Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-11Cb/60/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a , sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr., v obchodno-právnej veci navrhovateľa: Henryk Kaczorowski Fabryka Mebli „PIASKI" so sídlom Piaski 1C, 63-645 Leka Opatowska, Poľská republika, IČO: 250571045, právne zastúpeného JUDr. Ireneuszom P. Giebelom, advokátom, Sladovnícka 22, 917 01 Trnava proti odporcovi: S. Č., nar.X.XX.XXXX, trvale bytom L.F. XXXX, XXX XX H. J. H., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom, Palárikova 83, 022 01 Čadca, o zaplatenie 3.409,41 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba v celom rozsahu s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.196,79 € na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Varmusa, advokátska kancelária Stilo, s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXX, a to do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania, ktorý bol Okresnému súdu v Čadci doručený dňa 27.12.2005 domáhal sa voči odporcovi zaplatenia pohľadávky vo výške 102.712,- Sk (ktorej sume v mene euro platnej na území Slovenskej republiky od 1.1.2009, po prepočte ustanoveným konverzným kurzom 30,1260 zodpovedá suma 3.409,41 €) spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne od 1.5.2005 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že odporcovi dodal tovar - nábytok. Riadne dodaný tovar navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou VAT č. 456/05/W zo dňa 1.3.2005 na sumu 10.418,10 PLN, so splatnosťou 30.4.2005. Predmetnú faktúru odporcu aj napriek pokusu o zmier z 15.12.2005 neuhradil.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (navrhovateľ je zahraničnou fyzickou osobou - podnikateľom so sídlom v Poľskej republike a odporca je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike) a miestom uzavretia ich zmluvného vzťahu (v Poľskej republike, podľa platného poľského práva) a vzájomného plnenia z neho (v Poľskej republike). Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej, musel sa vysporiadať s otázkou svojej právomoci a (za podmienky zistenia právomoci) príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania podľa cit. ust. a nasledujúcich ustanovení v spojení s ust. § a nasl. a § a nasl. .

Dvojstranná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach spísaná vo Varšave 21.decembra 1987 (VYHLÁŠKA ministra zahraničných vecí č. z 3. apríla 1989 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach) na otázku právomoci súdov nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) posudzujú podľa ustanovení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky).

Slovenská republika i Poľská republika sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré - ako členské štáty - sa vzťahuje Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa článku 2 ods.1 v kapitole II Nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 3 ods.1 v kapitole II oddiel 1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa ust. , :

(1) Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

(4) Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.

Návrh podaný navrhovateľom v tejto veci na Okresnom súde v Čadci, je preto so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle cit. ust. čl. 16 ods.2 Nariadenia v spojení s cit. ust. , , prípustný z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu.

Podľa ust. a cit. :

(1) Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

(2) Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia zvoleného právneho poriadku.

Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu účastníkov i z hľadiska konkrétnych ustanovení zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, ako súčasti zmluvného vzťahu účastníkov, dospel súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku (vo vyššie v cit. predpisoch) neposkytuje odporcovi, väčšiu právnu ochranu ako účastníkmi zvolená právna úprava Civilného zákona v znení

účinnom v Poľskej republike. Súd preto uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval v zmysle cit. ust. podľa účastníkmi zvoleného platného poľského hmotného práva.

Na základe žaloby a k nej pripojených príloh súd dňa 27.3.2006 pod sp. zn. vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú sumu spolu s 13% úrokom z omeškania a trovami konania.

Proti cit. platobnému rozkazu podal odporca dňa odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že spolupráca medzi ním a žalobcom bola na základe zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 27.05.2003 a jej dodatkov, v zmysle ktorej priestory veľkoskladu žalovaného boli veľkoskladom žalobcu. Podľa dodatku k zmluve celkový objem tovaru, ktorý mohol mať na sklade bol limitovaný vo výške 400.000,- PLN. ďalej uviedol, že splatnosť faktúr bola len formálnou záležitosťou a to z dôvodu zákona o účtovníctve Poľskej republiky a tiež z dôvodu, že žalobca by si bez dátumu splatnosti nemohol uplatniť návratku dane z pridanej hodnoty. Žalobca kvôli vyťaženiu kamióna a vyskladneniu vlastných zásob žalovanému svojvoľne dodával väčšie množstvo tovaru a pretože bol de facto podnikovým veľkoskladom žalobcu, takúto spoluprácu akceptoval.

