Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-72-2010.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/72/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: ŠPED-TRANS LEVICE, a.s., Mlynská 3, 934 01 Levice, IČO: 36 536 580, proti odporcovi: Metalex - Trade, s.r.o., Vysokoškolákov 6, 010 08 Žilina, IČO: 36 303 704, o zaplatenie 32.351,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 32.351,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 10.747,40 Eur od 28.11.2008, zo sumy 3.350,80 Eur od 12.12.2008, zo sumy 7.465,82 Eur od 27.12.2008, zo sumy 5.555,28 Eur od 05.01.2009, zo sumy 1.822,37 Eur od 23.01.2009 a zo sumy 3.409,59 Eur od 31.01.2009, všetko až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 34,64 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.967,40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 24.11.2009 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 32.351,26 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili dňa 08.08.2007 Zasielateľskú zmluvu, na základe ktorej obstarával navrhovateľ pre odporcu železničnú prepravu tovaru - oceľových tyčí zo železničnej stanice Dobrá do železničnej stanice Krasnik v Poľsku. Ceny boli dohodnuté na základe zasielateľských príkazov vystavených ku zasielateľskej zmluve a boli akceptované odporcom podľa §-u 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Po zrealizovaní prepravy vyfakturoval navrhovateľ odporcovi odplatu v dohodnutej výške. Odporca celkovo neuhradil faktúry vo výške 32.351,26 Eur. Faktúra vystavená pod číslom 2891197 na sumu 10.846,02 Eur je nezaplatená v časti 10.747,40 Eur. Účastníci v zasielateľskej zmluve dohodli úroky z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň omeškania.
Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. V tomto uviedol, že uzavretie samotnej zasielateľskej zmluvy s navrhovateľom nečiní sporným. Zo zmluvy vyplýva, že ceny na predmet zmluvy sú stanovené v zasielateľskom príkaze č. 1/2007, ktorý je súčasťou zmluvy. Za zmluvnú cenu, prípadne odplatu sa považuje aj cenová ponuka zasielateľa písomne odsúhlasená príkazcom. S tvrdením navrhovateľa, že ceny boli určené na základe zasielateľských príkazov a akceptované odporcom podľa §-u 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odporca nesúhlasí. Navrhovateľom vystavené faktúry nie sú v súlade so zmluvou a nie sú podložené dohodou o cene. Zo strany odporcu nedošlo k akceptácií
navrhovanej ceny, o čom svedčia navrhovateľom predložené zasielateľské príkazy. Odporca preto popiera nárok navrhovateľa, čo do výšky. Ustanovenie §-u 275 ods. 4 Obchodného zákonníka je v danom prípade neakceptovateľné s poukazom na skutočnosť, že Obchodný zákonník sa neodchyľuje od všeobecnej zásady uzavierania zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej mlčanie alebo nečinnosť nemožno vykladať ako súhlas. Konateľ odporcu navrhovateľa kontaktoval so stanoviskom, že faktúry neboli vystavené podľa zmluvy. Navrhovateľ však nebol ochotný vec konštruktívne riešiť. Odporca tiež poukázal na rozpor medzi úrokmi z omeškania uplatnenými v návrhu a úrokmi z omeškania uvádzanými vo faktúrach navrhovateľa.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že pre odporcu obstarával požadované prepravy. Prepravy zo stanice Čierna nad Tisou odporca potvrdil podpísaním zasielateľských príkazov č. 1/ a č. 2/2008. V druhej polovici roka sa mali začať prepravy zo stanice Dobrá a zmluvné strany sa na cene prepravy dohodli. Žalovaný síce príkazy č. 3-5/2008 nepodpísal, avšak pripravil tovar na odoslanie a konal v súlade so zavedenou praxou tak, ako pri predchádzajúcich prepravách. Taktiež splnomocnil navrhovateľa na rôzne úkony v rámci prepravy vrátane zastupovania v colnom konaní. Dohodnutú cenu odporca nijakým spôsobom nespochybnil a faktúry nevrátil. Tak isto nevypovedal plnomocenstvo udelené navrhovateľovi. Ceny prepravy zo stanice Dobrá sú pre odporcu výhodnejšie ako zo stanice Čierna nad Tisou. Tieto stanice sú od seba vzdialené necelých 5 km, čo z hľadiska prepravy do cca 360 km vzdialeného mesta Krasnik predstavuje prepravy približne s rovnakými nákladmi. Ceny uplatňované navrhovateľom sú tak primerané. Ak by súd nemal preukázanú dohodu o cene, žiada navrhovateľ priznať žalovanú sumu z titulu obvyklej odplaty s prihliadnutím na predchádzajúce zrealizované prepravy.
