Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-367-2011.pdf
PDF · 75.62 KB
No categories available
41CoE/367/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený ADVOCATE, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, J., o vymoženie 743,63 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava pod sp. zn. EX 7158/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/523/2010-8, IČS: 6810204011, z 20. júla 2010, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/523/2010-8, IČS: 6810204011, z 20. júla 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Revúca napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je tuzemský rozhodcovský rozsudok, preto v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd skúmal, či tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej moci. Zmluvu o úvere predloženú oprávneným (z ktorej vyplýva oprávneným uplatňovaný nárok) vyhodnotil prvostupňový súd ako spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere neobsahuje podľa názoru súdu všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa - povinnej spojených so spotrebiteľským úverom. Absencia týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy ale to, že úver sa zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe takejto zmluvy teda oprávnený mohol žiadať len vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez poplatkov a teda aj rozhodcovským rozsudkom mohlo byť priznané oprávnenému od povinnej len plnenie v takomto rozsahu. Rozhodcovským rozsudkom však bola povinná zaviazaná na zaplatenie 883,63 Eur, čo podľa odôvodnenia tohto rozsudku predstavuje nesplatený úver, poplatok za jeho poskytnutie vo výške 869,70 Eur a poplatok za upomienku 13,93 Eur. Suma priznaná rozhodcovským rozsudkom teda zahŕňa poplatky (poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za upomienku) a to i napriek tomu, že daný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinná bola zaviazaná oprávnenému zaplatiť plnenie právom nedovolené. Ďalej prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vyhodnotil aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, taktiež priznaný rozhodcovským rozsudkom, ako úrok v rozpore s dobrými mravmi, mnohonásobne prevyšujúci zákonný úrok z omeškania, čo je neprijateľné a v rozpore so zákonom, a preto dohoda o úroku z omeškania predstavuje neprijateľnú podmienku. Úroky z omeškania takto strácajú podľa názoru súdu svoj čisto sankčný charakter. Prvostupňový súd teda z vyššie uvedených skutočností vyvodil záver, že povinná bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto možno konštatovať, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekučného konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní, teda bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd preto žiadosť o udelenie poverenia podľa § 44 Exekučného poriadku zamietol, a to v celom rozsahu, nakoľko nebolo možné oddeliť nedovolené plnenie, prípadne plnenie rozporné s dobrými
mravmi od ostatného vymáhaného plnenia. Predmetné uznesenie vydal vyššia súdna úradníčka a sudca podanému odvolaniu nevyhovel.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. V odvolaní namieta, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň konanie pred prvostupňovým súdom trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Ďalej uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. V rámci prieskumu materiálnej stránky exekučného titulu exekučný súd má zisťovať, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť, súlad s dobrými mravmi). V rámci tohto prieskumu nemôže exekučný súd preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Preto sa exekučný súd musí v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Poukázal ďalej na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000 a na to, že súd v rámci exekučného konania nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej ešte oprávnený poukázal na inú vadu v konaní - na procesnú vadu, ktorou je podľa jeho názoru nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa obmedzil v odôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie, že daný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a vo svojom rozhodnutí náležito odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik. Súd takto neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy. Súd sa nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, teda existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Na uvedený prípad nie je možné podľa názoru odvolateľa aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Prvostupňový súd takto zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu, čo je v rozpore so zásadou civilného procesu pacta sunt servanda. Súd opomenul, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa názoru súdu súladný so zákonom a v tom zmysle vykonávať aj dokazovanie. Keďže súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, pozbavil tak oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Z uvedených dôvodov oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 a ust. § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a uznesenie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že dňa 7. júna 2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne podaním z 15. júna 2010 súdny exekútor požiadal prvostupňový súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol, nakoľko vyhodnotil plnenie, na ktoré zaväzuje povinnú exekučný titul ako plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď takto vyhodnotil len časť plnenia, na ktoré bola povinná zaviazaná, zamietol žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu, nakoľko nebolo možné podľa jeho názoru oddeliť plnenie nedovolené od plnenia dovoleného.
V predmetnom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Stála rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, spisová značka SR 00622/10 z 10. marca 2010, právoplatný dňa 12. apríla 2010 a vykonateľný dňa 15. apríla 2010. Uvedený rozsudok zaväzuje povinnú na zaplatenie sumy 883,63 Eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 869,70 Eur od 22. augusta 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 228,56 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvostupňový súd správne pred udelením poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Táto povinnosť je zakotvená v ustanovení § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
V zmysle uvedeného ustanovenia potom prvostupňový súd posudzoval exekučný titul podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Prvostupňový súd však vo svojom rozhodnutí len konštatoval, že zmluvu o úvere, uzavretú medzi oprávneným a povinnou, možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto následne na posúdenie dovolenosti plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch. Prvostupňový súd však vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako dospel k záveru, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, najmä s ohľadom na to, že v zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedeného je potom zrejmé, že zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou by nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov, v dôsledku čoho by potom ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom nebolo možné vyhodnotiť ako rozporné so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pretože tento by sa na daný právny vzťah nevzťahoval. S ohľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní preto prvostupňový súd musí skúmať, či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a či sa na tento vzťah vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom dôkazné bremeno bude na oprávnenom. Konkrétne je potrebné skúmať, aké bolo zamestnanie povinnej v čase poskytnutia úveru a aký súvis malo poskytnutie úveru s výkonom zamestnania povinnej.
Navyše ešte odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že na základe prípadnej nedovolenosti, objektívnej nemožnosti časti plnenia alebo rozporu časti plnenia s dobrými mravmi nemožno zastaviť exekúciu v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.