Pretože odporca podal v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, postupom podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“) sa zo zákona platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ na pojednávaniach okresného súdu odôvodňoval na základe ústnej kúpno-predajnej zmluvy. Jednalo sa cca o 163 dodávok realizovaných v rokoch 2003 až 2005 s tým, že žalovaný uhrádzal zozačiatku tovar v lehote splatnosti, neskôr po uplynutí lehoty splatnosti. Keď odporca prestal platiť faktúry, navrhovateľ ukončil dodávku tovaru. Poukázal na záložnú zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice J. XXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorou došlo k založeniu nehnuteľnosti odporcu, na základe ktorej bola ešte realizovaná dodávka tovaru do augusta 2005. Zmluva o výhradnom zastúpení bola medzi žalovaným a žalobcom uzavretá, avšak k jej realizácii nikdy nedošlo, odporca nikdy neuzatváral právne vzťahy s tretími osobami v mene žalobcu.

Odporca zotrval na tvrdeniach uvedených v odpore, poukázal na právny vzťah so žalobcom na základe zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca dodal poškodený a nepredajný tovar, ktorý sa doposiaľ nachádza v jeho sklade a tento ho odmieta prevziať. Taktiež poukázal na výhradu vlastníckeho práva žalobcu na základe uzatvoreného dodatku č. 1 k dohode o výhradnom obchodnom zastúpení. Ďalej uviedol, že uzavretá zmluva má prvky komisionárskej zmluvy a zmluvy o obchodnom zastúpení a tiež skutočnosť, že faktúra nekorešponduje s objednávkou, na základe ktorej mal byť tovar dodaný.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, svedkov: G. D. V., X. A., S. S. a najmä listinnými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zabezpečenými súdom, vo veci rozhodol medzitímnym rozsudkom č.k. -69 zo dňa 8.1.2007, ktorým súd vyslovil právny názor, že nie je daný právny základ nároku navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie kúpnej ceny 102.712,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 1.5.2005 až do zaplatenia. V tomto prípade základ uplatneného nároku bol v návrhu konkretizovaný tak, že navrhovateľ žiada predmet sporu zaplatiť za dodaný tovar a to nábytok podľa druhovej a cenovej špecifikácie uvedenej vo faktúre VAT č. 456/05/W zo dňa 1.3.2005, so splatnosťou dňa 30.4.2005. Tovar bol dodaný na základe faxových objednávok odporcu a dokladom o dodaní bol dodací list a medzinárodný nákladný list. Nebolo spochybnenie dodanie tovaru navrhovateľom odporcovi. Z faktúr ako účtovného dokladu jednoznačne súd zistil, že odporca uznáva v nej obsiahnutý záväzok. Do momentu úplnej úhrady tejto faktúry tovar ostáva vlastníctvom predávajúceho.

Po podaní odvolania navrhovateľom, Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. -82 zo dňa 17.12.2007 medzitýmny rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

s tým, že odvolací súd odlišne právne posúdil sporovú vec. Poukázal na Viedenský Dohovor OSN o zmluvách a o medzinárodnej kúpe tovaru oznámený v zbierke s odkazom na čl. 1 bod 1, podľa ktorého tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesto podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi. Odvolací súd konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar čo do druhu, množstva a ceny špecifikovaného v príslušných faktúrach. Krajský súd konštatuje dohodu medzi navrhovateľom a odporcom o výhrade vlastníckeho práva, keďže bolo dohodnuté, že do momentu úplnej úhrady faktúry tovaru ostáva vlastníctvom navrhovateľa ako predávajúceho a práve konštatovania, že dojednanie strán, kedy má dôjsť k prechodu vlastníctva pri dohode výhrady vlastníckeho práva nemá vplyv na charakter kúpnej zmluvy vzhľadom na nárok navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru.

Rozsudkom zo dňa 25.03.2009 po vykonaní ďalšieho dokazovania v zmysle cit. uznesenia Krajského súdu Okresný súd žalobu zamietol a zaviazal ho náhradou trov konania žalovanému dôvodiac, že žalobca nepreukázal, že by nedošlo k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení. Neuniesol teda dôkazné bremeno a nepreukázal jeho neplatnosť.

