Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-146-2010.pdf
PDF · 117.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-40C/146/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: C.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, U., zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Trtílek,, so sídlom J. Kráľa 29, Martin proti odporcovi - žalovanému: NELLY & KYRIE, s.r.o., IČO: 36 617 407, so sídlom v Bratislave, Kopčianska 82/E, zast. advokátom: JUDr. Pavol Erben, so sídlom Nám. SNP 22, Bratislava, o zaplatenie 2.323,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.323,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 17.03.2010 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 774,88 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2010 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia 2.323,57 eur s príslušenstvom titulom vrátenia zaplateného rezervačného poplatku zo zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, na čo navrhovateľovi vznikol nárok v dôsledku odstúpenia od zmluvy rezervácii a to vo výške žalovanej istiny. Odporca si v zmysle zmluvy o rezervácii nesplnil svoju povinnosť uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o budúcej zmluve, keď navrhovateľa na jej uzavretie nevyzval. Odporca vo vzájomnej korešpondencii po oznámení odstúpenia od zmluvy odmietol navrhovateľovi vrátiť rezervačný poplatok s poukazom na článok 4 ods. 3 Zmluvy o rezervácii z dôvodu, že si započítal voči jeho pohľadávke sankčný poplatok v rovnakej výške. Okrem popretia takejto výzvy navrhovateľ namietal aj výšku sankčného poplatku - zmluvnej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú tomu, čo by mala zabezpečovať a teda ju považoval za rozpornú s dobrými mravmi a ustanoveniami a o spotrebiteľských zmluvách, pričom poukázal príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vo veci bol dňa 02.06.2010 pod sp. zn. 27Ro 498/10 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že voči navrhovateľovi neeviduje záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu. Po uhradení rezervačného poplatku navrhovateľom v žalovanej výške sa odporca viac krát snažil uzavrieť s navrhovateľom Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, avšak navrhovateľ vždy predloženú zmluvu odmietol podpísať a opakovane uviedol, že už nemá záujem o kúpu predmetného bytu a teda ani záujem na uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve. Poukázal na ust. čl. 4 bod 3 Zmluvy o rezervácii, podľa ktorej ak budúci kupujúci z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane neuzatvorí s budúcim predávajúcim do 30 dní od uzavretia Zmluvy o rezervácii Zmluvu o budúcej zmluve, Zmluva o rezervácii zanikne a navrhovateľ ako budúci kupujúci je povinný uhradiť budúcemu predávajúcemu sankčný poplatok vo výške 70.000,- Sk (2.323,58 eur), pričom odporca ako budúci predávajúci bol oprávnený započítať rezervačný poplatok oproti sankčnému poplatku. Odporca svoj nárok skutočne započítal voči nároku navrhovateľa a teda mal za to, že na základe započítania vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu zanikli a teda žalobou uplatnený nárok neexistuje. Zmluvnú pokutu - sankčný poplatok považoval za dohodnutý platne v súlade s dobrými mravmi, nakoľko zabezpečovala povinnosť uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve na predmet plnenia, hodnota ktorého bola rádovo vyššia. Rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku neplatnosti zmluvnej pokuty z titulu údajného rozporu so spotrebiteľským právom, nakoľko navrhovateľ mal na základe viacerých rokovaní pri uzavretí Zmluvy možnosť ovplyvniť jej obsah a dojednať si nižšiu pokutu, čo však neurobil, s obsahom zmluvy súhlasil a ako takú ju aj podpísal. Mal za to, že naopak navrhovateľ porušil zásadu pacta sunt servanda, nakoľko odmietol uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve a teda si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť. V neskoršom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca