Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-95-2010.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/95/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 46, IČO 36 837 857 proti odporcovi ECOSINPLAST s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Zlatovská cesta č. 27, IČO: 34 134 093, práv. zast. JUDr. Danielou Surkošovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, na Hrebienku č. 16 o zaplatenie 11.949,90,-€ s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 11.949,82,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.974,91,-€ od 21.05.2007 do zaplatenia a vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.974,91,- € od 20.6.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania. 1722,54,-€, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Matúša Košaru.
V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 716,50,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Trenčín.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 19.02.2010 domáhala od odporcu zaplatenia 11.949,90,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.974,95,-€ od 21.05.2007 do zaplatenia a vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.974,95,-€ od 20.06.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že s odporcom uzavrela dňa 12.02.1996 pracovnú zmluvu. V zmysle dodatku k predmetnej zmluve zo dňa 20.12.2006 mala navrhovateľka pri ukončení pracovného pomeru nárok na úhradu odmeny vo výške 9- násobku mesačnej hrubej mzdy, ktorá v danom čase tvorila 60.000,-Sk (1.991,635,- €) a to v 3 rovnakých splátkach (každá vo výške 3- násobku mesačnej hrubej mzdy.) K ukončeniu pracovného pomeru došlo dňa 31.03.2007 a doteraz navrhovateľke neboli uhradené 2 splátky, každá v sume 5.974,95,-€, splatné v dňoch 20.05.2007 a 19.06.2007.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho spočiatku zamietnuť, neskôr konanie zastaviť. Poukázal na neštandardné konanie súdu, ktorý odstránil vadu žaloby (chýbajúci podpis navrhovateľky na žalobe) až dňa 10.11.2010 priamo na pojednávaní., bez toho, aby to zaprotokoloval do zápisnice. Poukázal na to, že návrh podaný dňa 19.02.2010 nemal náležitosti, ktoré vyžaduje § 42 ods.3 O.s.p., teda nebol podpísaný, čo je neodstrániteľná vada, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať a podanie žaloby bez podpisu žalobcu je ničotný právny úkon. Zamietnuť žalobu žiadal z dôvodu, že dodatok v pracovnej zmluve zo dňa 20.12.2006 je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, a tiež pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k podvodne
podpísanému dodatku až po skončení pracovného pomeru navrhovateľky dňa 20.12.2007, nakoľko dodatok s týmto dátumom sa nachádza v jej pracovnom spise. Nemohlo dôjsť k takému omylu, aby bol v jeden deň podpísaný dodatok s dvoma rozdielnymi dátumami. Z výplatných pások navrhovateľky tiež nevyplýva skutočnosť, že jej bola od 1/2007 zvýšená mzda na 60.000,-Sk v hrobom a až v mesiaci 3/2007 jej bol spätne uhradený nedoplatok na mzde za 1,2/2007. Z dodatku nie je zrozumiteľné, v akom konkrétnom prípade podania výpovede má navrhovateľka nárok na uvedenú sumu. Odmeny podľa odporcu predstavujú v skutočnosti odstupné a na odstupné nemôže mať podľa ust. § 76 ods.1 ZP nárok zamestnanec, ktorý sám skončí pracovný pomer. Tento dodatok prekračuje rámec výšky odstupného stanovený v Zákonníku práce a od tohto ustanovenia sa nemožno odchýliť a dohodnúť výhodnejšie podmienky ako upravuje zákon. Tento dodatok je neplatný, lebo nemotivuje zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere a navrhovateľke vzniklo na tomto základe značné plnenie, ktoré predstavovalo 540.000,-Sk ( 17.924,72,-€), preto je tento dodatok v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a § 15 Zákonníka práce.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov Ing. M. W. E.. a D. X., oboznámil pracovnú zmluvu zo dňa 12.02.1996, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 20.12.2006 a 20.12.2007, výzvu na úhradu dlhu s doručenkou vyjadrenie odporcu k návrhu, potvrdenie o príjmoch fyz. osoby zo závislej činnosti za rok 2007, výplatné pásky navrhovateľky za obdobie 1/ až 3/2007, výpis z obchodného registra odporcu, výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav veci :
navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.02.1996 u odporcu spočiatku ako tlmočníčka a administratívna pracovníčka, neskôr ako generálna riaditeľka. Dňa 20.12.2006 bol podpísaný dodatok k pracovnej zmluve navrhovateľky, vtedajším konateľom odporcu J.. M. W. E.. a navrhovateľkou, na základe ktorého došlo k zmene bodu 4. pracovnej zmluvy a zvýšeniu hrubej mzdy navrhovateľky na 60.000,-Sk. Zároveň v dodatku bolo dohodnuté, že " pri ukončení pracovného pomeru s udaním akéhokoľvek výpovedného paragrafu o skončení pracovného pomeru podľa ZP sa pracovníčke vyplatí odmena vo výške 9- násobku mesačnej hrubej mzdy, podľa dodatku k pracovnej zmluve platného od 01.01.2007" v 3 rovnakých splátkach ( každá vo výške 3- násobku mesačnej hrubej mzdy.) Prvá splátka bola splatná najneskôr do 20-tich solárnych dní od dátumu skončenia pracovného pomeru, druhá splátka najneskôr do 50-tich solárnych dní od dátumu skončenia pracovného pomeru a tretia splátka najneskôr do 80-tich solárnych dní od dátumu skončenia pracovného pomeru. Ostatné body pracovnej zmluvy zostali nezmenené, pričom dodatok bol vyhotovený v 2 vyhotoveniach a každá zmluvná strana dostala jeden rovnopis.
