokmi. Naliehavý právny záujem navrhovatelia preukazujú tým, že žiadajú, aby na základe tohto rozhodnutia bol užívací stav zosúladený so stavom právnym.

V zmysle návrhu navrhovateľov v 1. až 4. rade zo dňa 29.5.2009 tunajší súd Uznesením č.k.38C/57/2007-163 dňa 16.10.2009 pripustil zmenu žaloby, na základe čoho sa navrhovatelia domáhajú určenia, že :

Novovytvorená parcela 487/7 - zastavaná plocha o výmere 8m2, ktorá vznikla odčlenením dielu 1 vo výmere 2m2 z parcely 490/3 zapísanej na R. Č.. XXX a z dielu 2 vo výmere 6m2 odčlenenej z parcely 487/3 vedenej na R. Č.. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade.

Novovytvorená parcela 487/8 - zastavaná plocha o výmere 26m2, ktorá vznikla odčlenením dielu 3 vo výmere 17m2 z parcely 487/3 zapísanej na R. Č.. XXX a z dielu 4 vo výmere 9m2 odčlenenej z parcely 483/2 vedenej na R. Č.. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 3. a 4. rade.

Súd určuje, že hranica medzi parcelami č.487/1 vedenej na R. Č.. XXX a parcelami 487/6 na R. Č.. XXX, parcelami 483/4 na R. Č.. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves prebieha v bodoch tak, ako bude vyznačená geometrickým plánom v znaleckom posudku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Súd určuje, že hranica medzi parcelami č.490/2 vedenej na R. Č.. XXX a parcelami 487/6 na R. Č.. XXX a parcelou 490/5 na R. Č.. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves prebieha v bodoch tak, ako bude vyznačená geometrickým plánom v znaleckom posudku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Z Vyjadrenia odporcov v 3. a 4.rade zo dňa 20.9.2007 k návrhu na začatie konania vyplýva, že nárok navrhovateľov neuznávajú v celom rozsahu z dôvodu, že z úzkeho pásu časti pozemku sa domáhali u susedov už od roku 1980, najskôr ústnym pohovorom, upozorňovaním, niekedy za prítomnosti svedkov, od roku 1995 aj úradnou cestou. Predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na R. Č..XXX nadobudli dňa 29.5.1980 od toho času platia za ňu daň z nehnuteľnosti. Dňa 11.7.1980 dostali stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na Trnkovej č.54 na č.parc.487/3, na základe čoho spolu s odporcom v 1.rade zamerali osadenie domov a vtedy nekvalifikovaným odhadom zistili, že hranica medzi parc.č.490/3, ktorej vlastníkom je odporca v 1.rade a pozemkom parc.č.490/2 a 487/1 a 487/3, ktorej vlastníkom boli navrhovateľ v 1.rade a W. K. je narušená, nakoľko provizórny plot v teréne bol zo strany navrhovateľov vysunutý o dva metre do pozemkov odporcov. Na tento stav spoločne upozornili navrhovateľov v 1. a 2.rade a nebohého pána Kandráča, že tento plot nie je v súlade s katastrálnou mapou, kde hranica je uvedená v jednej priamke, čo potvrdil aj rozsudkom Krajský súd zo dňa 24.5.2004 pod zn.3 -00, ktorý uviedol, že: „ Stav evidovaný v katastrálnej mape je správnym a záväzným údajom katastra nehnuteľnosti“. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu odporca v 1.rade dňa 21.8.1985 objednal zameranie pozemku u geodézie NP Prešov. V roku 1988 sa začala definitívne realizovať cesta, pozemok znova premerali a potvrdilo sa, že im chýbajú štyri metre z parcely. Do rodinného domu sa nasťahovali v roku 1989, kedy ešte terénne úpravy zrealizované neboli a takisto oplotenia medzi parcelami č.487/3 a susedom odporcom v 1. a 2.rade sprava s parc.č.490/3 a zľava s p. Špuntom resp. terajšou odporkyňou v 7.rade W.. W. parc.č.483/2 a tieto oplotenia nie sú ukončené ani doteraz, pretože Trnková ul. bola v tom čase ešte vo výstavbe. Odporcovia ďalej uviedli, že o tejto skutočnosti vedeli aj odporcovia, pretože napríklad navrhovateľka vo 4.rade na pojednávaní v konaní sp.zn.12C/372/04 dňa 29.11.2005 uviedla vo svojej výpovedi, že si pamätá, že jej otec jej spomínal, že navrhovatelia ho upozorňovali na to, že plot nie je postavený na hranici, nevedela v ktorom roku to bolo, ale jej otec zomrel v roku 2000. Navrhovatelia v 1. a 2.rade však aj napriek tomu v roku 1995 na spornej parcele postavili skleník, preto dňa 25.4.1995 odporca v 3.rade podal návrh na Miestny úrad Košická Nová Ves o pozastavenie výstavby skleníka na tomto pozemku, na čo však miestny úrad nijako nereagoval, ďalej dňa 14.5.1995 aj návrh na správu katastra o určenie hranice medzi spornými pozemkami, ale ani katastrálny úrad na túto žiadosť nijako nereagoval. Následne dňa 4.6.1996 podali žalobu na Obvodný súd Košice I o určenie hraníc nehnuteľnosti, vydanie časti nehnuteľnosti a zbúranie plota, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn.č.14C/471/96, dňa 15.11.2004 žalobu na Okresný súd Košice I o odstránenie plota na hranicu pozemku a vydanie úzkeho pásu (sp.zn.21C/188/2004 (z 15.11.2004) voči R. W. a P. W. a pod č.12C/372/2004 na Okresnom súde Košice I (z 15.11.2004) voči odporcom Q. K. P. Z. M.). Navrhovatelia doteraz zamlčujú a zavádzajú súd, že v roku 1972 prebehlo technicko-hospodárske mapovanie bez ich vedomia, na základe čoho bola upravená aj ich výmera pozemkov a toto vlastníctvo sporných pozemkov odôvodňujú chýbajúcou výmerou.

Dňa 4.10.2007 sa k žalobe vyjadrili odporcovia v 1. a 2.rade a uviedli, že nárok navrhovateľov v 1. až 4.rade neuznávajú a navrhujú súdu ho zamietnuť z dôvodu, že podľa výpisu z listu vlastníctva č.548 sú oni bezpodielovými spoluvlastníkmi parc.č.490/3 o výmere 680 m2, a z takto vymeranej a zdokumentovanej nehnuteľnosti im bola vymeraná aj daň z nehnuteľnosti, ktorú riadne platia až doposiaľ. Právny stav dokazuje aj kópia z katastrálnej mapy z 13.8.2007, kde je už ceruzkou a prerušovanou čiarou zaznačený skutkový stav a na základe porovnania priebehu hraníc parciel zobrazených v katastrálnej mape s priebehom hraníc v teréne je jasné, že hranica parc.č.490/3 v teréne je narušená a je v rozpore s vlastníckou hranicou parc.č.490/3 evidovanou v katastrálnej mape a to takým spôsobom, že hranica parcely 490/2 zasahuje do vlastníctva odporcov v 1. a 2.rade do parc.č.490/3. Odporcovia v 1. a v 2.rade uviedli, že na túto skutočnosť v roku 1995 ústne upozornili navrhovateľov, keď začali s výstavbou skleníka bez stavebného povolenia, ktoré upozornenie však navrhovatelia ignorovali. Správnu hranicu pozemkov tvorí jedna rovná priamka ako to vyplýva aj z porealizačného zamerania domu na parc.č.490/3 zo dňa 24.4.1986, ako aj z pozemkovej mapy THM vyhotovenej dňa 28.5.1986 Geodéziou MP Prešov.

Nakoľko o nároku navrhovateľov voči odporkyni v 7.rade je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd žalobu v tejto časti vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania vo vzťahu medzi týmito účastníkmi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie (vo vzťahu navrhovateľov a odporcov v 1. až 6.rade) oboznámením sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov, účastníckymi výpoveďami, písomnými podaniami

účastníkov a ich právnych zástupcov, ohliadkou nehnuteľností na mieste samom, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Z Notárskej zápisnice N 247/64, Nz 120/64 zo dňa 3.3.1964 spísanej na Štátnom notárstve v Košiciach, ako aj z Rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru výstavby v Košiciach č.Výst.3387-3/1964 zo dňa 26.3.1964 navrhovatelia v 1. a v 2.rade nadobudli kúpou nehnuteľnosti zapísané v pozemno- knižných M..Č..XXX P. M..Č..XXX M. K..Ú.. K. N. M. ako parc.č.1167/1 a 1167/3, ako stavebný pozemok so záhradou.

