Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/86/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa O.. M. C., D.. XX. XX. XXXX, N. U. O., Z.. N.. C. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Vargom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. 1. mája 709, proti odporcovi Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Palúčanská 25, Liptovský Mikuláš, IČO: 17 33 61 63, zastúpeného JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom so sídlom v Lipt. Mikuláši, Námestie osloboditeľov 35, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

V časti o priznanie náhrady mzdy za obdobie od 22. 07. 2010 do 06. 10. 2010 sa konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 521,37 eura, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Ľubošovi Rackovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany odporcu zo dňa 01. 06. 2010 je neplatné a jeho pracovný pomer u odporcu trvá aj naďalej. Súčasne žiadal priznať náhradu mzdy vo výške 864,93 eura odo dňa 22. 07. 2010 do toho času, kým mu odporca umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval ako sekundárny lekár - ortopéd na traumatologicko-ortopedickom oddelení a súčasne už 8 rokov je predsedom Základnej odborovej organizácie SOZ ZaSS pri Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. I. Stodolu Lipt. Mikuláš (ďalej len odborová organizácia LNsP) a je členom tripartitnej komisie Ministerstva zdravotníctva, zástupcom zamestnancov v tíme vyjednávačov so zamestnávateľskými organizáciami nemocníc SR a je členom najvyššieho orgánu zdravotníckych odborov ako aj je členom Krajskej konfederácie odborových zväzov SR so zameraním na riešenie problematiky zdravotníctva a sociálnych vecí. Pôsobí u svojho zamestnávateľa s najväčšou úrovňou špecializačného vzdelávania nepretržite už takmer 30 rokov. Dňa 03. 06. 2010 mu zo strany odporcu bola doručená výpoveď zo dňa 01. 06. 2010 v zmysle ustanovenia , pričom dôvody uvedené v tejto výpovedi navrhovateľ považoval za nedôvodné. Výpovedi predchádzala žiadosť odporcu o prerokovanie v odborovej organizácii, pričom výbor na schôdzi konanej dňa 31. 05. 2010 vyjadril jednoznačne nesúhlas s predmetnou výpoveďou, nakoľko dôvody uvádzané odporcom považoval za neobjektívne a nepostačujúce. Navrhovateľ tvrdil, že zo strany vedenia nemocnice je na neho vyvíjaný tlak už niekoľko rokov, pričom už v minulosti bol viackrát obvinený z porušovania pracovnej disciplíny, bol osočovaný a urážaný, čím bola jednoznačne spochybnená aj dobrá povesť navrhovateľa a jeho pracovné meno. Pokiaľ ide o dôvody uvedené vo výpovedi navrhovateľ uviedol, že po dohovore riaditeľov nemocníc LNsP Lipt. Mikuláš a Hornooravskej

nemocnice s poliklinikou Trstená (ďalej len HNsP Trstená) pred 1,5 rokom začal pôsobiť aj v HNsP Trstená, kde pracoval na chirurgickom oddelení a v ortopedickej ambulancii 1 deň v týždni. Túto činnosť v HNsP Trstená preto nevykonával svojvoľne, ale na základe predchádzajúceho súhlasu vedenia oboch nemocníc.

