Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/31/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, 2. Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 00 30 416 094, obaja zast. advokátom JUDr. Michalom Mandzákom, so sídlom Zámocká 5, Bratislava, proti odporcom: I. S.. Ľ. K., bytom G. X, G., II. Š.Y. K., bytom K. I. XX, G., III. F.. S. K., bytom Š. X, G., všetci zast. advokátkou, JUDr. Zdenou Benčíkovou, so sídlom Palackého 12, P.O. BOX 69, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že navrhovateľ v 1. rade je výlučným vlastníkom pozemku, parcelné číslo 15881/177, druh pozemku: zastavaná plocha (ochranné pásmo), o celkovej výmere 1790 m?, katastrálne územie Y., obec G. - mestská časť V., okres G. F., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XXX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 22. 10. 2004 F.. Z. S., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overenom dňa 03. 11. 2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý je prílohou tohto rozsudku.

Odporcovia v I., II. a III. rade sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í navrhovateľovi v 1. rade nahradiť trovy konania vo výške 5 758,01 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh navrhovateľa v 2. rade z a m i e t a.

Odporcom v I., II. a III. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom zo dňa 14. 02. 2007 domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku parcelné číslo 15881/177, druh pozemku: zastavaná plocha (ochranné pásmo), o celkovej výmere 1790 m?, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., obci G. - mestská časť V., okrese G. F.. (ďalej len "sporný pozemok" a "sporná nehnuteľnosť"), tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XXX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 22. 10. 2004 F.. Z. S., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 03. 11. 2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Rozhodnutím Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 zo dňa 20. 04. 2004 došlo k vyňatiu časti podniku Letisko M. R. Štefánika v Bratislave v správe Slovenskej správe letísk za účelom založenia letiskovej spoločnosti - navrhovateľa v 1. rade. Rozhodnutím jediného zakladateľa, t. j. Slovenskej republiky zo dňa 26. 04. 2004 vo forme Notárskej zápisnice č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX došlo k založeniu súkromnej akciovej spoločnosti - navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ

v 1. rade vznikol rozhodnutím jediného zakladateľa Slovenskej republiky, v ktorej mene koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zápisom do Obchodného registra dňa 05. 05. 2004.

Súčasťou nepeňažného vkladu, ktorý bol vložený do majetku spoločnosti, bola aj časť pozemku parcelné číslo XXXXX, orná pôda o výmere 1790 m? v katastrálnom území Y., obec G., m. č. V., Okres G. F., evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Sporná časť pozemku bola vymedzená Geometrickým plánom vyhotoveným geodézie a kartografie Brno, č. z. 500/07 zo dňa 17. 05. 1967, podľa ktorého sa stala súčasťou parcely 15881/1. Celková veľkosť pôvodnej parcely predstavovala výmeru 3528 m?, pričom časť parcely o výmere 1790 m? (sporný pozemok) bola vykúpená a nevykúpená zostala časť parcely o výmere 1738 m?.

Sporný pozemok nadobudol právny predchodca navrhovateľa v 1. rade, t. j. Československý štát, zastúpený Československou správou dopravných letísk v Bratislave, na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/ XXXX/XX od H. H. (ďalej len "kúpna zmluva"). V procese identifikácie nepeňažného vkladu navrhovateľ v 1. rade zistil, že ako výlučný vlastník parcely č. XXXXX je vedená p. X. K.. Na podnet navrhovateľa v 1. rade správa katastra vyzvala účastníkov na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva k pozemku č. 1 na súd, nakoľko hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená a nedošlo k dohode účastníkov katastrálneho konania.

Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa (po rozšírení okruhu účastníkov na strane odporcu odporcovia) nemôže byť vlastníčkou sporného pozemku, nakoľko ho jej právny predchodca H. H. kúpnou zmluvou zo dňa 27. 10. 1975 previedol na právneho predchodcu navrhovateľa v 1. rade, t. j. Československý štát, ktorý vlastnícke právo nadobudol dňom podpisu kúpnej zmluvy, keďže táto zmluvy nepodliehala registrácii na bývalom štátnom notárstve.