Podľa Rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice - Staré mesto, odbor výstavby č.1773/75 zo dňa 20.11.1975 boli vyvlastnené nehnuteľností za účelom prevedenia akcie IBV v Košickej Novej Vsi

- pod Furčou pre Česko-slovenský štát (ObNV Košice - Košická Nová Ves) od pôvodných vlastníkov, ktorými boli :

- Q. K. - zo záhrady zapísanej na R. Z. Č..XXX ako parc.č.487/1 (z celkovej výmery 1322 m2) vyvlastnených 1046m2, za finančnú náhradu v sume 19.151,-Sk,

- R. W. - zo záhrady zapísanej N. R. Z. Č..XXX ako parc.č.490/2 (z celkovej výmery 1210m2) vyvlastnených 1000m2, za finančnú náhradu v sume 9.320,-Sk.

Rozhodnutím Mestského národného výboru, finančný odbor v Košiciach č.j.evid.R-23/0/1977 bol odporcom v 3. a 4.rade dňa 8.6.1977 pridelený pozemok do osobného užívania, ako parc.č.487/3 v k.ú. Košická Nová Ves o výmere 679 m2, ktorý bol dovtedy vo vlastníctve Česko-slovenského štátu, v správe Obvodného národného výboru Košice - Košická Nová Ves k výstavbe rodinného domčeka, s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia (podľa doložky práv.28.7.1977) vzniká občanovi právo, aby s ním Obvodný národný výbor uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania k uvedenému pozemku.

Podľa snímky z pozemkovej mapy THM pod č.813-8-3601-341-1980 vyhotovenej na parc.č.490/3 správna hranica pozemkov medzi parc.č.490/3 a parcelou č.490/2 (teraz navrhovateľov v 1. a v 2.rade) ústiacou v parc.č.502/4 a končiacou v parc.č.182/1 je jedna rovná priamka.

Podľa Geometrického plánu Č..XXX-XXXX-XXX/XX (vyhotoveného za účelom porealizačného zamerania domu odporcu v 1.rade) správna hranica pozemkov medzi parc.č.490/3 (na ktorej je zameraný dom) a parcelou č.490/2 (teraz navrhovateľov v 1. a v 2.rade) ústiacou v parc.č.502/4 a končiacou v parc.č.182/1 je jedna rovná priamka.

Dňa 25.4.1995 odporca v 3.rade požiadal Miestny úrad Košická Nová Ves (doruč.26.4.1995) o určenie hranice pozemku a pozastavenie výstavby skleníka voči navrhovateľovi v 1.rade a právnemu predchodcovi navrhovateľov v 3. a 4.rade W. K., čo odôvodnil tým, že premeraním svojho pozemku parc.č.487/3 zistil, že tento má len 41 m2 (pridelený mu bol pozemok 15,10x45m), a navrhovateľ v 1.rade dňa 25.4.1995 začal výstavbu skleníka na cudzom pozemku a bez stavebného povolenia, na čo upozornil navrhovateľov v 1. a 2.rade aj za prítomnosti J.. Š. a požiadal ich o pozastavenie stavby.

Dňa 14.5.1995 odporca v 3.rade požiadal Katastrálny úrad v Košiciach, Správu katastra Košice - mesto o určenie hranice pozemku v katastri Košická Nová Ves podľa mapy 4-9/22 medzi parc.č.487/3 a parc.č.190/2 (W. K.) a parc.č.187/1 (W.Á. W.), pretože nezodpovedá výpisu z evidencie nehnuteľností a je kratšia o 4 bežné metre a teda jeho parcela má menšiu plochu o približne 50 m2, za ktorú pri prevode vlastníctva zaplatil, a za ktorú každým rokom platí daň z nehnuteľnosti. Teda požiadal Katastrálny úrad v Košiciach o vytýčenie hranice medzi parc.č.487/3

Odporcovia v 3. a vo 4.rade dňa 4.6.1996 podali na Obvodný súd Košice I žalobu voči navrhovateľovi v 1.rade a Q. K. o určenie hranice medzi parc.č.487/3 a parc.č.190/2 a 189/1, ktorú tvorí priamka vyznačená na snímke z pozemkovej mapy z 19.3.1990 plnou čiarou, nariadenia povinnosti odstrániť

svoje ploty postavené na prerušovanej čiare podľa snímku z pozemkovej mapy a tiež vydania plochy ohraničenej plnou a prerušovanou čiarou na snímke a plnými čiarami zobrazujúcimi na tejto snímke hranicu parcely 487/3 a parciel 190/3 resp. 189/2. Konanie bolo vedené pod sp.zn.č.14C/471/1996. Toto konanie bolo Uznesením z 19.1.1998 č.k.14C/471/96-18 zatavené a vec bola postúpená na rozhodnutie katastrálnemu odboru Okresného úradu Košice IV.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.č.3Sp/19/03-22 zo dňa 4.3.2004 (práv.24.5.2004) bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu - B. K. K. J. B..D..Č..S. zo dňa 26.5.2003 a vec bola vrátená na ďalšie konanie vo veci navrhovateľov Z. M., Q. K.Y., P. W., R. W. proti odporcovi Správe katastra Košice III, za účasti Q. E.L., J.. Z. E.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím odporca - Správa katastra Košice III potvrdil priebeh hranice pozemku medzi parc. KN č.487/3 a KN č.487/1, KN č.490/2 v K..Ú.. K. N. M. tak, ako sú evidované v súbore geodetických informácii katastrálneho operátu, avšak bolo zistené, že ide o sporný priebeh hranice medzi parc.č.487/3 a parc.č.190/2 a 189/1 (v katastri označené ako p.č.487/3, p.č.487/1 a p.č.490/2), pričom však určenia priebehu hranice v administratívnom konaní sa možno domáhať iba v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať, ak však už došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník sa má právo domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, spolu s vydaním nehnuteľnosti žalobou v občiansko-právnom konaní podľa . Vzhľadom na uvedené B.P. K. K. J. T. Č..S.-X/XXXX-X D. F. XX.X.XXXX v zmysle o správnom konaní zastavila konanie o určenie priebehu hranice pozemkov medzi parc.KN č.487/3 a KN č.487/1, KN č.490/2 v k.ú. Košická Nová Ves.

Dňa 15.11.2004 odporcovia v 3.a vo 4.rade podali na tunajšom súde žalobu voči terajším navrhovateľom v 1.a 2.rade, v ktorej žiadali odstránenie provizórneho plota medzi parc.č.487/3 a parc.č.490/2, zbúranie skleníka a vydanie žalobcom časti nehnuteľnosti podľa skutkového stavu Správy katastra Košice, konanie vedené pod sp.zn.č.21C/188/2004 je t.č. prerušené do času právoplatného skončenia vo veci č.k.38C/57/2007.

Dňa 15.11.2004 odporcovia v 1. a v 2.rade podali na tunajšom súde žalobu voči terajším navrhovateľom v 3.a 4.rade, v ktorej žiadali odstránenie provizórneho plota medzi parc.č.487/3 a parc.č.487/1, zbúranie skleníka a vydanie žalobcom časti nehnuteľnosti podľa skutkového stavu Správy katastra Košice, konanie vedené pod sp.zn.č.12C/372/2004 je t.č. prerušené do času právoplatného skončenia vo veci č.k.38C/57/2007.

Zo Znaleckého posudku č.5/2006 znalca J.. Q. P. zo dňa 27.11.2006, ktorého zadávateľom bol Okresný súd Košice I v konaní č.12C/372/2004 vyplýva záver, že v skutočnosti zameraná hranica medzi parc.č.487/3 a 487/1 je označená vo vytyčovacom náčrte bodkovanou čiarou medzi bodmi 5 a 4 podľa stavu z roku 1978, keď bol prevedený zápis do R. Č..XXX, po zriadení práva osobného užívania má táto hranica prebiehať tak, ako je to zakreslené v platnej katastrálnej mape (v prílohe č.1) a v deliacom geometrickom pláne č.34/1972 viď príloha č.2 a má prechádzať bodmi 21 a 22. V priloženom vytyčovacom náčrte, kde vytýčená hranica prechádza bodmi 21 a 22, ktoré sú v teréne označené kovovými rúrkami za prítomnosti navrhovateľa v 1.rade a odporcov je vykreslený stav z prevedeného merania body č.4 a 5 a stav po vytýčení body č.21 a 22. Miery medzi týmito bodmi sú z bodu 4 po bod č.22 je 2,5m; z bodu 22 po bod 21 je 9,21 m; z bodu 21 po bod 5 je 3,60 m; a z bodu 5 po bod 4 je 9,10 m s tým, že výmera tejto plochy je 24 m2. Zákres v katastrálnej mape nebolo potrebné vykonať, nakoľko tento stav je v mape zakreslený.