uviedol, že navrhovateľovo odstúpenie od zmluvy v r. 2010 považuje za účelové, keď mal za to, že ak bol daný dôvod na odstúpenie, mal navrhovateľ od zmluvy odstúpiť bez zbytočného odkladu, t.z. ešte v r. 2008. Mal za to, že si splnil svoju povinnosť predložiť navrhovateľovi návrh zmluvy a to elektronickou poštou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedka C.. E. C., oboznámil sa s obsahom Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 10.01.2008, zálohovou faktúrou č. 1110212008, faktúrou č. 31/2008 - dokladom k prijatej zálohovej platbe zo dňa 22.01.2008, vzájomnou písomnou korešpondenciou účastníkov z marca 2010, prepismi elektronickej pošty medzi navrhovateľom a C.. C. z decembra 2007, splnomocnením udeleným odporcom C.. C. dňa 01.04.2007, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 10.01.2008 uzavreli účastníci konania Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, predmetom ktorej bola úprava ich vzájomných práv a povinností do doby uzavretia Zmluvy o uzavretí budúcej zmluve o prevode vlastníctva v zmluve presne špecifikovaného bytu č. XXX na X. nadzemnom podlaží bytového domu č. XX s marketingovým názvom „R. dom Z.“ v katastrálnom území X. G.. Cena predmetu budúcej kúpy bola dohodnutá na 3.441.202,- Sk bez DPH. V článku 4 zmluvy si zmluvné strany dohodli výšku rezervačného poplatku spojeného s rezerváciou nehnuteľnosti vo výške 70.000,- Sk, pričom v bode 3 čl. 4 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak budúci kupujúci z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane neuzatvorí s budúcim predávajúcim do 30 dní od tejto zmluvy zmluvu o budúcej zmluve, zmluva o rezervácii nehnuteľnosti zaniká a byt definovaný v zmluve bude ponúkaný ostatným záujemcom, pričom budúci kupujúci je povinný uhradiť budúcemu predávajúcemu sankčný poplatok vo výške 70.000,- Sk. Budúci predávajúci bol podľa citovaného zmluvného ustanovenie oprávnený započítať rezervačný poplatok oproti uvedenému sankčnému poplatku. V čl. 5 zmluvy sa odporca ako budúci predávajúci zaviazal rezervovať navrhovateľovi ako budúcemu kupujúcemu rezervované nehnuteľnosti na dobu do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy, uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o budúcej zmluve do 30 dní od podpisu tejto zmluvy a vrátiť navrhovateľovi rezervačný poplatok v plnej výške v prípade, ak nedôjde k podpisu zmluvy o budúcej zmluve z dôvodov na strane budúceho predávajúceho v dohodnutej lehote do 30 dní od podpisu tejto zmluvy a budúci kupujúci z tohto dôvodu písomne od tejto zmluvy odstúpi.
Na základe zálohovej faktúry č. 1110212008 vystavenej odporcom pre navrhovateľa na sumu 70.000,- Sk dňa 10.01.2008, splatnej dňa 18.01.2008 bola zo strany odporcu fakturovaná čiastka uhradená, pričom na účet odporcu bola pripísaná dňa 22.01.2008.
Listom zo dňa 04.03.2010 (doručeným odporcovi dňa 08.03.2010) požiadal navrhovateľ odporcu o vrátenie rezervačného poplatku vo výške 2.323,57 eur (70.000,- Sk) s odôvodnením, že poplatok bol navrhovateľom uhradený dňa 22.01.2008 a odporca si mal plniť svoje záväzky zo Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 10.01.2008. Keďže do dňa podpísania uvedeného listu nebola zmluva o budúcej zmluve podpísaná a navrhovateľovi ani nebol zaslaný návrh zmluvy o budúcej zmluve, žiadal o vrátenie rezervačného poplatku do 15.03.2010.
Odporca na žiadosť o vrátenie rezervačného poplatku odpovedal listom zo dňa 10.03.2010 spolu s oznámením o započítaní, v ktorom uviedol, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo výlučne z dôvodov na strane navrhovateľa, keď sa odporca po uhradení rezervačného poplatku viac krát snažil uzavrieť s ním zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, avšak navrhovateľ vždy predloženú zmluvu odmietol podpísať. Súčasne si podľa § 580 Občianskeho zákonníka voči nemu s poukazom na ustanovenie čl. 4 bod 3 zmluvy o rezervácii započítal svoj nárok na zaplatenie sankčného poplatku vo výške 70.000,- Sk (2.323,57 eur).