Navrhovateľ v 1. rade sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty a záväzne určí otázka vlastníckeho práva, z čoho navrhovateľ v 1. rade odvodzuje i svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornému pozemku.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 12. 03. 2008, v ktorom uviedla, že Československý štát nikdy nebol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti. Hoci bola medzi Československým štátom a vtedajším vlastníkom pozemku H. H. uzavretá kúpna zmluva, nie je pravdou, že nebola potrebná registrácia vlastníckeho práva na Štátnom notárstve. Práve naopak v čase uzavretia zmluvy v roku 1975 vlastnícke právo k nehnuteľnosti na nadobúdateľa prechádzalo registráciou zmluvy. Zmena nastala až novelou z roku 1982, od kedy sa na prevod nehnuteľností do socialistického vlastníctva nevyžadovala registrácia vlastníckeho práva. V zmysle a jeho novely č. , ako aj a č. sa do katastra nehnuteľností zapisujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli zo zmlúv alebo ktoré vznikli na základe iných právnych skutočností, ak do dňa účinnosti týchto zákonov nebol podaný návrh na registráciu alebo návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Z uvedeného potom vyplýva, že účastníci kúpnej zmluvy boli povinní v zmysle zákona podať návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, a keďže tak neurobili, platí, že od zmluvy odstúpili. Okrem uvedeného odporkyňa namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1. rade, nakoľko nepreukázal, že by bol sporný pozemok do jeho majetku vnesený ako nepeňažný vklad. Sporná nehnuteľnosť sa nenachádza v súpise majetku tvoriaceho nepeňažný vklad do spoločnosti, t. j. navrhovateľa v 1. rade. Návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Podaním zo dňa 16. 09. 2008 navrhovateľ v 1. rade z opatrnosti navrhol aby do konania na strane navrhovateľa ako navrhovateľ v 2. rade vstúpil ďalší účastník konania - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Navrhnutý účastník konania súhlasil s pristúpením do konania na strane navrhovateľa podaním z toho istého dňa 16. 09. 2008. Uznesením sp. zn.

- 236, právoplatným dňa 14. 11. 2008 súd pripustil pristúpenie Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do konania na strane navrhovateľa. Zároveň pripustil zmenu žalobného petitu tak ako žiadal právny zástupca navrhovateľov, tak že navrhovatelia sa okrem určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku navrhovateľa v 1. rade domáhajú i určenia vlastníckeho práva navrhovateľa v 2. rade.

Uznesením č. k. - 378, právoplatným dňa 12. 05. 2010 súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov konania tak, že na strane odporcu k odporkyni v I. rade S.. Ľ. K., ako odporca v II. rade pristupuje Š.Y. K., a ako odporca v III. rade pristupuje S. K..

Súd podaním zo dňa 27. 05. 2010 v zmysle ustanovenia oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava II, že sa dňa 14. 02. 2007 začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Prokurátor do konania nevstúpil.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom odporcu v 3. rade a listinnými dôkazmi ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z Rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto v Bratislave č. O. XXXX/XX (č. l. 97), právoplatného dňa 26. 05. 1972 vyplýva, že štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva po poručiteľke M. H. jedinému dedičovi zo zákona H. H., nar. XX. XX. XXXX. Dedičstvo okrem iného pozostáva z nehnuteľnosti v k. ú. G. vo vl. č. XXXX, parc. č. XXXXX v užívaní soc. organizácie.

Zo záznamu zo dňa 15. 07. 1975 vyplýva, že sa dostavil H. H., ktorý preukázal, že je jediným dedičom nehnuteľností v k. ú. I. vo vložke č. XXXX parc. č. XXXXX a XXXXX. Štátu je ochotný odpredať časť pozemku o výmere 2147 m?.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 27. 10. 1975 (č. l. 12) uzavretej medzi H. H., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcim a Československým štátom, zastúpeným Československou správou dopravných letísk v Bratislave ako kupujúcim (ďalej aj len "kúpna zmluva") vyplýva, že predmetom zmluvy bol podľa Geometrického plánu vyhotoveného Strediskom geodézie pre Juhomoravský kraj v Brne zo dňa 28. 05. 1967 č. obj. 500/07 okrem iného aj prevod vlastníckeho práva nehnuteľnosti parc. číslo 16351 o výmere 3528 m? a to jeho časť o výmere 1790 m?.

Z Osvedčenia o dedičstve O. XXX/XX, O. XX/XX (č. l.105), právoplatného dňa 28. 02. 2000 vyplýva, že po poručiteľovi H. H. nadobudla nehnuteľnosť v pozemkovoknižnej vl. č. XXXX, parc. č. XXXXX - roľa o výmere 3528 m?/v KN k. ú. Y., časť parc. č. XXXXX/X ostatné plochy, časť parc. č. XXXXX/X orná pôda/ X. K.Á., rod. H..

Z Identifikácie parciel XXX/XX zo dňa 15. 05. 2001 (č. l. 113) vyplýva, že vo vl. č. XXXX zapísaná parc. č. XXXXX roľa o výmere 3528 m?, podľa stavu v KN rozdelená na parc. č. XXXXX/X ostatné plochy je v užívaní Slovenskej správy letísk a parc. č. XXXXX/X orná pôda v užívaní PD - Vajnory.

Z Orto mapy (č. l. 33) vyplýva, že pozemok sa nachádza v areáli letiska pri vzletovej dráhe. Táto skutočnosť je preukázaná aj z priložených geometrických plánov.

Z Rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii číslo 57 zo dňa 20. 04. 2004 o vyňatí časti majetku zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk vyplýva, že minister vyňal ku dňu vzniku navrhovateľa v 1. rade z majetku štátu v správe príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk účtovne oddelenú, vnútornú organizačnú jednotku - letisko M. R. Štefánika, ktorá má povahu časti podniku. Tento majetok je predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti - navrhovateľa v 1. rade, ktorého hodnota bude určená znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia navrhovateľa v 1. rade.