K jednotlivým výpovedným dôvodom navrhovateľ uviedol, že dňa 24. 03. 2010 sa zúčastnil na rokovaní výkonného výboru SOZ ZaSS v Bratislave. Pokiaľ na tento deň má vykázanú prítomnosť v práci od 07,00 do 15,30 hod. v HNsP Trstená, fyzicky dňa 24. 03. 2010 v Trstenej nebol. Nakoľko bol garantom ortopedicko-traumatologickej činnosti HNsP Trstená, tak tieto výkony v jeho neprítomnosti, ale za použitia jeho pečiatky, vykonali lekári O.. S. G. a O.. F. O.. Prítomnosť v práci v tento deň v Trstenej má vykázanú len z toho dôvodu, že v tejto nemocnici mal úväzok 0,1, úväzok rozširovať nemohol a keď zostal niekedy v Trstenej dlhšie, ako bolo dohodnuté, alebo bol privolaný k operácii, potom mu v Trstenej vykazovali odpracovaný ten deň, ktorý bol zazmluvnený, t. j. v stredu, aj keď v daný deň na pracovisku vôbec nebol. Pokiaľ ide o druhý výpovedný dôvod navrhovateľ potvrdil, že nemal písomný súhlas k výkonu činnosti lekára v HNsP v Trstenej, ale túto činnosť začal vykonávať v minulosti po dohode na úrovni riaditeľov nemocníc, o čom bol len ústne informovaný. Predchádzajúca riaditeľka Nemocnice v Lipt. Mikuláši L.. Š. mu síce nikdy nepovedala, že môže vykonávať túto činnosť v Trstenej, ale mu to nikdy ani nezakázala. Po zmene riaditeľa v LNsP Lipt. Mikuláš, rokoval súčasný riaditeľ odporcu L.. S. s vedením HNsP v Trstenej a bolo mu povedané, že pokračuje v činnosti. Po tom, ako mu zo strany odporcu bolo zakázané vykonávať činnosť v HNsP Trstená, túto činnosť ukončil. Pokiaľ ide o tretí výpovedný dôvod, tak u odporcu bolo bežnou praxou, že lekár, ktorý chcel pracovné, náhradné alebo študijné voľno, oznámil to na rannom sedení ortopedicko-traumatologického oddelenia, kde boli prítomní všetci lekári aj primár. Oznámenie o náhradnom voľne sa potom priplo na nástenku a vrchná sestra tieto oznámenia na konci mesiaca pozbierala a primár ich podpísal. Neprítomnosť v práci v dňoch 19. 05., 20. 05. a 21. 05. 2010 oznámil na rannom sedení dňa 03. 05. 2010, pričom nedostal od primára odpoveď, že mu voľno neschvaľuje.

Odporca na výpovedi trval. Pokiaľ ide o prvý výpovedný dôvod a to činnosť navrhovateľa v ambulancii v Trstenej dňa 24. 03. 2010, tvrdenie navrhovateľa, že jeho prítomnosť na pracovisku v Trstenej bola iba fiktívne vykázaná kvôli tomu, že bol garantom ortopedického oddelenia, považoval za účelové, pretože z výkazov mzdových nárokov a výkazov zdravotných poisťovní je zrejmé, že v Trstenej skutočne bol. Navrhovateľ teda 24. 03. 2010 vykonával prácu v HNsP Trstená napriek tomu, že u odporcu si vykázal na tento deň účasť na výkonnom výbore SOZ ZaSS v Bratislave a u odporcu si uplatnil aj právo na náhradu mzdy za uvedený deň. Toto porušenie pracovnej disciplíny samo o sebe, bez ohľadu na ostatné výpovedné dôvody, považoval za také závažné, že odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru a rozhodnutie súdu, že nie je možné od odporcu spravodlivo žiadať, aby navrhovateľa aj naďalej zamestnával. Pokiaľ ide o druhý výpovedný dôvod, odporca upozornil navrhovateľa, že činnosť v HNsP Trstená vykonáva bez jeho písomného súhlasu, už listom z 25. 06. 2009. Navrhovateľ mal uzavretý pracovný pomer v Trstenej len do 31. 12. 2009. Navrhovateľ vedel o tom, že ho odporca ako hlavný zamestnávateľ, upozornil na to, že nemá súhlas na takúto činnosť a napriek tomu vo výkone činnosti pokračoval až do mája 2010. Jedná sa teda o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o tretí výpovedný dôvod odporca tvrdil, že oznamovanie prekážok v práci pripnutím žiadanky na nástenku bolo bežnou praxou iba u navrhovateľa. Navrhovateľ bol opakovane upozorňovaný na dodržiavanie správneho postupu pri nahlasovaní pri pracovnom voľne, ale tento postup nedodržiaval.

