Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_25C-118-2010.pdf
PDF · 125.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/118/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: B.. C. D., R. D. Č.. XX, D., zastúpeného JUDr. Slavomírom Ilavským, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Námestie Legionárov č. 5, proti žalovanému: G.. M. L., R. D., Z.. G. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Prešov, Hlavná 19, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 56.429,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 56.429,66 Eur spolu so 6% ročným úrokom z omeškania od 13.5.2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 8.809,63 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.6.2006 sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému, zaplatiť mu 1.700.000,- Sk spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania sumy 1.700.000,- Sk od 1.4.2000 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca ďalej žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu prekážky rozhodnutej veci a z dôvodu premlčania.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením žaloby, výpisom z M. Č.. XXXX, oboznámením zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 6.12.1999, potvrdením o prevzatí zálohy zo dňa 21.12.1999, zo dňa 9.12.1999 a zo dňa 17.12.1999, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7 C84/2000-114 zo dňa 9.10.2002, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 10/03, spisom 10 C 502/00, spisom 9 C 259/047, spisom 7 C 84/00 a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.3.2007 č.k. 12 C 155/06-96, kedy žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.700.000,- Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania zo sumy 1.700.000,- Sk od 13.5.2005, titulom bezdôvodného obohatenie. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, náhradu trov konania účastníkov nepriznal.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie tak žalobca a to v časti vo výroku o priznaní úroku z omeškania a zamietnutí náhrady trov konania, a žalovaný v celom rozsahu. O podaných odvolaniach rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. 1 Co 112/07-124 zo dňa 11.6.2008, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania a pripustil dovolanie o otázke, či objektívna premlčacia lehota uvedená v ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ.), v ktorej sa možno
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v tzv. zálohe na budúcu kúpnu cenu podľa zmluvy o budúcej zmluve plynie (prípadne za akých podmienok) aj počas konania začatého na návrh druhého účastníka zmluvy o budúcej zmluve, v ktorom sa tento účastník domáha nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie kúpnej zmluvy podľa § 50a ods. 2 OZ. Súd druhého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, predmetom ktorej malo byť uzavretie riadnej kúpnej zmluvy ohľadne predaja nehnuteľnosti, nachádzajúcich sa v kat. území D., zapísaných na LV Č.. XXXX, D. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha o výmer 317 m2 a rodinného domu s.č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 3.300.000,- Sk. V dohode o budúcej zmluve si účastníci dohodli vyplatenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk, ktorá záloha v čiastkach bola v plnej výške uhradená žalobcom žalovanému dňa 21.12.1999. Riadna kúpna zmluva medzi účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve mala sa uzavrieť v termíne do 30.3.2000. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalobca s manželkou po zistení, že v uvedenej lokalite sa majú stavať byty pre neprispôsobivých občanov, čo vyvolalo v nich strach a obavy o zdravie a majetok a odmietli nehnuteľnosť kúpiť.
Žalobca sa v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7 C 84/00 žalobou zo dňa 18.4.2000 domáhal vrátenia vyplatenej zálohy vo výške 2.000.000,- Sk od žalovaného na tom skutkovom základe, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluvy žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj z dôvodu, pre ktorý odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu po tom, ako sa dozvedel o výstavbe bytov a obe dôvody opieral o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 7 C 84/00-144 zo dňa 9.10.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 3 Co 10/03-255 zo dňa 13.7.2004 bola jeho žaloba zamietnutá. Z oboch rozsudkov vyplýva, že predmetom konania v uvedenej veci bola neplatnosť zmluvy o budúcej zmluvy a jej záväznosť. Súdy rozhodne konštatovali, že zmluva o budúcej zmluve bola platná a zálohu bude možné vrátiť iba v prípade, že sa predaj neuskutoční. V tom čase už prebiehalo konanie o náhrade prejavu vôle na splnenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu na návrh žalovaného zo dňa 12.7.2000 v konaní Okresného súdu Prešov, č.k. 10 C 502/00 v zmysle ustanovenia § 50a ods. 2 OZ. V tomto konaní žalovaný zobral však žalobu späť a konanie bolo uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2004 zastavené a právoplatnosť nadobudlo dňom 12.5.2005.