Na nariadených pojednávaniach sa odporca nezúčastnil. Doručenie predvolania mal riadne vykázané. Preto súd pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti podľa §-u 101 ods. 2 OSP.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím povereného pracovníka navrhovateľa a svedka, oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy, faktúr, zasielateľských príkazov, nákladných listov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 08.08.2007 uzatvoril navrhovateľ ako zasielateľ s odporcom ako príkazcom Zasielateľskú zmluvu č. 19/07/6392. Predmetom zmluvy je záväzok zasielateľa obstarať pre príkazcu prepravu vo vlastnom mene a na jeho účet z určitého miesta, do určitého iného miesta a záväzok príkazcu zaplatiť odplatu dohnutú v tejto zmluve alebo v jej dodatkoch. Podľa článku 3.1 - ceny na predmet zmluvy sú stanovené v zasielateľskom príkaze č. 1/2007, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V prípade omeškania s úhradou faktúr môže navrhovateľ účtovať odporcovi úroky z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň omeškania.
Podľa zasielateľských príkazov č. 3, 4, 5/2008 boli stanovené ceny prepravy. Podľa príkazu č. 5/2008 bola stanovená cena prepravy vo výške 24,70 Eur za tonu. Zasielateľský príkaz č. 1/2008 predložený navrhovateľom obsahuje okrem podpisu a pečiatky navrhovateľa tiež pečiatku a podpis odporcu. Rovnakým spôsobom je podpísaný aj zasielateľský príkaz č. 2/2008. Zasielateľské príkazy č. 3, 4 a 5/2008 sú podpísané len navrhovateľom.
Vykonanú železničnú prepravu tovaru fakturoval navrhovateľ odporcovi faktúrami č. 2891197 splatnou dňa 27.11.2008 na sumu 10.846,02 Eur, faktúrou č. 2891248 splatnou dňa 11.12.2008 na sumu 3.350,80 Eur, faktúrou č. 2891291 splatnou dňa 26.12.2008 na sumu 7.465,82 Eur, faktúrou č. 2891325 splatnou dňa 04.01.2009 na sumu 5.555,28 Eur, faktúrou č. 2891368 splatnou dňa 22.01.2009 na sumu 1.822,37 Eur, faktúrou č. 2891388 splatnou dňa 30.01.2009 na sumu 1.587,22 Eur a faktúrou č. 2891405 splatnou dňa 30.01.2009 na sumu 1.822,37 Eur. Prílohou každej z vystavených faktúr je prehľad vykonaných a fakturovaných prepráv.
Navrhovateľ do súdneho spisu predložil nákladné listy preukazujúce vykonanie fakturovaných prepráv.
Dňa 20.03.2008 odporca splnomocnil navrhovateľa na zastupovanie vo veciach prekládky a disponovania so zásielkami, preberanie nákladných listov a iných dokladov a k priamemu zastupovaniu firmy pri colnom konaní.
Podľa ďalších navrhovateľom predložených faktúr, fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu 24,70 Eur za tonu, pričom odporca tieto faktúry navrhovateľovi uhradil. Vykonanou úhradou bola čiastočne uhradená aj faktúra č. 2891197, ktorej neuhradený zostatok je predmetom tohto konania.