Odporca doručil navrhovateľovi dňa 03. 06. 2010 výpoveď z pracovného pomeru podľa z dôvodov, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Porušenie povinností zo strany navrhovateľa odporca konkretizoval v troch bodoch.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru a súčasne žiadal priznať náhradu mzdy.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa dňa 24. 03. 2010 nezúčastnil riadne 31. rokovania výkonného výboru SOZ ZaSS z dôvodu, že si plnil pracovné povinnosti u iného zamestnávateľa a to v HNsP Trstená. Tento záver súdu vychádza z listinných dôkazov, ktoré boli v konaní zabezpečené. Skutočnosť, že navrhovateľ dňa 24. 03. 2010 pracoval v Trstenej, potvrdzuje výkaz mzdových nárokov za mesiac marec 2010, kde má navrhovateľ vykázaných 8 odpracovaných hodín v čase od 07,00 hod. do 15,30 hod. Skutočnosť, že v tomto čase navrhovateľ pracoval v Trstenej, preukazujú aj ďalšie listinné dôkazy a to vykázaná zdravotná starostlivosť navrhovateľom pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, podľa ktorej navrhovateľ v tento deň v HNsP Trstená vykonal 32 výkonov zdravotnej starostlivosti a podľa oznámenia zdravotnej poisťovne Dôvera, navrhovateľ pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti HNsP Trstená dňa 24. 03. 2010 vykázal dva výkony zdravotnej starostlivosti. Výkon práce dňa 24. 03. 2010 v HNsP Trstená zo strany navrhovateľa preukazuje aj operačný protokol, podľa ktorého navrhovateľ, ako asistent, operoval od 07,45 do 08,20 hodine a podľa operačnej knihy sa zúčastnil aj ďalšej operácie (pacient A. B.). Výkon práce lekára pre HNsP Trstená preukazuje aj zoznam predpísaných liekov a zdravotníckych pomôcok poskytnutý Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a najmä predpisy liekov a zdravotníckych pomôcok s kódom navrhovateľa, na ktorých je nepochybne podpis navrhovateľa, jeho pečiatka a ktoré boli vystavené dňa 24. 03. 2010 v HNsP Trstená. Všetky tieto listinné dôkazy síce navrhovateľ spochybnil keď tvrdil, že vykázané výkony nevykonal on, ale iný lekári HNsP Trstená (O.. F. O. a O.. S. G.). Odporca však vôbec nevysvetlil skutočnosť, že dňa 24. 03. 2010 v HNsP Trstená vlastnoručne vypísal dva lekárske poukazy - navrhovateľ iba uviedol, že sa jedná o drahé lieky, ktoré môže predpisovať iba ortopéd.

Všetky listinné dôkazy jednoznačne preukazujú, že navrhovateľ dňa 24. 03. 2010 vykonával osobne v Trstenej zdravotnú starostlivosť. Skutočnosť, že sa nezúčastnil 31. rokovania výkonného výboru SOZ ZaSS v Bratislave zase preukazuje správa uverejnená v informačnom bulletine č. 36 a 37, kde je uvedené, že sa navrhovateľ z rokovania „ospravedlnil“. Keďže sa navrhovateľ ospravedlnil, musel tak urobiť vopred, takže už vopred vedel, že do Bratislavy nepôjde. Napriek tomu nahlásil svojmu zamestnávateľovi prekážku v práci s nárokom na náhradu mzdy. Súd preto neuveril navrhovateľovi, pokiaľ tvrdil, že dňa 24. 03. 2010 nevykonával prácu lekára v HNsP Trstená. Svedkovia O.. S. G. a O.. F. O. síce potvrdili, že dňa 24. 03. 2010 navrhovateľ v čase, keď mal vykázanú prítomnosť na pracovisku (od 07,30 do 15,30 hod.), na pracovisku nebol. Výpoveď týchto svedkov je však v diametrálnom rozpore so všetkými listinnými dôkazmi, pričom ich čestné prehlásenie zo dňa 28. 09. 2010, ktoré predložil súdu navrhovateľ potvrdzuje, že otázku výpovede prejednávali s navrhovateľom pred tým, ako boli súdom vypočutí. Obidvaja svedkovia si s odstupom niekoľkých mesiacov presne pamätali, čo sa stalo dňa 24. 03. 2010, hoci navrhovateľ v HNsP Trstená pracoval každú stredu. Výpovede svedkov O.. S. G. a O.. F. Mika sú pritom čiastočne aj v rozpore s ich čestným prehlásením zo dňa 28. 09. 2010, ktoré na žiadosť navrhovateľa podpísali pre účely tohto konania. V tomto čestnom prehlásení potvrdili, že dňa 24. 03. 2010 navrhovateľ vôbec nebol prítomný v HNsP Trstená, ale vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09. 11. 2010 tvrdili, že navrhovateľ bol dňa 24. 03. 2010 v HNsP Trstená ráno, keď predtým mal nočnú službu. Vzhľadom na uvedené rozpory preto súd týmto svedkom neuveril.