Ďalej odvolací súd konštatoval, že nepochybne bolo preukázané, že na strane žalovaného, po tom, čo nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nevrátením prevzatej zálohy vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré v zmysle § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka je povinný vydať tomu, na úkor koho ho získal. Toto bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorým bolo dojednanie v zmluve o budúcej zmluve, ktorý neuzavretím riadnej kúpnej zmluvy odpadol. Žalovaný v priebehu týchto konaní vznášal dve základné námietky. Prvou námietkou bola námietka prekážky rozhodnutej veci. V tejto časti súd prvého stupňa sa vysporiadal, čo konštatoval aj odvolací súd že rozsudkom vo veci č.k. 7 C 84/00-144 zo dňa 9.10.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3 Co 10/03-255 zo dňa 13.7.2004 nebola založená prekážka rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Druhou vznesenou námietkou bola námietka premlčania. Tu sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa (ktorý bol neskôr dovolacím súdom konštatovaný ako nesprávny), že v danom prípade objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť až nasledujúcim dňom po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu v Prešove, č.k. 10 C 502/00 zo dňa 16.10.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2005, kde účastníci konania sa v zmluve o budúcej zmluve dohodli, že termín uzavretia riadnej zmluvy bude najneskôr do 30.5.2000, avšak od tejto doby začalo plynúť podľa § 50a ods. 2 OZ žalovanému ako predávajúcemu zo zmluvy o budúcej zmluve právo domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Toto právo žalovaný aj využil a svoje právo uplatnil na súde v konaní a riadne pokračoval až do 12.5.2005, kedy bolo konanie v dôsledku späťvzatia žaloby právoplatne zastavené. Od tejto doby je možné usudzovať, že už aj žalovaný na splnení zmluvy o budúcej zmluve netrval a nasledujúci deň bol považovaný za prvý deň vzniku bezdôvodného obohatenia. Do tejto doby prijatá záloha predstavovala časť kúpnej zmluvy záväzkovo právneho vzťahu.
Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podal žalovaný dovolanie a to dňa 21.8.2008, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3 Cdo 185/09-185 zo dňa 30.11.2009 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.10.2010. Konštatoval, že vo všeobecnosti objektívna premlčacia
doba uvedená v § 107 ods. 2 OZ na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu uplatnenia práva pred súdom (vrátenie práva uplatneného podľa § 50a ods. 2 OZ) neplynie, za predpokladu splnenia zákonných podmienok uvedených v § 112 OZ, i keď uviedol, že odvolací súd správne pripustil právnu možnosť spočívania premlčacej doby v závislosti od práva uplatneného pred súdom podľa § 50a ods. 2 OZ však nesprávne posúdil splnenie podmienok stanovených v § 112 OZ pre spočívanie premlčacej doby. Premlčacia doba môže v zmysle § 112 OZ spočívať po prvé, ak veriteľ uplatnil právo na súdu a po druhé, v začatom konaní riadne pokračuje. Dovolací súd konštatoval, že v danom prípade nedošlo k splneniu žiadnej z uvedených podmienok. Žalobca ako veriteľ neinicioval súdne konanie v zmysle § 50a OZ vo veci Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10 C 502/00 bol žalobcom dlžník a v danom konaní sa ani riadne nepokračovalo. Zastavenie konania v dôsledku realizácie dispozičného práva žalobcom podľa § 59 ods. 1 O.s.p. nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Pokiaľ došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, prihliada sa na vec, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že zastavené súdne konanie vo veci Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10 C 502/00 nemalo žiaden právny dopad na plynutie premlčacej dobe pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ. Dovolací súd poukázal, že odvolací súd pri posúdení plnenia podmienok pre spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 OZ vychádzal z iného než vyššie uvedeného právneho názoru, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 1 Co 212/09-231 zo dňa 26.4.2010 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 18 Co 120/10-53 zo dňa 30.9.2010 a uznesením č.k. 18 C 120/10-56 zo dňa 11.10.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o zamietnutí výroku o zamietnutí žalobu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade mal za nepochybne zistené, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou premlčania nároku žalobcu, keď vychádzal zo záveru, že premlčacia doba na uplatnenie jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť až nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Okresného súdu v Prešove, vedeného pod sp. zn. 10 C 502/00 (o nahradenie prejavu vôle s uzavretím zmluvy, súdnym rozhodnutím), t.j. od 15.3.2005 a neskúmal splnenie zákonných podmienok uvedených v ust, § 112 OZ. V zmysle tohto ustanovenia, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V danom prípade poukázal na to, že nie žalobca ale žalovaný sa v konaní Okresného súdu, uvedeného pod sp. zn. 10 C 502/00 domáhal vyhlásenia o nahradení prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti a toto konanie bolo v dôsledku dispozičného úkonu o späťvzatí žaloby zastavené, čím sa má za to, že toto konanie neprebiehalo a z toho dôvodu, že neboli splnené ani podmienky pre zastavenie lehoty v zmysle § 112, veta prvá OZ a vedenie konania teda nemalo vplyv na plynutie premlčacej objektívnej a subjektívnej lehoty na včasné uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a v danom prípade sa javí, že objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť nasledujúcim dňom po dni, keď si účastníci o budúcej zmluve dohodli dátum, do ktorého uzavrú riadnu kúpnu zmluvu o odpredaji dohodnutých nehnuteľností, t.j. od 1.4.2000. Žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde žalobou dňa 19.6.2006 a zo zreteľom na tieto skutočnosti a vznesenú námietku premlčania sa javí, že došlo v zmysle § 107 ods. 1 a 2 k premlčaniu žalobcom uplatneného práva. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s otázkou premlčania nároku žalobcu v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť.