Listom zo dňa 16.03.2010 následne navrhovateľ výslovne odstúpil od Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 10.01.2008 a opakovane požiadal o vrátenie rezervačného poplatku v plnej výške 2.323,57 eur najneskôr do 31.03.2010.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že ohľadom rezervácie v apartmánovom dome Z. reagoval na inzerát odporcu na internete. Následne mu boli zaslané cenové podklady a návrh rezervačnej zmluvy. Ďalej komunikovali prostredníctvom e-mailu s C.. C.. Keďže súhlasil s rezerváciou, stretli sa jediný krát v Bratislave, kde podpísali rezervačnú zmluvu a bola mu vystavená zálohová faktúra na rezervačný poplatok. Tento následne uhradil medzibankovým prevodom a bol pripravený na to, že mu bude zo strany odporcu zaslaný návrh budúcej kúpnej zmluvy. Keďže mal v tom čase hektické obdobie, prestal sa záležitosti venovať a až začiatkom marca r. 2010 telefonicky kontaktoval p. C., ktorému oznámil, že mu nebol zaslaný návrh Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a že chce od zmluvy odstúpiť. Dozvedel sa od neho, že pre odporcu už nepracuje a potvrdil mu tiež, že ak mu nebol návrh zaslaný, má nárok na vrátenie rezervačného poplatku. Preto aj následne od zmluvy odstúpil a žiadal písomne priamo odporcu o vrátenie preddavku. Až po tejto žiadosti mu odporca oznámil, že mal byť údajne vyzývaný na uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. S p. C. komunikovali e-mailom, pričom odporca poznal aj jeho poštovú adresu. Na konkrétnom spôsobe komunikácie sa nedohodli, ale očakával, že mu príde návrh zmluvy buď poštou alebo e-mailom. Takýto návrh mu však neprišiel.
Zo splnomocnenia udeleného odporcom dňa 01.04.2007 C.. E. C. vyplýva, že bol štatutárnymi zástupcami odporcu splnomocnený konať v mene konateľov spoločnosti O.&M., s.r.o. na uzatváranie obchodných zmlúv pre projekt: R. dom Z., kat. územie X. G., pričom splnomocnenie platilo pre podpisovanie zmlúv o rezervácii nehnuteľnosti, zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako aj všetkých príloha dodatkov týkajúcich sa uvedeného projektu, na preberanie zálohových platieb a platieb častí kúpnych cien alebo celkových kúpnych cien nehnuteľností.
Svedok C.. E. C. vo svojej výpovedi uviedol, že do r. 2009 zastupoval odporcu voči budúcim kupujúcim na základe ústne uzavretej dohody a písomne udeleného plnomocenstva. Konkrétne na navrhovateľa si nepamätal. Nevedel, či zmluvu riešili osobne alebo poštou. Čo sa týka procesu uzatvárania budúcich kúpnych zmlúv so záujemcami o apartmány, na začiatku s nimi nadväzoval e-mailovú komunikáciu. Týmto spôsobom zasielal podklady a návrh rezervačnej zmluvy. Ak si to klient želal, zasielal mu v prílohe vzory zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, do ktorých po zapracovaní prípadných pripomienok stačilo dopísať meno klienta, špecifikáciu bytu a dátum. Postup bol pri jednotlivých klientoch rôzny. Niektorí súčasne s rezervačnou zmluvou riešili už aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, niektorí podpísali rezervačnú zmluvu a až následne sa dolaďovala zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Pri podpise rezervačnej zmluvy sa poskytoval zo strany záujemcu rezervačný poplatok vo výške 70.000,- Sk. Meno navrhovateľa mu bolo povedomé v súvislosti s tým, že mu v počítačovom programe hlásilo, že bol zaplatený iba rezervačný poplatok, ale nevedel, či sa následne podpisovala aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Bez absolútnej istoty mal dojem, že sa navrhovateľ po podpise rezervačnej zmluvy odmlčal a ozval sa až niekedy koncom r. 2008. Neskôr po konfrontácii s navrhovateľom nevylúčil, že to mohlo byť až začiatkom r. 2010. Pamätal si, že sa rozprávali o tom, či má alebo nemá od zmluvy odstúpiť. Skôr sa mu nevedel ozvať telefonicky sám asi preto, že na neho nemal zaznačené dobré telefónne číslo. E-mailom ho nekontaktoval asi kvôli tomu, že kontakt na neho nenašiel v množstve pošty, ktorú v tom čase v súvislosti s týmto projektom vybavoval. Kontakt na neho hľadal niekedy v strede alebo koncom r. 2008, pretože si klientov priebežne kontroloval. Po podpise rezervačnej zmluvy pravdepodobne medzi ním a navrhovateľom prebehla komunikácia. Všetky e-maily zostali v jeho počítači u odporcu, kde by sa mohli ešte nachádzať v archíve. Nevedel však vylúčiť ani možnosť, že by návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebol vôbec odoslaný. Všeobecne sa po podpise rezervačnej zmluvy začala pripravovať zmluva o budúcej kúpnej zmluve, podľa toho, ako to vyhovovalo klientom. Stalo sa, že k tomu došlo aj po pol roku, ale nikomu to nevadilo, keďže vtedy bol boom na trhu a každému sa páčilo kupovať nehnuteľnosti. Ak klient od zmluvy odstúpil, nebol problém apartmán okamžite predať ďalšiemu. Návrhy posielal najčastejšie e-mailom a niekedy poštou podľa dohody. Po doladení detailov sa zmluva podpisovala na základe dohody o stretnutí buď v Bratislave, alebo sa poslalo viacero už podpísaných rovnopisov zmluvy záujemcovi, ktorý mu podpísaný originál zaslal poštou späť a jeden si nechal. V tom čase sa neriešili žiadne sankčné poplatky a v podstate sa nedodržiavali lehoty.