Po tom ako navrhovateľ podal odvolanie voči rozsudku Okresného súdu, odvolací Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. -142 zo dňa 29.4.2010 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu preskúmania námietok o neplatnosti Dodatku č. 1, či sa účastníci dodatkom skutočne riadili a došlo k jeho realizácii, naplneniu v rámci obchodnej praxe účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ako aj zabezpečených súdom, ako aj ostatným spisovým materiálom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania spornou prílohou č. 1 k Dohode o výhradnosti uzatvorenej dňa 3.11.2003 medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorili 27.5.2003 dohodu o výhradnosti, ktorá sa mení a doplňuje po vzájomnom schválení v zmysle uzatvoreného Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnosti. S poukazom na § 7 bod 1, uzatvoreného dodatku, si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že dohoda podlieha poľským právam, čo v danom prípade znamená aplikáciu civilného zákona na daný právny prípad, ktorú skutočnosť súd získal žiadosťou o informáciu v zmysle čl. 1 Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve realizovanú prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR so žiadosťou o odoslanie žiadosti o informáciu v zmysle čl. 2, bod 2 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 82/1997. Súčasťou realizovaného dožiadania prijímajúcemu orgánu v Poľskej republike bola pretlmočená žiadosť o informáciu v poľskom jazyku spolu s prílohami. Ministerstvo spravodlivosti Poľskej republiky, odbor medzinárodnej spolupráce a európskeho práva predložil tak súdu v zmysle dožiadania právny predpis Poľskej republiky týkajúcej sa záväzkového vzťahu v zmysle predloženej žiadosti. Súd je toho právneho názoru, že Dodatok č. 1 k Zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení podstatným spôsobom zasahuje do charakteru zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Vzhľadom k tomu, že takýto dôkaz vykonaný doposiaľ nebol, súd ho aplikoval na daný právny vzťah.

K okolnostiam uzatvorenia sporného Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnosti bol vypočutý navrhovateľ, ktorý poprel pravosť tohto dodatku, taktiež poprel, že by sa účastníci riadili pri obchodno-právnom vzťahu týmto dodatkom, pričom poukázal na čl. 2, bod 1 uzatvoreného dodatku, v zmysle ktorého bol tovar dodávaný tretím osobám v mene navrhovateľa, avšak odporca predával tovar tretím osobám vo svojom mene a na svoj účet. Taktiež poukázal na prvé tri strany dodatku, ktoré sa navzájom vylučujú a nemajú ani logický záver, ani nekorešpondujú s poslednou stranou, pričom na poslednej strane je uvedené, že sa jedná o dohodu, nie dodatok. Zotrval na tvrdení, že vzťah navrhovateľa a odporcu bol založený na základe kúpnej zmluvy, nejedná sa o komisionársku zmluvu podľa ustanovení civilného zákona Poľskej republiky. Ďalej uviedol, že plná moc bola odporcovi udelená za účelom vývozu tovaru do arabských krajín, kde mal tento vývoz zabezpečiť. Za tým účelom bola uzatvorená aj zmluva o výhradnom zastúpení, k realizácii ktorej nikdy nedošlo, neboli vyplatené provízie, odporca nikdy v mene navrhovateľa neuzavrel s tretími osobami kúpne zmluvy.

Odporca k okolnostiam uzavretia sporného Dodatku uviedol, že navrhovateľ nespochybňuje podpis na Dodatku. Sporný dodatok bol uzatvorený dňa 3.11.2003, po uzatvorení ktorého bolo navrhovateľ udelil odporcovi plnomocenstvo na zastupovanie v mene navrhovateľa na úkony obchodného charakteru. Jednalo sa o generálnu plnú moc zo dňa 10.06.2004, teda po dátume uzatvorenia sporného dodatku. Nejednalo sa len o splnomocnenie za účelom vývozu tovaru, ale aj na ďalšie právne úkony obchodného charakteru všetkého druhu, vrátane podpisov obchodných dokumentov. Splnomocnenie bolo na dobu neurčitú. K realizácii sporného dodatku odporca uviedol, že navrhovateľ najskôr dodával tovar v minimálnom objeme 100.000,- PLN, s tým, že bol akýmsi skladom navrhovateľa, navrhovateľ dodával aj nepredajný tovar, ktorý nebol objednaný. Neskôr na základe uzatvoreného dodatku o nevýhradnosti zo dňa 3.11.2003 bol stanovený limit na sumu . Navrhovateľ mal záujem, aby tovar, ktorý nebol predajný sme nevrátili, ale aby sme ho predali.