Dopĺňacím uznesením č. 18 Co 120/10 zo dňa 30.9.2010 krajský súd doplnil výrok tohto rozhodnutia s tým, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa 12 C 155/06-96 zo dňa 29.3.2007 aj vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd vo veci opätovne oboznámil so spisom 12 C 155/06 a to návrhom, výpisom z LV č. XXXX, zmluvou o budúcej zmluve, potvrdením o prevzatí zálohy zo dňa 21.12.2009, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3 Co 10/2003-255, rozsudkom Okresného súdu Prešov 7C 84/2000-144, žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, kúpnopredajnou zmluvou, uznesením o zastavení konania tunajšieho súdu
10 C 502/2000-52 zo dňa 26.10.2004, uznesením KS č.k. 1 Co 35/05 z 31.3.2005, exekučným príkazom na prenájom nehnuteľnosti č. Ex 913/05-32, uznesením KS č.k 1 Co 281/05-92 zo dňa 27.4.2006, uznesením Okresného súdu 9 C 259/04-44 zo dňa 30.5.2005, uznesením KS v Prešove, potvrdzujúcim uznesením vo veci 2 Co 543/2000-2004 zo dňa 21.12.2000, uznesením KS v Prešove 2 Co417/2001-73 zo dňa 14.11.2001, ďalej súd oboznámil s ostatným obsahom spisu, pripojenými vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu aj žalovaného, pričom súd zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 6.12.1999 účastníci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej malo byť odkúpenie nehnuteľnosti žalovaného, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie D., parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX G. a rodinný dom s.č. XXXX. Účastníci v uvedenej zmluve sa dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu najneskôr do 30.3.2000 s tým, že žalobca poskytne žalovanému zálohu na dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk. Žalobca žalovanému poskytol zálohy dňa 9.12.1999 vo výške 600.000,- Sk, dňa 17.12.1999 zálohu vo výške 800.000,- Sk a dňa 21.12.1999 zálohu vo výške 600.000,- Sk, pričom ich súčet činil sumu 2.000.000,- Sk. Dňa 6.12.1999 bola uzatvorená medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobcom a jeho manželkou ako budúcimi kupujúcimi písomná zmluva o budúcej zmluva o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazali do 30.3.2000 uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ako sú vyššie popísané. Podľa zmluvy sa manželia D. zaviazali zaplatiť žalovanému zaplatiť zálohu kúpnej ceny 2.000.000,- Sk do 10.12.1999, v bode III. zmluvy sa uvádza, že v prípade neuzatvorenia zmluvy zo strany predávajúceho, ktorý má právo od zmluvy odstúpiť s uvedením právne relevantného dôvodu, predávajúci zaplatí zmluvnú pokutu 300.000,- Sk a vráti zálohu. V bode č. IV. sa uvažuje o prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany kupujúcich, pričom v takom prípade žalovaný má právo domáhať sa uzatvorenia kúpnej zmluvy a kupujúci sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- Sk. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetnej nehnuteľnosti medzi účastníkmi konania nedošlo. Dňa 18.4.2000 podal na tunajší súd žalobcu žalobu o zaplatenie 2.000.000,- Sk s príslušenstvom, pričom súd vo veci konal a aj vo veci rozhodol. Rozsudkom zo dňa 9.10.2002 č.k. 7 C 84/00-144, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu č.k. 3 Co 10/03 potvrdený a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2004 a vykonateľnosť dňa 20.8.2004. V tejto právnej veci sa žalobca domáhal vrátenia zálohy vo výške 2.000.000,- Sk poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v dôsledku neuskutočnenia odpredaja nehnuteľnosti. Namietal absolútnu neplatnosť danej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako budúci predávajúci nebol v čase uzavretia zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy a ponechal na zváženie súdu aplikáciu ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka na zmenu pomerov, pre ktorú žalobca odmietal kúpnu zmluvu uzavrieť, ktorú videl v tom, že po uzavretí zmluvy sa dozvedeli o výstavbe bytov pre spoločensky neprispôsobivých občanov v neďalekej lokalite, čo vyvolalo u neho strach a obavy o zdravie a majetok.