Z čl. VII Notárskej zápisnice J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX vyplýva, že zakladateľ - Slovenská republika sa zaväzuje splatiť celé základné imanie, a to vložením nepeňažného vkladu do spoločnosti, ktorého predmetom je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 zo dňa 20. 04. 2004. Súčasťou nepeňažného vkladu je prioritný infraštruktúrny majetok. Hodnota nepeňažného vkladu zakladateľa je určená znaleckým posudkom č. 33 - 2004 zo dňa 26. 04. 2004 vypracovaným ku dňu založenia spoločnosti. Hodnotu nepeňažného vkladu znalecký posudok určil vo výške 7.505.940.000,- Sk. V znaleckom posudku je osobitne určená hodnota prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorého znalecké ohodnotenie predstavuje výšku 2 871 259 208,- Sk.

Zo znaleckého posudku č. 115-2004 vypracovaného ku dňu 04. 05. 2004 vyplýva, že súčasťou ohodnocovaného nehnuteľného majetku je aj parc. č. XXXXX/X ostatné plochy o výmere 71 184 m?, zapísaná na LV č. XXXX s poznámkou, že tento pozemok je nevysporiadaný.

Zo Stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 28. 06. 2004 (č. l. 213) vyplýva, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR založilo dve akciové spoločnosti, a to Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS), t. j. navrhovateľ v 1. rade a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. Na ich založenie sa použil majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vyňalo rozhodnutiami č. 57 a 58 z 20. 04. 2004 ku dňu vzniku akciových spoločností, z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená predmetným rozhodnutím ministerstva, t. j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika. Vlastnícke právo k celému nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku.

Z Rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii číslo 200 zo dňa 20. 12. 2004 (č. l. 227) o zrušení príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk má súd za preukázané, že príspevková organizácia Slovenská správa letísk bola ku dňu 31. 12. 2004 zrušená. Dňom 01. 01. 2005 prechádza majetok, práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli ku dňu zrušenia príspevkovej organizácie na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Z listu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 11. 02. 2005 (č. l. 9) vyplýva, že správa katastra vyzvala účastníkov katastrálneho konania na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, pretože na správe katastra je vedené zdvojené vlastníctvo.

Z výpovede odporcu v 3. rade vyplýva, že on a jeho rodina mali v k. ú. Y. viacero pozemkov. Za pozemky platili dane, s letiskom a družstvom mali uzatvorené viaceré nájomné zmluvy. Či aj na sporný pozemok, to uviesť nevie. Počas jeho života rodina pozemok nevyužívala.

Navrhovateľ v 1. rade v priebehu konania zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ v 1. rade a po rozšírení okruhu účastníkov konania na strane navrhovateľa i navrhovateľ v 2. rade k veci ďalej uviedli, že pokiaľ ide o povinnosť registrácie kúpnej zmluvy, táto podľa Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 19. 05. 1964 č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. Pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi (konkrétne čl. II ods. 9 Smernice), potrebná nebola, nakoľko bola nehnuteľnosť prevádzaná do socialistického a nie súkromného vlastníctva. Uvedené vyplýva aj platnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR (, ).

Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1. rade tento je letiskovou spoločnosťou založenou podľa o letiskových spoločnostiach. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii zo dňa 20. 04. 2004 došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava a táto časť - účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk bola predmetom nepeňažného vkladu vloženého do novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS). Sporný pozemok bol súčasťou nepeňažného vkladu do majetku navrhovateľa v 1. rade, čo preukazuje znalecký posudok vyhotovený na účely ohodnotenia nepeňažného vkladu. Z Geometrického plánu z roku 1967 vyplýva, že sa pri vymedzení hraníc pristávacej dráhy letiska vytvorila jedna veľká parcela č. 158881/1, ktorej súčasťou boli aj časti iných parciel vrátane parcely č. 16351 o výmere 1790 m?.

K identifikácii parciel navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že pre potreby majetkovo-právneho vyporiadania pozemkov potrebných pre letisko bol vytvorený Geometrický plán z roku 1967 s parcelnými číslami XXXXX/X (predpolie vzletovej a pristávacej dráhy 13-31), XXXXX/X (poľnohospodársky pozemok v oplotenom areáli letiska) a XXXXX/X (objazdová komunikácia). V zmysle plánu sa následne

vykupovali resp. vyvlastňovali pozemky, ktoré sa nachádzali v zábere tohto geometrického plánu, pričom čísla pôvodných parciel sa nahrádzali novými číslami parciel podľa parcely C-KN. Na základe uvedeného sa pôvodné parc. č. XXXXX, z ktorej právny predchodca navrhovateľa v 1. rade odkúpil časť o výmere 1790 m? v novovzniknutej parcele č. XXXXX/X vytvorila časť s parcelným č. XXXXX/XXX, pričom zo zvyšnej časti pôvodnej parcely č. XXXXX o výmere 1738 m? sa vytvorila parcela č. XXXXX/X.