Navrhovateľ vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní dňa 05. 10. 2010 tvrdil, že sa riadne zúčastnil rokovania výkonného výboru SOZ ZaSS v Bratislave dňa 24. 03. 2010. Po tom, ako odporca predložil Informačný bulletin č. 36 a 37 Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych vecí z ktorého vyplýva, že sa z rokovania výkonného výboru dňa 24. 03. 2010 ospravedlnil, navrhovateľ zmenil výpoveď a tvrdil, že na rokovanie prišiel okolo obedu z dôvodu, že vykonával v Trstenej nočnú službu z 23. na 24. 03. 2010 a do Bratislavy odchádzal z Trstenej v ranných hodinách. Navrhovateľ teda priznal, že si neplnil riadne svoje povinnosti odborového funkcionára, pretože sa nezúčastnil riadne 31. rokovania

výkonného výboru SOZ ZaSS, na ktoré ho odporca uvoľnil. Príčinou bol pritom jeho výkon práce pre iného zamestnávateľa HNsP Trstená. Navrhovateľ teda vykonával prácu lekára v Trstenej v deň, keď bol odporcom uvoľnený na výkon činnosti odborového funkcionára a za tento deň mu bola vyplatená náhradu mzdy. Jedná sa potom o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by odporca mohol s navrhovateľom skončiť pracovný pomer okamžite.

Pokiaľ v prvom výpovednom dôvode odporca uviedol, že obdobne mal navrhovateľ postupovať aj v iných dňoch, táto skutočnosť nie je samostatným výpovedným dôvodom, ale z kontextu vyplýva, že odporca týmto tvrdením mienil iba upozorniť na správanie sa navrhovateľa, ktorý aj v iných prípadoch mal uprednostniť HNsP Trestná pred vykonávaním odborovej funkcie. Naviac dátumy 07. 01. 2009 a 28. 01. 2009 by ani nemohli byť použité ako dôvody výpovede, nakoľko by sa jednalo o porušenie pracovnej disciplíny po lehote uvedenej v . Pokiaľ ide o deň 12. 08. 2009 odporca tvrdil, že v HNsP Trstená nepracoval napriek tomu, že na tento deň má vykázanú prítomnosť v práci z toho istého dôvodu, ako dňa 24. 03. 2010, t. j., že hodiny si odpracoval inokedy. Dňa 23. 12. 2009 nepracoval v Lipt. Mikuláši, nakoľko v tento deň čerpal tzv. „tužkové voľno“. Na tieto skutočnosti účastníci nenavrhli žiadne dôkazy a nakoľko sa nejedná o dôvod výpovede, ďalšie dokazovanie k tejto skutočnosti súd už nenariaďoval.

Pokiaľ ide o porušenie povinností konkretizované v bode 2, medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ nemal nikdy písomný súhlas odporcu k výkonu činnosti lekára v HNsP Trstená.