Na druhej strane v tejto právnej veci žalovaný G.. M. L. dňa 12.7.2000 podal na tunajší súd žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy. Touto sa domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaných ako kupujúcich uzatvoriť kúpnu zmluvu zo žalobcom v tejto právnej veci žalovaným ako predávajúcim, o predaji nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat. územie D. ako parcela KN č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXX G. a na nej stojaceho rodinného domu s.č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 3.300.000,- Sk. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní bezdôvodne odmietajú splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, kde zároveň v žalobe uviedol, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluve mu žalovaný v dňoch 9.12.1999, 17.12.1999 a 21.12.1999 zaplatili zálohu v celkovej výške celkom 2.000.000,- Sk. Zároveň bola pre prípad nesplnenia záväzku zo strany žalovaných ako budúcich kupujúcich dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 300.000,- Sk. V danej právnej veci žalobca, v tejto právnej veci žalovaný zobral svoj návrh späť a konanie bolo uznesením tunajšieho súdu č.k. 10 C 502/00-52 zo dňa 26.10.2004, právoplatné 12.5.2005 zastavené.
V tejto právnej veci bola žaloba podaná dňa 19.6.2006, ktorú žalobca argumentoval tým, že ide o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a to sumy 1.700.000,- Sk a to z toho dôvodu, že dňa 9.12.1999 uzavrel so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej malo byť odkúpenie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat. územie D., bližšie ako je vyššie uvedené, pričom aj v tejto právnej veci išlo o istinu vyplývajúcu zo zaplatenej zálohy v celkovej výške 2.000.000,- Sk.
Žalovaný namietol, že v danej veci je právo žalobcu premlčané a že uplynula 3 ročná objektívna lehota na uplatnenie práva.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 50a ods. 1, 2 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
V danej právnej veci súd mal za preukázané, že účastníci konania a manželka žalobcu dňa 6.12.1999 uzavreli zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorou sa zaviazali do 30.3.2000 uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie D., parcela č. XXXX/X a na nej postaveného rodinného domu, súpisné číslo XXXX, a to kúpnu cenu 3.300.000,-Sk, Podľa uvedenej zmluvy sa žalobca a jeho manželka zaviazali zaplatiť žalovanému zálohu kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk do 10.12.1999. Skutočnosť, že záloha bola poskytnutá v splátkach dňa 9.12.1999 vo výške 600.000,-Sk dňa 17.12.1999 vo výške 800.000,-Sk a dňa 21.12.1999 vo výške 600.000,-Sk spolu v sume 2.000.000,- Sk nebola medzi účastníkmi sporná.
Faktom je, že medzi účastníkmi podľa dohody nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a dňa 18.4.2000 (teda 18 dní od dohodnutého termínu kedy mala byť uzatvorená kúpna zmluva t.j. od 30.3.2000) žalobca podal na tunajšom súde žalobu o zaplatenie 2.000.000,-Sk príslušenstvom a to titulom absolútnej neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 6.12.1999 alternatívne z dôvodu zániku záväzku s poukazom na ust. § 50a ods. 3 OZ a teda o vrátenie tejto zálohy.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 9.10.2002 rozsudkom vo veci č.k. 7 C 84/00-144 zo dňa 9.10.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3 Co 10/03-255 zo dňa 13.7.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2004 a vykonateľnosť dňa 20.8.2004 žalobu zamietol.
Opätovne sa žalobca z tej istej poskytnutej zálohy domáhal zaplatenia voči žalovanému v tomto konaní žalobou podanou dňa 19.6.2006 titulom bezdôvodného obohatenia. Uplatňovaný nárok žalobcu je nárokom na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a uplatňovaný nárok bolo potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 OZ. V prvom odstavci tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia lehota, v odstavci druhom potom objektívna premlčacia lehota. Obe lehoty sa počítajú samostatne a plynú nezávislé a ich vzájomný vzťah je taký, že keď skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania nemožno právo priznať.