K ukončeniu pracovného pomeru došlo písomnou výpoveďou zo strany navrhovateľky, doručenou osobne k rukám odporcu 26. januára 2007, pracovný pomer sa skončil uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby výpovednej doby dňa 31.3.2007 a doteraz navrhovateľke neboli uhradené 2 splátky odmeny, každá v sume 180.000,-Sk, splatné v dňoch 20.05.2007 a 19.06.2007. Zvýšená mzda bola navrhovateľke doplatená až v 3/2007 a to spätne aj za mesiace 1,2/2007.
Podľa § 42 ods.1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 37 ods.1,3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 17 ods.3 zák.č. č. 311/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov ( ďalej len Zákonníka práce) neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
Podľa § 67 Zákonníka práce zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Podľa § 62 ods.1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
Podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka bola u odporcu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy od 12.2.1996 a pracovný pomer ukončila vo funkcii generálnej riaditeľky výpoveďou bez udania dôvodu listom zo dňa 26.1.2007, ktorý prevzal v tento deň do vlastných rúk J... M. W.. Dňa 20.12.2006 bol podpísaný dodatok k pracovnej zmluve medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorého obsahom bola zmena dojednaných pracovných podmienok v časti odmeňovania a nároku na odmenu pri skončení pracovného pomeru. Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by ho viedli k záveru, že dodatok nie je platný. Dodatok k pracovnej zmluve dňa 20.12.2006 ( nie 20.12.2007) podpísali osoby spôsobilé na právne úkony. Za odporcu ho podpísala osoba oprávnená v tom čase konať za
spoločnosť a aj zapísaná v obchodnom registri ako konateľ - J.. M. W.. Z obsahu uvedeného dodatku je jasné, že účastníci konania nemali v úmysle dohodnúť odstupné, ale odmenu, čiže ich prejav vôle bol zhodný s jazykovým vyjadrením toho, čo chceli právnym úkonom dosiahnuť. Nárok na odmenu podľa dodatku vznikal za zrozumiteľných a určitých podmienok, teda v prípade skončenia pracovného pomeru navrhovateľkou formou výpovede, s udaním akéhokoľvek výpovedného paragrafu o skončení pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Je nesporné, že navrhovateľke bola odmena vyplatená len v prvej splátke, rovnako aj zvýšenie mzdy za mesiace 1,2/2007 až v marci 2007. V tomto období bola ešte navrhovateľka riaditeľkou firmy a príkazy učtárni na vyplatenie miezd a odmien pre všetkých zamestnancov, vrátane jej osoby boli náplňou jej práce a v jej kompetencii. V tomto období jej bolo vyplatené len to, čo bolo splatné, pričom tvrdenia navrhovateľky, že v 1,2/2007 neboli na úhradu jej zvýšenej mzdy peniaze vo firme skôr potvrdila aj D. X., ktorá uviedla, že najprv sa hradili faktúry, aby nestála výroba a ostatné pohľadávky až potom. Navrhovateľka a svedkovia J.. W. aj D. X. vypovedali zhodne, že dodatok o zmene pracovnej zmluvy navrhovateľky bol podpísaný len jeden (v dvoch vyhotoveniach) dňa 20.12.2006, teda ešte pred skončením pracovného pomeru navrhovateľky. Navrhovateľka so svedkom J.. M. W. vypovedali zhodne, že pri vyhotovovaní dodatku došlo k chybe v písaní a bol tam uvedený nesprávny dátum 20.12.2007, namiesto správneho 20.12.2006. Svedok J.. W. chybu dal odstrániť prepracovaním dodatku so správnym dátumom a mal za to, že ten druhý dodatok bude roztrhaný, avšak aj tento bol založený od spisu navrhovateľky. Súd nemal dôvod o výpovedi svedka J.. M. W. pochybovať, keď existenciu len jedného dodatku k prac. zmluve navrhovateľky podpísaného ešte v čase existencie jej prac. pomeru potvrdila aj svedkyňa D. X.. Súd považoval výpoveď svedka J.. M. W. za vierohodnú aj v popise spôsobu