Podľa

(1) Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2) Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

(3) Obmedzenia ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

V konaní bolo zistené, že navrhovateľ vykonával zárobkovú činnosť v HNsP Trstená, síce bez písomného súhlasu ale s vedomím odporcu. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výpoveďou navrhovateľa a aj výpoveďou svedka L.. M. S.. Pre výkon práce pre HNsP Trstená mal navrhovateľ uzavretú pracovnú zmluvu na rok 2009. Na rok 2010 navrhovateľ už pracovnú zmluvu uzavretú nemal, pričom vedel, že do budúcna k výkonu tejto činnosti bude potrebovať písomný súhlas odporcu. Tento záver potvrdzuje list odporcu zo dňa 25. 06. 2009, ktorým bol poučený o tom, že bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa túto prácu vykonávať nemôže. Týmto listom bol navrhovateľ súčasne vyzvaný na predloženie súhlasu, pokiaľ ním disponuje. Navrhovateľ takýto súhlas nepredložil a napriek tomu vo výkone práce pre HNsP Trstená pokračoval aj v roku 2010 bez súhlasu odporcu. Odporca vyzval navrhovateľa listom zo dňa 10. 03. 2010 k okamžitému ukončeniu výkonu inej zárobkovej činnosti v HNsP Trstená. Navrhovateľ nerešpektoval ani túto výzvu odporcu a v práci naďalej pokračoval. Jedinou reakciou navrhovateľa na list odporcu zo dňa 10. 03. 2010 bola jeho žiadosť zo dňa 18. 10. 2010 o vydanie súhlasu na výkon činnosti v inom zdravotníckom zariadení. Odporca vyzval navrhovateľa listom z 23. 03. 2010 na doplnenie tejto žiadosti a listom zo dňa 03. 05. 2010 odporca oznámil navrhovateľovi, že sa rozhodol neudeliť mu súhlas na výkon tejto činnosti v zmysle .

Uvedenými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že navrhovateľ v rozpore s ustanovením , vykonával bez písomného súhlasu zamestnávateľa, ten istý druh činnosti pre iného zamestnávateľa. O tom, že túto činnosť môže vykonávať len s písomným súhlasom odporcu navrhovateľ vedel (minimálne z listu odporcu zo dňa 25. 06. 2009). Až po tom, ako mu odporca listom zo dňa 10.

03. 2010 uložil okamžite ukončiť činnosť pre HNsP Trstená, podal žiadosť o povolenie tejto činnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že v roku 2010 navrhovateľ vedome, bez súhlasu odporcu, vykonával činnosť pre iného zamestnávateľa. Napriek jednoznačnému príkazu zamestnávateľa zo dňa 10. 03. 2010, pokračoval v činnosti pre HNsP Trstená. Nie je právne významné, že navrhovateľ listom zo dňa 18. 03. 2010 požiadal o túto činnosť - kým totiž nemal písomný súhlas, nemohol túto činnosť vykonávať, naviac, keď listom zo dňa 10. 03. 2010 mu odporca prikázal túto činnosť ukončiť. Navrhovateľ teda vôbec nerešpektoval príkaz odporcu, ktorý bol v súlade s ustanovením , čo súd kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by odporca mohol s navrhovateľom skončiť pracovný pomer okamžite.

Pokiaľ odporca za porušenie pracovnej disciplíny v bode 3 považoval skutočnosť, že navrhovateľ čerpal pracovné voľno v dňoch 19. 05. 2010 - 21. 05. 2010 bez súhlasu primára, tento výpovedný dôvod v konaní nebol preukázaný. Navrhovateľ oznámil primárovi oddelenia dňa 03. 05. 2010, že v dňoch 19. 05. - 21. 05. 2010 nebude v práci pre výkon činnosti v odborovej organizácii. Nárok na pracovné voľno pre výkon odborárskej činnosti navrhovateľovi vyplýva priamo z ustanovenia ako aj z časti II. Kolektívnej zmluvy uzavretej na rok 2007, ktorá je účinná doteraz. Naviac výsluchom primára (O.. O. G.) bolo preukázané, že vedenie nemocnice primárovi oznámilo, že navrhovateľ má právo na pracovné voľno pre výkon činnosti odborárskeho funkcionára. Z toho dôvodu navrhovateľ bol povinný iba oznámiť zamestnávateľovi, kedy a z akého dôvodu bude čerpať voľno. V predmetnej veci navrhovateľ oznámil svoju neprítomnosť v dostatočnom časovom predstihu, pričom k čerpaniu tohto voľna nebol potrebný predchádzajúci súhlas primára.

