Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-127-2010.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/127/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletého O. C. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky O. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N. a otca O.. O. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. C. R., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na 120,- € mesačne od 1.9.2010, ktoré je povinný platiť vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.12.2010 vo výške 378,48 € súd povoľuje otcovi splácať v 20 € mesačných splátkach, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom január 2011.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2010 domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa - 25,36 € na 150,- € mesačne od podania návrhu, svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletého bol prepustený z výkonu trestu a doposiaľ určené výživné nepostačuje ani na pokrytie najzákladnejších potrieb maloletého. počas konania žiadala zvýšiť výživné na 300,- € mesačne, nakoľko až po podaní návrhu zistila, že otec maloletého previedol nehnuteľnosť na svoju matku, čím ukrátil svojho maloletého syna na dedičskom podiele.
Otec s návrhom nesúhlasil, pretože nemá príjem a je nezamestnaný.
Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné aspoň na sumu 100,- € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi - rodným listom maloletého, zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov, oboznámil sa s potrebami maloletého dieťaťa, darovacou zmluvou zo 17.2.2010 o prevode nehnuteľnosti vo vlastníctve otca
maloletého, spisom 1P 170/2009, 9C 220/2009, ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Maloletý O. C. R. má XX rokov, pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorí sú na návrh matky podanom v 11/2009 v rozvodovom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 9C 220 /2009. V tomto konaní žiada otec o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov.
Rozsudkom tunajšieho súdu 1P 170/2009-54 z 22.2.2010 súd maloletého O. C. R. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa od 1.3.2010. V časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca súd konanie zastavil. Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.11CoP 135/2010-70 z 10.8.2010, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené, nadobudol právoplatnosť 13.9.2010. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa mal maloletý X rokov, matka maloletého bola nezamestnaná bez poberania podpory v nezamestnanosti, jej príjem tvorili dávky v hmotnej núdzi vo výške 225,50 €. Od septembra 2009 žila v spoločnej domácnosti s pánom O. S. na adrese D.i XX v N.. Matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o syna v domácnosti svojho partnera, kde mala vytvorené všetky podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť, čo bolo zistené opakovaným šetrením v rodine. Otec maloletého bol evidovaný na Úrade práce, poberal dávky v hmotnej núdzi 270,- € mesačne, dňa 22.10.2009 bol vzatý do väzby, ktorá sa vykonávala v Ústave na výkon väzby na Y. ulici v N.. Súd pri určení výšky výživného musel vziať do úvahy, že otec maloletého bol v minulosti opakovane viackrát súdne trestaný, nemá trvalý pracovný pomer, dlhodobo nikde nepracuje, od októbra 2009 bol opätovne vo výkone väzby, s obmedzením osobnej slobody bez možnosti pracovať a dosahovať príjem.
Z výsluchu matky a listinných dôkazov súd zistil, že od posledného rozhodnutia sa pomery na jej strane či pomery maloletého zásadne nezmenili, matka je stále nezamestnaná a poberá sociálne dávky 115,- € mesačne. Naďalej býva v spoločnej domácnosti u svojho priateľa, ktorý jej pomáha s výchovou a financovaním syna. Maloletý má XX rokov, je zdravý, navštevuje 4. ročník ZŠ na O. ul. v N.. Matka synovi financuje všetky výdavky spojené s bežnými potrebami, ako je strava a ošatenie, výdavky spojené s návštevou školy, zdravotným stavom. Otec platí výživné vo výške 25,38 € mesačne, iným spôsobom sa na potrebách syna nepodieľa.
Z výsluchu otca maloletého súd zistil, že po prepustení z väzby 22.4.2010, sa doposiaľ nikde nezamestnal. Je evidovaný v evidencii nezamestnaných a poberá dávku v hmotnej núdzi 118,30 € mesačne. Ako uviedol, stály pracovný pomer si v Bratislave nevie nájsť, vykonávať brigádnické práce sa mu neoplatí, keďže pokiaľ by zarobil viac ako 300,- € ročne, bude vyradený z evidencie nezamestnaných. Otec maloletého aktuálne býva v mieste posledného spoločného bydliska, v dome, kde má byt i jeho matka, ktorá mu podľa udania otca financuje všetky náklady spojené s užívaním bytu. Darovacou zmluvou zo 17.2.2010 otec previedol na svoju matku nehnuteľnosť - pozemok pri rodinnom dome na N. ulici, čím chcel zabrániť dedeniu nehnuteľnosti manželkou v prípade jeho smrti.
Z výpisu registra trestov otca maloletého súd zistil, že bol 3-krát právoplatne odsúdený rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I a to dňa 29.9.2004 rozhodnutím č.1T 35/2004 podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov, rozhodnutím č. 3T 99/2007 zo dňa 16.6.2008 taktiež podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 3 roky a naposledy rozhodnutím č. 2T 39/2010 zo dňa 22.3.2010 na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V konaní mal súd preukázané, že na strane otca maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Otec maloletého bol dňa 22.4.2010 prepustený z väzby na slobodu, došlo k ukončeniu obmedzenia jeho osobnej slobody s vrátením možnosti pracovať a dosahovať príjem. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 120,- € mesačne a prihliadol na skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletého a znáša všetky náklady spojené s odôvodnenými potrebami maloletého O., ktorý je vo veku XX rokov a navštevuje 4. ročník ZŠ. Súd konštatuje, že otec maloletého je muž vo veku XX rokov, má vysokoškolské vzdelanie, podľa jeho vyjadrenia ovláda cudzie jazyky, jeho zdravotný stav je dobrý. Skutočnosť, že vlastným konaním zapríčinil svoje nevýhodné postavenie pri možnosti zamestnať sa, tým že bol opakovane súdne trestaný, súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemôže zohľadniť do tej miery, aby v neprospech maloletého, ponechal výšku výživného v zmysle vyjadrenia otca a stotožnil sa s jeho názorom, že jeho zárobkové pomery predstavujú sociálne dávky 118,- € mesačne. Neobstojí ani obrana otca, že nemôže vykonávať brigádnické práce vo väčšom rozsahu, aby nezarobil viac ako 300,- € ročne. Práve naopak, pokiaľ sa otec nemôže pre svoju minulosť zamestnať, je povinný prijať akúkoľvek i keď brigádnickú prácu na zabezpečenie primeranej výživy maloletého, ktorý je na výživu rodičov odkázaný. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že otec sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu, prevodom nehnuteľnosti na svoju matku. Súd v konaní nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bránili otcovi maloletého viesť usporiadaný život, pracovať a svojím príjmom prispievať na výživu svojho syna. V tejto súvislosti súd taktiež apeluje na matku maloletého, ktorá je dlhodobo nezamestnaná, aby z dôvodu riadnej výchovy maloletého a zabezpečovania jeho potrieb zvážila možnosť zamestnať sa a neponechávala financovanie potrieb dieťaťa na svojom partnerovi.
Súd po zvážení zistených skutočnosti zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.9.2010, pričom obdobie 4 mesiacov (od prepustenia otca na slobodu 22.4.2010 do 31.8.2010) považoval za dostatočné na začlenenie sa otca do pracovného pomeru.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2009 do 31.12.2010 vo výške 378.48 € ( 4 mesiace x 94.62 € / 120 €
- 25,38 € čo činí 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa/ ), súd umožnil otcovi splácať v 20,- € mesačných splátkach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, trojmo na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.