Taktiež súd vypočul svedka Z. Š., ktorý potvrdil svoju účasť pri podpise Dodatku č. 1 k Zmluve o výhradnosti. Uviedol, že to bolo niekedy v jeseni, resp. zime roku 2003. Pri podpise boli prítomný odporca a pán H.. Dodatok bol podpisovaný v jednej reštaurácii neďaleko firmy K.. Dodatok si prečítal v aute cestou na Slovensko. Podpisovali sa tri exempláre dodatku, s tým, že jeden si prevzal odporca a dva konateľ navrhovateľa a to jeden do účtovníctva a jeden pre svojho právnika.

O skutočnosti, či účastníci konania sa sporným Dodatkom č. 1 skutočne riadili, či došlo k jeho realizácii, naplneniu v rámci obchodnej praxe bola vypočutá pracovníčka odporcu M. A., ktorá uviedla, že navrhovateľ bežne dodával odporcovi nábytok, ktorý nebol v objednávke. Väčšinou sa jednalo o nábytok, ktorý mu zostal na sklade a tento dopravil k odporcovi, ktorý ho prevzal. Pokiaľ nebol zaplatený zo strany tretích osôb, cena navrhovateľovi vyplatená nebola. Po obdŕžaní faktúry zo strany navrhovateľa za dodaný nábytok alebo tovar, táto bola uhradená až po odpredaní tovaru tretím osobám. Častokrát bol dodaný aj tovar, ktorý nebol objednaný, s tým, že bola taká dohoda s navrhovateľom, že tovar, ktorý nepredajú, môžu vrátiť.

Svedok G. D. V., zamestnanec navrhovateľa uviedol, že zmluvu o výhradnom zastúpení uzatvorili z iniciatívy odporcu a mala byť zameraná na arabské krajiny, kde mali vyvážať navrhovateľov tovar. K realizácii tejto zmluvy nikdy nedošlo, nikdy nebola odporcovi vyplatená provízia, ani neuzatváral zmluvy v mene navrhovateľa.

Z predloženého Dodatku č. k zmluve o výhradnosti vyplýva, a to z § 2 bod 1, že zástupca, teda odporca v mene navrhovateľa, teda výrobcu bude viesť predaj jeho výrobkov iným predávajúcim. Pri realizácii predaja zástupca obdrží tovar do komisu a tovar bude majetkom výrobcu. V zmysle § 3 bod 1, za každý dodaný tovar zástupca vystaví objednávku podľa platného cenníka. Bez písomnej objednávky tovar nebude dodaný zástupcovi. Sklad zástupcu výrobca považuje ako svoj veľkoobchod a tovar považuje za svoj majetok do doby predaja zaplatenia tretími osobami. Predaj tovaru potvrdzuje zástupca pri dodaní tovaru. Cenník bol odovzdaný odporcovi ako príloha k dohode z 27.5.2003. Odporca sa zaviazal, že bude predávať tovar navrhovateľa v cenníkových cenách zvýšených o 8 % provízie + náklady distribúcie. Obidve strany si dohodli províziu vo výške 8 % z predaja + náklady marketingu, transportu a obsluhy, s tým, že provízia a náklady budú odpočítavané odporcom po realizácii predaja. Odporca sa zaviazal v zmysle citovaného dodatku poukazovať sumy na konto navrhovateľa a to podľa faktúr, ktoré nebol povinný termínovo zaplatiť za tovar. V zmysle § 6 navrhovateľ má neustále právo ku kontrole veľkoobchodu čo do množstva tovaru, kontroly dokladov o predaji jeho výrobkov. V zmysle § 8 Dodatku č. 1, v nedohodnutých veciach v tejto dohode budú zodpovedajúco použité práva civilného zákona.

Z pretlmočených dôkazov zo spisu súd mal ďalej preukázané, že odporcovi bol dodaný tovar a to nábytok čo do druhu a ceny špecifikovaného vo faktúre VAT č. 456/05/W. Tovar bol dodaný na základe faxovej objednávky. Dokladom o dodaní tovaru bola jeho špecifikácia na pretlmočených faktúrach ako aj dodacích listov.