Vzhľadom na uvedené dôvody, bolo preukázané, že navrhovateľ sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by odporca s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer, keď sa dňa 24. 03. 2010 nezúčastnil 31. rokovania výkonného výboru SOZ ZaSS, hoci odporca mu na tento deň a na tento účel poskytol voľno s náhradou mzdy. V tento deň vykonával prácu pre iného zamestnávateľa, pričom pre výkon tejto práce nemal od odporcu súhlas. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa odporca dopustil aj tým, že nerešpektoval príkaz odporcu ukončiť inú zárobkovú činnosť v HNsP Trstená, hoci tento príkaz bol v súlade so zákonom. Navrhovateľ vedel, že nemá písomný súhlas, vedel, že bez takéhoto súhlasu činnosť vykonávať nemôže a napriek tomu v práci pre HNsP Trstená pokračoval, aj keď mu to odporca listom zo dňa 10. 03. 2010 zakázal.

Podľa pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

O tom, že namiesto výkonu činnosti odborového funkcionára, na ktorú bol odporcom uvoľnený, navrhovateľ vykonával dňa 24. 03. 2010 prácu v HNsP Trstená, sa odporca dozvedel až z listu HNsP Trstená zo dňa 22. 04. 2010, ktorý mu bol doručený dňa 29. 04. 2010. Najneskôr z tohto listu sa odporca dozvedel aj o tom, že navrhovateľ nerešpektoval jeho príkaz zo dňa 10. 03. 2010 ihneď ukončiť výkon tejto činnosti. Výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 03. 06. 2010, teda odporca dal navrhovateľovi výpoveď v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel.

Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Podľa ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 8, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ je predsedom odborovej organizácie. Listom zo dňa 18. 05. 2010, ktorý bol doručený Základnej odborovej organizácii SOZ ZaSS pri LNsP Lipt. Mikuláš dňa 21. 05. 2010, odporca požiadal o prerokovanie výpovede, ktorú mienil dať navrhovateľovi, pričom v tejto žiadosti uviedol všetky tri dôvody, ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odborová organizácia listom zo dňa 31. 05. 2010, ktorý bol doručený odporcovi dňa 01. 06. 2010, nesúhlasila s výpoveďou z pracovného pomeru pre navrhovateľa, keď závodný výbor uvedené dôvody považoval za neobjektívne a za nepostačujúce. Nakoľko závodný výbor odborovej organizácie rozhodol bez prítomnosti odporcu, tento listom zo dňa 02. 06. 2010 požiadal o uskutočnenie rokovania (poukázal na judikatúru, ktorá pod prerokovaním považuje výmenu názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov). Na túto žiadosť o vysvetlenie odpovedala odborová organizácia listom zo dňa 07. 06. 2010, že závodný výbor na svojom stanovisku zo dňa 01. 06. 2010 zotrváva. Dňa 03. 06. 2010 odporca doručil navrhovateľovi výpoveď.

Odborová organizácia teda prejednala žiadosť odporcu vo výbore dňa 31. 05. 2010, na ktorom bol prítomný aj navrhovateľ ako predseda odborovej organizácie. Napriek tomu, že odporca požiadal o prerokovanie, t. j. o možnosť zúčastniť sa rokovania výboru za účelom vysvetlenia, odborová organizácia túto žiadosť odporcu neakceptovala. Potom výbor odborovej organizácie pri rozhodovaní o udelení súhlasu s výpoveďou mal k dispozícii iba písomnú žiadosť odporcu, ku ktorej sa mal možnosť vyjadriť iba navrhovateľ. Je prirodzené, že navrhovateľ výboru poskytol svoju verziu daných okolností a nakoľko sa jednalo o predsedu odborovej organizácie, nemožno predpokladať, že výbor objektívne vec prešetril. Nakoľko v konaní bolo zistené, že zo strany navrhovateľa došlo v bode 1 a v bode 2 výpovede k takému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré by umožňovalo odporcovi skončiť s navrhovateľom pracovný pomer aj okamžite, nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa aj naďalej zamestnával. Nakoľko ostatné podmienky výpovede boli splnené, s poukazom na ust. je výpoveď odporcu platná.

Navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu mzdy vo výške 864,93 eura od 22. 07. 2010 dovtedy, kým odporca by navrhovateľovi neumožnil pokračovať v práci. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh späť v časti o priznanie náhrady mzdy od 22. 07. 2010 do 06. 10. 2010, pričom odporca s týmto čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť so súhlasom odporcu, súd v zmysle citovaného ustanovenia v tejto časti konanie zastavil.

Nakoľko nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa aj naďalej zamestnával, nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v zmysle je bezpredmetný. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Odporca mal v konaní plný úspech, pričom si podľa uplatnil náhradu trov konania spolu vo výške 770,86 eura. Súd rozhodol o trovách konania podľa a odporcovi priznal náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva. Odporca si uplatnil odmenu za každý úkon právnej služby vo výške 55,46 eura. Takto uplatnený nárok je nie v rozpore s ustanovením vyhlášky č. , a potom súd priznal za každý účelne vynaložený úkon právnej služby odmenu 55,46 eura. Ako účelné úkony advokáta súd posúdil prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 20. 08. 2010, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 20. 08. 2010, účasť na pojednávaní advokáta dňa 05. 10. 2010, účasť na pojednávaní dňa 09. 11. 2010 (dva úkony, nakoľko pojednávanie trvalo dlhšie ako 2 hodiny), účasť na pojednávaní dňa 22. 12. 2010 (dva úkony, keď pojednávanie trvalo dlhšie ako 2 hodiny) a účasť advokáta na vyhlásení rozsudku dňa 11. 01. 2011 (za tento úkon patrí odmena vo výške 1-iny). Súd nepriznal advokátovi odmenu za úkon a to vyjadrenie odporcu k veci zo dňa 15. 10. 2010 ani za písomné podania zo dňa 12. 11. 2010 a 14. 12. 1010. Vyjadrenie zo dňa 15. 10. 2010 odporca zaslal v dôsledku toho, že právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní dňa 09. 11. 2010 nevedel vyjadriť k skutkovým tvrdeniam zo strany navrhovateľa a zástupca odporcu preto uviedol, že sa k týmto tvrdeniam vyjadrí písomne. Takisto ďalšie uplatnené úkony a to návrhy na vykonanie dôkazov zo dňa 12. 11. 2010 a 14. 12. 2010, nie sú úkonmi, za ktoré by advokátovi patrila odmena. Jedná sa síce o písomné podanie na súd, ktoré je v vyhlášky uvedené ako úkon, ale za úkon advokáta možno považovať iba také podanie, ktoré je určitým rozborom veci, vyjadrením k veci, ale v žiadnom prípade nie návrhy na vykonanie dôkazov.

Advokátovi potom súd priznal odmenu za sedem úkonov po 55,46 eura a jeden úkon vo výške 1-iny tejto sadzby, spolu 402,08 eura.

Podľa vyhlášky č. advokátovi patrí náhrada na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (paušálne výdavky) vo výške 7,21 eura za každý úkon. Pri pojednávaní, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny, však patrí paušálna náhrada iba za jeden úkon, nakoľko paušálne výdavky nesúvisia s počtom hodín, ktoré advokát strávi na pojednávaní. Z toho dôvodu advokátovi patrí paušálna náhrada len za 5 úkonov právnej služby po 7,21 eura, čo je 36,05 eura. Spolu súd priznal advokátovi odmenu a náhradu paušálnych výdavkov vo výške 438,13 eura.

Zástupca odporcu preukázal, že je platiteľom DPH, a potom podľa vyhlášky č. sa priznaná odmena a náhrady zvyšujú o DPH vo výške 83,24 eura, na sumu 521,37 eura. Pretože odporca si uplatnil iba náhradu trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 521,37 eura. Priznanú náhradu trov konania je podľa navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Ľubošovi Rackovi na jeho účet vedený S. Z. Z., V.. Z.., Č.Z. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v 2 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.