Navrhovatelia majú za to, že opomenutie, resp. nečinnosť niekdajších štátnych orgánov týkajúce sa zavkladovania vlastníckeho práva navrhovateľa v 1. rade nemôže byť na škodu tak navrhovateľovi ani jeho právnym predchodcom, ktorý vychádzali z obsahu kúpnej zmluvy. Pozemok sa nachádza v oplotenom areáli letiskovej spoločnosti a odporkyňa a ani jej právny predchodca sa vlastníckeho práva k nemu nedovolávali. Pokiaľ ide o odporkyňou v 1. rade namietanú technickú jednotu listiny, kúpna zmluva sa na geometrický plán len odvoláva a neuvádza, že tvorí nedielnu súčasť zmluvy. Platné právo nevyžaduje, aby geometrický plán bol nedeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy.

Navrhovatelia nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku X. K. na základe Osvedčenia o dedičstve z dôvodu nevedomosti notára o existencii kúpnej zmluvy nepovažujú za právne relevantný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Navrhovatelia preventívne vznášajú i námietku vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Právny predchodcovia navrhovateľa a navrhovateľ sporný pozemok fakticky, dobromyseľne a nepretržite užívajú už od 27. 10. 1975 až do dnešných dní.

Navrhovatelia poukazujú, že pokiaľ mali odporcovia za to, že navrhovatelia užívajú ich pozemok bez právneho dôvodu, mali možnosť svoj nárok uplatniť v rámci reštitučného konania.

Odporkyňa v I. rade v priebehu konania trvala na svojich tvrdeniach uvedených v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Odporkyňa svoje vlastnícke právo odvíja od osvedčenia o dedičstve poručiteľa H. H., kde predmetom dedenia bola aj táto parcela. Poukazuje na skutočnosť, že s navrhovateľom v 1. rade má uzatvorenú nájomnú zmluvu na nájom parciel, ktoré tak isto mali byť predmetom tejto kúpnej zmluvy a pritom ich navrhovateľovi v 1. rade prenajíma. Podľa jej názoru je príčinou vyvolaného sporu nekonanie navrhovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ktorého dôsledkom je stav, že jeho údajné vlastnícke právo nie je a nikdy nebolo v katastri nehnuteľností zapísané.

Odporkyňa v I. rade a po rozšírení okruhu účastníkov na strane odporcu i odporcovia v II. a III. rade predovšetkým namietajú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1. rade, nakoľko parcela 16351 ani jej časť nebola zadefinovaná ako súčasť nepeňažného vkladu do spoločnosti navrhovateľa v 1. rade. Sporný pozemok sa nenachádza v súpise majetku tvoriaceho nepeňažný vklad do majetku navrhovateľa v 1. rade ani v znaleckom posudku, vyhotovenom na účely ohodnotenia nepeňažného vkladu a nenachádza sa ani v Špecifikácii prioritného infraštruktúrneho majetku navrhovateľa v 1. rade.

Odporcovia namietajú platnosť kúpnej zmluvy z roku 1975, z dôvodu, že doklady, na ktoré sa zmluva odvoláva nie sú nedielnou súčasťou zmluvy a teda netvoria technickú jednotu listiny, ktorá je podľa platných zákonov a judikatúry predpokladom platnosti takejto zmluvy. Kúpna zmluva je tiež neurčitá v určení predmetu kúpnej zmluvy, keď predmetom prevodu je časť nehnuteľnosti o výmere, ktorá nie je špecifikovaná. Odkazuje síce na geometrický plán z roku 1967 ale bola uzatvorená až v roku 1975. Zmluva je absolútne neplatná i z dôvodu, že prevádzateľ v čase, keď zmluvu podpísal nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Odporcovia považujú námietku navrhovateľov ohľadom uplatnenia ich nároku na pozemok v rámci reštitučného konania za právne irelevantnú, nakoľko vlastnícke právo právnych predchodcov odporcov im nikdy odňaté nebolo.

Odporcovia namietajú i aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 2. rade, nakoľko v zmysle zákona o správe majetku štátu za Slovenskú republiku koná ústredný orgán štátnej správy, ktorý má tento majetok v správe, čo navrhovateľ v 2. rade nijako nepreukázal.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých (ďalej aj len "zákon o letiskových spoločnostiach") tento zákon upravuje podmienky, spôsob založenia a právne pomery akciových spoločností založených z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky na prevádzkovanie verejných letísk (ďalej len ""), ako aj podmienky prechodu takého majetku štátu na územnú samosprávu.

Podľa § 4 citovaného zákona zakladateľom letiskovej spoločnosti je štát; v jeho mene koná ministerstvo.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na založenie letiskovej spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona 9) sa nevyžaduje.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená rozhodnutím ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona (ďalej len "časť podniku Slovenskej správy letísk"); ustanovenie § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté. Ustanovenia osobitného zákona o predaji podniku sa nepoužijú.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na letiskovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu k zakladateľskej listine. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a letisková spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Ustanovenia osobitného zákona o vklade spoločníka sa nepoužijú.