Geometrickým plánom č.67/2007 (ktorý predložili navrhovatelia spolu so žalobou) vyhotoveného Geotop Košice, s.r.o. Košice dňa 15.3.2007 za účelom oddelenia pozemkov parc.č.487/7 a parc.č.487/8 došlo k vytvoreniu dvoch nových parciel tak, že

- na parc.č.490/3 (vo vlastníctve odporcov v 1.,2.rade) bola vytvorená nová parc.č.487/7 ako diel 1 o výmere 2m2 (ktorý by mal patriť do vlastníctva navrhovateľom v 1.,2.rade),

- na parc.č.487/3 (vo vlastníctve odporcov v 3.,4.rade) bola vytvorená nová parc.č.487/7 ako diel 2 o výmere 6m2 (ktorý by mal patriť do vlastníctva navrhovateľom v 1.,2.rade),

- na parc.č.487/3 (vo vlastníctve odporcov v 3.,4.rade) bola vytvorená nová parc.č.487/8 ako diel 3 o výmere 17m2 (ktorý by mal patriť do vlastníctva navrhovateľom v 3.,4.rade),

- na parc.č.483/2 (vo vlastníctve odporkyne v 7.rade) bola vytvorená nová parc.č.487/8 ako diel 4 o výmere 9m2 (ktorý by mal patriť do vlastníctva navrhovateľom v 3.,4.rade).

Podľa kópie K.Á. V. K..Ú.. K. N. M. vyhotovenej v konaní vedenom W. B..D..Č..S. dňa 23.8.2007 pozemky navrhovateľov a odporcov priamo so sebou susedia a sú oddelené jednou priamkou smerujúcou od parc.č.502/4 až po ulicu Trnkovú po parc.č.482/1.

Na pojednávaní dňa 16.4.2009 právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že pozemok navrhovateľka v 3.rade spolu s manželom odkúpila za účelom výstavby rodinného domu, následne zadné časti tohto pozemku boli vyvlastnené na základe geometrického plánu v roku 1972, ktorý mal odčleniť z parciel navrhovateľov zadné časti pozemkov, na základe čoho boli vytvorené nové parcely a do zeme boli postavené kolíky, podľa ktorých navrhovatelia postavili ploty, navrhovatelia v 1.,2. rade do toho času nemali oplotenie, postavili nový plot v roku 1976 a tento stav bol dodržiavaný v prírode až do roku 2000, až do konania, kedy bol odporcami podaný návrh na určenie hraníc. Naliehavý právny záujem na určení vidí v tom, aby vlastnícke právo navrhovateľov bolo chránené vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré dlhodobo užívajú, pretože právny a skutkový stav je iný.

Na pojednávaní dňa 16.4.2009 právny zástupca odporcov v 3.až 6.rade uviedol, že pokiaľ sa v návrhu píše, že sa preložila hranica potom, ako došlo k vyvlastneniu pozemkov v roku 1972, tak toto nie je dôvod na posúvanie hranice pozemkov, pretože hranice sa majú meniť pri právnych skutočnostiach a právnych úkonoch.

Na pojednávaní dňa 17.6.2010 navrhovateľ v 1.rade vypovedal, že odkedy kúpili pozemok parc.č.490/2 odvtedy sa domnieva, že parcela v celom rozsahu, tak, ako ju užíva je jeho vlastníctvom, pretože tento pozemok nerušene užíval od jeho kúpy od roku 1964 do zhruba roku 1996, kedy odporcovia podali žalobu o odstránenie plota a kedy sa po prvýkrát dozvedel o tom, že by mu sporný pozemok nemal patriť. Uviedol, že v roku 1964 mal jeho pozemok výmeru 1876m2, z ktorej mu štát vyvlastnil 1000m2. Až po koniec celej parcely ešte o rozlohe 1876m2 bol betónový plot a kolíky, po vyvlastnení prišli geodeti, vytýčili zostávajúci pozemok po odčlenení 1000m2 kolíkmi a presne na tom mieste zhruba v roku 1974 postavili plot, ktorý tam bezo zmeny stojí dodnes. Na pozemku, ktorý je sporný majú postavený skleník, predtým tam stál fóliovník. Uviedol, že nevedel nič o nejakom technicko-hospodárskom meraní pozemkov v roku 1972.

Navrhovateľka v 2.rade na pojednávaní dňa 17.6.2010 vo svojej účastníckej výpovedi

uviedla, že pozemok kúpili dňa 3.3.1964 Y. R. N. P. Q. N., boli to tri pozemky rozdelené ako stavebné pozemky a tieto užívali celé roky až do času, dokiaľ bola časť z nich vyvlastnená. Následne po vyvlastnení pozemku prišiel A.N. S. z geodézie, ktorý označil zostávajúcu parcelu kolíkmi v teréne a na tom mieste potom postavili plot, v roku 1983 na pozemku postavili fóliovník a v roku 1995, po zbúraní fóliovníka na tom istom mieste postavili skleník. Po prvý krát sa o problémoch s pozemkom od odporcov dozvedeli až prostredníctvom žaloby v roku 1996, dovtedy nikdy za nimi nikto nebol a nedomáhal sa jej, preto sa po celý čas domnievajú, že je to ich parcela, že im patrí, za pozemok riadne platia daň z nehnuteľnosti. Čo sa týka výmery pozemku, ktorú užívajú, sami premeriavali zostatkovú časť pozemku po odrátaní vyvlastnenej časti, pričom im malo ostať 876m2, avšak meraním zistili, že majú len 741m2, ale ani to podľa nej nie je reálna výmera.

Navrhovateľka v 3.rade na pojednávaní dňa 17.6.2010 uviedla, že pozemok zdedil jej manžel po svojej matke, po vyvlastnení jeho časti prišli geodeti zamerať pozemok, vykolíkovať, na ktorom mieste potom

postavili plot. V dome na pozemku býva od roku 1975 a odvtedy užíva aj pozemky pod domom a záhradu, sú v nej posadené stromy, sadí sa tam sezónna zelenina, pozemky ešte pred rokom 1975 užívala nepretržite jej svokra. Po prvý krát sa dozvedela o tom, že s pozemkom je nejaký problém až zo žaloby v roku 1996, ktorú podávali odporcovia, dovtedy im nikto nič neoznámil, že by bol nejaký problém. Uviedla, že o technicko-hospodárskom meraní z roku 1972 nevie nič.

Na pojednávaní dňa 17.6.2010 navrhovateľka vo 4.rade vypovedala, že sporný pozemok v jednej polovici nadobudla v roku 1980 darovaním od svojich rodičov, v dome v súčasnosti nebýva, býva tam jej staršia dcéra, jej rodičia v dome bývali do roku 1976 keď ukončili výstavbu rodinného domu, ktorý začali stavať v roku 1970, do roku 1970 na pozemku bol sad čerešní vedľa bolo pole, sadila sa tam aj kukurica. V roku 1975 došlo k vyvlastneniu časti parcely 1046m2, s čím jej otec nesúhlasil, po vyvlastnení geodeti označili hranicu pozemku kolíkmi a podľa nich postavili plot, ktorý sa presúval na vykolíkovanú hranicu a od toho času sa plot nikdy nemenil. Po prvý krát sa dozvedela o tom, že si nárokuje na túto parcelu niekto iný, keď jej bola doručená žaloba o odstránenie plota. Uviedla, že keď v konaní č.12C/372/2004 na pojednávaní dňa 29.11.2005 povedala, že „susedia upozorňovali jej otca, že plot nie je na hranici“, tak tým myslela, že im a nie odporcom chýba výmera 84m2 oproti tomu, ako im bola vyvlastnená parcela a čo im malo zostať. Pred troma rokmi so svojim manželom postavila úplne nové oplotenie na rozhraní parciel 487/1 a 490/2 cez spornú parcelu, lebo staré pochádzalo zo 60-tych rokov, bolo vykývané, bolo treba dať nové.