Súd zotrváva na tom skutkovom závere, že k realizácii dodávky tovaru medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo cez právny úkon uzavretej zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení a preto týmto úkonom sa

nezaoberal. Súd vychádzal z uzatvoreného Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení z 3.11.2003, ktorý uzatvorili účastníci sporu a ktorým upravili vzájomné práva a povinnosti, na základe ktorých aj vznikol obchodno-záväzkový vzťah. Dôkazom tej skutočnosti, že k uzatvoreniu platne Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení platne došlo, je aj čestné prehlásenie nachádzajúce sa na čl. 211 Z. Š., ktorý potvrdil tú skutočnosť, že v 11. mesiaci roku 2003 bol osobne spolu s odporcom pri podpise dodatku zmluvy, s tým, že tento dodatok bol podpísaný majiteľom firmy navrhovateľa, ktorý dodatok zmluvy viackrát čítal po ceste späť z Poľska. Dodatky boli podpísané v troch vyhotoveniach, dva zostali navrhovateľovi a jeden prevzal odporca.

Súd v konaní vykonal aj dôkaz, a to splnomocnenie zo dňa 10.6.2004, ktorým navrhovateľ splnomocnil na dobu určitú odporcu na zastupovanie v mene firmy navrhovateľa na úkony obchodného charakteru všetkého druhu vrátane podpisov obchodných dokumentov.

Z predloženej výzvy zo dňa 27.10.2006 súd mal preukázané, že odporca vyzval navrhovateľa na odobratie všetkého dodaného tovaru, a to z dôvodu vypovedania zmluvy zo dňa 14.2.2006, teda po platnom ukončení obchodného vzťahu.

Výpoveďou zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 14.02.2006 navrhovateľ pre porušenie úvodného ustanovenia zmluvy a zároveň Čl. 1.1 a Čl. 2.2. predmetnej zmluvy vypovedal odporcovi cit. zmluvu.

Podľa správy z vykonaných overovacích vyšetrení dokumentov experta písma a autentickosti dokumentov S.. V. N. spochybňované počítačové písmo, ktoré tvorí podstatnú časť štvrtej strany prílohy č. 1 zo dňa 3.11.2003 nie je xerografickou kópiou počítačového písma, ktoré je uvedené na štvrtej strane Zmluvy o obchodnej spolupráci z mája 2003.

Odporca v konaní predložil posudok O.. V. K. zo dňa 27.05.2009, z ktorého vyplýva, že strana č. 4 prílohy č. 1 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení sa líši od strany č. 4 zmluvy o obchodnej spolupráci, čo potvrdila identifikácia dokumentov. To znamená, že sa zmluva o obchodnej spolupráci líši od prílohy č. 1 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Výmena strany č. 4 prílohy č. 1 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorá je opečiatkovaná a podpísaná so stranou č. 4 zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorá nie je podpísaná by bola vedomá výmena týchto strán, pokiaľ by zmluva o obchodnej spolupráci mala podpísanú a opečiatkovanú stranu č. 4.

Navrhovateľ namietajúc pravosť sporného Dodatku č. 1, predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení preložený posudok Grafologického laboratória a prieskumu dokladov (č.l. 264) z ktorého vyplýva, že štvrtá strana prílohy č. 1 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení, uzavretej dňa 03.11.2003 medzi navrhovateľom a odporcom a zmluvy o obchodnej spolupráci, zavretej dňa ... mája 2003 medzi navrhovateľom a odporcom majú rovnaký obsah a fotografickú redakciu. Predmetné strany sú tlačivom, ktoré je zhotovené z rovnakého súboru a rovnakým editorom textu. Vyčlenené v texte na troch ostatných stranách spochybnenej prílohy č. 1 k zmluve o výhradnom predaji lexikálne, flexívne, frazeologické, interpunkčné a pravopisné znaky dokázali, že jazyk spochybneného materiálu z ohľadu na úroveň a gramatickú správnosť je iný ako idiolekt porovnateľného materiálu. Predmetný text na prvých troch stranách zhotovila iná osoba ako autor textu na strane štvrtej dokladu a porovnateľného materiálu. Doklad nie je originálny a v skutočnosti je súhrnom dvoch rôznych elektronických dokladov. Kópia Prílohy č. 1 k zmluve o výhradnom predaji je kompiláciou a dokladom sfalšovaným.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeného vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení vykonal tiež dôkaz oboznámením ustanovení Poľského civilného zákona, z ktorého dôkazu mal preukázané nasledovné:

Podľa XXIV. kapitoly, čl. 765 Civilného zákona, komisionárskou zmluvou sa prijímajúci zákazku (komisionár) zaväzuje za odmenu (províziu) v rozsahu svojej činnosti ku kúpe alebo predaji hnuteľných vecí na účet objednávateľa (komitenta) alebo vlastnom mene.