Z predložených výpisov z účtu bolo zistené, že navrhovateľovi odporca uhrádzal aj faktúry na sumu 24,70 Eur za tonu.
Poverený pracovník navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Všetky fakturované prepravy sa realizovali podľa zasielateľského príkazu č. 5/2008, v ktorom bola dohodnutá cena 24,70 Eur za tonu materiálu. Ďalšie 4 faktúry, ktoré boli vystavené podľa tohto zasielateľského príkazu, odporca riadne uhradil. Zasielateľský príkaz bol odporcom akceptovaný telefonicky a okrem toho mu bol zasielaný mailom, pričom odporca ho mal vytlačiť a podpísaný zaslať späť. Tento zasielateľský príkaz však odporcom nebol podpísaný. Obranu odporcu navrhovateľ považuje za špekulatívnu, nakoľko bez súčinnosti odporcu teda bez vydania tovaru na prepravu, by k preprave tovaru vôbec nemohlo dôjsť. Medzi účastníkmi uzatvorená zmluva bola rámcovou zmluvou, na základe ktorej sa realizovali prepravy požadované odporcom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bol vôbec vystavený zasielateľský príkaz č. 1/2007, resp. či v roku 2007 boli realizované nejaké prepravy. K zmenám zasielateľských príkazov dochádzalo v dôsledku zmeny kurzu Slovenskej koruny, resp. Eura voči Poľskému zlotému. Z predložených medzinárodných nákladných listov je zrejmé, že prepravy boli uskutočnené a že platiteľom prepravného bol navrhovateľ. Odporca požadovanú cenu platil až dovtedy, kým nevznikli problémy s jeho obchodným partnerom, čo potvrdil aj vypočutý svedok.
Svedok W.. C. B., ktorý pracoval u navrhovateľa do 30.06.2010 ako obchodný manažér, uviedol, že na odporcu ako klienta si pamätá. Odporca bol klientom navrhovateľa viac ako 2 roky a spočiatku sa javil ako veľmi dobrý zákazník, keďže faktúry boli uhrádzané načas. Po približne ročnej spolupráci bol posunutý do kategórie lepšieho zákazníka, čo znamenalo, že navrhovateľ akceptoval požiadavky na prepravy aj na základe telefonických dohovorov, prípadne sms správ. Pre odporcu vybavovali zásielky z Ruska, pričom svedok vždy telefonoval s konateľom odporcu pánom G., ktorý dával pokyny ohľadom jednotlivých zásielok. Nemá vedomosť, či v roku 2007 boli realizované prepravy a či bol podpísaný zasielateľský príkaz č. 1/2007. Je možné, že sa zásielky realizovali až v roku 2008. Ohľadom zasielateľských príkazov a ceny vždy s pánom G. telefonicky vopred konzultoval a následne mu mailom zasielal zasielateľský príkaz na podpis. Pán G. bol často na služobných cestách, preto boli dohodnutí tak, že sa telefonicky dohodli na cene a následne mailom zasielal zasielateľský príkaz, ktorý on po návrate z ciest podpísaný vrátil späť. Posledné zasielateľské príkazy už nevrátil. Aj v prípade posledného zasielateľského príkazu č. 5/2008 však mali dopredu dohodnutú cenu prepravy. Ohľadom neuhradených faktúr sa viackrát pokúšal konateľa odporcu kontaktovať telefonicky. Pán G. mal 2 mobilné telefóny, avšak ani jeden nedvíhal. Na osobnom stretnutí v Považskej Bystrici sa vyjadril ohľadom ochoty uhradiť pohľadávky. Výšku fakturovaných súm ani cenu za prepravy nikdy nespochybňoval. Neúhradu odôvodňoval tým, že mu nezaplatil jeho obchodný partner, a že pohľadávku zaplatí po tom, ako odberateľ zaplatí jemu.