Z výstupu z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a E. C. vyplýva, že navrhovateľ dňa 07.12.2007 prejavil záujem o apartmán č. XXX. Na základe jeho žiadosti o podrobnejšie informácie a podmienky uzavretia zmluvy mu boli dňa 10.12.2007 z e-mailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> zaslané s popisom v texte ako návrh zmlúv k apartmánu č. XXX v dome č. X nasledovne označené prílohy: ZOBKZ (zmluva o budúcej kúpnej zmluve) Z..doc; nájomná zmluva_bez opcie.doc, Príloha č. 1 štandard vybavenia-vzor.doc; Príloha č. 3 - splátky.doc; Príloha č. 2- pôdorys-vzor.doc; Príloha č. 4 . Všeobecné obchodné podmienky Z..doc; Zmluva o rezervácii Z.-vzor.doc. Navrhovateľ reagoval e-mailom zo dňa 18.12.2007, z textu ktorého vyplýva, že v prílohe poslal komentár k navrhovaným textom zmlúv, ktoré obdržal a žiadal o zodpovedanie pripomienok a zaslanie kópie stavebného povolenia s tým, že by sa v januári dohodli na ďalšom postupe. C.. C. reagoval obsiahlym e-mailom z toho istého dňa, v ktorom v bodoch zodpovedal jednotlivé pripomienky (súdu predložené neboli), pričom z textu vyplýva, že právnik navrhovateľa pri posudzovaní návrhov zmlúv nemal k dispozícii bližšie neoznačené príslušné prílohy. Je zjavné, že C.. C. akceptoval určité pripomienky navrhovateľa, z textu však jednoznačne nevyplýva, ku ktorej zo zaslaných zmlúv a aké.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Nepomenovaná (v zákone výslovne neupravená) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná (v zákone výslovne upravená ako určitý typ zmluvy), ak je uzavretá v súlade s právom, t.j. neodporuje obsahu a účelu zákona.
Ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 10.01.2008 k uzavretiu innominátnej zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, na základe ktorej sa odporca zaviazal uzavrieť s navrhovateľom do 30 dní od jej podpisu, t.j. do 09.02.2008 zmluvu o budúcej zmluve k presne špecifikovanému bytu, pričom navrhovateľ odporcovi v súlade so zmluvou uhradil rezervačný poplatok vo výške 70.000,- Sk (2.323,57 eur). V stanovenej lehote k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve podľa Zmluvy o rezervácii nedošlo. V konaní nebola preukázaná obrana odporcu, ktorý tvrdil, že zmluva o budúcej zmluve nebola uzavretá z dôvodu na strane navrhovateľa, keď ho predtým opakovane na jej uzavretie vyzval a to prostredníctvom splnomocneného zástupcu C.. C.. Menovaný totiž ako svedok takúto skutočnosť vo svojej výpovedi jednoznačne nepotvrdil a odporca na podporu takéhoto tvrdenia neprodukoval jediný hodnoverný listinný dôkaz. Súd nemohol za relevantné v tejto súvislosti považovať predloženie e-mailovej komunikácie z ktorej vyplynulo, že bezprostredne po prejavení záujmu navrhovateľa o kúpu apartmánu mu boli zaslané textové znenia súvisiacich zmlúv, keď takéto koncepty zmlúv, bez zapracovania prípadných pripomienok záujemcu, nemožno považovať za splnenie záväzku z rezervačnej zmluvy, ktorá bola uzavretá takmer o mesiac neskôr, keď je dôležité podotknúť, že išlo o návrhy zmlúv zjavne k úplne inému bytu (byt č. XXX v dome č. X), než na ktorý sa napokon vzťahovala rezervácia (byt č. XXX bytového domu č. XX). Samotný svedok C.. C. potvrdil, že bežná prax odporcu pri