Podľa (účinného ku dňu 27. 10. 1975) písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa (účinného ku dňu 27. 10. 1975) pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 134 ods. 2 citovaného zákona k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa citovaného zákona podrobnejšie predpisy na vykonanie vydajú príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa článku II bodu 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 19. 05. 1964 č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. Pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva (č. l. 138), registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a pod.

Podľa (účinného od 01. 07. 1988) ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa (účinného od 01. 07. 1988) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Podľa o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (účinného od 01. 01. 1993) sa do katastrov nehnuteľností zriadených zákonmi národných rád (ďalej len "kataster") a vedených príslušnými orgánmi Českej republiky a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky (ďalej len "príslušné orgány republík") zapisujú práva k nehnuteľnostiam, a to vlastnícke právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predkupné právo, pokiaľ má mať účinky vecného práva, a iné práva, pokiaľ boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam.

Podľa o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (účinného od 01. 01. 1993) sa právne úkony uzavreté pred účinnosťou tohto zákona týkajúce sa práv uvedených v zapíšu vkladom podľa tohto zákona, ak do dňa účinnosti tohto zákona nebol podaný návrh na registráciu štátnym notárstvom.

Podľa a (účinného k dnešnému dňu) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa a . Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia za to, že sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade, preto jeho návrhu na určenie, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti vyhovel a návrh voči navrhovateľovi v 2. rade zamietol.

Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, t. j. pozemku parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha ( ochranné pásmo ), o celkovej výmere 1790 m?, katastrálne územie Y., obec G.- mestská časť V., okres G. F., t. j. v areáli letiska, nakoľko hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, pretože na správe katastra je k spornej nehnuteľnosti vedené zdvojené vlastníctvo.

Primárne súd posudzoval splnenie základnej procesnej podmienky, a to skutočnosť, či navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd má v konaní za preukázané, že navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení vlastníctva preukázali a táto skutočnosť je zrejmá najmä z oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 11. 02. 2005, v ktorej správa katastra výslovne uviedla, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená a účastníkov katastrálneho konania vyzvala na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že Československý štát, zastúpený Československou správou dopravných letísk v Bratislave ako kupujúci, odkúpil dňa 27. 10. 1975 spornú nehnuteľnosť od predávajúceho Kristiána Krištofiča, ktorý je právnym predchodcom odporcov v I. až III. rade. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania H. H. nadobudol spornú nehnuteľnosť ako dedičstvo po svojej matke M. H. rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - mesto G. právoplatným dňa 26. 05. 1972. Odporcovia vyššie uvedené skutočnosti namietali, keď uvádzali, že v čase keď k prevodu nehnuteľnosti malo dôjsť, H. H. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a pokiaľ by aj vlastníkom bol, táto zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že geometrický plán z roku 1967 nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, t. j. zmluva nespĺňa náležitosť technickej jednoty listiny. K prvému z vyššie uvedených tvrdení odporcov súd uvádza, že navrhovatelia súdu predložili právoplatné rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - mesto G., z ktorého je nesporné, že H. H.Š. spornú nehnuteľnosť zdedil po svojej matke. Odporca nijako nepreukázal nepravdivosť toho, čo sa v tomto rozhodnutí osvedčuje, preto má súd skutočnosť, že H. H. spornú nehnuteľnosť zdedil, za preukázanú. V čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 27. 10. 1975 teda H. H. bol výlučným vlastníkom sporného pozemku a mohol s ním disponovať a teda ho aj predať. Pokiaľ ide o druhé z vyššie uvedených tvrdení odporcov, súd má za to, že geometrický plán z roku 1967 nemusel byť neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Súd toto svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že v zmluve nie je uvedené, že by tento geometrický plán bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Kúpna zmluva na geometrický plán len odkazuje, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť účastníkov zmluvy pripojiť k zmluve o predaji nehnuteľnosti geometrický plán. Odporcovia namietali taktiež neurčitosť kúpnej zmluvy zo dňa 27. 10. 1975 z dôvodu, že hoci sa v nej uvádza, že predávajúci predáva časť parc. číslo XXXXX o výmere 1790 m2, nie je zrejmé o presne ktorú časť ide. V danej súvislosti súd uvádza, že takéto vymedzenie časti nehnuteľnosti považuje vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva odkazuje na geometrický plán z roku 1967, za postačujúce. V uvedenom geometrickom pláne je sporná časť pozemku riadne vyznačená, preto nie je zameniteľná. Súd má s poukazom na vyššie uvedené za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi H. H. a Československým štátom zo dňa 27. 10. 1975 je platná a v súlade s vtedy platnou a účinnou legislatívou a žiadny z dôkazov vykonaných v tomto konaní nesvedčí opaku.