Podľa čl. 766 citovanej kapitoly Civilného zákona, komisionár je povinný vydať komitentovi všetko, čo pri výkone zákazky pre neho získal, predovšetkým je povinný previesť na neho dlžné pohľadávky, ktoré pre neho získal.

Podľa čl. 772, § 1, komisionár získava právo na zaplatenie provízie vo chvíli, keď komitent obdržal vec alebo cenu.

Komisionárska zmluva zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah. Komisionárska zmluva má synalagmatický charakter, komisionár sa zaväzuje pre komitenta obchodnú záležitosť vo vlastnom mene a na jeho účet a komitent sa zaväzuje zaplatiť komisionárovi za zariadenie dojednanej obchodnej záležitosti odplatu. Komisionár k hnuteľným veciam, ktorých predaj je predmetom zmluvy a ktoré mu komitent za účelom ich predaja zveril, nenadobúda vlastnícke právo. Týmito hnuteľnými vecami je oprávnený disponovať, napriek tomu, že mu nesvedčí vlastnícke právo.

Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli o predmete kúpy a kúpnej cene. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pri uzatváraní kúpnych zmlúv s medzinárodným prvkom (ak jedna zo zmluvných strán má sídlo mimo územia Slovenskej republiky) sa práva a povinnosti zmluvných strán riadia Dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovarov, prijatom na diplomatickej konferencii vo Viedni 11.4.1980 (ďalej len ,,Viedenský dohovor“). Viedenský dohovor neupravuje všetky otázky kúpnej zmluvy (napr. prechod vlastníckeho práva k tovaru). V takom prípade sa na daný vzťah bude aplikovať hmotné právo štátu, ktoré si účastníci zvolili. Účastníci môžu vylúčiť použitie Viedenského dohovoru ako celku s tým, že dohodnú rozhodné právo, ktorým sa bude ich vzťah spravovať. Ak by ku takejto voľbe práva nedošlo, podľa kolíznych noriem medzinárodného práva súkromného (§ 10 ods. 2 písm. a) zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, rozhodným právom pri kúpnej zmluve je právo miesta, kde je sídlo predávajúceho v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

Súd na základe zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu musel najprv posúdiť otázku aplikácie Viedenského dohovoru. Na základe vyššie uvedeného, je súd toho názoru, že aplikácia Viedenského dohovoru v tomto prípade nie je na mieste, nakoľko obchodno-právny vzťah účastníkov bol realizovaný na základe Dohody o výhradnom zastúpení z 27.5.2003, uzavretie ktorej žalobca neodporoval a tiež na základe Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 3.11.2003. O tom, že účastníci takúto dohodu uzavreli svedčí jednak výpoveď zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 14.02.2006 a taktiež výpoveď navrhovateľa, ktorý výslovne uviedol, že uvedená zmluva bola uzavretá s odporcom na základe jeho naliehania. Uzavretie dohody o výhradnom zastúpení potvrdil taktiež svedok G. D. V.. Cit. Dohodou a Dodatkom č. 1 účastníci dohodli ako rozhodné poľské právo.

Súd vykonaným dokazovaním po právnej stránke zistil, že na základe Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení z 3.11.2003 došlo medzi účastníkmi k vzniku obchodno-záväzkového vzťahu v zmysle XXIV. kapitoly čl. 765 Civilného zákona, a to komisionárskej zmluvy. V zmysle § 1 bod 2, vyplýva, že dohoda mení a doplňuje po vzájomnom schválení podmienky ako sú nižšie uvedené, s tým, že v zmysle § 2 ods. 1) Dodatku č. 1, zástupca v mene výrobcu bude viesť predaj jeho výrobkov iným predávajúcim a v zmysle § 2 bod 3, pri realizácii predaja zástupca obdrží tovar do komisu a tovar bude majetkom výrobku, teda v danom prípade navrhovateľa. S poukazom na § 3, bod 1, za každý dodaný tovar, zástupca vystaví objednávku podľa platného cenníka, ktorý v konaní bol predložený a ktorý strany nerozporovali. Z písomnej objednávky tovar nebol odporcovi dodaný, teda vždy sa vyžadovala písomná objednávka na dodanie tovaru. S poukazom na § 3 bod 4, Dodatku sa sklad odporcu považoval veľkoobchodom navrhovateľa a teda tovar považoval za svoj majetok a to až do doby predaja a zaplatenia tretími osobami, z čoho jednoznačne vyplýva, že nemohlo ísť o kúpnu zmluvu, ktorá mala byť

