Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_40C-186-2010.pdf
PDF · 87.12 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-40C/186/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: NIKÉ, spol. s r.o., IČO 00 603 741, so sídlom Ilkovičová 34, Bratislava, zastúpený: AGILITA advokátska kancelária, v.o.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava proti odporkyni: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. 31XX/XX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 154,85 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 79,57 eur od 11.06.2009 až do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 75,28 eur od 11.07.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku žalovaného príslušenstva súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 56,- eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXXdo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 26.02.2010 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 154,85 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 01.03.2009 titulom náhrady škody spôsobenej zavineným protiprávnym konaním odporkyne ako jeho zamestnanca pri plnení jej pracovných úloh.
Vo veci bol dňa 22.03.2010 pod sp. zn. 26Ro 673/2010 vydaný platobný rozkaz. Nakoľko sa citované rozhodnutie nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením podľa § 173 ods. 2 OSP v plnom rozsahu zrušil.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 500 eur - § 200 ea O.s.p.)
Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa s navrhovateľom predloženými dôkazmi, t.j. predovšetkým Pracovnou zmluvou zo dňa 11.06.2008, Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 11.06.2008, Protokolom o vykonaní kontroly pobočky Niké, s.r.o. zo dňa 27.01.2009, Uznaním záväzku s dohodu o náhrade škody zo dňa 27.01.2009, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.01.2010, Okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 03.02.2009, mzdovým listom odporkyne za mesiace január 2009 a február 2009, listom zo dňa 18.02.2009 - splátkovým kalendárom, predžalobnou výzvou zo dňa 25.11.2009, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:
Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 11.06.2008 vykonávala odporkyňa pre navrhovateľa v pracovnom pomere prácu ako pracovníčka pobočky. Dňa 11.06.2008 účastníci konania uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej odporkyňa prebrala plnú hmotnú zodpovednosť za hodnoty, ktoré jej boli zverené zamestnávateľom na vyúčtovanie - konkrétne peňažné hodnoty, ceniny, tikety a ostatné doklady vyplývajúce z náplne práce zamestnanca, tovar a zásoby materiálu. Dňa 27.01.2009 bola za prítomnosti odporkyne vykonaná kontrola pobočky, na ktorej pracovala, pričom bolo zistené manko vo výške XXX,XX eur. Výška manka bola potvrdená odporkyňou jej vlastnoručným podpisom.
Toho istého dňa 27.01.2009 odporkyňa písomne uznala záväzok voči navrhovateľovi vo výške 773,31 eur a súčasne bola medzi účastníkmi konania spísaná dohoda o náhrade škody a to zrážkami zo mzdy vo výške po 193,33 eur mesačne počnúc zrážkou zo mzdy za mesiac január 2009.
Listom zo dňa 03.02.2009, osobne prevzatým odporkyňou dňa 04.02.2009 pristúpil zamestnávateľ k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s odporkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré bolo odôvodnené okrem zisteného finančného schodku pri kontrole dňa 27.01.2009 aj zistením ďalšieho manka dňa 03.02.2009, spôsobných nesprávnou manipuláciou s finančnými prostriedkami spoločnosti, čím došlo k hrubému porušeniu prevádzkových predpisov zamestnávateľa.
Listom zo dňa 18.02.2009 navrhovateľ odporkyni oznámil, že jej mzda vo výške XXX,XX eur bola zúčtovaná v prospech jej záväzku vo výške XXX,XX eur, a teda zostatok jej dlhu k uvedenému dňu predstavoval výšku 475,28 eur. Súčasne navrhovateľ súhlasil s úhradou zostatku dlhu v 4 splátkach po 100 eur a piatej vo výške 75,28, splatných k 10. dňu v mesiaci, počnúc 10.03.2009. Následne v mesiaci február 2009 bola na úhradu ďalšej časti pohľadávky navrhovateľovi vo výške 320,43 eur použitá mzda odporkyne, ktorá jej nebola vyplatená. Takto bola pohľadávka navrhovateľa uspokojená v rozsahu 618,46 eur, čím sa neuhradená časť dlžnej sumy znížila na 154,85 eur.
Podľa § 179 ods. 1 a 2 ZP 311/2001 Z.z.- (1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. (2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 182 ZP 311/2001 Z.z. - (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 186 ods. 1 ZP 311/2001 Z.z. - (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 186 ods. 2 ZP 311/2001 Z.z. - Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinností, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 191 ods. 1 ZP 311/2001 Z.z. - (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Podľa § 191 ods. 2 ZP 311/2001 Z.z. - (2) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázanú dôvodnosť žalovaného nároku navrhovateľa, keď v súvislosti so zavineným nedbanlivostným konaním odporkyne v príčinnej súvislosti s plnením jej pracovných povinností bola navrhovateľovi spôsobená škoda v celkovej výške 773,31 eur, ktorú odporkyňa nerozporovala, svoj záväzok voči odporcovi v súlade s ust. 191 ods. 3 Zákonníka práce uznala a s navrhovateľom uzavrela dohodu o spôsobe jeho úhrady zrážkami zo mzdy. Nakoľko ku dňu 04.02.2010 bol s odporkyňou okamžite skončený pracovný pomer, nebolo možné realizovať zrážky zo mzdy na základe tejto dohody. Listom zo dňa 18.02.2009 bola odporkyňa vyzvaná na úhradu zostatku dlžnej sumy vyčíslenej k uvedenému dňu na sumu 475,28 eur v mesačných splátkach vo výške 100 eur, splatných počnúc dňom 10.03.2009, pričom posledná splátka (splatná 10.07.2009) mala byť vo výške 75,28 eur. Nakoľko navrhovateľ na základe prezentovanej dohody s odporkyňou použil na zníženie dlžnej sumy mzdu, na ktorú jej vznikol nárok za mesiac február 2009 vo výške 320,43 eur, dlžná suma sa pri ďalšom neuhradení žiadnej čiastky znížila na žalovaných 154,85 eur.
Súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil návrh za podaný dôvodne a navrhovateľovi priznal celú požadovanú sumu 154,85 eur.
Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade súd dospel k záveru, že odporkyňa sa dostala do omeškania až dňom 11.06.2009 a to zo zaplatením čiastky 79,57 eur zo splátky 100 eur, na ktorú bola vyzvaná navrhovateľom, keď mal za to, že započítaním nevyplatenej mzdy za mesiac február vo výške 320,43 eur došlo k úhrade splátok splatných k 10.3.2009, 10.04.2009 a 10.05.2009, ako aj časti zo splátky splatnej 10.06.2009 vo výške 20,43 eur. Preto súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške stanovenej vyššie citovaným predpisom zo sumy 79,57 eur od 11.06.2009 a ďalej zo sumy 75,28 eur od 11.07.2009 až do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného príslušenstva návrh ako nedôvodný zamietol.
Čo sa týka dĺžky paričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom, súd priznanú sumu odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 3 O.s.p., keď neúspech navrhovateľa v časti zamietnutého príslušenstva pohľadávky považoval za nepatrný. Navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania v celkovej uplatnenej výške 56 eur, ktoré trovy spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 39,50 eur za použitia príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom právny zástupca navrhovateľa si uplatnil odmenu za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava veci, 2. podanie návrhu) á 16,60 eur za jeden úkon + 19 % DPH. Priznanú náhradu trov konania je odporkyňa v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, rovnako v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.