Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-38-2010.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/38/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: FINIMO a.s., IČO: 31 384 277, so sídlom Mlynské Nivy 54, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Majcherovou, so sídlom Mlynské Nivy 54, Bratislava, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 58.313,04 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 5.622,02 eur ako i náhradu trov konania vo výške 2.254,56 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Zuzany Majcherovej, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ (pôvodne SANITAS - SR, a.s., IČO: 36 293 814, so sídlom Piešťanská 68, Nové Mesto nad Váhom) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2008 domáhal zaplatenia 58.313,04 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia splatných faktúr za dodanie tovaru, liekov a zdravotníckych pomôcok, odporcovi. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal odporcu na náhradu trov konania.
Navrhovateľ podaním, doručeným tunajšiemu súd dňa 23.07.2009, vzal svoj návrh na začatie konania v časti istiny späť, nakoľko odporca dňa 06.03.2009 istinu v plnej výške uhradil. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 13C/38/2010-60 zo dňa 20.05.2010 konanie v časti istiny zastavil.
Predmetom konania zostal navrhovateľom požadovaný úrok z omeškania, ktorý žiadal priznať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Okresný súd Bratislava II rozhodol dňa 17.06.2010 rozsudkom č. k. 13C/38/2010-79, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.321,67 eur a náhradu trov konania vo výške 2.568,12 eur. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania sa jednalo o obchodno-právny vzťah, a preto odporcu, ktorý bol v omeškaní s plnením záväzkov, zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. a návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca odvolanie, v ktorom argumentoval tým, že vzťah medzi ním a navrhovateľom vznikol a existuje výlučne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, a nie obchodu, a preto je predmetný vzťah občiansko-právnym vzťahom a teda aj úroky z omeškania treba posudzovať v zmysle noriem občianskeho práva.
Odvolací Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní odporcu uznesením č. k. 4Co 319/2010 zo dňa 16.09.2010, právoplatným dňa 22.10.2010, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V uznesení Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že závery súdu prvého stupňa, že v danej veci ide o obchodno-právny vzťah spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a že vzťah navrhovateľa a odporcu je obchodno-právnym vzťahom, nie sú správne.
Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a dospel k záveru, že poskytovanie liekov pre pacientov je poskytovaním zdravotnej starostlivosti a preto konania, predmetom ktorých sú nároky, ktoré vznikli pri výkone zdravotnej starostlivosti, sú konaniami vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti a dopadajú na nich ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd tak vyslovil názor, ktorým je súd prvého stupňa viazaný.
Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keďže tento svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Súd vypočul právnu zástupkyňu navrhovateľa, ktorá zotrvala na pôvodnej argumentácii a zotrvala aj na svojom návrhu vo zvyšku o zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku vo výške 14,25 % ročne do 31.12.2008 a úroku z omeškania vo výške 13,25 % ročne od 01.01.2009 do 06.03.2009 v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, nakoľko vzťah medzi účastníkmi navrhovateľ považuje za vzťah obchodnoprávny. Tiež žiadala, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľa.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre tunajší súd záväzný, dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný, avšak vyhovieť je mu možné len sčasti.
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd za preukázané, že pôvodný navrhovateľ dodal odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky, ktorých dodávky odporca prebral, o čom svedčia faktúry
- dodacie listy. Za tieto prebraté dodávky odporca zaplatil navrhovateľovi kúpnu cenu podľa uvedených faktúr - dodacích listov v celkovej sume 58.313,04 eur dňa 06.03.2009, t.j. po lehote splatnosti a po začatí súdneho konania. Je nesporné, že odporca bol so splnením dlhu v omeškaní, pričom počet dní omeškania nebol v konaní medzi účastníkmi sporný.
Odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR od 01.01.2005, ktoré vydalo pre tento účel Zriaďovaciu listinu pod č. rozhodnutia S.,N. zo dňa XX.XX.XXXX s cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva č. J.-XX/XXXX bolo odporcovi udelené povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni.
V zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií, zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzerizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa tohto zákona sa zdravotná starostlivosť poskytuje ako ambulantná starostlivosť, ústavná starostlivosť a lekárenská starostlivosť.
Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, konštatuje, že keďže odporca v konaní zabezpečoval lieky a zdravotnícke pomôcky, možno tieto úkony považovať za vykonané v zmysle § 2 zák. č. 576/2004 Z. z. za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a iné pracovné činnosti, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci Univerzitnej nemocnice Bratislava, patria medzi základné činnosti tejto právnickej osoby v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a táto vykonáva v súvislosti s tým svoju inú činnosť v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy § 2 zák. č. 576/2004 Z. z. treba dospieť k záveru, že poskytovanie liekov pre pacientov je poskytovaním zdravotnej starostlivosti a preto konania, predmetom ktorých sú nároky, ktoré vznikli pri výkone zdravotnej starostlivosti sú konaniami vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti a dopadajú na nich ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Po právnej stránke súd skutkový stav posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Tunajší súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že v danom prípade medzi účastníkmi konania nejde o obchodno-právny vzťah podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ale je potrebné ich vzťah posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd preto navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,5 % ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (2x 4,25%), na základe faktúry, jej splatnosti, dátumu úhrady a počtu dní omeškania.
Občiansky zákonník ustanovuje, že dlžník je povinný splniť svoj dlh riadne a včas a pokiaľ sa tak nestane, je povinný platiť úroky z omeškania. Odporca bol v postavení dlžníka, ktorý sa s úhradou faktúr vystavených navrhovateľom oneskoril, preto musí zaplatiť úroky z omeškania podľa nasledovného vyčíslenia :
Z faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 16.01.2008, pri sume 1,756.738,50,- Sk (58.313,04 eur) je navrhovateľom vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9.321,67 eur. Je nepochybné, že odporca bol s úhradou v omeškaní 414 dní, nakoľko faktúru uhradil dňa 06.03.2009. Súd priznal úrok z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vo výške 8,5 % ročne zo sumy 58.313,04 eur, čo za 414 dní omeškania predstavuje sumu 5.622,02 eur. Nad rámec priznanej čiastky súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pre správanie sa odporcu, ktorý zaplatil navrhovateľovi žalovanú pohľadávku v časti istiny až po podaní návrhu na začatie konania na súd, navrhovateľ vzal svoj dôvodne podaný návrh v tejto časti späť (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Vo zvyšku návrhu týkajúceho sa príslušenstva pohľadávky mal navrhovateľ plný úspech, preto mu súd priznal v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. proti odporcovi plnú náhradu trov konania.
Trovy konania navrhovateľa tvoria trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátkou, vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 58.313,04 eur za tri úkony právnej služby po 539,41 eur za jeden úkon (1./ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.06.2008, 2./ písomné podanie návrhu na začatie konania na súd zo dňa 04.06.2008, 3./ písomné podanie na súd zo dňa 09.07.2009 - návrh na zmenu účastníka konania, vyjadrenie k odporu a čiastočné späťvzatie návrhu), plus 2 x režijný paušál 6,31 eur a 1 x režijný paušál 6,95 eur, plus 19% DPH, čo je spolu 1.948,98 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3).
Advokátke navrhovateľa ďalej prináleží odmena za ďalšie štyri úkony právnej služby, ktoré vykonala po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v časti istiny, po ktorom hodnotou sporu bolo vyčíslené príslušenstvo vo výške 9,321,67 eur a hodnotou jedného úkonu právnej služby 253,94 eur (1./ písomné podanie doplňujúceho stanoviska na súd zo dňa 07.06.2010 2./ účasť na pojednávaní dňa 17.06.2010, 3./ vyjadrenie k odvolaniu odporcu, 4./ účasť na pojednávaní dňa 09.12.2010 ).
V tejto časti bol navrhovateľ úspešný v cca 20 % ( úspech v 60 %, neúspech v 40 %, rozdiel medzi úspechom a neúspechom predstavuje 20 % ), teda za úkony právnej služby súd priznal sumu 203,15 eur. Súd priznal k úkonom 4 x režijný paušál 7,21 eur (t.j. 28,84 eur) a 19 % DPH vo výške 38,60 eur, spolu 270,59 eur. (vyhláška č. 655/2004 Z.z. v znení platnom od 01.06.2009, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3).
Trovy konania navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 2.219,57 eur. Taktiež pozostávajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 105.402,- Sk, teda 3.498,70 eur, pričom pri zastavení konania v časti bol navrhovateľovi vrátený len krátený poplatok vo výške 3.463,71 eur, preto súd na rozdiel vo výške 34,99 eur zaviazal v konaní neúspešného odporcu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala trovy konania zaplatiť na jej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).