medzi účastníkmi uzatvorená ale o právny vzťah založený na základe komisionárskej zmluvy. Až do doby nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciach treťou osobou vlastníkom tovaru bol navrhovateľ. To znamená, že aj keď odporca uzatvoril s treťou osobou zmluvu vo vlastnom mene tovaru, ktorý mu dodal navrhovateľ, ktorých predaj aj bol predmetom zmluvy a ktorý mu navrhovateľ za tým účelom (predaja) zveril, odporca vlastnícke právo nikdy nenadobudol. Súd poukazuje na § 3 bod 9, uzatvoreného Dodatku, v zmysle ktorého odporca predával tovar navrhovateľa v cenníkových cenách zvýšených o 8 % provízie + náklady distribúcie, teda odporca predával tovar navrhovateľa v cenníkových cenách zvýšených o 8 % provízie. S poukazom na § 4 bod 1, Dohody si dohodli obe strany províziu vo výške 8 % z predaja + náklady marketingu, transportu a obsluhy, z čoho nesporne vyplýva dohodnutý spôsob provízie na základe komisionárskej zmluvy. Po právnej stránke veľmi dôležitým znakom komisionárskej zmluvy je práve § 4 bod 4 uzatvoreného Dodatku č. 1, v zmysle ktorého odporca nebol povinný termínovo zaplatiť za tovar, čo znamená, že pokiaľ aj faktúra bola vystavená zo strany navrhovateľa, lehoty splatnosti v nich uvedené neboli záväzné pre účastníkov obchodno-záväzkového vzťahu, teda odporca nemal povinnosť zaplatiť cenu za dodaný tovar a ani ju nezaplatil, čo v konečnom dôsledku v konaní bolo preukázané súpisom všetkých faktúr, ktoré boli zo strany navrhovateľa vystavené a to, že skutočne v lehotách splatnosti uhrádzané neboli. K plateniu došlo až zo strany odporcu pri realizácii predaja tovaru tretím osobám. Skutočnosť, že takýto bol dohodnutý platobný styk medzi účastníkmi záväzkového vzťahu vyplynulo aj z predloženej faktúry č. 114/2005 na sumu 12.798,68 PLN, ktorá bola splatná 20.3.2005 a uhradená 13.7.2005. V zmysle § 6, bod 1 Dodatku č. 1, výrobca mal neustále právo ku kontrole veľkoobchodu, čo sa jedná množstva tovaru a kontroly dokladov o predaji jeho výrobkov. Z daného vyplýva, že nemohlo ísť o kúpnu zmluvu, pretože žalobca mohol kontrolovať celkový stav výrobkov, ktoré boli dodané do veľkoskladu žalovaného a v konečnom dôsledku upravili si v prípade potreby voľbu práva na daný právny vzťah v zmysle § 7 bod 1, ktorý ukazuje, že dohoda podlieha poľským právam. Táto skutočnosť vyplýva aj z Vyhlášky č. 42/89 Zb. § 37 dvojstrannej zmluvy medzi Poľskou republikou a Československou republikou, s tým, že právne vzťahy spravujú sa právnym poriadkom poľským.