odmeňovania zamestnancov vo firme odporcu, aj okolností, ktoré ho viedli k podpísaniu predmetného dodatku. Je nepochybné, že navrhovateľka bola vzhľadom na výkon svojej funkcie finančne ukracovaná a bolo jej dlhodobo sľubované zvýšenie mzdy zo strany zahraničného partnera V., ku ktorému však vôbec nedošlo a vykonávala vedúcu funkciu len za 30.000,- Sk v hrubom. Preto súd nárok navrhovateľky na doplatenia 2 chýbajúcich splátok odmeny v sume 360.000,-Sk 11.949,82,-€ ( teda 180.000,-Sk jedna splátka = 5974,91,-€) považoval za oprávnený a jej návrhu v tomto rozsahu vyhovel. V návrhu bol nesprávne uvedený prepočet na €, suma 180.000,-Sk predstavuje sumu 5.974,91,-€ a nie 5.974,95,-€.
Odporca bol povinný zaplatiť II splátku odmeny v sume 180.000,-Sk ( 5974,71,-€) najneskôr do 50-tich solárnych dní od dátumu skončenia pracovného pomeru, teda prac. pomer skončil 31.03.2007, 50 dní pripadlo na 20.05.2007 a dňom 21.05.2007 bol odporca s plnením tejto splátky v omeškaní. Tretia splátka bola splatná najneskôr do 80-tich solárnych dní od dátumu skončenia pracovného pomeru, teda dňa 19.06.2007 a dňa 20.06.2007 bol odporca v omeškaní . Súd ho preto zaviazal zaplatiť navrhovateľke aj 8,5% ročný úrok z omeškania z oboch uvedených súm až do zaplatenia dlhu v zmysle ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výška úroku z omeškania predstavuje 2-násobok diskontnej sadzby platnej v Národnej banke Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením dlhu a v oboch prípadoch bola 4,25,-Sk. Vo zvyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Návrh odporcu na zastavenie konanie pre údajné vady návrhu, spočívajúce v nedostatku podpisu navrhovateľky súd nemohol akceptovať. Žaloba nemala už dňa 19.02.2010 žiadne vady, lebo bola na súd podaná so zaručeným elektronickým podpisom a takéto podanie netreba dopĺňať. Súd doplnil na pojednávaní žalobu o originálny podpis navrhovateľky len z toho dôvodu, že to odporca požadoval. Ak by aj v návrhu chýbal popis navrhovateľa, ide o vadu, ktorá je odstrániteľná a možno ju napraviť kedykoľvek za konania a preto by súd nemohol v žiadnom prípade konanie podľa § 104 ods.1 O.s.p. zastaviť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p.. Navrhovateľke, ktorá mala v konaní nepatrný neúspech súd priznal náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci po 287,14,-€/ úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 01.01.2010, podanie žaloby na súd dňa 19.02.2010, za účasť na pojednávaniach v dňoch 13.09.2010, 10.11.2010 a 08.12.2010) + 5 x 7,21,- € paušál + 19% DPH v sume 279,63,- € podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/, b/,c/, § 16 ods.3, § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nepriznal náhradu trov konania za pokus o zmier, a výzvu a úhradu dlhu, lebo nešlo o účelne vynaložený úkon, za výzvy možno považovať aj platobný rozkaz a tiež za účasť na pojednávaní dňa 20.10.2010, keďže toto pojednávanie sa nekonalo a bolo preložené na 10.11.2010, o čom bolo účastníci
upovedomení. Trovy konania v celkovej výške 1722,54,- € bude odporca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, JUDr. Matúša Košaru.
Navrhovateľka bola uznesením č. k. 14C 95/2010-24 zo dňa 26.05.2010 oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh, ktorý bol čase podania návrhu 716,50,-€ (položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov). Podľa ust. § 2 ods.2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení nesk. predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade bola navrhovateľka od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal na zaplatenie poplatku odporcu, a to 6% z ceny veci 11.949,82,-€, ktorý nebol od poplatku oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).