Odporcovia v konaní ďalej namietali skutočnosť, že kúpna zmluva mala byť registrovaná štátnym notárstvom, resp. že musela byť zavkladovaná do katastra nehnuteľností, nakoľko dôsledkom zmeny právnej úpravy bola povinnosť zapísať nehnuteľnosť vkladom, ak do dňa účinnosti nebol podaný návrh na registráciu štátnym notárstvom. Súd sa s týmto tvrdením nestotožnil, a má za to, že registrácia zmlúv pri nadobúdaní nehnuteľností do socialistického vlastníctva nebola potrebná. Hoci účinný ku dňu 27. 10. 1975 túto skutočnosť neuvádza, vo svojich prechodných a zrušovacích ustanoveniach uvádza, že podrobnejšie predpisy na vykonanie vydajú príslušné ministerstvá. Takýmto predpisom, je podľa názoru súdu aj Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 19. 05. 1964 č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. Pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva (č. l. 138), podľa ktorej registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva. Takúto povinnosť, t. j. povinnosť registrácie vyššie uvedených zmlúv nebola ako sa mylne domnievajú odporcovia, zavedená ani po zmene právnej úpravy. Uvedená zmena, ktorá nastala účinnosťou o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam sa vzťahuje výlučne na prípady, kedy registrácia zmluvy bola potrebná, ale do dňa účinnosti menovaného zákona nebola vykonaná. V danom prípade ide o opačný prípad, t. j. registrácia zmluvy nebola potrebná, a teda nebol potrebný ani dodatočný zápis (registrácia) tejto zmluvy vkladom podľa tohto zákona.

Ďalším tvrdením odporcov, ktoré použili na preukázanie svojho vlastníckeho práva k spornému pozemku je skutočnosť, že na obdobné pozemky, ktoré boli taktiež predmetom kúpnej zmluvy, majú odporcovia s navrhovateľom v 1. rade uzavreté nájomné zmluvy. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam odporcov súd uvádza, že predmetom tohto konania bol pozemok parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha (ochranné pásmo), o celkovej výmere 1790 m?, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., obci G.- mestská časť V., okrese G. F. a nie ostatné pozemky odporcov. V konaní nebolo preukázané, že by odporcovia prenajímali navrhovateľovi v 1. rade sporný pozemok, alebo že by niekedy v minulosti bola na sporný pozemok medzi účastníkmi tohto konania uzavretá nájomná zmluva. Súd nájomné zmluvy na ostatné pozemky odporcov neskúmal, a tvrdenie odporcov o tom, že skutočnosť že navrhovateľovi v 1. rade obdobné pozemky prenajíma preukazuje jeho tvrdenie o vlastníctve sporného pozemku je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné.

S poukazom na vyššie uvedené právne závery, keď má súd za preukázané, že nehnuteľnosť bola riadne nadobudnutá do vlastníctva štátu, a teda nie je vlastníctvom odporcov v I. až III. rade, bolo v konaní potrebné posúdiť ďalší prevod spornej nehnuteľnosti, t. j. určiť jej súčasného vlastníka. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola v období do dňa vzniku navrhovateľa v 1. rade, t. j. do 05. 05. 2004 vo vlastníctve štátu a v správe a užívaní Slovenskej správy letísk. Uvedenú skutočnosť preukazuje jednak geometrický plán z roku 1967 a jednak identifikácie parciel z roku 2001, kde sa výslovne uvádza, že nehnuteľnosť užíva Slovenská správa letísk. Skutočnosť, že letiská a ich areál, t. j. pozemky spravovala do roku 2004 Slovenská správa letísk nebola sporná ani medzi účastníkmi konania. V roku 2004 sa Slovenská správa letísk pretransformovala na letiskové (akciové) spoločnosti, pričom jednou z týchto letiskových spoločností je aj navrhovateľ v 1. rade. V konaní bola sporná otázka, či pozemok, ktorý je predmetom tohto konania bol alebo nebol vnesený do majetku novovzniknutej letiskovej spoločnosti, t. j. do majetku navrhovateľa v 1. rade. Na založenie letiskovej spoločnosti sa v zmysle zákona použije majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená vyššie uvedeným rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že minister dňa 20. 04. 2004 rozhodol o vyňatí časti majetku zo správy Slovenskej správy letísk, t. j. o vyňatí účtovne oddelenej, vnútornej organizačnej jednotky - letiska M. R. Štefánika, ktoré má povahu časti podniku a ktoré je predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti (navrhovateľa v 1. rade). Z uvedeného vyplýva, že predmetom nepeňažného vkladu do majetku navrhovateľa v 1. rade bolo celé letisko M. R. Štefánika v Bratislave vrátane priľahlých pozemkov v správe Slovenskej správy letísk a vo vlastníctve štátu, teda ako to vyplýva z vykonaného dokazovania vrátane sporného pozemku. V zmysle zákona preto vlastnícke právo navrhovateľa v 1. rade k spornému pozemku vzniklo ex lege ku dňu vzniku navrhovateľa v 1. rade, t. j. ku dňu 05. 05. 2004.