Tak navrhovateľ ako aj odporca v konaní predložili znalecké posudky, ktoré sa navzájom vyvracajú, avšak uzavretie sporného dodatku potvrdil svedok Z. Š., ktorý potvrdil, že k uzavretiu sporného Dodatku č. 1.k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení došlo. Svedok bol prítomný pri podpise tohto uvedeného Dodatku č. 1. Taktiež svedkyňa M. A. potvrdila, že faktúry boli uhrádzané až po odpredaní tovaru tretím osobám a poukázala na dohodu s navrhovateľom, že ak tovar neodpredajú, môžu ho vrátiť navrhovateľovi, teda potvrdila faktickú realizáciu Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení. Skutočnosť, že právny vzťah účastníkov bol realizovaný práve na základe sporného Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení nepriamo potvrdzuje aj údaj uvedený na faktúre: ,,Vyhlasujem, že akceptujem túto faktúru a tým aj uznávam v nej obsiahnutý záväzok. Do momentu úplnej úhrady tejto faktúry tovar ostáva vlastníctvom predávajúceho“. Taktiež výzva odporcu na odobratie tovaru adresovaná navrhovateľovi nepriamo potvrdzuje, že vzťah účastníkov bol realizovaný práve na základe sporného dodatku a v neposlednom rade splnomocnenie udelené odporcovi dňa 10.6.2004 navrhovateľom nepochybne preukazuje, že Dodatok č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení je relevantným hmotnoprávnym zmluvným základom právneho vzťahu účastníkov, na základe ktorého účastníci svoje obchodno - právne vzťahy podriadili právnemu režimu poľského Civilného zákona, konkrétne ustanoveniam kapitoly XXIV. čl. 765 a nasl. upravujúcich komisionársku zmluvu.

V konaní navrhovateľ nepreukázal, že by nedošlo k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení, nepreukázal jeho neplatnosť. Neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka tvrdení, na ktoré sa odvolával. Príloha č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení bola predložená k nahliadnutiu súdu v jeho origináli, pričom k dispozícii zo strany odporcu bola v jednom vyhotovení a navrhovateľ ju mal v dvoch vyhotoveniach tak, ako to vyplýva z § 9 Dodatku č. 1. Na základe daného právneho zhodnotenia záväzkového vzťahu súd žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V konečnom dôsledku odporca vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že tovar, ktorého zaplatenia domáhal sa titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy navrhovateľ v danom konaní sa nachádza u neho vo veľkosklade a tento môže navrhovateľ kedykoľvek prevziať. Naopak, odporca v konaní preukázal, že obchodno - právny vzťah realizovaný medzi účastníkmi bol realizovaný práve na základe Dodatku č. 1 k Dohode o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 3.11.2003 a k jeho naplneniu došlo v rámci obchodnej praxe účastníkov.

Súd rozhodol v zmysle ) . v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko tento bol riadne predvolaný na pojednávanie, nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Ospravedlnenie, ktoré predložil právny zástupca navrhovateľa v konaní bolo založené do spisu 25.3.2009 o 12.21 minúte, pričom pojednávanie v danej veci bolo nariadené na deň 25.3.2009 o 8.30 hod. Súd na takéto ospravedlnenie neprihliadol, pretože bolo predložené už po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, teda oneskorene.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. : Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa : Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Pretože odporca mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa cit. ust. , mu súd proti neúspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný navrhovateľ musí vlastné trovy v plnej výške znášať sám.

Odporca, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, riadne a v zákonom ustanovenej lehote podľa . navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 8 úkonov právnej služby podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (v spojení s ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) a to nasledovne: príprava a prevzatie zastúpenia 14.2.2008 - odmena 131,13 € + 19 % DPH 24,91 €, účasť na pojednávaní na OS dňa 12.3.2008 - odmena 131,13 € + 19 % DPH 24,91 €, účasť na pojednávaní na OS dňa 25.2.2009 - odročené - odmena 32,78 € + 19 % DPH 6,23 €, účasť na pojednávaní na OS dňa 25.3.2009 - odmena 131,13 € + 19 % DPH 24,91 €, vyjadrenie k odvolaniu 16.6.2009 - odmena 131,13 € + 19 % DPH 24,91 €, účasť na pojednávaní na OS dňa 9.6.2010 - odmena 131,13 € + 19 % DPH 24,91 €, účasť na pojednávaní na OS dňa 4.8.2010 - odmena 131,13 € + 19 % DPH 24,91 €, účasť na pojednávaní na OS dňa 13.12.2010 - odmena 131,13 € + 19 % DPH 24,91 €, režijný paušál 2 x 6,31 € + 3 s 6,95 € + 3 x 7,21 €, spolu 55,10 € + 19 % DPH 10,47 €. Spolu s DPH trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.196,79 €.

Pretože navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní zastúpený advokátom, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. účet (adresa sídla) advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom

konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).