Podľa §-u 601 ods. 1 Obchodného zákonníka - zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
Podľa §-u 607 ods. 1 - zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov.
Podľa odseku 3 - príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu potom, čo zasielateľ zabezpečí obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.
Podľa §-u 275 ods. 4 Obchodného zákonníka - s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola v písomnej forme uzatvorená Zasielateľská zmluva. Podľa tejto zmluvy navrhovateľ pre odporcu vykonával činnosť zasielateľa a odporca bol povinný zaplatiť mu za to odplatu. Samotná zmluva pritom ohľadom odplaty odkazuje na zasielateľský príkaz č. 1/2007. Existencia tohto zasielateľského príkazu však v priebehu konania nebola preukázaná. Navrhovateľ ani vypočutý svedok existenciu tohto príkazu nepotvrdili a vyjadrili sa skôr v tom smere, že v roku 2007 zrejme žiadna preprava pre odporcu vykonávaná nebola. Tento zasielateľský príkaz mal pritom podľa textu byť neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy. Ak takýto príkaz nebol vyhotovený a účastníkmi podpísaný, je súd toho názoru, že v prípade zasielateľskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi sa jednalo o zasielateľskú zmluvu uzatvorenú bez dohody účastníkov o cene. Obchodný zákonník pritom pri vymedzení náležitostí zasielateľskej zmluvy nevyžaduje dohodu o cene, ako podstatnú obsahovú náležitosť tejto zmluvy. Účastníci takéhoto zmluvného vzťahu tak môžu zmluvu uzavrieť bez toho, aby sa dohodli na cene, ktorú bude príkazca povinný zasielateľovi platiť. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola v písomnej forme uzatvorená zasielateľská bez osobitnej dohody o cene.
Dohodu o cene obsahovali následne účastníkmi podpísané zasielateľské príkazy. Navrhovateľ predložil spolu 5 zasielateľských príkazov, ktoré sú všetky podpísané navrhovateľom. Odporca však podpísal len zasielateľské príkazy č. 1 a 2/2008 a príkazy č. 3 až 5/2008 nepodpísal. Z týchto skutočností možno potom ustáliť, že medzi účastníkmi bola zavedená prax, podľa ktorej sa konkrétna cena vykonávaných prepráv odvíjala od zasielateľských príkazov vystavených navrhovateľom a odporcom akceptovaných. V prípade zasielateľských príkazov č. 1 a 2/2008 je nepochybné, že odporca s cenou podľa týchto zasielateľských príkazov svojim podpisom a pečiatkou vyjadril súhlas. Odlišná je situácia v prípade zasielateľských príkazov 3, 4 a 5/2008, kde pečiatka a podpis odporcu absentuje. Za účelom preukázania dohody o cene v zmysle týchto zasielateľských príkazov bol v konaní vypočutý svedok. Tento uviedol, že telefonicky s konateľom odporcu cenu podľa jednotlivých zasielateľských príkazov, vrátane príkazov č. 3 až 5/2008, vždy dopredu dohodol. Výslovne potvrdil, že takýmto spôsobom bola uzatvorená dohoda aj o cene aj v prípade zasielateľského príkazu č. 5/2008, na základe ktorého navrhovateľ vystavil faktúry, ktorých úhrada je predmetom tohto konania. Takýto spôsob uzatvárania dohôd o cene uviedol tiež navrhovateľ prostredníctvom svojho povereného pracovníka. Skutočnosť, že odporca túto dohodu o cene podľa príkazu č. 5/2008 akceptoval, potvrdzujú aj ďalšie dôkazy predložené navrhovateľom. Z ďalších faktúr, ktoré navrhovateľ dodatočne doložil, totižto vyplýva, že týmito faktúrami navrhovateľ fakturoval odporcovi práve cenu podľa zasielateľského príkazu č. 5/2008 vo výške 24,70 Eur za 1 tonu materiálu. Odporca pritom tieto faktúry uhradil, a teda cenu v tejto výške akceptoval. Skutočnosť, že odporca cenu nespochybnil, potvrdzuje tiež to, že zadával navrhovateľovi ďalšie príkazy na obstaranie prepravy. Tým odporca v súlade s ustanovením §-u 275 ods. 4 Obchodného zákonníka vyjadril svojim úkonom, a to predložením ďalšieho tovaru, resp. zásielky na obstaranie prepravy navrhovateľovi, súhlas s takouto dohodou účastníkov o cene vykonávanej prepravy. V tomto prípade sa nejedná o uzatvorenie zmluvy na základe mlčania alebo nečinnosti, ako to nesprávne uvádza odporca v podanom odpore. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje aktívna činnosť odporcu, a teda odovzdanie tovaru na prepravu, a nie jeho nečinnosť, či mlčanie. V súvislosti s tvrdeniami odporcu treba poukázať tiež na skutočnosť, že odporca síce rozporuje dohodu o cene tak, ako ju požaduje navrhovateľ. Sám však v podanom odpore neuviedol žiadne tvrdenie a nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že by medzi účastníkmi existovala dohoda o inej výške ceny vykonaných prepráv. Odporca v tejto súvislosti navrhol ako dôkazný návrh vypočutie konateľa odporcu. Napriek tomu sa konateľ odporcu nezúčastnil ani na jednom z nariadených
pojednávaní, hoci predvolanie vždy s dostatočným časovým predstihom prevzal a svoju neúčasť na pojednávaní ani včas neospravedlnil.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odporca v podanom odpore nespochybnil vykonanie prepráv, ani ich rozsah a spochybnil len dohodu o cene. Ako bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že dohoda o cene bola v tomto prípade uzatvorená na základe ústnej, telefonickej konzultácie konateľa odporcu s vypočutím svedkom. Akceptácia tejto ceny vyplýva aj z ďalších úkonov odporcu a síce z úhrady skôr vystavených faktúr a predkladania ďalšieho tovaru na zabezpečenie prepravy navrhovateľovi.
Súd preto návrh navrhovateľa v časti istiny vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi neuhradený zostatok faktúr vo výške 32.351,26 Eur.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Úroková miera 0,03 % denne bola medzi účastníkmi dohodnutá v uzatvorenej zasielateľskej zmluve. Ohľadom tohto úroku odporca namietal, že je rozdielny od úroku, ktorý je uvedený vo vystavených faktúrach. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že vo vystavených faktúrach je uvedený úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, teda úrok vo vyššej ako navrhovateľom požadovanej miere. V konaní nebolo zistené, že by medzi účastníkmi existovala ďalšia dohoda o úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne, keďže nebolo zistené, že by odporca dohodu o úroku z omeškania v tejto výške akceptoval. Navrhovateľ preto postupoval správne, keď v súlade s uzatvorenou zmluvou požaduje účastníkmi dohodnutý úrok vo výške 0,03 % denne.
Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel aj v časti úroku z omeškania a priznal navrhovateľovi právo na jeho zaplatenie vo výške 0,03 % denne z neuhradených zostatkov vystavených faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa §-u 148 ods. 1 OSP - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Štát v tomto konaní znášal trovy spojené s vypočutím svedka na pojednávaní vo výške 34,64 Eur. V konaní bol pritom v celom rozsahu neúspešný odporca, u ktorého nebolo zistené naplnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť štátu na účet konajúceho súdu trovy konania vo výške 34,64 Eur.
O trovách konania medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 1.941,- Eur a náhradu cestovných výdavkov. Náhrada cestovného bola priznaná vo výške ceny prepravy verejnou autobusovou dopravou, ktorá predstavuje 6,60 Eur za 1 jednosmernú cestu. Za cesty na 2 pojednávania, tak patrí navrhovateľovi náhrada vo výške 4 x 6,60 Eur, teda spolu 26,40 Eur. Celkovo potom súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.967,40 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.