Odporca v 1.rade na pojednávaní dňa 17.6.2010 uviedol, že pozemok nadobudol

kúpnou zmluvou od štátu vo výmere 680 m2 a hneď na to si ho dal zamerať pretože chcel začať stavať dom, preto do zeme na základe merania zabil kolíky v roku 1980, kedy už v roku 1980 na pozemku navrhovateľov dal do zeme na hranicu kolíky podľa porealizačného zamerania a oznámil navrhovateľovi v 1.rade, že pozemok, na ktorom majú postavený plot im nepatrí, avšak navrhovateľ v 1.rade nerešpektoval požiadavku a plot na tom mieste stojí až do dnešného dňa, v roku 1983 tam navyše postavili fóliovník nie na pevných základoch, bez povolenia a v roku 1995 aj skleník postavený na pevných základoch. Podľa neho mu celá parcela o výmere 680m2 patrí tak, ako ju kúpil, ale skutočný stav je iný, chýba mu 8m2, pričom platí daň za celkovú výmeru podľa R., teda za 680m2.

Odporca v 3.rade na pojednávaní dňa 17.6.2010 uviedol, že pozemok nadobudol od

štátu v máji 1980, odporca v 1.rade dal vymerať jednotlivé parcely a upozornil ho, že na jeho pozemku je plot navrhovateľov v 1. a 2. rade posunutý do pozemku odporcu v 1.rade o dva metre, na základe čoho aj on zistil, že plot navrhovateľov v 1. až 4.rade je do jeho pozemku posunutý. Na túto skutočnosť osobne v roku 1982 upozornil W. K. za prítomnosti W. Š., kedy sa oni dohadovali o posunutí pozemku ohľadne výstavby garáže u pána Š. a vyzval ho, aby uvoľnil pozemok v zmysle zakreslenia podľa katastrálnych máp. Pán K.Á. mu na to osobne vulgárne a agresívne odpovedal, že jemu chýbajú 3 metre a preto mu parcelu neuvoľní. V roku1988 odporca v 3.rade staval plot na hranici medzi pozemkami p.č.490/3 a svojím pozemkom p.č.487/3, ktorý nemohol dokončiť preto, že navrhovateľ neodstránil plot z pozemku.

Odporkyňa v 4.rade na pojednávaní dňa 17.6.2010 uviedla, že nielen navrhovateľom,

ale aj jej starým rodičom v roku 1977 vyvlastnil štát časť parcely, na základe čoho si zase oni mohli zakúpiť parcelu vyvlastnenú iným osobám a to bola konkrétne táto sporná parcela, od počiatku užívania tejto parcely vedeli, že pozemok navrhovateľov v 1. až 4.rade zasahuje do ich pozemku, v roku 1983-1984, bola osobne pri tom, keď od pána K. Ž.iadali, aby posunul svoj plot, pretože im výrazne zasahuje do pozemku, opakovane s ním riešili túto skutočnosť, ale nedoriešilo sa to, pretože z jeho strany nebol záujem, od roku 1988 sa opakovane dožadovali odstránenia plotu keď stavali plot na rozhraní parciel susediacich s odporcom v 1.rade, ale opätovne sa nedospelo k riešeniu, od roku 1994 je už široká dokumentácia domáhania sa tohto práva aj na súde.

Podľa M.W. D. R. M. Č..XXX okres Košice III, obec Košice-Košická Nová Ves, k.ú. Košická Nová Ves pozemok parc.č.490/3 o výmere 680 m2 zastavané plochy a nádvoria, spolu s domom postaveným na tomto pozemku súp.č.969 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2.rade, titulom nadobudnutia je OSU R.II. 56/78 - 39/78.

Podľa M. D. R. M. Č..XXX Y. K. J., Y. K.-K. N. M., K..Ú.. K. N. M. pozemok parc.č.487/3 o výmere 679 m2, zastavané plochy a nádvoria, spolu s domom postaveným na tomto pozemku súp.č.975 sú v podiele 4/10 v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 3. a 4.rade, titulom nadobudnutia je T. J. XXX/XX M..D.. XX/XX, M. W. X/XX M. M. odporcu v 5.rade a v podiele 3/10 vo vlastníctve odporcu v 6.rade, obaja titulom darovacej zmluvy V3398/06 zo dňa 16.5.2006.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č.557 okres Košice III, obec Košice-Košická Nová Ves, k.ú. Košická Nová Ves pozemok parc.č.483/2 o výmere 653 m2 zastavané plochy a nádvoria, spolu s domom súp.č.968 postaveným na tomto pozemku a garážou súp.č.20105 patria do výlučného vlastníctva odporkyne v 7.rade, v titule nadobudnutia je : Žiadosť o zápis domu M..D.. XX/ D. XX, Žiadosť o zápis garáže - Z-141/95 v.z. 55/94, v časti C R. v ťarchách je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania v prospech J.. Y. Š., N..XX.X.XXXX, D. W. M.-XX/XX, M..D..XX/XX.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č.254, okres Košice III, obec Košice-Košická Nová Ves, k.ú. Košická Nová Ves pozemok parc.č.490/1 o výmere 343 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č.490/2 o výmere 210m2 záhrady, parc.č.490/4 o výmere 130 m2 záhrady (spolu 683 m2) a dom súp.č.368 postavený na pozemku parc.č.490/1 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1.a 2.rade, titulom nadobudnutia je kúpa R I 207/64 - vz. 4/72.

Podľa výpisu z R. M.Í. Č..XXX, okres K.J. J., Y. K.-K. N. M., K..Ú..K. N. M. pozemok parc.č.487/1 o výmere 276m2 záhrady, 487/2 o výmere 306 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č.487/4 o výmere 152 m2 záhrady (v celkovej výmere 734 m2) sú v podielovom spoluvlastníctve v 1/2 Q. K. titulom nadobudnutia darovacej zmluvy R I.500/71 vz.3/72 a v 1/2 M. Z. na základe darovacej zmluvy R I.42/92 vz.171/93.

Dňa 19.1.2011 súd vykonal ohliadku posudzovaných nehnuteľností na mieste samom, za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov, na základe ktorej súd skonštatoval, že sporné parcely č.487/7 a č.487/8 (označené podľa X. XX/XXXX) užívajú navrhovatelia a hranice týchto pozemkov sa nachádzajú na pozemkoch odporcov. Pozemok navrhovateľov v 1.,2.rade, ktorý priamo susedí s pozemkami odporcov v 1. až 6.rade, na konci záhrady ohraničuje drôtené pletivo bez pevných stavebných základov, v zadnej časti pozemku je postavený skleník na murovaných základoch. Pozemok navrhovateľov v 3.,4.rade, ktorý priamo susedí s pozemkami odporcov v 3. až 7.rade, na konci záhrady ohraničuje drôtené pletivo bez pevných stavebných základov, v zadnej časti pozemku sú posadené ovocné stromy. Naľavo od pozemku navrhovateľov v 1, 2.rade je pozemok suseda W.. Š., napravo je pozemok suseda W.. F.. Aj z pohľadu na mieste samom na líniu hranice susedných pozemkov je zrejmé, že hranice pozemkov navrhovateľov zasahujú do pozemkov odporcov, z tohto pohľadu nie je zohľadnený priebeh hranice v jednej priamke podľa katastrálnej mapy.

Na pojednávaní dňa 20.1.2011 právna zástupkyňa navrhovateľov navrhla, aby v konaní boli vypočutí ďalší svedkovia a to pán Š.Č., sused navrhovateľov v 1. a 2. rade, Anna Tešinská, dcéra navrhovateľov v 1. a 2.rade, M. S. na preukázanie skutočnosti ako došlo k oddeleniu parciel a či došlo k námietkam zo strany odporcov a takisto na dobromyseľnosť vo vydržaní sporného pozemku. Uviedla, že k vydržaniu pozemkov navrhovateľmi boli jednoznačne splnené zákonné podmienky, pretože pozemky, ktoré navrhovatelia kúpili boli určené výmerou v roku 1964 a po vyvlastnení im mala zostať určitá výmera, tento zostatok však nie je taký, aký má byť. Navrhovatelia v konaní potvrdili, že ešte predtým ako bolo dané rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov prišiel buldozér a v zadnej časti záhrady im boli násilné odstránené ovocné stromy a z geodézie zamestnanci im určili priebeh hranice kolíkmi, na základe čoho sa postavilo oplotenie. Dobromyseľnosť navrhovateľov spočíva v tom že po celý čas sú presvedčení, že im táto parcela vzhľadom na odpočítanie vyvlastnenej parcely jednoznačne patrí, zobrali si len to, čo im má patriť. O tom, že ide o spornú časť pozemku, ktorá je v rozpore so snímkou z katastrálnej

mapy z roku 1980 sa navrhovatelia v 1. až 4.rade dozvedeli v roku 1995, kedy odporca v 3.rade si dal vyhotoviť geometrický plán na zameranie svojho domu, bolo to síce len zameranie domu, ale už vtedy sa dozvedeli o tom, že ide o spornú parcelu. V závere právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že o tom, že pozemky boli zamerané sa navrhovatelia dozvedeli v roku 1995, ale nemali vedomosť o tom, že by to neboli ich pozemky, po prvý krát sa reálne mohli dozvedieť o sporných pozemkoch až keď im bola zo súd doručená žaloba na vyjadrenie.