Pre úplnosť súd konštatuje, že pokiaľ ide o určenie vlastníctva k spornému pozemku, spor medzi navrhovateľom v 1. rade ako letiskovou spoločnosťou a navrhovateľom v 2. rade, t. j. štátom zastúpeným Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii neexistuje a obaja navrhovatelia majú za to, že sporný pozemok bol najskôr majetkom štátu a neskôr sa stal súčasťou nepeňažného vkladu do majetku navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade požadoval určenie, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti len z dôvodu právnej istoty a v konaní tvrdil, že sporný pozemok previedol na navrhovateľa v 1. rade. S poukazom na výsledky dokazovania, keď mal súd v konaní za preukázané, že právny predchodca odporcov v I. až III. rade spornú nehnuteľnosť štátu odpredal a teda odporcovia v I. až III. rade nie sú vlastníkmi sporného pozemku, súd považuje námietky odporcov vo vzťahu k vlastníckemu právu navrhovateľa v 1. rade za neopodstatnené. Pokiaľ sám štát, t. j. Slovenská republika, ktorý do dňa vzniku letiskových spoločností bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti má za to, že nehnuteľnosť patrí letiskovej spoločnosti, t. j. navrhovateľovi v 1. rade, odporcovia nemajú žiadny právny záujem na inom určení vlastníckych práv k spornému pozemku. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ by aj vlastnícke právo navrhovateľa v 1. rade nebolo preukázané, z rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 20. 12. 2004 je zrejmé, že ku dňu 31. 12. 2004 prešiel všetok majetok, práva a povinnosti zrušenej Slovenskej správy letísk na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, a teda by vlastnícke právo k spornému pozemku svedčilo navrhovateľovi v 2. rade, nie však odporcom v I. až III. rade, ktorých právny predchodca nehnuteľnosť štátu odpredal v roku 1975.

Hoci je zrejmé, že sporný pozemok nebol riadne evidovaný a teda ani riadne zaznamenaný na všetkých relevantných dokumentoch, pričom z tejto skutočnosti vyplynul aj tento spor o určenie vlastníctva, nedôslednosť vtedajšej právnej úpravy, ktorá vytvárala podmienky pre vznik neúplnej a zmätočnej evidencie v katastri nehnuteľností a tým aj zmätok vo vlastníckych vzťahoch, nemôže byť na ujmu práv navrhovateľa v 1. rade, ktorý ako to vyplýva zo všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní je vlastníkom sporného pozemku. Zápis v katastri nehnuteľností je hodnoverný, pokiaľ nie je preukázaný opak. Nakoľko v tomto konaní opak preukázaný bol, zápis v katastri nehnuteľností nie je rozhodujúci.

Pre úplnosť súd v závere uvádza, že sa stotožnil s tvrdením navrhovateľov, že pokiaľ by aj nevzal do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, musel by prihliadnuť aj na vydržanie sporného pozemku. Vydržanie je právnym titulom nadobúdania vlastníckeho práva, prostredníctvom ktorého sa oprávnenému držiteľovi poskytuje zákonná možnosť transformácie dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenej

držby na vlastnícke právo. Vlastnícke právo oprávnený držiteľ nadobudne momentom uplynutia vydržacej doby, a teda sa na vznik vlastníckeho práva nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania sporný pozemok bol v užívaní správy letísk už v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 27. 10. 1975 a táto držba trvá nepretržite až do dnešných dní. Súd preto za prvý deň plynutia vydržacej doby, t. j. prvý deň oprávnenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby určil deň 28. 10. 1975. Dobromyseľnosť navrhovateľa v 1. rade je daná tým, že dňa 27. 10. 1975 uzavrel kúpnu zmluvu okrem iného aj na spornú nehnuteľnosť, a teda bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Je tiež potrebné zdôrazniť, že odporcovia nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by sa oni alebo ich právny predchodcovia boli domáhali uplatňovania ktoréhokoľvek z práv vlastníka k spornému pozemku resp. že by akýmkoľvek spôsobom toto domnelé vlastnícke právo uplatňovali. Uvedené odôvodňuje záver súdu o tom, navrhovateľ v 1. rade bol dobromyseľný, pričom jeho vlastnícke právo nebolo pred podaním návrhu na súd nijako spochybnené a odporcovia vlastnícke práva k pozemku neuplatňovali viac než 30 rokov. Z uvedeného vyplýva, že zákonná desaťročná vydržacia lehota pre vydržanie nehnuteľnosti už uplynula. Skutočnosť, že odporcovia sporný pozemok neužívajú a tento je v užívaní navrhovateľa v 1. rade potvrdil aj samotný odporca v 3. rade.

Vzhľadom k vyššie uvedeným právnym záverom súdu, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sporný pozemok je vlastníctvom navrhovateľa v 1. rade, pričom spor o vlastníctvo medzi navrhovateľom v 1. a 2. rade neexistuje, súd návrh navrhovateľa v 2. rade zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa v spojení s .