uzatváraní zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách bola taká, že k podpisu zmluvy došlo oboma zmluvnými stranami po dohode osobného stretnutia priamo v V., alebo bolo záujemcovi zaslané poštou budúcim predávajúcim už podpísané písomné znenie zmluvy vo viacerých vyhotovenia, z ktorých mu jeden exemplár budúci kupujúci zaslal späť opatrený aj svojim podpisom. V danom prípade nebolo preukázané, že by zo strany odporcu boli vôbec takéto kroky smerujúce k podpisu zmluvy o budúcej zmluve uskutočnené a teda neobstojí obrana odporcu, že navrhovateľ nereagovaním na výzvu k podpisu zmluvy zavinil, že nedošlo k jej uzavretiu. Povinnosť predložiť zmluvu k podpisu mal jednoznačne odporca ako budúci predávajúci, keď mu takýto záväzok vyplýva implicitne zo samotnej zmluvy (čl. 5 ods. 1 písm. b) Zmluvy o rezervácii) a tiež z logického usporiadania veci (mal k dispozícii všetky potrebné podklady) a konečne ju potvrdzovala aj jeho zaužívaná prax. Vo vzťahu k posúdeniu naplnenia dôvodov na odstúpenie od zmluvy navrhovateľom je bez významu tvrdenie svedka, že ani v iných obdobných prípadoch neboli v danom čase striktne dodržiavané zmluvne dohodnuté lehoty. Hoci vypočutý svedok uviedol, že pravdepodobne v strede, alebo koncom roku 2008 chcel navrhovateľa v súvislosti s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve kontaktovať a napokon ho kontaktoval sám navrhovateľ, táto skutočnosť nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, pričom napokon sám svedok pripustil, že je nie je vylúčené, že by konečný návrh zmluvy o budúcej zmluve nebol navrhovateľovi vôbec zaslaný a rozhovor s navrhovateľom, ktorý vo svojej výpovedi opisoval mohol prebehnúť až začiatkom r. 2010, tak ako tvrdil navrhovateľ. Avšak aj v prípade, ak by čo aj v polovici r. 2008 k telefonickému kontaktu účastníkov ohľadom uzavretia zmluvy o budúcej zmluve došlo, bol by bez relevancie ku skutočnosti, že v čase do 09.02.2008 si odporca ako budúci predávajúci svoj záväzok uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k nehnuteľnosti nesplnil a to z dôvodov na jeho strane a teda navrhovateľovi vzniklo v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. c) Zmluvy o rezervácii právo na odstúpenie od zmluvy a vrátenie rezervačného poplatku v plnej výške. Neuzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodov na strane navrhovateľa, od ktorých odporca odvodzoval svoje právo na dohodnutý sankčný poplatok, preukázané nebolo. K tomu, že takéto dôvody ani neexistovali podporne svedčí aj skutočnosť, že odporca pred doručením prejavu navrhovateľa o odstúpení od Zmluvy o rezervácii akýmkoľvek spôsobom nerealizoval svoje právo na zmluvnú pokutu a ani sa v konaní nebránil tým, že by v súlade s ust. čl. 4 bod 3 ponúkal byt v dôsledku zániku zmluvy z dôvodov na strane navrhovateľa ostatným záujemcom. Takúto obranu odporcu súd považoval za účelovú a to aj s prihliadnutím k tomu, že v prípade skutočne vyjadreného nezáujmu navrhovateľa o uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve by po ponuke bytu iným záujemcom pravdepodobne odporca bezproblémovo a rýchlo našiel iného kupujúceho, vzhľadom na v danom čase veľký záujem o kúpu bytov v apartmánovom dome Z., ktorý potvrdil aj svedok C..