Na pojednávaní dňa 20.1.2011 odporca v 5.rade uviedol, že okolnosti vydržania sporných pozemkov navrhovateľmi mu nie sú známe, pretože u rodičov už dlho nebýva.

Na pojednávaní dňa 20.1.2011 právny zástupca odporcov v 3. -6. rade uviedol, že vtedy platný zákon ktorý bol účinný od 1.4.1983 neumožňoval vydržanie, neskoršia právna úprava od 1.4.1983 toto vydržanie v obmedzenej miere už pripustila. Podľa však navrhovateľom nanajvýš mohlo vzniknúť právo, aby s nimi boli uzavreté dohody o osobnom užívaní pozemku, pretože do účinnosti tohto zákona nedošlo, avšak toto právo si mohli uplatniť do jedného roku od účinnosti tohto zákona a toto navrhovatelia neurobili, preto im právo zaniklo. Z toho vyplýva, že vydržanie mohli nadobudnúť nie vlastnícke právo, ale právo na zriadenie dohody o osobnom užívaní tohto pozemku. Ani jednu z týchto možností navrhovatelia nevyužili. Od 1.1.1992 nie je dobromyseľnosť na strane navrhovateľov dobromyseľnosť, pretože od 1995 odporcovia podávali žaloby, ako aj iné úkony na uplatnenie ich práva. V závere právny zástupca odporcov v 3. až 6.rade uviedol, že vydržacia lehota bola prerušená podaním žaloby, nie doručením žaloby zo súdu. Čo sa týka intertemporálnych ustanovení v zmysle novely z roku 1992 na tento prípade sa vzťahuje , preto vydržacia doba dobehla ešte pred účinnosťou tejto novely .

Súd návrh navrhovateľov v 1. až 4.rade na pojednávaní dňa 20.1.2011 na doplnenie dokazovania vo vzťahu k odporcom v 1. až 6.rade zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko ďalšie svedecké výpovede by žiadnym spôsobom (vzhľadom na právny záver súdu o dôvodnosti nároku navrhovateľov) neovplyvnili rozhodnutie vo veci samej.

Právo osobného užívania, ktoré vzniklo odporcom k sporným pozemkom súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase vzniku tohto práva odporcom, t.j. podľa v znení účinnom do 1.4.1983 a vyhl.č. o správe národného majetku.

Podľa zdrojom osobného vlastníctva je predovšetkým práca občana v prospech spoločnosti.

Podľa osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.

Podľa právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.

Podľa užívateľ má právo užívať pozemok pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti, a to v súlade s účelom, pre ktorý bolo toto právo zriadené.

Podľa rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

Podľa vyhl.č. o správe národného majetku organizácia môže prenechať za odplatu na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu (napr. na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, prípadne garáže, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Prenechávanie pozemkov na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou.

Podľa vyhl.č. o správe národného majetku rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania ( a nasl. ) vydá okresný národný výbor, v obvode ktorého je pozemok.

Na posúdenie vydržania pozemkov súd aplikoval , účinnej od 1.1.1992 (ďalej v texte len ).

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V zmysle vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

V zmysle oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

V zmysle takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktorú môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().

V zmysle do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

V zmysle pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerané ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa , prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.1992 (z. č. 509/1991 Zb) právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

Podľa prechodných ustanovení k úpravám činným od 1. januára 1992 () ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ( a nasl.).

Podľa prechodných ustanovení k úpravám činným od 1. januára 1992 () ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Ide o určovaciu žalobu, ktorá má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Predmetom tohto konania je určenie, že parcela č.487/7, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade, parcela č.487/8 patrí do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 3. a 4. rade a tiež určenie, že hranica medzi parcelami č.487/1 a č.487/6 na R. Č..XXX, parcelami 483/4 na R. Č..XXX, prebieha v bodoch tak, ako bude vyznačená geometrickým plánom v znaleckom posudku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, že hranica medzi parcelami č. 490/2 vedenej na R. Č.. XXX a parcelami 487/6 na R. Č.. XXX a parcelou 490/5 na R. Č.. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves prebieha v bodoch tak, ako bude vyznačená geometrickým plánom v znaleckom posudku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Súd preto naliehavý právny záujem posudzoval pre oba nároky navrhovateľov samostatne.

Pre určenie, či sporné pozemky (parc.č.487/7 a 487/8) patria do vlastníctva navrhovateľov mal súd naliehavý právny záujem u navrhovateľov preukázaný, pretože v prípade úspechu v tomto konaní o tomto nároku by došlo k zmene zápisu vlastníckych práv k sporným pozemkom v katastri nehnuteľnosti, a v takom prípade je vždy vo veci daný naliehavý právny záujem.

V danom prípade navrhovatelia tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom (ide o časť parciel vo vlastníctve odporcov) ako parc.č.487/7 a parc.č.487/8 (sú to novovytvorené parcely, ktoré podľa GP č.67/2007 vznikli odčlenením dielov 1-4 z parc.č.490/3 a z parc.487/3, ďalej v texte len: sporné pozemky) na základe vydržania nakoľko tieto pozemky nepretržite užívajú ako svoje vlastné už od času ich nadobudnutia od roku 1964. Navrhovatelia zhodne tvrdia, že „po vyvlastnení parciel im mala zostať určitá výmera, preto si zobrali len to, čo im patrí“. Tiež poukázali na dlhoročnú súdnu prax aplikovanú aj v Uznesení Krajského súdu v Košiciach pod č.k.1Co/351/2006-166 zo dňa 28.9.2007, podľa ktorej, „ak vlastníci svoje pozemky v minulosti pokojne a dobromyseľne užívali, stala sa hranica v teréne obvykle následkom vydržania aj hranicou vlastníckou a to bez ohľadu na to, či bola v súlade so správnou hranicou mapovou, alebo nie a to aj za predpokladu, ak mapová hranica pred vydržaním bola správna a z toho pohľadu je potrebné považovať túto hranicu za právne relevantnú“, na základe čoho sa domnievajú, že

aj v tomto prípade by sa hranice pozemkov v teréne mali rešpektovať a to aj s ohľadom na to, že až do roku 1995 pokojne a nerušene užívali sporné pozemky, teda do času, kedy sa všetci dozvedeli o žalobe o určenie sporných hraníc pozemkov.

Odporcovia v 1. až 6.rade v celom rozsahu neuznali nárok navrhovateľov, nakoľko im tieto pozemky boli pridelené v určitej výmere a skutočnosť nezodpovedá právnemu stavu na liste vlastníctva ani v katastrálne mape a od roku 1987 sa doposiaľ neúspešne domáhajú od navrhovateľov vydania sporných pozemkov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania (z listov vlastníctva, geometrických plánov, z rozhodnutia Správy katastra Košice Č..S.-X/XXXX J.) mal súd u navrhovateľov v 1. a v 2.rade preukázané, že :

- v roku 1972 bol zápisom kúpnej zmluvy (R I-207/64) založený R. Č..XXX M. K..Ú..K. N. M., na základe ktorej sa stali vlastníkmi parcely č.1167/1 o výmere 1876 m2 (X. Č.. F.-XXX-XX/XXX/XXX-XX),

- v roku 1972 prebehlo v K..Ú..K. N. M. technicko-hospodárske mapovanie (THM), na základe čoho k premeraniu skutkového stavu v teréne a do R. Č..XXX zapísaná W. K. Č..XXX/X (záhrada - 121 m2), parc. KN č.490/1 (zastavaná plocha-473 m2),

- v roku 1976 bola podľa Vyvlastňovacieho rozhodnutia (č.1773/75-Lu) za účelom uskutočnenia IBV (individuálna bytová výstavba) v Košickej Novej Vsi vyvlastnená časť parcely K. Č..XXX/X Y. výmere 1000 m2 v prospech Československého štátu - ObNV Košice - Košická Nová Ves,

- podľa Geometrického plánu Č..XXX-XXX-XXXX-XX sa vyvlastnená časť pozemku stala súčasťou novovytvorených parciel o.i. aj parcely KN č. 487/3,

- v roku 1983 v rámci komplexnej údržby evidencie nehnuteľností bolo vykonané prešetrenie evidovaného stavu parciel v katastri nehnuteľností so skutkovým stavom v teréne, na základe čoho zistené zmeny boli zaevidované do listov vlastníctva a do katastrálnych máp a teda parcela K. Č..XXX/ X bola rozdelená na parcelu KN č.490/4 (záhrada-130 m2), parcelu KN č.490/1 (zastavaná plocha-343 m2),