Úspešnému navrhovateľovi v 1. rade súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. pozostávajú z: 1/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 49,76 Eur (vrátane 19 % DPH) ( vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 15. 12. 2006, 2/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 54,16 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- písomné podanie na súd vo veci samej 14. 02. 2007

- návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka 18. 07. 2007, 3/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 27,08 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na odročenom pojednávaní dňa 20. 06. 2007,

- účasť na odročenom pojednávaní dňa 31. 10. 2007, 4/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 28,93 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na odročenom pojednávaní dňa 06. 02. 2008,

- účasť na odročenom pojednávaní dňa 17. 09. 2008, 5/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 57,87 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- vyjadrenie vo veci samej (k vyjadreniu odporcov) 13. 03. 2008,

- účasť na pojednávaní dňa 14. 03. 2008,

- účasť na pojednávaní dňa 18. 06. 2008,

- návrh na pristúpenie účastníka do konania 14. 09. 2008 6/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 31,82 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na odročenom pojednávaní dňa 06. 02. 2009 7/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 63,65 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 22. 05. 2009

- návrh na vstúpenie účastníka do konania na strane odporcu 28. 05. 2009

- vyjadrenie vo veci samej 04. 09. 2009 8/ Sedem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 66,03 Eur (vrátane 19 % DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 17. 02. 2010

- vyjadrenie vo veci samej 24. 02. 2010

- účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2010

- vyjadrenie vo veci samej 26. 10. 2010

- účasť na pojednávaní dňa 27. 10. 2010

- vyjadrenie vo veci samej 24. 11. 2010

- účasť na pojednávaní dňa 20. 12. 2010

9/ Režijný paušál - 1 x 5,44 Eur + 4 x 5,91 Eur + 6 x 6,31 Eur + 4 x 6,95 Eur + 7 x 8,58 Eur (vrátane 19 % DPH), spolu 154,80 Eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 1 186,56 Eur + režijný paušál 154,80 Eur, t. j. 1 341,36 Eur.

b/ Uhradený súdny poplatok - 4 416,65 Eur

Trovy konania spolu, trovy právneho zastúpenia 1 341,36 Eur + uhradený súdny poplatok 4 416,65 Eur, spolu 5 758,01 Eur.

Súd navrhovateľovi v 1. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia zo dňa 23. 12. 2010. Súd však trovy upravil tak, že právnemu zástupcovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby vychádzajúc z hodnoty veci 2 217 631,- Sk, ale postupoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyššie citovanej vyhlášky a právnemu zástupcovi navrhovateľa v 1. rade priznal odmenu vo výške 1/13 príslušného vymeriavacieho základu. Súd má za to, že v prípade určovacích petitov je hodnota veci alebo práva bezvýznamná. Tento princíp sa v súčasnosti (od 01. 01. 2008) rovnako uplatňuje aj pri určení výšky súdneho poplatku, kedy je suma súdneho poplatku v prípade určovacích petitov určená pevnou sumou a hodnota veci je irelevantná.

Súd navrhovateľovi v 1. rade nepriznal ani náhradu za úkony - vyjadrenie zo dňa 16. 09. 2008, doplnenie návrhu na pristúpenie ďalšieho riadneho účastníka zo dňa 30. 09. 2008, oprava doplneného návrhu zo dňa 09. 10. 2008, vyjadrenie na žiadosť súdu zo dňa 13. 10. 2008, návrh na opravu podľa zo dňa 21. 10. 2008, vyjadrenie zo dňa 24. 09. 2009, návrh na vstúpenie účastníka do konania zo dňa 11. 02. 2010 a návrh na postup podľa zo dňa 11. 05. 2010.

Pokiaľ ide o doplnenie návrhu na pristúpenie ďalšieho riadneho účastníka a jeho opravu (t. j. 2 úkony), súd ich neuznal z dôvodu, že ide o jeden procesný návrh. Skutočnosť, že ho právny zástupca urobil tromi podaniami tohto neoprávňuje k uplatneniu trojnásobnej odmeny za čo do obsahu jeden úkon. Pokiaľ ide o úkon vyjadrenie na žiadosť súdu zo dňa 13. 10. 2008, uvedené podanie nemá charakter úkonu právnej služby v zmysle hore uvedenej vyhlášky a jeho obsahom je len predloženie listinných dôkazov. Právny zástupca vo vyúčtovaní trov nesprávne uviedol, že ide o vyjadrenie na žiadosť súdu. Súd od právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade žiadal iba predloženie listinných dôkazov, nie vyjadrenie a tieto pojmy nie je možné zamieňať. Právny zástupca si uplatnil odmenu i za úkon Návrh na opravu podľa 164 , ktorý nemá charakter podania vo veci samej, preto mu súd odmenu za tento úkon nepriznal. Jeho obsahom bola len žiadosť o opravu zrejmej nesprávnosti v predmetnom uznesení, pričom neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu týkajúcu sa veci samej.

Odmenu za ostatné vyššie uvedené úkony súd právnemu zástupcovi navrhovateľa v 1. rade nepriznal z dôvodu, že ich vyhodnotil ako neúčelné, duplicitné, nevyžiadané, nemajúce charakter podania vo veci samej, pričom ich obsah neprispel k právnemu ani skutkovému objasneniu veci.

Vo zvyšku súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako boli právnym zástupcom navrhovateľa v 1. rade uplatnené, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.

Odporcom v I, II. a III. rade, ktorý boli v konaní voči navrhovateľovi v 2. rade úspešní súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich právna zástupkyňa trovy konania tak ako jej to ukladá zákon nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.