Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-157-2010.pdf
PDF · 72.82 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-5C/157/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci navrhovateľa: P. B., bytom XXX. XX. L. S., J. XXX/XX,. proti odporkyni: S. S., bytom XXX. XX. S., Ul. gen. L. S. XXXX/ XX,. v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.12.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 50 eur mesačne z dôvodu, že životná úroveň odporkyne je vyššia než navrhovateľa, ktorý je nezamestnaný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a býva pri rodičoch. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 24.10.2007 č. k. 3C 97/2007 - 32 bolo ich manželstvo rozvedené a maloletý A., nar. XX.XX.XXXX. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, na výživu ktorého prispieva navrhovateľ čiastkou 83 eur mesačne.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil ani nepožiadal súd z dôležitých dôvodov o jeho odročenie, ako aj neprítomnosti odporkyne, ktorá sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní z dôvodu ochorenia 4-mesačného dieťaťa.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C 97/2007, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C 97/2007 - 32 zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na jeho výživu výživným vo výške 2.500,-Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 24.10.2007.
Navrhovateľ je podľa jeho tvrdení nezamestnaný, bezmajetný a býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Odporkyňa po rozvode opustila spoločnú domácnosť a žije so svojim priateľom v S.. Odporkyňa poberá rodičovský príspevok na maloleté dieťa vo výške 164,22 eur, prídavky na 2 maloleté deti a výživné od navrhovateľa na maloletého A. vo výške 83 eur mesačne.
Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine:
1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje tomu z rozvedených manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu. Vyživovacia povinnosť rozvedeného manžela je podmienená tým, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. Zo súdnej praxe vyplýva, že dôvody uplatňované pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela spočívajú spravidla v starostlivosti rozvedených manželiek o mal. Deti, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce si osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôže byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Túto zákonnú podmienku považuje súdna prax za splnenú i v prípadoch, ak podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku nie je rozvedená manželka vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav schopná zárobkovej činnosti alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie si získať primerané zamestnanie (napr. stratila svoju kvalifikáciu). Schopnosť rozvedeného manžela živiť sa sám neurčujú len jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine, ten z rozvedených manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť, má nárok na príspevok na primeranú výživu podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Oprávneným je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí ich zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú osobná starostlivosť o mal. dieťa do troch rokov veku, resp. staršie dieťa, ak si vyžaduje nepretržitú opateru. Schopnosť bývalého manžela sám sa živiť sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Podľa ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od rozvodu manželstva.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je dôvodný. Podmienkou pre priznanie tohto príspevku je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a zároveň schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela, ktorý by mal prispievať na primeranú výživu. Navrhovateľ je schopný sám sa živiť, avšak v súčasnosti situácia na trhu práce neumožňuje mu zamestnať sa a z príjmu dosahovaného v práci uspokojovať svoje základné životné potreby. Z toho dôvodu je navrhovateľ odkázaný na pomoc štátu.
Keďže v danom prípade navrhovateľ má schopnosť sám sa živiť, avšak vzhľadom na nedostatok pracovných príležitostí je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako aj vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa nemá schopnosti, možnosti a majetkové pomery také, aby mohla prispievať na primeranú výživu svojho bývalého manžela, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni, ktorá bola vo veci úspešná právo na ich náhradu nepriznal, keď tejto žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.