- v roku 2008 na základe ROEP - obnovy katastrálneho operátu (M..D..XXX/XXXX) došlo k usporiadaniu parciel a sú tu evidované parcely č.490/1, 490/2, 490/4 a 490/6 o celkovej výmere 701 m2,

u navrhovateľov v 3. a v 4.rade mal súd preukázané, že :

- v roku 1972 bol zápisom darovacej a odstupnej zmluvy R I 500/71 založený R. Č..XXX, M. K..Ú..K. N. M., podľa ktorej V. K.Á. darovala svoj spoluvlastnícky podiel (pôvodne evidovaný v pozemno-knižnej vložke Č.. XX K..Ú.. K. N. M.) na pozemno-knižnú parcelu č. 1168 označenú v geometrickom pláne č. F.-XXX-XX/XXX-XXX/XX ako diel „a“ o výmere 1052 m2 v prospech Q. K. (manžela navrhovateľky v 3.rade) a súčasne Q. Š. P. Q. Š.Á. T..C. odstúpili časť svojej pozemno-knižnej parcely č.1167/3 (pôvodne evidovanej v pozemno-knižnej vložke č.939) označenú v X. Č..F.-XXX-25/203-920/64 ako diel „b“ o výmere 811 m2 v prospech Q. K.P. a tieto diely sa stali súčasťou novovzniknutej parcely Z. Č..XXXX/ X o výmere 1863 m2,

- v roku 1972 prebehlo v K..Ú..K. N. M. technicko-hospodárske mapovanie (THM), na základe čoho k premeraniu skutkového stavu v teréne a v R. Č..XXX bola parcela EN č.1167/2 prečíslovaná na parcelu K. Č..XXX/1 (záhrada-1322 m2), parcela K. Č..XXX/X (zastavaná plocha-458 m2), z poznámky správy katastra vyplýva, že vlastníci (t.č. Mária K.) boli so zmenami údajov o parcelách oboznámení, čo potvrdili podpisom,

- v roku 1976 bola podľa Vyvlastňovacieho rozhodnutia (č.1773/75-Lu) za účelom uskutočnenia IBV (individuálna bytová výstavba) v Košickej Novej Vsi vyvlastnená časť parcely KN č.487/1 o výmere 1046m2 v prospech Československého štátu - ObNV Košice - Košická Nová Ves,

- podľa Geometrického plánu Č..XXX-XXX-XXXX-XX sa vyvlastnená časť pozemku stala súčasťou novovytvorených parciel o.i. aj parcely K. Č..XXX/X,

- v roku 1983 v rámci komplexnej údržby evidencie nehnuteľností bolo vykonané prešetrenie evidovaného stavu parciel v katastri nehnuteľností so skutkovým stavom v teréne, na základe čoho zistené zmeny boli zaevidované do listov vlastníctva a do katastrálnych máp a teda parcela K. Č..XXX/X bola rozdelená na parcelu K. Č..XXX/X (záhrada-152 m2) a parcelu KN Č..XXX/X (zastavaná plocha-306 m2),

- v roku 1993 na základe darovacej zmluvy R I 1142/92 Q. K. daroval navrhovateľke vo 4.rade (svojej dcére) podiel vo veľkosti 1-ice k nehnuteľnostiam zapísaných v liste M. Č.. XXX M. K..Ú..K. N. M.,

- v roku 2008 na základe ROEP - obnovy katastrálneho operátu (M..D..XXX/XXXX) došlo k usporiadaniu parciel a sú tu evidované parcely č.487/1, 487/2, 487/4 a 487/5 o celkovej výmere 689 m2.

u odporcov v 1. a 2.rade mal súd preukázané, že :

v roku 1978 bol v K..Ú..K. N.Á. M. zápisom dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku (Y. T. J. XX/XX) založený R. Č..XXX, podľa ktorej dohody odporcovia od štátu nadobudli pozemok parc.č.490/3 o výmere 680 m2 za účelom výstavby rodinného domu,

- v roku 1993 sa v katastri nehnuteľností v R. M. Č.. XXX v katastrálnom území

K. N. M. zaevidovala zmena práva osobného užívania pozemku na vlastníctvo fyzickej osoby,

- v roku 2002 na základe žiadosti o zápis nehnuteľností a priloženého geometrického plánu

Č.. XXX-XXXX-XXX/XX bol do R. M. Č.. XXX v katastrálnom území K. N. M. zapísaný dom s.č. 969 na parcele K. Č.. XXX/X,

- v roku 2008 na základe ROEP - obnovy katastrálneho operátu (v.z.296/2008) došlo

k usporiadaniu parciel a sú tu evidované parcely č.490/3, 490/5 o celkovej výmere 686 m2.

u odporcov v 3. až 6.rade mal súd preukázané, že :

- v roku 1978 bol v k.ú.Košická Nová Ves zápisom dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku (OSU R II 157/78) založený R. Č..XXX, podľa ktorej dohody odporcovia v 3. a 4.rade od štátu nadobudli pozemok parc.č.487/3 o výmere 679 m2 za účelom výstavby rodinného domu,

- v roku 1993 sa v katastri nehnuteľností M. R. M. Č.. XXX v katastrálnom území Košická Nová Ves zaevidovala zmena práva osobného užívania pozemku na vlastníctvo fyzickej osoby,

- v roku 1994 na základe žiadosti o zápis nehnuteľností a priloženého geometrického plánu č. XXX- XXXX-XXX/XX bol do listu vlastníctva č. 550 v katastrálnom území Košická Nová Ves zapísaný dom s.č. 975 na parcele KN č. 487/3

- v roku 2006 sa na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.5.2006 (V3398/06) sa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na R. Č..XXX stali aj odporcovia v 5. a 6.rade každý v 3/10- inách,

- v roku 2008 na základe ROEP - obnovy katastrálneho operátu (M..D..XXX/XXXX) došlo k usporiadaniu parciel a sú tu evidované parcely č.487/3, 487/6 o celkovej výmere 685 m2.

Správa katastra Košice v rozhodnutí č.H-1/2000 ako správny orgán na základe porovnania tvaru vyššie sporných parciel v starom a v novom katastrálnom operáte a porovnaním výmer starých a nových parciel konštatovala, že stav evidovaný v katastrálnej mape je správnym a záväzným údajom katastra nehnuteľností a je v súlade so stavom evidovaným v listoch vlastníctva.

Podľa predloženej snímky z pozemkovej mapy k THM (č.813-8-3601-341-1980) z roku 1980, podľa Geometrického plánu č.244-3601-373/85 z roku 1985, ako aj podľa kópie z katastrálnej mapy vyhotovenej v konaní vedenom pod sp.zn.č.H1/00 dňa 23.8.2007 vyplýva záver, že pozemky

navrhovateľov a odporcov priamo so sebou susedia a sú oddelené hranicou zistenou v správnom konaní, ktorou je jedna priamka smerujúca od parc.č.502/4 až po ulicu Trnkovú, po parc.č.482/1. Tento záver vyplýva aj z Geometrického plánu č.67/2007 (ktorý predložili navrhovatelia spolu so žalobou, vyhotoveného Geotop Košice, s.r.o. Košice) zo dňa 15.3.2007, ktorý už zohľadňuje skutkový stav podľa hraníc určených oplotením navrhovateľov a z čoho jednoznačne vyplýva, že oproti právnemu stavu (podľa snímok z pozemkovej mapy) ide o posun hraníc navrhovateľov smerom do pozemkov odporcov takto:

- pozemok parc.č.490/2 (vo vlastníctve navrhovateľov v 1.,2.rade) zasahuje do pozemku parc.č.490/3 (vo vlastníctve odporcov v 1.,2.rade) označený ako sporný diel 1 (parc.č.487/7) o výmere 2m2,

- pozemok parc.č.490/2 (vo vlastníctve navrhovateľov v 1.,2.rade) zasahuje do pozemku parc.č.487/3 (vo vlastníctve odporcov v 3. až 6.rade) označený ako sporný diel 2 (parc.č.487/7) o výmere 6m2,

- pozemok parc.č.487/1 (vo vlastníctve Q. K. a odporkyne v 4.rade) zasahuje do pozemku parc.č. 487/3 (vo vlastníctve odporcov v 3. až 6.rade) označený ako sporný diel 3 (parc.č.487/7) o výmere 17m2.

