Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_6C-46-2010.pdf
PDF · 75.73 KB
No categories available
6C/46/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, sudkyňa Mgr. Matilda Bodnáriková, v právnej veci navrhovateľky Q. proti odporcovi R., zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom v Michalovciach, Kpt.Nálepku 8, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na určenie príspevku rozvedeného manžela vo výške 150,00 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti, manželstvo s odporcom bolo rozvedené a pre zlú finančnú situáciu nie je schopná zabezpečiť si prostriedky na jej primeranú výživu.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho ako neopodstatnený zamietnúť.
Vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, obsahom predložených listinných dôkazov, súd zistil tento skutkový stav.
Manželstvo účastníkov bolo rozvedeného rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX, pričom z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi konania sa narušili v dôsledku vzájomných povahových nezhôd, mali iné predstavy o vedení domácnosti a výchove detí, pričom odporca navrhovateľke nepomáhal so starostlivosťou o spoločnú domácnosť. V čase rozvodu manželia nežili síce žili v jednom byte ale spoločnú domácnosť neviedli viac ako 7. rokov.
Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že jej manželstvo bolo rozvedené a maloletý R. pochádzajúci z manželstva bol zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 65,00 eur mesačne, ktorú povinnosť si plní pravidelne. V spoločnej domácnosti s navrhovateľkou bývajú ešte aj jej plnoleté dcéry a to N., ktorá poberá sociálne dávky vo výške 70,00 eur a dcéra X., ktorá je vo veku 22 rokov, avšak táto trpí na paranoidnú schizofréniu, ktorá je t.č. práceneschopná a po ukončení PN chce požiadať o invalidný dôchodok, nakoľko sa jedná o ochorenie, ktoré pretrváva. Poberá invalidný dôchodok vo výške 261,14 eur mesačne Z tohto príjmu hradí všetky mesačne výdavky, čo prestavuje inkaso za 4 izbový byt 326,26 eur, pričom odporca jej prispieva na inkaso 170,00 eur. Na stravu vynaloží 300,00 eur, na lieky pre seba 20,00 eur, oblečenie minimálne 20,00 eur, hygienické potreby 20,00 eur , telefónne poplatky 50,00 eur, životné poistenie pre maloletého
syna 7,54 eur Navyše spláca aj pôžičku 49,36 eur mesačne, ktorú si vzala na úhradu nedoplatku za užívanie bytu pre ich dcéru Y..
Z výpovede odporcu bolo zistené, že odo dňa podania návrhu navrhovateľkou na rozvod manželstva (. prispieval na nájomnom navrhovateľke 170,00 eur mesačne, o čom do spisu predložil poštové poukážky až do septembra 2010, kedy navrhovateľka sa stala výlučnou vlastníčkou bytu v rámci vyporiadania BSM po zániku manželstva a od 01.10.2010 ho vysťahovala ho z bytu, kedy sa presťahoval do nájomného bytu za, ktorý platí mesačne nájomné vo výške 200,00 eur a taktiež zaplatil do depozitu 200,00eur na uhradenie prípadných škôd (čl. nájomná zmluva 98-99 spisu). Pri vyporiadaní BSM po zániku manželstva do je výlučného vlastníctva mu pripadol rodinný dom v C. ktorý v tomto čase je rozostavaný a nie je možné v ňom v súčasnej dobe bývať. K rukám navrhovateľky pravidelne platí výživné na maloletého syna R. 65,00 eur a do domácnosti nakupoval potraviny pre celú rodinu. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že v spoločnej domácnosti s nimi žili aj 2 plnoleté dcéry, avšak navrhovateľka sa v spoločnej domácnosti zdržiavala iba sporadicky, nakoľko má známosť s iným mužom. O maloletého syna R. sa vo väčšej miere starajú ich plnoleté dcéry (jeho sestry) Ak navrhovateľka nie je doma, v tom čase on zabezpečoval všetky potreby pre maloletého syna. Pracuje ako bagrista s priemerným mesačným zárobkom 498,04 eur.
Z predložených listinných dôkazov mal súd nepochybne preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku 261,14 eur a od 01.03.2010 jej bola priznaná preddavkovo dávka a príspevky v sume 160,82 eur, keďže bola občanom v hmotnej núdzi a spĺňala nárok na pomoc, čo spolu činí 421,96 eur. V priebehu konania predala 4 izbový byt 02.011.2010 za 38 800,00 eur a zakúpila si 3 izbový byt za 35 000,00 eur, v ktorom býva s 2 plnoletými dcérami a maloletým synom (čl. 110-114 spisu).
Z odpisu mzdového listu odporcu vyplýva, že v roku 2009 odporca mal priemerný čistý mesačný zárobok 518,19 eur a v roku 2010 mal priemerný čistý mesačný príjem 516,27 eur.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ,ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie po dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť, ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností, súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto tento návrh zamietol. Je potrebné poukázať najmä na dôvody rozvratu manželstva účastníkov konania, ktoré spočívali v prerušení manželského spolužitia pred rozvodom manželstva viac ako 7. rokov. Taktiež nebola splnená základná podmienka pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, keďže navrhovateľka nie je osobou, ktorá by
nebola schopná sama sa živiť a nedosahuje príjem, ktorý by je neumožňoval pokryť ani základné životné potreby, pričom jej príjem 421,96 eur presahuje rámec bežného príjmu. U navrhovateľky neboli zistené ani iné objektívne okolnosti, ktoré by podmieňovali určenie tohto príspevku. Súd poukazuje na majetkové pomery navrhovateľky, ktorá vlastní nehnuteľnosť, býva v spoločnej domácnosti s dospelými dcérami, ktoré sú povinné podieľať sa na vedení spoločnej domácnosti. Podľa názoru súdu priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela by bolo v rozpore s dobrými mravmi ( § 75 ods. 2 zákona o rodine), vzhľadom k príčinám, ktoré viedli k vážnemu narušeniu a trvalému rozvráteniu vzťahu medzi manželmi, ktoré spočívali v povahových nezhodách účastníkov konania, prerušenia manželského spolužitia 7 rokov pred podaním návrhu na rozvod manželstva.
Súd preto rozhodol za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 OSP, keďže sa jednalo o konanie vo veciach výživy medzi bývalými manželmi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a O.s.p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.