Počiatok subjektívnej lehoty na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku plynutia všeobecnej premlčacej boby podľa § 101 OZ, ale k inej skutočnosti ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa obohatil.
Súd viazaný vyjadreným právnym názorom odvolacieho súdu sa opätovne vyporiadaval otázkou premlčania nároku s tým, že neprihliadal, z hľadiska ustanovenia § 112 OZ na konanie vedené pod sp.zn. 10C 502/2000 kde veriteľ (žalovaný v tomto konaní) sa domáhal vyhlásenia o nahradení prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu o odpredaji nehnuteľností a toto konanie bolo v dôsledku jeho dispozičného úkonu o späťvzatí žaloby zastavené, čím sa má za to, že toto konanie neprebiehalo. A preto za prvý deň začatie plynutia premlčacej lehoty považoval 1.4.2000 t.j. nasledujúci deň po dni kedy mala byť uzavretá kúpna zmluva, do dňa kedy bola podaná prví žaloba na súde dňa 18.4.2000. Pretože žalobca si uplatnil právo na súde a aj v ňom riadne pokračoval.
Pre stanovenie počiatku behu objektívnej boby v zmysle § 107 ods. 2 OZ je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo čo bolo 1.4.2000. Žalobca dňa 18.4.2000 podal žalobu o vrátenie zálohy (preddavku ) pričom toto konanie bolo riadne aj vedené, aj keď žiadal vrátenie preddavku z iných dôvodov. Na druhej strane žalovaný vedel, že žalobca už nemá záujem na uzatvorení kúpnej zmluvy, ale chce vrátiť preddavok. (Čo nakoniec viedlo aj k podaniu žaloby zo strany žalovaného o nahradenie prejavu vôle ).
Konanie iniciované žalobcom vedené pod sp. zn. 7C 84/00 od 18.4.2000 o vrátenie preddavku bolo právoplatne skončené dňa 16.8.2004, aj keď neúspešne. A tu súd dospel k záveru, že po dobu trvania tohto konania pred súdom premlčacia doba neplynula. Opäť začala plynúť až 17.8.2004 a uplynula by dňa 29.7.2006 (subjektívna premlčacia doba, objektívna o rok neskôr). Dňa 19.6.2006 však žalobca opäť podal žalobu na vrátenie preddavku kúpnej ceny.
Z uvedených dôvodov bez zohľadnenia konania vedeného vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 10C 502/200 nemá žiaden právny dopad na plynutie premlčacej doby, ako vyplýva z vyjadreného právneho záveru dovolacieho súdu a naopak pri zohľadnení na konania vedeného pod sp. zn. 7C 84/00 súd na námietku premlčania žalovaného k uplatňovanému nároku žalobcu neprihliadal nakoľko premlčacia lehota tak subjektívna ako aj objektívna neuplynula.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Vo veci však súd prihliadol aj na vyššie citované ustanovenie § 3 OZ, ktoré je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravy, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch, súd má za to, že v danom prípade ide práve o takýto výnimočný prípad ( Rozhodnutie NS ČR 25 Cdo 2905/99).
Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu základných noriem. Týmto normám zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak však by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol natoľko prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by pre neho zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, išlo by síce o výkon práva, ktorý je formálne zo zákonom v súlade, avšak šlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva (označovaného ako šikanózne) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok NS ČR zo dňa 28. 6. 2000, sp. zn. 21 Cdo 992/99). O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možno považovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodený, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.
V danej právnej veci súd videl tieto okolnosti na strane žalovaného, ktorý minimálne od doručenia žaloby vo veci 7C 84/00, teda od roku 2000 mal vedomosť, že žalobca a jeho manželka nemajú záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti, a budú požadovať vrátenie prijatej zálohy. Mohol sa však brániť a aj podal žalobu na nahradenie prejavu vôle, avšak v konaní riadne nepokračoval, avšak ani nemienil prijatú zálohu po odpočítaní zmluvnej pokuty, ktorú si pre takýto prípad strany dohodli ani čestne vrátiť. Pritom samotná záloha v sume 1.700.000,-Sk pri dohodnutej kúpnej cene 3.300.000,-Sk za nehnuteľnosť po odpočítaní zmluvnej pokuty 300.000,-Sk, je sumou, ktorá by bola svojím spôsobom aj „neprimeraným postihom“ pre žalobcu a jeho manželku za nedodržanie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve.