Aj znalec vo svojom Znaleckom posudku č.5/2006 zo dňa 27.11.2006 (zadávateľom bol Okresný súd Košice I v konaní č.12C/372/2004) konštatoval, že „v skutočnosti zameraná hranica medzi parc.č.487/3 a 487/1 má prebiehať tak ako je to zakreslené v platnej katastrálnej mape, v deliacom geometrickom pláne č.34/1972, teda v priamke a má prechádzať bodmi 21 a 22“

Na základe porovnania priebehu hraníc parciel zobrazených v platnej katastrálnej mape (ale aj v deliacom geometrickom pláne č.34/1972, a v ďalších citovaných listinných dôkazoch) s priebehom hraníc v teréne (na základe ohliadky) súd dospel k záveru, že hranica medzi pozemkami navrhovateľov a odporcov by mala prebiehať v jednej priamke, v teréne však pozemky navrhovateľov zasahujú (v rozsahu žalovanej výmery) do pozemkov odporcov, ktoré navrhovatelia užívajú a ku ktorým vlastníctvo mali nadobudnúť vydržaním.

Vydržanie je osobitný, originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: 1) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2) držba musí byť oprávnená počas celej zákonom ustanovenej doby 3) držba musí byť nepretržitá, pričom pokiaľ ide o nehnuteľnosti, táto doba je desať ročná. Pre započítanie uplynulých dôb pre započítanie tejto nepretržitej doby užívania je významné intertemporálne ustanovenie umožňujúce občanovi započítať aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa, ako aj ustanovenie zákona č.509/91 Z.z. umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.

Predmetom vydržania môžu byť podľa veci, ktoré môžu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov a sú to veci hnuteľné alebo nehnuteľné (), ďalej pokiaľ to ich povaha pripúšťa aj práva alebo iné majetkové hodnoty.

Zákon v pripúšťal možnosť, že ak by išlo o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať dobu, po ktorú jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona a tiež podľa možnosť, podľa ktorého, ak vzniklo pred dňom účinnosti tohto zákona občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, avšak do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, poprípade k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, s tým, že ak si neuplatní oprávnený svoje právo do jedného roku od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Zo znenia tejto právnej normy vyplýva, že sa vzťahuje (len) na prípady, kedy príslušný správny orgán vydal rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania ( v znení platnom do 1. 1. 1992). Aplikácia týchto ustanovení je však vždy prípustná len za predpokladu,

že osoba splnila podmienky, na ktoré v znení platnom do 1. 1. 1992 viazal vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku v dôsledku jeho vydržania pre štát.

Skutkový stav v prejednávanej veci však bráni aplikácii uvedených zákonných ustanovení, nakoľko sporné pozemky nikdy neboli štátom pridelené navrhovateľom (hoc aj neplatnou dohodou o zriadení práva osobného užívania, nikdy im štát tieto pozemky na užívanie neodovzdal) ale naopak, v roku 1975 sa na základe vyvlastňovacieho dekrétu ich vlastníkom stal štát, so správou národného výboru, ktorý ich v roku 1978 platnou a účinnou dohodou o zriadení práva osobného užívania na podklade svojho rozhodnutia pridelil na užívanie odporcom v 1. až 4.rade. Týmto boli sporné pozemky presunuté z dispozície štátu do dispozície odporcov a boli po celý čas zaťažené platnou dohodou o zriadení práva osobného užívania a teda navrhovateľom vo vydržiavaní bránila práve táto skutočnosť, pretože sa tejto situácie vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam ocitli tri strany (vlastník-užívateľ-držiteľ).

Záujem spoločnosti si vyžiadal, aby aj u tzv. „nedoložených“ právnych vzťahov došlo na právnom základe k súladu právneho stavu so skutočným stavom, preto pripustil vydržanie nehnuteľností aj na základe neperfektných právnych úkonov. Vždy však muselo ísť o vôľu vlastníka nehnuteľnosti odovzdať ju užívateľovi na základe právneho úkonu, ktorý napr. nezodpovedal vtedy platnej právnej úprave alebo chýbala registrácia na štátnom notárstve, atď. Podľa , by napríklad prichádzalo do úvahy, ak by štát navrhovateľom pridelil tieto sporné pozemky do osobného užívania, ale táto dohoda by bola z nejakého dôvodu neplatná, alebo by navrhovatelia vydržiavali dovtedy nikomu nepridelený štátny pozemok.

Avšak skutočnosť, že režim užívania sporných parciel () bol platne zriadený štátom a to dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemkov v prospech odporcov od roku 1978 súčasne bránila navrhovateľom vydržaniu vlastníckeho práva voči štátu a vzniku „práva na uzavretie dohody“ o zriadení práva osobného užívania pozemkov a tiež bránila aj vydržaniu samotného „práva osobného užívania pozemkov“ voči odporcom, pretože tento právny inštitút (právo osobného užívania) bol založený na direktívnom rozhodnutí štátu, nie na vôli zmluvných strán a teda ako taký, nebol záväzkovo právnym vzťahom, preto sa ako nespôsobilý predmet vydržania sa nedal vydržať.

Vydržanie „vlastníckeho práva“ k sporným pozemkom preto zo strany navrhovateľov by prichádzalo do úvahy najskôr až od zmeny právneho režimu odporcov k sporným pozemkom od 1.1.1992, kedy z vlastníctva štátu prešli zo zákona do ich vlastníctva a to za splnenia zákonnom predpokladaných podmienok, a to spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená počas celej zákonom ustanovenej doby a držba musí byť nepretržitá, pričom pokiaľ ide o nehnuteľnosti, táto doba je desať ročná. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené zákonné náležitosti, musí sa preukázať faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie práva, vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi patrila a dobrá viera, že mu vec, alebo vykonanie práva patria.

Práve najdôležitejším a prvotným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ veci je počas celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov v držbe veci dobromyseľný (bona fide).

Túto skutočnosť súd vždy vyhodnotí objektívne, nie zo subjektívneho hľadiska držiteľa a z hľadiska jeho osobného presvedčenia, že mu vec patrí. Pri tomto je potrebné mať na zreteli, že mať dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav a nemožno ho priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolnosti, z ktorých sa so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne možno od neho požadovať a ako sa navonok prejavuje. Základom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, či mohol, alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, ktorú fakticky ovláda, alebo právo vykonáva patria. Okolnosť dobromyseľnosti musí vždy v spore preukázať držiteľ veci, čiže v danom prípade navrhovatelia v 1. až 4.rade. Naopak ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Navrhovatelia všetci zhodne dobromyseľnosť v držbe sporných pozemkov odôvodňujú chýbajúcou výmerou svojich pozemkov po odpočítaní vyvlastnenej časti parcely v roku 1975, pretože navrhovateľom v 1. a 2.rade mal po odpočítaní zostať pozemok o výmere 876m2 (1876m2 -1000 m2) a navrhovateľom v 3. a 4.rade mal po odpočítaní zostať pozemok 834m2 (1880 m2 - 1046 m2). Na základe toho tvrdia, že „si zobrali len to, čo im patrí“.

Dôvody, pre ktoré súd nemal u navrhovateľov v 1. až 4.rade preukázanú dobromyseľnosť v užívaní sporných pozemkov sú, že :

1, navrhovatelia po celý čas mali možnosť sa dozvedieť, že sporné pozemky sú zaťažené právom osobného užívania zriadeného štátom v prospech odporcov (do roku 1992) a že nie sú v ich vlastníctve

- túto skutočnosť evidoval zápis v katastri nehnuteľností na jednotlivých R. pod poznámkou titul nadobudnutia u odporcov v 1.,2.rade (T. J. XX/XX) u odporcov v 3.,4.rade (T. XXXX/XX), tieto informácie boli verejne dostupné (zásada verejnosti katastra) a nemohli sa teda domnievať, že pozemok nikomu nepatrí,