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že odporcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu v súlade s ust. čl. 4 ods. 3 Zmluvy o rezervácii a teda z dôvodu neexistencie takéhoto nároku nemohlo dôjsť ani k jeho platnému započítaniu podľa § 580 Občianskeho zákonníka voči pohľadávke navrhovateľa. Nakoľko nárok na zmluvnú pokutu súd vyhodnotil ako nedôvodný, nezaoberal sa hlbšie právnou argumentáciou účastníkov ohľadom výšky dohodnutej pokuty v súlade, resp. v rozpore s dobrými mravmi, resp. zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko na jednostranný právny úkon zmluvnej strany, že od zmluvy odstupuje, adresovaný druhej strane, nie je predpísaná osobitná forma, súd za prejav o odstúpení od zmluvy považoval už list navrhovateľa zo dňa 04.03.2010, v ktorom výslovne s poukazom na ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. c) Zmluvy o rezervácii žiadal o vrátenie rezervačného poplatku v plnej výške do 15.03.2010 a to napriek neskoršiemu ďalšiemu listu datovanému dňom 16.03.2010, označenému už explicitne ako Odstúpenie od zmluvy. Záväzkový právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom teda zanikol dňa 08.03.2010 doručením prejavu navrhovateľa o odstúpení odporcovi, čím sa Zmluva o rezervácii zrušila od začiatku. Právo na odstúpenie od zmluvy bolo v posudzovanom právnom vzťahu dohodnuté zmluvne, pričom doba, do ktorej bol navrhovateľ ako budúci kupujúci oprávnený od Zmluvy o rezervácii odstúpiť, resp. jej bližšie špecifikovanie napr. formuláciou „bez zbytočného odkladu“, nevyplýva v danom prípade ani zo zákona ani zo zmluvného dojednania. Preto mal súd za to, že k odstúpeniu došlo napriek značnému časovému odstupu od porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú bolo právo na odstúpenie viazané, platne a účinne a teda zmluvne dohodnutý nárok na vrátenie poskytnutého rezervačného poplatku si navrhovateľ uplatňuje v žalovanej výške dôvodne.
Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Povinnosťou dlžníka, v danom prípade odporcu, bolo na základe výzvy navrhovateľa na vrátenie poskytnutého rezervačného poplatku tento vrátiť do 15.03.2010. V dôsledku márneho uplynutia lehoty na plnenie sa odporca neuhradením dlžnej sumy dostal do omeškania, v dôsledku čoho navrhovateľovi počnúc dňom 16.03.2010 vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške, ktorá bola vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 9 %.
Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že navrhovateľ oprávnene požaduje i zaplatenie žalovaného príslušenstva pohľadávky, ktoré žiadal až od 17.03.2010 a teda návrhu i v tejto časti vyhovel a priznal mu i požadovaný úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP, podľa ktorého navrhovateľ ako procesne úspešný účastník má právo na náhradu trov konania voči odporcovi ako procesne neúspešnému účastníkovi. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 774,88 eur, ktoré trovy spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 139 eur a trov právneho zastúpenia. Pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia súd vychádzal z výšky súdom priznaného plnenia 2.323,57 eur a príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom právnemu zástupcovi vzniklo právo na odmenu za 4 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava veci, 2. podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní dňa 22.10.2010, 4. účasť na pojednávaní dňa 10.12.2010, á 91,29 eur za jeden úkon, v súlade s ust. § 10. ods. 1 cit. vyhlášky vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty od 663,88 eur do 6.638,78 eur vo výške 41,49 eur + 9,96 eur za ďalších začatých 331,94 eur prevyšujúcich sumu 663,88, ako aj na režijný paušál náhrad 4 x 7,21 eur (spolu 394 eur). Uplatnenú odmenu za vyjadrenie k odporu súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal, nakoľko takéto podanie sa v súdnom spise nenachádza. Súčasne súd právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal i náhradu cestovných nákladov v súvislosti s účasťou na 2 pojednávaniach a to za cestu osobným automobilom Martin - Bratislava a späť (450 km) v súlade s ustanovením § 15 cit. vyhlášky, vychádzajúc z ust. § 7 ods. 2 a 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 181/2008, účinným od 01.01.2009 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách a to nasledovne: za 2 pojednávania dňa 22.10.2010 a 10.12.2010 - 2 x (450 km x 0,183) + (7 l x 1,225 eur x 450 km/100) = 2 x 120,94 eur = 241,88 eur.
Čo sa týka dĺžky paričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom, súd priznanú sumu odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom náhradu trov konania je podľa § 149 O.s.p. povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.