Podľa § 517 ods. 2 OZ súd žalobcovi priznal príslušenstvo pohľadávky vo výške 6 % počítaného zo sumy 1.700.000,-Sk 56.429,66 eur od 13.5.2005 do zaplatenia, pričom žalovanú istinu súd považoval za splatnú ku 13.5.2005, kedy nadobudlo právoplatnosť konanie o zastavení konania o nahradenie vyhlásenia vôle účastníkov. Pričom diskontná sadzba Národnej banky Slovenska bola vo výške 3 %, jej dvojnásobok činí 6%.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu. Žalobca mal v konaní čiastočný neúspech v požadovanom úroku z omeškania. Tento neúspech je však neúspechom len v nepatrnej časti predmetu konania, a preto súd navrhovateľovi priznal právo na plnú náhradu jeho trov konania súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám.
Trovy žalobcu pozostávajú zo sumy zaplateného súdneho poplatku z návrhu 102.000,-Sk - 3.385,77 eur. Poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia 1000,-Sk - 33 eur Súd nepriznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za podanie odvolania v časti úroku z omeškania, nakoľko v tejto časti žalobca opäť nebol úspešný. A nepriznal súdny poplatok za exekučne konanie ako ani za návrh na vydanie predbežného opatrenia v konaní 15C 96/2010, nakoľko rozhodovať patrí o nich v tamojších konaniach. Spolu trovy za zaplatenie súdnych poplatkov predstavujú sumu 3.385,77 eur + 33 eur = 3418,77 eur.
Žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p. navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za konanie vedené pod sp.zn. 12C 155/2006, odvolacie konanie 1 Co 112/2007, a konanie vedené pod sp.zn 25C 118/2010 a konanie o predbežnom opatrení vedené pod sp. zn. 15C 96/2010. Súd priznal náhradu trov konania len za pôvodné konanie vedené pod sp.zn. 12C 155/2006 spolu s trovami odvolacieho konania a dovolania sp.zn. 1Co 112/2007 a konania sp.zn. 25C 118/2010, ktoré bezprostredne súvisia s vecou samou za tieto úkony právnej služby :
1. príprava a prevzatie zastúpenia 16.050,-Sk - 532, 76 eur, RP 178,-Sk - 5,90 eur
2. písomné podanie - žaloba 19.6.2006 16.050,-Sk - 532, 76 eur, RP 178,-Sk - 5,90 eur
3. návrh na vydanie predbežného opatrenia 1 odmeny 8.025,-Sk-266,38 eur, RP 178,-Sk - 5,90 eur
4. odvolanie proti zamietnutiu návrhu na vydanie predbežného opatrenia 1 odmeny 8.025,-Sk-266,38 eur, RP 178,-Sk - 5,90 eur
5. účasť na pojednávaní dňa 29.3.2007 16.050,-Sk - 532, 76 eur, RP 178,-Sk - 5,90 eur
Spolu : 64.200,-Sk - 2.131 eur, RP 712,-Sk - 23,60 eur = 2.154,65 eur
1. odvolanie proti rozsudku 16.050,-Sk - 532,76 eur, RP 178,-Sk -5,90 eur
2. písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovaného16.050,-Sk - 532,76 eur, RP 178,-Sk -5,90 eur
3. účasť na pojednávaní dňa 9.6.2008 16.050,-Sk - 532,76 eur, RP 178,-Sk -5,90 eur
4. písomné vyjadrenie k dovolaniu 16.050,-Sk - 532,76 eur, RP 178,-Sk -5,90 eur
Spolu : 64.200,-Sk - 2.131 eur, RP 776,-Sk - 25,75 eur = 2.156,75 eur
1. písomné vyjadrenie 6.12.2010 16.050,- Sk - 532,76 eur, RP 210,-Sk - 28,84 eur
2. účasť na pojednávaní dňa 7.12.2010 16.050,- Sk - 532,76 eur, RP 210,-Sk - 28,84 eu
Spolu : 32.100,-Sk - 1.065,52 eur, RP 420,-Sk = 13,94 eur = 1.079,46 eur
Vychádzajúc z právnej úpravy v ust. § § 137 a nasledujúcich O.s.p. o trovách konania, podľa názoru súdu neumožňujúcej priznanie i prípadných ďalších trov, hoci súvisiacich s prejednávanou vecou, vynaložených však v inom konaní súd nepriznal za úkony vykonané v exekučnom konaní a veci vedenej pod sp.zn. 15C 96/2010.
Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalobcu s pripočítaním náhrady trov za súdny poplatok celkom predstavujú sumu 8.809,63 eur.
Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Prešov dňa 7.12.2010