2, navrhovatelia mali viac možností ako sa dozvedieť skutočnú výmeru svojich pozemkov - o zmenách vo výmere jednotlivých parciel patriacich navrhovateľom, ako aj v členení jednotlivých parciel v katastrálnom operáte od ich nadobudnutia v roku 1964 boli navrhovatelia prostredníctvom správy katastra opakovane riadne informovaní, tak tomu bolo v roku 1972 - kedy v K..Ú.. K. N. M. prebehlo Technicko-hospodárske mapovanie (THM), na základe čoho boli jednotlivé parcely navrhovateľov premerané, prečíslované a upravené v katastrálnom operáte tak, aby to zodpovedalo skutkovému stavu, na základe čoho bola upravená výmera pozemkov u navrhovateľov v 1. a 2.rade z 1876 m2 na 1683 m2, t.j. o 193 m2 menej, u navrhovateľov v 3. a 4.rade z 1863 m2 na 1780 m 2, t.j. o 83 m2 menej, ďalej aj na základe Vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1976, podľa ktorého sa výmera u navrhovateľov v 1. a 2.rade zmenšila o 1000 m2 (1683 m2) a zostal im pozemok o výmere 683m2, u navrhovateľov v 3. a 4.rade sa výmera zmenšila o 1046 m2 (z 1780 m 2) a zostal im pozemok o výmere 734 m2, ďalej aj pri Komplexnej údržbe evidencie nehnuteľností v roku 1983, kedy bolo opätovne vykonané prešetrenie evidovaného stavu parciel v katastri nehnuteľností so skutkovým stavom v teréne a zistené zmeny boli opätovne zaevidované do listov vlastníctva a do katastrálnych máp a naposledy boli zmeny v katastrálnom operáte na pozemkoch navrhovateľov vykonané v roku 2008, kedy bol v K..Ú.. K. N. M. vykonaný ROEP (obnova katastrálneho operátu), podľa ktorého v súčasnosti (podľa najnovšieho výpisu z listu vlastníctva) navrhovatelia v 1. a 2.rade majú pozemok (parc.č.490/1, 490/2, 490/4, 490/6) o celkovej výmere 701m2, navrhovateľka v 4.rade a Q. K. majú pozemok (parc.č. 487/1, 487/2, 487/4, 487/5) o celkovej výmere 689 m2 ,

3, dobromyseľnosť, ako základný predpoklad pre vydržanie vlastníckeho práva nemožno postaviť na omyle navrhovateľov o tom, že im geodeti „nesprávne“ vykolíkovali pozemky, pretože tvrdia tvrdia, že v súčasnosti stojaci plot, ktorý ohraničuje sporné parcely postavili v roku 1975 potom, ako im geodeti „vykolíkovali“ pozemky po vyvlastnení. Toto zhodné tvrdenie navrhovateľov, že „si ploty postavili na hranici, ako bola geodetmi v roku 1975 vykolíkovaná“ sa javí byť súdu nedôveryhodné, pretože to by vlastne znamenalo, že len v ich prípade na celej Furčianskej ulici išlo o „nesprávne“ vykolíkovanie parciel geodetmi a v rozpore s platnou katastrálnou mapou, a ak by tomu aj tak bolo, aj tak záväzným pre určenie hraníc nie je „vykolíkovanie parcely v teréne“, ale právny stav evidovaný v katastrálnej mape, ktorý jednoznačne nasvedčuje záveru, že navrhovatelia v 1. - 4. rade si vedome postavili ploty na pozemkoch odporcov,

4, a napokon dobromyseľnosť musí trvať počas celej doby držby pozemkov, čo však takisto bolo (ako ďalej uvedené) nepreukázané.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľom v 1. až 4.rade chýbala dobromyseľnosť, ako základný predpoklad pre vydržanie vlastníckeho práva, ktorá tu musí byť preukázaná počas celej 10 ročnej držby nehnuteľnosti, pretože svoje nároky na sporné pozemky postavili na omyle, že im sporné pozemky patria, preto, že po vyvlastnení im mala zostať určitá výmera pozemkov a keďže chýbala, tak si zobrali len to, čo im patrilo.

Ako už bolo vyššie uvedené po prvýkrát by navrhovatelia za predpokladu, že by boli dobromyseľní, mohli začať (vyššie zdôvodnené) vydržiavať vlastnícke právo k sporným pozemkom od 1.1.1992, kedy sa odporcovia stali ich vlastníkmi. Z výsledkov vykonaného dokazovania je preukázané, že odporcovia v 3. a 4.rade dňa 4.6.1996 podali na Obvodný súd Košice I žalobu voči navrhovateľovi v 1.rade a voči Q. K., ktorou sa domáhali určenia hraníc medzi parc.č.487/3 a parc.č.190/2 a 189/1, ktorú tvorí priamka vyznačená na snímke z pozemkovej mapy z 19.3.1990 plnou čiarou, ďalej sa domáhali nariadenia povinnosti odstrániť svoje ploty postavené na prerušovanej čiare podľa snímku z pozemkovej mapy a tiež vydania plochy ohraničenej plnou a prerušovanou čiarou na snímke a plnými čiarami zobrazujúcimi na tejto snímke hranicu parcely 487/3 a parciel 190/3 resp. 189/2, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn.č. . Všetci navrhovatelia zhodne vo svojich výpovediach potvrdili, že od toho času už vedeli o nárokoch odporcov v súvislosti so spornými parcelami.

Preto so zreteľom ku všetkým okolnostiam po tomto dátume žiaden z navrhovateľov a ani právny predchodca navrhovateľky v 3. a 4.rade Q. K., ktorý zomrel v roku 2000 už nemohol byť dobromyseľný v držbe sporných pozemkov.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľov v 1.až 4.rade o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č.487/7 a parcele č.487/8 v katastrálnom území Košická Nová Ves je pre nesplnenie zákonom požadovaných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva nedôvodný, preto žalobu v tejto časti zamietol. Vychádzajúc z tohto právneho záveru súd nemal v ďalšom uplatnenom nároku navrhovateľov o určenie hraníc medzi parcelami navrhovateľov a odporcov daný naliehavý právny záujem, preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

Súd podľa vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia..

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu navrhovateľov v 1.až 4.rade voči odporcom v 1. až 6.rade.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §11 ods.1, písm.a.) vyhlášky MS č.655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa §13 ods.2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa §15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky

a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.

Podľa §18 ods.3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

O trovách konania procesne úspešných odporcov v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa tak, že im ich náhradu nepriznal, nakoľko odporcovia v 1. a .rade si v zákonnej lehote trovy konania nevyčíslili a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania nevyplývali.

Odporcovia v 3. až 6.rade si prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslili trovy konania sumou 455,36 EUR, vynaložených na právne zastúpenie advokátom v konaní.

Súd za jednotlivé úkony právnej služby priznal odmenu vo výške jednej trinástiny základnej sadzby výpočtového základu (je to výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1.polrok predchádzajúceho kalendárneho roka) a a k tomu vypočítaný paušál (1/100-ina), za rok 2007 za úkon 1.371,-Sk (45,51 EUR), paušál 5,91 EUR, za rok 2008 za úkon 48,63 EUR, paušál 6,31 EUR, za rok 2009 za úkon 53,49 EUR, paušál 6,95 EUR, za rok 2010 za úkon 55,49 EUR, paušál 7,21 EUR, za rok 2011 za úkon 57 EUR, paušál 7,41 EUR a to za nasledujúce úkony právnej služby :

- prevzatie a príprava zastúpenia z 27.9.2007,

- vyjadrenie z 5.10.2007,

- vyjadrenie zo 16.10.2007,

- účasť na pojednávaní dňa 16.4.2009,

- účasť na pojednávaní dňa 17.6.2010,

- účasť na ohliadke dňa 19.1.2011,

- účasť na pojednávaní dňa 20.1.2011.

takto : za rok 2007 - za 3 úkony právnej pomoci, sumu 136,53 EUR (3x45,51 EUR), plus režijný paušál 17,73 EUR (3x5,91) spolu 154,26 EUR, plus 19% DPH (29,30 EUR) celkovo 183,56 EUR s DPH,

- za rok 2009 - za 1 úkon právnej pomoci, sumu 53,49 EUR, plus režijný paušál 6,95 EUR, spolu 60,44 EUR, plus 19% DPH (11,48 EUR) celkovo 71,92 EUR s DPH,

- za rok 2010 - 55,49 EUR, plus režijný paušál 7,21 EUR, plus 19% DPH (11,91 EUR) celkovo 74,61 EUR s DPH,

- za rok 2011 - 114 EUR (2x 57), plus režijný paušál 14,82 EUR (2x7,41), plus 20% DPH (25,76 EUR) celkovo 154,58 EUR s DPH.

Celkovo trovy právneho zastúpenia sú vo výške 484,67 EUR, preto súd priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu podľa vyčíslenia ich právnym zástupcom (455,36 EUR).

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko boli odporcovia v konaní procesne úspešní, bola im priznaná náhrada trov konania spočívajúcich v trovách za právne zastúpenie advokátom v konaní a procesne neúspešným navrhovateľom bola uložená povinnosť náhrady týchto trov na účet právneho zástupcu odporcov JUDr. Alexander Fuchs, P. B. B. Š. XX, K.J., Č..Ú..XXXXXXXXXX/XXXX a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.